Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200461
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2013200461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa: JUDr.
Jozef Krško, správca konkurznej podstaty SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce,
so sídlom 922 31 Sokolovce, Piešťanská 278/108, IČO: 00 208 256, proti odporcovi: Okresný úrad
Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, 921 01 Piešťany, za účasti: 1/ I. D., bytom M., 2/ G. D., rod. D.,
bytom H., 3/ Z. D., bytom G., všetky zúčastnené osoby ako právni nástupcovia Z. D., zomrelého dňa
XX. Q. XXXX, naposledy bytom M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu v Trnave č. OPR-A2013/00086 zo dňa 30. apríla 2013, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sp/45/2013-62 zo dňa 22. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sp/45/2013 - 62 zo dňa
22. septembra 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 43Sp/45/2013-62 zo dňa 22. septembra 2014 Krajský súd v Trnave potvrdil
napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu odporcu Obvodného pozemkového úradu v Trnave č.
OPR-A2013/00086 zo dňa 30. apríla 2013, ktorým Obvodný pozemkový úrad v Trnave, ako príslušný

orgán rozhodujúci podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a
doplnení zákona č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“), vo veci oprávnenej osoby Z. D.,
zomrelého dňa XX. Q. XXXX proti povinnej osobe SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo
Sokolovce rozhodol tak, že jej priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pôvodnej PK
vložke č. 4, k. ú. M., ako parcely registra „C“ a „E“, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Krajský súd uviedol, že v priebehu súdneho konania postupom v zmysle zákona č. 180/2013 Z.z. došlo k
prechodukompetenciípôvodnéhoodporcuObvodnýpozemkovýúradTrnavanaOkresnýúradPiešťany,
súd preto v tomto zmysle vykonal zmenu v označení odporcu.

Akouviedolkrajskýsúdvodôvodnenísvojhorozsudkuv priebehusprávnehokonaniapôvodnepríslušný
orgán - Obvodný pozemkový úrad Trnava rozhodoval o reštitučnom nároku Z. D. ním uplatneného, t. č.

je konané už s jeho právnymi nástupcami. Predmetom reštitučného nároku bolo navrátenie vlastníctva k
pozemkom tvoriacim pasienkové spoločenstvo v k. ú. M., ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu
bez náhrady postupom podľa zák. SNR č. 81/1949 Zb. Rozsah a dôvodnosť reštitučného nároku, ani
rozsah nárokov jednotlivých oprávnených osôb nebol sporný. Správny orgán pri svojom rozhodovanízohľadnil zistenie, že na majetok Poľnohospodársko-obchodného družstva Sokolovce ako povinnej
osoby v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. bol dňa 21. novembra 2002 vyhlásený konkurz.

Ustanovený správca konkurznej podstaty - navrhovateľ, nehnuteľnosti -podiel, ktorý je predmetom
reštitučného nároku, previedol na inú osobu, I. S., kúpnou zmluvou zo dňa 16. marca 2004. Nie je
sporné, že na základe tejto zmluvy bol vykonaný vklad vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa.
Obvodný pozemkový úrad vyhodnotil túto skutočnosť s odkazom na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003
Z.z. tak, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, pričom absolútna neplatnosť podľa § 39 OZ

nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému a na túto neplatnosť je správny orgán
povinný prihliadnuť. Skonštatoval nepochybné porušenie zákonnej povinnosti konkurzného správcu,
keď k predaju pozemkov pristúpil pred skončením lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov podľa zák.
č. 503/2003 Z.z., t. j. pred 31. decembrom 2004. Považoval za jeho pochybenie, ak si u príslušného
Obvodného pozemkového úradu neoveril, či sa na predmetné pozemky nevzťahuje zákon č. 503/2003
Z.z.

Krajský súd v tejto súvislosti (ako ďalej uviedol v odôvodnení svojho rozsudku) pripomína, že zák.
č. 503/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004, teda kúpna zmluva postihnutá absolútnou
neplatnosťou pre rozpor s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. bola uzavretá dňa 15. marca 2004,
lehota na uplatnenie reštitučných nárokov uplynula dňom 31. decembra 2004. Neobstojí teda tvrdenie

konkurzného správcu, že ho nikto neinformoval, že by sa na predmetné pozemky malo vzťahovať
obmedzenie v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z., ani, že ho nikto neupovedomil o uplatnení reštitučného
nároku dňom 6. decembra 2004. Je povinnosťou konkurzného správcu v zmysle zák. č. 321/1995 Zb.
vykonávať správu majetku s riadnou starostlivosťou, do čoho nepochybné patrí aj oboznamovanie sa
s platnou právnou úpravou majúcou vzťah k spravovanému majetku a zabezpečovanie si podkladov

majúcich vplyv na možnosti nakladania s týmto majetkom.

