Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Gizela Pavelová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/161/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110218295
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110218295.10

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o S. Y., W..
XX.X.XXXX, F. V., M. Č.. XX, na návrh matky R.. K. V.G., W.. XX.X.XXXX, F. V., M. Č.. XX, za účasti otca
V. Y., W.. XX.X.XXXX, F. V., T. Q. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl,
so sídlom Košice, Štúrova č. 27, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

U r č u j e dlžné výživné zo strany otca pre oprávneného S. Y., W.. XX.X.XXXX za obdobie

od 16.7.2010 do 31.1.2016 vo výške 4.800,- EUR.

Otec je p o v i n n ý dlžné výživné uhradiť na účet oprávneného do 30 dní, od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka oprávneného požiadala súd o zvýšenie výživného pre syna v čase, keď bol maloletý. Žiadala ho
zvýšiť z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane ich syna podstatne zmenili.

Po dosiahnutí plnoletosti sa dňa 29.1.2013 oprávnený pripojil k návrhu svojej matky na zvýšenie
výživného a žiadal, aby na neho otec prispieval sumou 300,- EUR mesačne.

Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že
určené výživné synovi vždy riadne a načas posielal, občas aj nad rámec súdom určeného výživného a
niekedy ho aj obdaroval pri príležitosti sviatkov. Jeho finančné ani osobné pomery mu však nedovoľujú
platiť vyššie výživné.

Kolízny opatrovník, ustanovený oprávnenému v čase keď bol maloletý, po prešetrení pomerov v rodine
matky a dieťaťa odporučil návrhu vyhovieť a výživné pre dieťa zvýšiť s prihliadnutím k príjmom otca.

Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom č. 21P/161/2010 - 546 zo dňa 9.7.2014 zvýšil výživné zo
strany otca pre oprávneného S. zo sumy 47,49 EUR na sumu 100,- EUR mesačne od 16.7.2010 do
budúcnosti, ktoré zaviazal otca posielať oprávnenému vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Určil dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 16.7.2010 do 30.6.2014 vo výške 2.480,81 EUR
a povolil ho otcovi splácať spolu s bežným výživným v 50,- eurových mesačných splátkach až do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Tým zmenil výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č. P 98/99 -
404 zo dňa 21.2.2007.

Voči rozsudku sa dňa 22.10.2014 oprávnený odvolal.Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 8Co/88/2014 - 591 bolo zmenené rozhodnutie Okresného
súdu Košice I zo dňa 9.7.2014 tak, že výživné pre navrhovateľa S. Y. sa zo sumy 47,49 EUR mení na
sumu 150,- EUR mesačne od 16.7.2010 do budúcnosti. Krajský súd zrušil výrok o dlžnom výživnom

a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Z výpovede matky maloletého a predložených výpisov z jej účtu súd zistil, že otec začal zvýšeným
výživným vo výške 150,- EUR prispievať až od mesiaca august 2014. Dovtedy posielal na potreby
oprávneného sumu 50,- EUR. Takto platil za predmetné obdobie roku 2010 šesť mesiacov; v roku 2011,

2012 a 2013 - po dvanásť mesiacov, spolu 36 a za rok 2014 šesť mesiacov.

Otec predložil súdu potvrdenie o tom, že 16.7.2014 poslal na účet matky sumu 100,- EUR a rovnako tak
100,- EUR poslal na jej účet dňa 15.7.2010. V siedmom mesiaci 2014 teda otec zaplatil 200,- EUR.

Súd vypočítal dlžné výživné od mesiaca júl 2010 do júla 2014. Bol teda dlžný od júla do decembra

2010 , t.j. za 6 mesiacov 600,- EUR. Za rok 2011, 2012 a 2013 v každom roku 1.200,- EUR a v roku
2014 za 6 mesiacov 600,- EUR, a od augusta roku 2014 už posielal synovi sumu 150,- EUR.
Takto vypočítal dlžné výživné otca vo výške 4.800,- EUR.

Matka oprávneného, ktorá ho v čase jeho plnoletosti zastupovala uviedla, že čo sa týka úhrady

dlžného výživného navrhuje súdu, aby zaviazal súd otca splatením dlžného výživného v lehote do
30. dní. Vychádza z toho, že aj keď otec ich syna vedel už v roku 2010, že sa koná o zvýšenie
výživného,neposkytoloprávnenémužiadneplnenienadrozsahsúdomurčenéhovýživnéhovroku2007.
Poukazovalajnato,ževpriebehukonaniabolodospisuzaložené vyjadrenieVÚB,zktoréhovyplýva,že
platobná disciplína otca vo vzťahu k jeho úverom je 100% - ná, neevidujú žiadne deliktuálne správanie.

