Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607205157
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5607205157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
CEMA, spol. s r.o., so sídlom Májová 1355, 022 01 Čadca, IČO: 31 598 099, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, E. XX, XXX XX M., proti žalovaným: 1/ Obec Liptovská
Kokava, so sídlom 032 44 Liptovská Kokava, IČO: 00 315 389, 2/ Roľnícke družstvo Liptovská Kokava,
so sídlom 032 44 Liptovská Kokava č. 441, IČO: 00 195 600, 3/ Pozemkové spoločenstvo bývalých
urbarialistov obce Liptovská Kokava, so sídlom 032 44 Liptovská Kokava č. 376, IČO: 30 233 291,
žalovaným 1/ - 3/ zastúpeným právnym zástupcom Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8, 811

08 Bratislava, IČO: 36 855 707, v konaní o náhradu škody v sume 201.380,87 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/140/2007-278 zo dňa
18.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/140/2007-278 zo dňa 18.03.2013 p o t v
r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po

právoplatnosti vo veci samej. Uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 20.06.2007, v spojení s opravou
a doplnením, doručenou dňa 10.03.2011, po čiastočnom späťvzatí žaloby, sa žalobca domáhal, aby bolo
rozhodnuté o povinnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne z titulu náhrady
škody sumu 4.066.800,- Sk, t.j. 134.993,03 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne od 25.06.2003 do
zaplatenia a z titulu ušlého zisku 2.000.000,- Sk, t.j. 66.387,84 Eur. Žalobca v žalobe poukázal na zmluvu
o úprave záväzkových vzťahov, ktorú uzavreli účastníci dňa 05.04.2001 a predmetom ktorej bola úprava
záväzkových vzťahov, vzájomných práv a povinností ako aj niektorých iných vzťahov medzi zmluvnými

stranami, súvisiacich so zabezpečovaním výstavby a prevádzkovania rekreačno-rehabilitačnej zóny
(ďalej len „RRZ“), a to v katastri obce Liptovská Kokava, v lokalitách Vyšné Pobrežie a Nižné Pobrežie,
s využitím termálneho vrtu ZGL-3. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ listami zo dňa 23.06.2003 oznámili žalobcovi,
že v súlade s čl. III. ods. 1 písm. b), písm. ba) odstupujú od Zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo
dňa 05.04.2001 (ďalej len „zmluva“) vzhľadom na to, že sa nedohodli na výške nájomného a pravidlách
jeho zmien na rokovaní dňa 16.06.2003. Žalobca považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné, preto
podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 05.08.2005 žalobu o neplatnosť odstúpení od zmluvy;

okresnýsúdrozhodovalvovecivkonanísp.zn.7C/275/2005.Žalobcasavpredmetnomkonanídomáhal
náhrady škody z titulu neplatného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných 1/, 2/ a 3/ pre porušenie
čl. III. ods. 1 písm. b), ba). Žalobca dôvodil, že v súvislosti s uzatvorenou zmluvou spracoval a financoval
spracovanie urbanistickej štúdie zóny, návrh technológie a zariadenia na ťažbu a úpravu geotermálnejvody a jej zneškodňovania po jej využití, zámer o hodnotení v zmysle zákona č. 127/1994 Z.z., posudok
k správe o hodnotení, projekt monitorovania systému a štúdiu pre overenie dokumentácie pre územné
konanie v profesii vykurovanie, dokumentáciu pre územné konanie. Podľa žalobcu škoda spočíva v

nákladoch na zabezpečenie podkladov a projektovej dokumentácie na stavbu termálno-rehabilitačného
areálu Liptovská Kokava, ktorú vyčíslil v samostatnej prílohe vo výške 134.993,03 Eur. Okrem uvedenej
(skutočnej) škody sa žalobca domáhal z rovnakého dôvodu aj náhrady ušlého zisku, vyčísleného v
samostatnej prílohe s tým, že za obdobie rokov 2005 až 2007 vyčíslil celkovú sumu ušlého zisku na
1.096.665,704 Eur, z ktorej sumy sa žalobca v konaní napokon domáhal len čiastky 66.387,84 Eur.

Žalobca tvrdil porušenie povinností zo zmluvy na strane žalovaných 1/, 2/ a 3/ tým, že neplatne odstúpili
od zmluvy, čím porušili svoju povinnosť, ktorá im vyplývala zo zmluvy, pričom všetky úkony zo strany
žalobcu smerovali k naplneniu obsahu zmluvy o úprave záväzkových vzťahov. Žalovaní 1/, 2/ a 3/
sa podľa žalobcu účelovým odstúpením od zmluvy snažili vyhnúť plneniu povinností vyplývajúcich zo
zmluvy a svojím konaním - neplatným odstúpením od zmluvy, znemožnili naplnenie obsahu zmluvy.