K námietke, že správny orgán nevyhodnotil význam a dosah Opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k.
Z-2-1K64/96zodňa23.októbra2003odvolacísúduvádza,žeakzjehoobsahusprávnyorgánnevyvodil
bezpodmienečnú platnosť predmetnej zmluvy, nie je to možné považovať za chybu v rozhodovaní.

Vzhľadom na účel opatrenia v zmysle § 27 ods. 3 zák. č. 328/1991 Zb. je evidentné, že príslušný
konkurzný súd skúmal iba skutočnosť, či sa jedná o spôsobilý predmet na predaj mimo dražby v zmysle
§ 27 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb., pričom vychádzal z údajov poskytnutých konkurzným správcom.
Nemal teda za daných okolností dôvod skúmať existenciu prekážky pre uzavretie kúpnej zmluvy v
zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. Konkurzný súd neskúma, či predmetná zmluva, ktorú konkurzný správca

mieni uzavrieť, spĺňa podmienky pre uznanie za platný právny úkon. Za to, že právny úkon vykonávaný
v rámci kompetencií konkurzného správcu v súlade s požiadavkou riadnej starostlivosti spĺňa všetky
hmotnoprávne náležitosti pre platnosť právneho úkonu je povinný zabezpečiť v rámci výkonu svojej
kompetencie konkurzný správca.

Krajský súd bez ohľadu na vyššie uvedený záver o správnosti postupu pri právnom vyhodnotení
neexistencie prekážky vydania nehnuteľnosti na základe reštitučného nároku zistil, že zo strany
správneho orgánu došlo k pochybeniu v konaní tým, že v zmysle ust. § 14 Správneho poriadku nekonal
s nadobúdateľom sporných nehnuteľností I. S., ktorého práva nepochybne vydaním napadnutého
rozhodnutia boli dotknuté. Na druhej strane nemožno opomenúť, že súd je viazaný rozsahom odvolacích

dôvodov, zároveň uvedené pochybenie v zmysle ust. § 250j ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 2501 ods.
2 O.s.p. nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a v zmysle ust. § 250i ods. 3 O.s.p. súd
neprihliada na procesné pochybenia, ktoré nemohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Aj keď súd rešpektuje právo každého účastníka správneho konania, vrátane opomenutého, na hájenie

svojich práv v správnom konaní, ako jeden zo základných princípov správneho konania a súčasť
práva na súdnu alebo inú ochranu v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
zohľadnil, že z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 4C/351/2008,
na ktorý odkazuje navrhovateľ, je evidentné, že o vedení správneho konania vo veci reštitučného
nároku zapísaný vlastník pozemkov vedel, resp. musel vedieť. Z pripojených kópii častí spisu Okresného

súdu Piešťany je preukázané, že dňa 14. decembra 2006 bol na Okresný súd Trnava podaný návrh
Urbárskeho pozemkového spoločenstva Ratnovce a Z. H. proti odporcom JUDr. Jozef Krško, správca
konkurznej podstaty úpadcu SLŇAVA, POD Sokolovce a I. S. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 16. marca 2004, predmetom ktorej sú pozemky vedené na LV č. XXXX, XXX, XXX a XXX,pričom dôvod neplatnosti je preukazovaný porušením § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. Žaloba bola
doručená na vedomie I. S. ako odporcovi 2/ v zastúpení advokátom, ktorý na túto skutočnosť reagoval
podaním doručeným súdu dňa 6. októbra 2011. I. S. ako odporca 2/ sa osobne zúčastnil pojednávania

nariadeného na deň 10. októbra 2011 a v zastúpení právnym zástupcom podal písomné vyjadrenie k
žalobe 2. decembra 2011, rovnako sa osobne zúčastnil pojednávania nariadeného na deň 12. decembra
2011. V prípade záujmu bolo teda v jeho možnostiach zúčastniť sa správneho konania, resp. domáhať
sa účasti v takomto konaní pred správnym orgánom. Bez ohľadu na to, že tak neurobil má súd za to,
že ani jeho prípadná účasť, resp. argumenty, ktoré by mohol vzniesť (zhodne s argumentmi uvedenými

na pojednávaní pred Okresným súdom Piešťany 12. decembra 2011) by nemali a nemohli mať žiaden
vplyv na záver o správnosti napadnutého rozhodnutia.