Otec si zobral niekedy v roku 2006 - 2007 úver vo výške 400.000,- Sk a zaťažil svoju nehnuteľnosť.
Tento úver spláca aj mimoriadnymi splátkami, ale vo vzťahu k dlhu, ktorý má voči synovi, takto nekoná.
V júli 2015 uplynulo sedem mesiacov od rozhodnutia krajského súdu, ale otec neurobil nič, aby aspoň
čiastočne dlh splatil, ani sa nesnažil vyvolať nejaké stretnutie s ňou, a nemal záujem ani o stretnutie
ich advokátov. Žiadna takáto snaha z jeho strany nebola, ani nezvýšil platbu bežného výživného o

akúkoľvek ďalšiu platbu, ktorou by dlh splácal. Čo sa týka možnosti splátok, poukazovala na to, že
návrh bol podaný v roku 2010. S. končí 3. ročník vysokoškolského štúdia a podstata výživného by
sa u neho minula účinku. S. potreby gradujú teraz, v tomto období aj vzhľadom na jeho plány,
ktoré by chcel po ukončení školy realizovať. S. uvažuje o tom, že by si urobil správcovské skúšky, za
ktoré je potrebné zaplatiť 1.000,- EUR. Ak chce účtovať ako ekonóm, musí si kúpiť program, ktorý stojí

4.500,- EUR.

Vzhľadom na to, že otec deklaruje nízke príjmy, snažili sa uvažovať o takom riešení, ktoré by bolo
prijateľné. Splátky však z horeuvedených dôvodov neriešia situáciu a poskytujú nedôvodnú výhodu
odporcovi na úkor oprávneného. Vzhľadom na to, že už v minulosti dokázal nájsť peniaze na mimoriadnu

splátku úveru, na kúpu vozidla atď., je potrebné, aby rovnako pristupoval aj k dlhu voči synovi.

Otec oprávneného uviedol, že vždy sa snažil platiť tak, ako mal rozhodnuté súdom. Nie je pravdou, že
by sám dokázal splácať úver, ktorý má v banke. Všetky peniaze na tento úver dostáva od svojich rodičov.
Naposledy pracoval v telovýchovnom zariadení na recepcii, kde bol odmeňovaný sumou 430,- EUR

netto a v januári 2015 pracovný pomer v tomto zariadení ukončil, pretože majiteľ ho nútil, aby založil
dom, požičal si peniaze a investoval ich do telocvične, ktorú majiteľ vlastnil, s čím otec odmietol súhlasiť.
Zaevidoval sa na úrade práce, kde je v evidencii aj v súčasnosti. Pri skončení pracovného pomeru
nedostal odstupné a nepoberá ani podporu v nezamestnanosti. Dva mesiace bol práceneschopný,
poberal nemocenské dávky a potom už dostal z úradu práce len príspevok na bývanie, ktorý poberá aj v

súčasnosti vo výške 118,- EUR. Od toho sa odpočítava suma peňazí, ktorú dostáva, pracuje na dohodu
pre firmu SBS Šilt. Dostáva 2,- EUR/hodinu. Má sľúbené, že táto firma ho prijme do trvalého pracovného
pomeru. Nie je v jeho silách uhradiť naraz toto dlžné výživné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčia.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd vypočítal dlžné výživné ako súčet sumy, o ktorú bolo výživné zvýšené.

Súd nepovolil otcovi uhrádzať dlžné výživné v splátkach, pretože sa na pojednávaní vyjadril, že svoju
nehnuteľnosť predá, aby z jeho majetku synovi nič nezostalo.

Stotožnil sa s vyjadrením matky, že vzhľadom k tomuto vyjadreniu otca je dôvodná obava, že otec svoj
jediný majetok, ktorý vlastní a to nehnuteľnosť - rodinný dom, prevedie na niekoho iného a v prípade,
ak by sa pokúsila vymôcť peniaze pre syna, exekúciou, nebolo by to možné.
Neprihliadol k vyjadreniu otca, že by sa nemalo prihliadať na jeho nehnuteľný majetok, ktorý nadobudol
ešte pred uzatvorením manželstva s matkou oprávneného, ale na to, že v súčasnosti je osobou bez

príjmu a je sociálne odkázaný.
S úhradou dlžného výživného v splátkach súd nesúhlasil najmä z dôvodu, že určenie dlžného výživného
v splátkach by nebolo na prospech oprávneného, ktorý končí štúdium na vysokej škole a peniaze
potrebuje najmä na úhradu potrieb súvisiacich so štúdiom a pri štarte jeho budúcej profesie.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.