Okresný súd s odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a za aplikácie
ust. § 261 ods. 1, 2, 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „OBZ“), § 262 ods. 1, 2 OBZ, § 269 ods. 2 OBZ, § 334 OBZ, § 373 OBZ, § 383 OBZ
konštatoval, že predmetom konania je pohľadávka žalobcu titulom náhrady škody podľa § 373 OBZ z
porušeniazmluvyuzavretejmedziúčastníkmineplatnýmodstúpenímodzmluvy,čímžalovaníznemožnili

naplnenie obsahu zmluvy.

Okresný súd Liptovský Mikuláš medzitýmnym rozsudkom zo dňa 13.04.2011 č.k. 9Cb/140/2007-160
rozhodol, že základ nároku žalobcu na náhradu škody je daný. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/
až 3/ odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 12.11.2012 č.k. 14Cob/176/2011-231 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval,
že okresný súd nedostatočne vyhodnocoval prejudiciálnu otázku (ne)platnosti samotného zmluvného
základu tvrdených právnych vzťahov medzi účastníkmi, tým došlo k predčasnému vyhodnocovaniu
otázky (ne)platnosti odstúpenia žalovaných 1/ až 3/ od predmetnej zmluvy a k predčasnému
vyhodnocovaniu splnenia jednotlivých atribútov pre vyslovenie základu existencie a opodstatnenosti

základu uplatňovanej náhrady škody daným medzitýmnym rozsudkom.

Okresný súd uviedol, že aby mohol posúdiť, či došlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu,
prejudiciálne riešil otázku platnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, lebo odstúpiť možno len od
platnej zmluvy (resp. len od uzavretej zmluvy). Nárok bol vymedzený žalobcom tak, že neplatným

odstúpením žalovaných 1/ až 3/ od zmluvy uzavretej medzi účastníkmi znemožnili naplnenie obsahu
zmluvy. Podľa okresného súdu predpokladom zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka
je porušenie zmluvných povinností, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody. Žalovaní sa bránili tým, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je neplatná pre jej
neurčitosť a nezrozumiteľnosť a od neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť. Dňa 05.04.2001 podpísali

štatutári účastníkov konania „zmluvu o úprave záväzkových vzťahov uzatvorenej podľa § 262 a nasl.
Obchodného zákonníka“. Zmluvné strany prejavili písomne vôľu, aby sa ich záväzkový vzťah riadil
Obchodným zákonníkom podľa § 262 OBZ. Bez uplatnenia tejto opcie, by sa najmä zmluvný vzťah
žalovaného 3/, Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava, nemohol
riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 OBZ a

ani samosprávnou územnou jednotkou ako žalovaný 1/ Obec Liptovská Kokava (§ 261 ods. 2 OBZ).
Zmluvné strany vyjadrili vôľu zmluvou upraviť vzájomné záväzkové vzťahy, niektoré iné vzťahy súvisiace
s výstavbou a prevádzkovaním rekreačno-rehabilitačnej zóny v katastri obce Liptovská Kokava v
lokalitách Vyšné Pobrežie a Nižné Pobrežie a s využitím geotermálneho vrtu ZGL-3, ktorý sa nachádza
na pozemku parc. č. KN 1305/2 v katastrálnom území Liptovská Kokava, LV č. XXXX, v lokalite R.

H., ktorého vlastníkmi sú Obec Liptovská Kokava v 1-vici a Roľnícke družstvo Liptovská Kokava v 1-
vici (preambula zmluvy bod 1. 2). V článku 1 bod 1 až 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že jej
predmetom je úprava záväzkových vzťahov, vzájomných práv a povinností, niektorých iných vzťahov
medzi zmluvnými stranami súvisiacich so zabezpečovaním výstavby a prevádzkovania rekreačno-
rehabilitačnej zóny (RRZ) v jednotlivých etapách. I. etapa - obstaranie a schválenie územnoplánovacej

dokumentácie (ďalej len ÚPD) RRZ, majetkoprávne vysporiadanie pozemkov a iných nehnuteľností; II.
etapa - zabezpečenie investorov pre výstavbu jednotlivých objektov RRZ; III. etapa - práva a povinností
pri prevádzkovaní jednotlivých objektov RRZ. V I. etape sa zmluvné strany dohodli (článok III. 1), že
jej predmetom sú záväzkové vzťahy pri obstaraní a schválení územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD)a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a iných nehnuteľností. Podľa článku III. bod 1 písm. a/
zmluvy sa zmluvné strany dohodli na obstaraní územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č.
50/1976 Zb., ktoré zabezpečia zmluvné strany prostredníctvom odborne spôsobilej osoby s tým, že