V prejednávanej veci súd za rozhodujúcu považuje skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 16. marca 2004
na ktorú vo svojom odvolaní poukazuje odporca, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle §
4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
krajského súdu, zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože
rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom a vychádza z nesprávne posúdeného
právneho stavu.

Opätovne poukázal na skutočnosti, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-1K 64/96-236
zo dňa 21. novembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. januára 2013, v právnej veci
navrhovateľa - veriteľa Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava - navrhovateľa - dlžníka: SĹŇAVA,
poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce, Piešťanská 278/108, Sokolovce o vyhlásenie
konkurzu na majetok navrhovateľa - dlžníka, bol vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty

bol ustanovený JUDr. Jozef Krško, advokát.
Poukázal na to, že teda dňom právoplatnosti uvedeného uznesenia povinný subjekt podľa § 4 zákona
č. 503/2003 Z.z. neexistuje. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty za predávajúceho uzavrel
kúpnu zmluvu dňa 16. marca 2004 s kupujúcim I. S. ako kupujúcim, s tým, že predmetom prevodu boli
nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v k. ú. M., vedené na LV č. XXXX, XXX, XXX a XXX.

Opätovne zdôraznil, že kúpna zmluva bola uzavretá v zmysle Opatrenia Krajského súdu v Bratislave č.
k. Z-2-1K64/96 zo dňa 23. októbra 2003.
Katastrálny úrad v Trnave, Správa Katastra v Piešťanoch dňa 24. marca 2003 povolila vklad do katastra
nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy. Oprávnená osoba si dňa 6. decembra 2014 na Obvodnom
pozemkovom úrade v Trnave uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom, t.

j. v dobe keď povinná osoba ako vlastník neexistovala, nakoľko dňom povolenia vkladu v katastri
nehnuteľností dňa 24. marca 2004 pod č. V 510/04 bol zapísaný iný vlastník.
Podľa jeho názoru správny orgán mal vyhodnotiť uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16. marca 2014 a
následné povolenie vkladu dňa 24. marca 2014 pod V 510/04 ako prekážku vydania veci.

Opakovane poukázal na to, že ako správca konkurznej podstaty nemal žiadnu vedomosť o tom, že na
predmet prevodu sa vzťahuje zákon č. 503/2003 Z.z. Ako predávajúci a správca konkurznej podstaty
postupoval v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien
a doplnkov.

Oprávnené osoby odvolací návrh nepodali a ani sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že kúpna zmluva uzavretá dňa 16. marca 2004 o predaji a kúpe nehnuteľností v k. ú. M., na
parcely vedené na LV č. XXXX, XXX-X a XXX bola uzavretá v dobe účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z.

s tým, že poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s §

246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel
jednomyseľnekzáveru,žeodvolanieniejedôvodné.Rozsudokbolverejnevyhlásenýdňa30.novembra
2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ).Podľa § 8 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy s účinnosťou od 1.
októbra 2013 sa zrušujú obvodné pozemkové úrady.

Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja,
obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená
osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.

Právnym nástupcom Obvodného pozemkového úradu v Trnave bude Okresný úrad Piešťany.

Preto bude s právnym nástupcom ďalej konané na strane odporcu. Pod všeobecným označením
odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho,
ktorého sa text odôvodnenia týka.