obstaranie ÚPD zahŕňa: prípravné práce § 19b, spracovanie prieskumov a rozborov § 19c, spracovanie
zadania a jeho prerokovanie § 20, spracovanie konceptu riešenia ÚPD § 21, spracovanie návrhu ÚPD
a jeho prerokovania § 23, prípravu podkladov na schválenie návrhu ÚPD § 24 a § 25, dokumentáciu pre
územné rozhodnutie zabezpečí CEMA spol. s r.o. (žalobca) podľa článku III bod 1 písm. ab/ schválenie
ÚPD v zmysle § 26 a 27 zabezpečí Obec Liptovská Kokava - žalovaný 1/ podľa článku III. bod 1 písm. ac/

náklady spojené s obstaraním ÚPD prostredníctvom odborne spôsobilej osoby (to je cena spracovania
ÚPD známa z verejného obstarania) uhradí CEMA spol. s r.o. - žalobca. Podľa článku III. bod 1 písm.
ad/ posúdenie vplyvu výstavby RRZ na životné prostredie v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. zabezpečí
Obec Liptovská Kokava (žalovaný 1/). Náklady na zabezpečenie posúdenia znáša Obec Liptovská
Kokava (žalovaný 1/) a Roľnícke družstvo Liptovská Kokava (žalovaný 2/). Jedná sa najmä o posúdenie
týchto činností: odber geotermálnych vôd, výstavby rekreačných a ubytovacích zariadení, geotermálne

elektrárne a výhrevne. Odplatnosť v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dohodnutá nebola a
ani spôsob určenia výšky odplaty za plnenie poskytnuté žalobcom pri zabezpečovaní dokumentácie pre
územné rozhodnutie. Práve výška nákladov na zabezpečenie dokumentácie pre územné rozhodnutie
je uplatnenou škodou žalobcu. Právny úkon má síce označenie ako zmluva o úprave záväzkových
vzťahov, ale v časti III. najmä bod 1 pod písm. a/ sú dohodnuté plnenia zmluvných strán (napr. obstaranie

územnoplánovacej dokumentácie na vlastné náklady žalobcu bez priameho protiplnenia a obec sa
zaviazala schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu, čo nie je obchodný záväzok, ale osobitý druh
správneho konania a rozhodovania v správnom konaní). Pokiaľ žalobca dobrovoľne uhradil náklady,
respektíve zabezpečil posúdenie vplyvu výstavby RRZ za žalovaných 1/ a 2/, žiadny priamy nárok
zo zmluvy o úprave záväzkových vzťahov z toho nevyplýva. Už v čase uzatvárania zmluvy žiadne

protiplnenie za plnenie žalobcu mu zo zmluvy priamo nevyplývalo. Išlo len o akési získanie výhody (v
článku III. pod písm. b/ sa zmluvné strany dohodli v časti majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov,
ale bez presnej špecifikácie, že pozemky dotknuté výstavbou RRZ vo vlastníctve žalovaných 1/ až 3/,
ktoré pozemky budú poskytnuté do nájmu žalobcovi na dobu 99 rokov osobitnou zmluvou s tým, že
k zmluve o nájme pozemkov sa vlastník pozemkov vyjadrí do 30 dní od predloženia nájomnej zmluvy

nájomcom a v tejto lehote podá protinávrh s tým, že ak sa strany nedohodnú na výške nájomného a
pravidieljehozmienpritvorbenájomnejzmluvy,možnoodtejtozmluvyodstúpiťbezakýchkoľveksankcií.
Podľa § 269 ods. 2 OBZ takýto typ zmluvy v Obchodnom zákonníku upravený nie je. Podmienkou
platnosti nepomenovanej zmluvy je dostatočné určenie predmetu záväzkov jej účastníkov, bez ktorého
zmluva nie je uzavretá. Zmluva vznikne, len ak sa strany dohodnú na celom jej obsahu, alebo na

spôsobe určenia chýbajúceho obsahu záväzku (§ 269 ods. 2 OBZ). Práve z vyššie uvedených dojednaní
podľa okresného súdu vyplýva nedostatočné určenie predmetu záväzkov. Každá zo strán tohto úkonu
sa zaviazala na plnenia, ktoré nemali charakter protiplnení v obchodnoprávnej rovine (napr. územné
rozhodnutie obce). Išlo o jednostranné vyhlásenia subjektov, ktorými vyhlasujú, čo budú plniť, aby bol
dosiahnutý spoločne sledovaný zámer. Tieto plnenia neboli právne vynutiteľné (napr. domáhať sa

v súdnom spore vydania územného rozhodnutia voči obci), nebol určený čas plnenia, len článok IV
zmluvy dával oprávnenie započať všetky práce na plnení predmetu zmluvy od jej účinnosti. V jej ďalších
ustanoveniach účastníci riešili vzťahy do budúcna (čl. III písm. b/ nájom pozemkov, predkupné právo
k pozemkom, c/ dodávku vody z vrtu, právo prednostného nájmu k vrtu, predkupné právo k vrtu, čl. III
ods. 2 financovanie výstavby a prevádzkovanie objektov RRZ) bez špecifikácie, určenia času a teda

vynútiteľnosti práv. Preto okresný súd dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, pre nesplnenia
podmienok § 269 ods. 2 OBZ. Svojím obsahom ide o dohodnutý postup štyroch subjektov, ktorí mali
záujem realizovať výstavbu a prevádzku RRZ, rozdelili si úlohy, plánovali postup, ale ich dojednanie,
hoci označené ako zmluva, nespĺňa náležitosti požadované pre zmluvu, čo je dôvodom pre zamietnutie
návrhu na začatie konania, lebo odstúpiť možno len od platne uzavretej zmluvy.

V článku III. ods. 1 písm. b/ majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, písm. ba/ sa zmluvné strany
dohodli, že pozemky dotknuté výstavbou RRZ vo vlastníctve žalovaného 3, žalovaného 2/ a žalovaného
1/, budú poskytnuté do nájmu žalobcovi na dobu 99 rokov osobitnou zmluvou. Žalobca nemôže prenajať
pozemky tretej osobe bez súhlasu vlastníka. K zmluve o nájme pozemku sa vlastník pozemkov vyjadrí

do 30 dní od predloženia nájomnej zmluvy nájomcom a v tejto lehote podá protinávrh. Cena nájmu
bude dohodnutá zmluvnými stranami v nájomnej zmluve. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na výške
nájomného a pravidiel jeho zmien pri tvorbe nájomnej zmluvy, možno od tejto zmluvy odstúpiť bez
akýchkoľvek sankcií. Podľa okresného súdu ani táto časť (III. bod 1 písm. ba/) nie je zmluvou obudúcej zmluve, lebo v nej absentujú podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve (§ 289 a nasl.
OBZ) a na základe vyššie uvedeného dojednania by sa žalobca nemohol domáhať voči žalovaným
1/, 2/ a 3/ uzavretia nájomnej zmluvy (v súdnom konaní o nahradenie prejavu vôle uzavrieť nájomnú

zmluvu). Predovšetkým absentuje určenie doby, dokedy bude zmluva (nájomná) uzavretá. V dotknutom
ustanovení strany dojednali postup, že k zmluve o nájme pozemku sa vlastník pozemkov vyjadrí do 30
dní od predloženia nájomnej zmluvy nájomcom (žalobcom) a v tejto lehote podá protinávrh.

V konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C/275/2005 sa žalobca domáhal určenia

neplatnosti odstúpenia žalovaných 1/, 2/ zo dňa 23.06.2003 a žalovaného 3/ zo dňa 24.06.2003
od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 05.04.2001 podľa článku 3 ods. 1 písm. b/, ba/.
Rozsudkom zo dňa 28.04.2008 č.k. 7C/275/2005-284 Okresný súd Liptovský Mikuláš návrhu vyhovel
a určil, že odstúpenie žalovaných 1/, 2/ a 3/ od zmluvy je neplatné, ale Krajský súd v Žiline rozsudkom
zo dňa 22.10.2008 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh na určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy žalovaných 1/ až 3/ zamietol z dôvodu, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti odstúpenia žalovaných 1/, 2/ a 3/ od zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom zo dňa 25.5.2010, sp.zn. 2Cdo 110/2009 dovolanie žalobcu zamietol. Doposiaľ nebolo
žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu určené, že zmluva je platná a odstúpenia od zmluvy sú
neplatné.