Predmetom súdneho prieskumu na základe opravného prostriedku podaného navrhovateľom bolo
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Trnave. Napadnutým rozhodnutím Obvodný pozemkový
úrad v Trnave ako príslušný orgán rozhodujúci podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. vo veci oprávnenej
osoby Z. D. proti povinnej osobe SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce, rozhodol

tak, že jej priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pôvodnej Pkv. č. 4, k. ú. M., ako
Parcely registra „C“ a „E“.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu dňa 6. decembra 2004 si oprávnená
osoba spĺňajúca podmienky v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) zák. č. 503/2003 Z.z. uplatnila na Obvodnom

pozemkovom úrade v Trnave nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. M. tvoriacim
pasienkové spoločenstvo, zapísaným vo vložke 2, 3, 4 k. ú. M.. Reštitučným titulom bol prechod
pozemkov na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Kúpna zmluva zo dňa 15. marca 2004 o prevode bývalých urbárskych pozemkov, zahŕňajúca aj
predmetné pozemky, uzavretá medzi JUDr. Jozefom Krškom, správcom konkurznej podstaty úpadcu
Poľnohospodársko-obchodné družstvo SĹŇAVA Sokolovce ako predávajúcim a I. S. ako kupujúcim, bola
s odkazom na § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. vzhľadom na výslovný zákaz previesť pozemok v zmysle

zákona odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného, vyhodnotená ako neplatný právny úkon.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k

napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisusprihliadnutímnaustanovenie§219ods.2vspoj.s§2501ods.2a§246cods.1O.s.p.konštatuje,
že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov
známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom
odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že predmetom prieskumu v danej veci bolo posúdenie

reštitučného nároku oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v
pôvodnej Pkv. v č. 4, k. ú. M. v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuakonanie,ktorétomutorozhodnutiupredchádzalo,atonajmäz toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom
prostriedku a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia odporcu.

Podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce

obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými

osobami jeho deti.

Podľa § 4 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
(1) Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo
vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

(2) Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára 14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto
zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba
spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k
pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového
majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Podľa§6ods.1písm.a/zákonač.503/2003Z.z.vlastníctvokpozemkomalebokjehočastiamnemožno
navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4
ods. 1).

Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní

Veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých
majetkových krívd, 7) sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených
lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona udáva, že povinnou osobou v zmysle

citovanej právnej normy je teda právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť, ku ktorej si reštitučný nárok
uplatnila oprávnená osoba, ku dňu účinnosti reštitučného zákona, právo hospodárenia alebo právo
správy pokiaľ ide o nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky a poľnohospodárske družstvá.
Takto ustanovenej povinnej osobe zákonodarca uložil povinnosť nakladať s pozemkami až do navrátenia
vlastníctva oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej uložil zákaz previesť

takéto pozemky odo dňa účinnosti, t. j. od 1. januára 2004 do vlastníctva inej osoby pod následkom
neplatnosti takéhoto právneho úkonu.Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na základe skutkových okolností
v danom prípade jednoznačne vyplýva právny záver, že prevod sporných nehnuteľností navrhovateľ
uskutočnil kúpnou zmluvou zo dňa 16. marca 2004, teda za účinnosti reštitučného zákona, z ktorých

dôvodov táto zmluva je neplatná za zákona podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z . Zákonodarca totiž
jednoznačnevustanovení§4ods.2zákonač.503/2003Z.z.momentomúčinnostitohtozákonapovinnej
osobe uložil povinnosť nakladať s pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne mu
uložil zákaz previesť tento pozemok na inú osobu pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu.
Predmetná neplatnosť v danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné

neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne vysloviť v inom súdnom konaní.

Námietka navrhovateľa, že v čase uplatnenia si reštitučného nároku oprávnenou osobou dňa 6.
decembra 2004 povinná osoba ako vlastník neexistovala, nakoľko v tejto dobe bol ako vlastník zapísaný
I. S., a to na základe povolenia vkladu k predmetným nehnuteľnostiam Správou katastra v Piešťanoch
zo dňa 24. apríla 2004 pod V 510/04, je právne irelevantná.

OdvolacísúdzároveňspoukazomnaNálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.III.ÚS127/2010-35
z 22. júna 2010, považuje za potrebné uviesť, že k reštitučným nárokom žiadateľov je potrebné
pristupovať zvlášť citlivo, aby v konaní podľa týchto zákonov v súlade so záujmami týchto osôb,
ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná,

nedochádzalo k ďalším krivdám. Nepochybne z toho vyplýva povinnosť pre všeobecné súdy vykladať
právne normy v súlade sústavnými princípmi, ktoré sú v súlade s účelom základného práva na
súdnu ochranu. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a
neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu).

Odvolací súd pochybenie v konaní súdu prvého stupňa nezistil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., keďže
navrhovateľ bol v konaní neúspešný a odporca zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Účastníci konania
si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.