Okresný súd ďalej poukázal, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ rozporovali platnosť zmluvy uzavretej 05.04.2001,
zabezpečiť úpravu ich vzájomných vzťahov pri realizácii výstavby a prevádzkovaní rekreačno-
rehabilitačnej zóny v katastri obce Liptovská Kokava, v lokalitách Vyšné Pobrežie a Nižné Pobrežie s
využitím geotermálneho vrtu ZGL-3. Zmluvné strany začali plniť podľa zmluvy, ktorá bola rozčlenená
do troch etáp. Žalobca dal spracovať na svoje náklady dokumentáciu pre územné rozhodnutie (napr.

zadanie stavby so sprievodnou správou a súhrnnou technickou správou, správu o hodnotení podľa
zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvom na životné prostredie v rámci prvej etapy zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi). Obecné zastupiteľstvo v Liptovskej Kokave - žalovaný 1/ (uznesenie č.
4/2002 zo dňa 08.02.2002) súhlasilo s uzavretím zmluvy o právnej pomoci medzi obcou a komerčným
právnikom JUDr. Imrichom Hrončekom na realizáciu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 05.04.2001

a s vykupovaním pozemkov od fyzických osôb obcou 10,- Sk za m2. K uzavretiu zmluvy medzi JUDr.
Imrichom Hrončekom a žalovaným 1/ došlo dňa 09.09.2002 a následne boli uzatvárané kúpno-predajné
zmluvy medzi obcou a fyzickými osobami, ktorých predmetom bola kúpa pozemkov pre výstavbu
rekreačno-športového areálu v Liptovskej Kokave (dňa 08.11.2002 medzi obcou ako kupujúcim a
predávajúcimi: H. T., D. J. a D. F., čím sa realizovala I. etapa podľa zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

„majetkoprávne vysporiadanie pozemkov a iných nehnuteľností“).

Okresný súd zohľadnil celé znenie zmluvy a účel jej uzavretia, ako aj dotknuté ustanovenia zmluvy,
najmä článok I., II., III. bod 1 písm. a/, b/, c/ upravujúce predmet zmluvy. V prípade ak je možný
výklad, ktorý zakladá neplatnosť zmluvy a súčasne je možný výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,

má prednosť výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS 242/07 z 03.07.2008). Súd ale nemôže nahrádzať výkladom absentujúce podstatné
náležitosti zmluvy. 20.06.2003 predložil žalobca žalovanému 1/ (Obec Liptovská Kokava) a žalovanému
3/ (Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava) návrhy nájomných zmlúv
na pozemky za účelom ich využitia na výstavbu a prevádzkovanie rekreačno-rehabilitačnej zóny

(žalovaného 1/ Obec Liptovská Kokava zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A.
P. k 7. 2. 2007 spoluvlastník pozemku parc. č. XXXX o výmere 1221 m2 v podiele 2/3-iny, LV č.
XXXX katastrálne územie A. P. k 07.02.2007, pozemok parcelné číslo registra E 6110 o výmere 471
m2, č. 6113 o výmere 1236 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1-vice, LV č. XXX, katastrálne
územie A. P. ku dňu 07.02.2007 parcelné číslo registra E 4267 o výmere 297 m2, č. 4269 o výmere

516 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/; žalovaného 3/ LV č. XXX v katastrálnom území A. P.
ku dňu 07.02.2001 spoluvlastník pozemkov v podiele 8171/198-tisícin so spoluvlastníkmi - fyzickými
osobami pozemkov parc. č. registra E 1311, 1312/1, 1312/2, 1313, 1314, 1315). Žalobca navrhol
výšku nájomného 4,- Sk za m2 ročne bez DPH na dobu nájmu 99 rokov odo dňa uzavretia zmluvy.
Žalovaní 1/ a 3/ sa k návrhu zmluvy nevyjadrili do 30 dní od predloženia návrhu nájomnej zmluvy

žalobcom a v tejto lehote nepodali protinávrh nájomnej zmluvy s výškou navrhnutého nájomného, či
pravidiel jeho zmien. Svojím správaním dali najavo, že s návrhom nájomnej zmluvy nesúhlasia, lebo
ho neprijali, teda sa nedohodli o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy a k jej uzavretiu nedošlo.
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ písomne listom zo dňa 23.06.2003 oznámili žalobcovi a žalovaný 3/ listomzo dňa 24.06.2003 oznámil žalobcovi, že vzhľadom na obsah rokovania zo dňa 16.06.2003 (teda pred
20.06.2003), v lehote 30 dní od predloženia návrhu zmluvy žalobcom, odstupujú od zmluvy o úprave
záväzkových vzťahov zo dňa 05.04.2001 v súlade s článkom III. ods. 1 písm. b/, ba/ vzhľadom k

tomu, že sa nedohodli na výške nájomného a pravidlách jeho zmien. Žalobca s odstúpením od zmluvy
nesúhlasil a dňa 29.09.2005 sa na Okresnom súde Liptovský Mikuláš na návrh žalobcu začalo súdne
konanie sp.zn. 7C/275/2005 o určenie neplatnosti odstúpení od zmluvy. Žalobca žalovanému 2/ nikdy
nepredložil návrh nájomnej zmluvy. Už dňa 13.03.2005 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného 3/
(Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava), ktoré prijalo uznesenie 5.

prenájom pozemkov nevyhnutých na výstavbu rekreačno-rehabilitačného zariadenia poskytnúť za cenu
4,- Sk/m2 firme LIPTOV DEVELOPMENT GROUP, s.r.o., čo bolo zverejnené v periodiku Kokavské
aktuality vydávaného Obecným úradom Liptovská Kokava č. 1/2005. Žalovaný 1/ Obec Liptovská
Kokava bol a je jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti LIPTOV DEVELOPMENT GROUP, s.r.o.
so sídlom v Liptovskej Kokave 032 44, Stará 390, IČO: 36 426 598, ktorá vznikla 12.01.2005 a jej
spoločníkom okrem žalovaného 1/ bola a je obchodná spoločnosť I.S.F., s.r.o. so sídlom v Bratislave,

Bajkalská 22, IČO: 35 875 127. Okresný súd poukázal na zasadnutie Obecného zastupiteľstva zo dňa
28.05.2003, ktorého programom boli výsledky rokovania zo dňa 13.05.2003 so žalobcom, ktorý chcel
vystupovať ako jediný investor, s čím dotknuté subjekty (žalovaní 1/, 2/ a 3/) nesúhlasili, lebo žalovaný
1/, ako obec má väčšie možnosti získať finančné prostriedky z fondov Európskej únie. Písomná forma
pre dojednaný cenový protinávrh účastníkmi dojednaná nebola, teda ak žalovaní 1/ a 3/ ako vlastníci

„pozemkov dotknutých výstavbou“ nevrátili podpísaný návrh zmluvy žalobcovi, má sa za to, že cena
nájmu dohodnutá zmluvnými stranami v nájomnej zmluve nebola a ktorákoľvek zo zmluvných strán
mohla odstúpiť bez akýchkoľvek sankcií od tejto zmluvy, pokiaľ by bola zmluva platne uzavretá. Okresný
súd zdôraznil, že dotknuté ustanovenie dojednané účastníkmi nespĺňa náležitosti zmluvy o budúcej
zmluve, teda žalobca sa ani nemohol úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle na súde uzavrieť

zmluvu o nájme, a preto sa stalo irelevantným odstúpenie od zmluvy, či už platné alebo neplatné,
lebo na „platné odstúpenie od zmluvy“ je postačujúce, ak nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy, ale od
neplatne uzavretej zmluvy, resp. zmluvy, k uzavretiu ktorej nedošlo, nie je možné platne odstúpiť. Preto
žalovaní neporušili zmluvu, čím absentuje zákonná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody.
Súd nemôže poskytovať ochranu neplatnému dojednaniu zmluvy, ktoré nespĺňa zákonom požadované

náležitosti zmluvy o budúcej zmluve (určenie doby, do ktorej sa jedna alebo obe zmluvné strany zaväzujú
zmluvu uzavrieť, teda do kedy môže oprávnená strana - žalobca vyzvať zaviazané strany - žalovaných
splniť záväzok v čase určenom v zmluve o budúcej zmluve § 289 ods. 1 a § 292 ods. 3 OBZ). Vo
vzťahu k trovám konania okresný súd postupoval v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca v písomnom podaní jeho právneho
zástupcu (č.l. 289-291 spisu). Uviedol, že žalobou sa domáhal náhrady škody a ušlého zisku „z titulu
zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 05.04.2001“. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil,
pretože okresný súd nesprávne právne posúdil otázku platnosti zmluvy o úprave záväzkových vzťahov
zo dňa 05.04.2001 a vyvodil právny záver, že uzatvorená zmluva o úprave záväzkových vzťahov z

05.04.2001 je neplatná z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka,atonajmätým,ženeboldostatočneurčenýpredmetzáväzkov.Stoutoskutočnosťoužalobca
nesúhlasil, nakoľko podľa čl. I bod 1, 2, 3, a to najmä bod 3 zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo
dňa 05.04.2001 je jednoznačne dané, aké sú etapy predmetu zmluvy, ktoré pozostávali:
- a) I. etapa - obstaranie a schválenie územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len ÚPD) RRZ,

majetkoprávne vysporiadanie pozemkov a iných nehnuteľností
b) II. etapa - zabezpečenie investorov pre výstavbu jednotlivých objektov RRZ
c) III. etapa - práv a povinnosti pri prevádzkovaní jednotlivých objektov RRZ.
Z uvedeného článku predmetnej zmluvy podľa žalobcu vyplýva, že predmet zmluvy bol jednoznačne
špecifikovaný a bolo špecifikované aj plnenie predmetu zmluvy podľa etáp tak, ako bolo dohodnuté

medzi účastníkmi zmluvy a podľa zmluvy žalobca aj plnil, len v neskoršom období bolo zo strany
žalovaných špekulatívne neplatné odstúpené od zmluvy. Okresný súd prakticky nejasne a nedostatočne
neodôvodnil, v čom vidí nedostatočnosť určenia predmetu záväzkov a samotné odôvodnenie žalobca
považoval v tomto smere za nedostatočné aj vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca začal postupovať
podľa dohodnutých podmienok v zmluve. So záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úprave

záväzkových vzťahov zo dňa 05.04.2001 je neplatná, žalobca nesúhlasil, poukázal na stanovisko
Najvyššieho súdu SR, a to najmä v rozsudku 2Cdo/110/2009 zo dňa 25.05.2010, v ktorom Najvyšší
súd SR konštatuje, že došlo k porušeniu predmetnej zmluvy tým, že žalovaní neuzatvorili nájomné
zmluvy so žalobcom. Už Najvyšší súd SR prejudiciálne vyslovil právny záver, že zmluva o úpravezáväzkových vzťahov je platná a súdy nižšieho stupňa sú viazané právnym názorom súdu vyššieho
stupňa, teda v tomto smere okresný súd pri vyslovovaní neplatnosti zmluvy o úprave záväzkových
vzťahov zaujal nesprávny právny záver. Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného

súdu v Liptovskom Mikuláši sp.zn. 9Cb/l40/2007 zo dňa 18.03.2013 v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V prípade, že krajský súd napadnutý rozsudok potvrdí, žalobca
navrhol, aby pripustil dovolanie k otázke platnosti alebo neplatnosti zmluvy o úprave záväzkových
vzťahov zo dňa 05.04.2001, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to
najmä s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Cdo/110/2009 zo dňa

25.05.2010.

Kdoručenémuodvolaniužalobcusavyjadriližalovaní1/až3/vpísomnompodaníichprávnehozástupcu
(č.l. 302-309 spisu). Uviedli, že súd prvého stupňa v zmysle výsledkov predchádzajúceho odvolacieho
konania (sp.zn. 14Cob/176/2011), vyhodnotil prejudiciálnu otázku (ne)platnosti zmluvy nielen z hľadiska
aplikácie výkladových pravidiel (§ 266 OBZ), ale aj z hľadiska posúdenia určitosti a zrozumiteľnosti tak

jednotlivých dojednaní účastníkov v zmluve ako aj ich vzájomných súvislostí (v zmysle § 37 a nasl.
OZ) a z hľadiska dodržania kogentných ustanovení zákona. Podľa žalovaných 1/ - 3/ okresný súd
dospel k správnemu záveru, že zmluva je neplatná, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy
pre nesplnenie podmienok § 269 ods. 2 OBZ, nakoľko bez dostatočného určenia predmetu záväzkov
účastníkov nepomenovanej zmluvy, zmluva nie je uzavretá. Žalovaní 1/ až 3/ sa stotožnili aj so záverom

okresného súdu, že z obsahu predmetnej zmluvy a z vykonaného dokazovania v danom prípade išlo len
o „dohodnutý postup štyroch subjektov, ktoré mali záujem realizovať výstavbu a prevádzku RRZ, rozdelili
si úlohy, plánovali postup, ale ich dojednanie hoci označené ako zmluva nespĺňa náležitosti požadované
pre zmluvu“. Podľa žalovaných 1/ - 3/ doteraz žiaden súd právoplatne nerozhodol, že odstúpenie od
zmluvy je neplatné; nestalo sa tak ani v konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C/275/2005.

Keďže zmluva je absolútne neplatná, námietku žalobcu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovaní
považovali za irelevantnú. Avšak aj v prípade, keby súd nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy, mali
žalovaní za to, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je daný, keďže k otázke (ne)platnosti odstúpení
žalovaných 1/ - 3/ už odvolací súd konštatoval, že „písomná forma pre dojednaný cenový protinávrh
nájomného dojednaná účastníkmi nebola“. V tomto smere teda boli splnené predpoklady pre odstúpenie

žalovaných od zmluvy.

Žalovaní nesúhlasili s námietkou žalobcu, že by okresný súd nedostatočne odôvodnil, v čom vidí
nedostatočnosť určenia predmetu záväzkov (účastníkov zmluvy); žalobca pritom poukázal na to, že
začal postupovať podľa podmienok údajne dohodnutých v zmluve. Žalovaní poukázali na to, že okresný

súd dospel k napadnutému rozhodnutiu na základe vykonaného dokazovania, vrátane vyhodnotenia a
právnej analýzy príslušných ustanovení zmluvy; žalobca konal na vlastné podnikateľské riziko. Žalovaní
zdôraznili, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsudku sp.zn. 2Cdo/110/2009 zo dňa 25.05.2010
zaoberal otázkou, či bol daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti odstúpenia
žalovaných 1/ - 3/ od zmluvy a nie otázkou platnosti zmluvy. Vzhľadom na takto vymedzený predmet

konania tak dovolací súd nemohol „prejudiciálne vysloviť právny záver, že Zmluva je platná“. Žalovaní
poukázaliinazáverypredchádzajúcehorozhodnutiaodvolaciehosúduvoveci(sp.zn.14Cob/176/2011).
Vyjadrili názor, že súd prvého stupňa správne posúdil daný prípad, keď (prejudiciálne) určil, že nárok
žalobcu na náhradu škody nie je daný a žalobu zamietol. žalovaní nesúhlasili s prípadným pripustením
dovolania, keďže v danom prípade otázka „platnosti alebo neplatnosti Zmluvy" je zásadná len ako

prejudiciálna otázka pre posúdenie danej právnej veci z hľadiska možnosti platného odstúpenia od
Zmluvy, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. Táto otázka, ktorá závisí najmä od
výkladu a posúdenia dojednaných ustanovení v zmluve, však v žiadnom prípade nezakladá rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu v zmysle citovaného ustanovenia § 238 ods. 3 OSP, keďže
sa nejedná o otázku, ktorá by mohla mať všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Vzhľadom na

vyššie uvedené žalovaní nepovažovali návrh žalobcu v zmysle § 238 ods. 2 resp. ods. 3 OSP v uvedenej
právnej veci za dôvodný a navrhli, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.
9Cb/140/2007 zo dňa 18.03.2013 ako vecne správny potvrdil a aby priznal žalovaným 1/ - 3/ náhradu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku
za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená zákonná
úprava. Z podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že nosným odvolacím dôvodom bola námietka
nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci pod vecou
treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym

posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval
príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu
normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil uvedenú vadu
prvostupňového konania.

S odkazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu (§ 212 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP), odvolací
súd vyhodnotil rozsah a relevantné dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného
súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody na to, aby sa odchýlil od nosných logických argumentov a relevantných právnych záverov,

spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu
prvého stupňa o zamietnutí žaloby. Odvolací súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť posudzovaných
odvolacích dôvodov žalobcu. Za situácie uzavretého skutkového stavu veci zisteného okresným súdom
v prvostupňovom konaní, ktorým bol v zmysle § 213 ods. 1 OSP krajský súd viazaný, krajský súd

konštatoval, že okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho
vyvodilsprávneskutkovézisteniaarovnakosprávnevecvnosnýchotázkachiprávneposúdil.Vzhľadom
na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o
zamietnutížalobyvcelomrozsahu,odvolacísúdvzmysle§219ods.1OSPpotvrdilnapadnutýrozsudok
okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie a v zmysle § 219 ods. 2 OSP krajský súd primárne

odkazuje na dôvody napadnutého prvostupňového rozhodnutia vyjadrené v jeho odôvodnení.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza,
že v danom prípade odvolací súd nezistil vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá
by spočívala v nesprávnom právnom posúdení veci. Nosné pre rozhodovanie okresného súdu bolo

vyhodnocovanie (ne)splnenia kumulatívnych podmienok nároku na náhradu škody (§ 373 a nasl. OBZ)
v rovine posúdenia prvej z nich - tvrdeného porušenia záväzkovej povinnosti žalovaných 1/ - 3/ zo
„Zmluvy o úprave záväzkových vzťahoch uzatvorenej podľa § 262 a násl. Obchodného zákonníka“ zo
dňa 05.04.2001, medzi žalobcom, žalovaným 1/, žalovaným 2/ a žalovaným 3/. Žalovaní 1/ - 3/ mali
podľa žalobcu zmluvu porušiť tým, že od zmluvy odstúpili 23.06.2003, resp. 24.06.2003 (listiny na č.l.

37-39 spisu).

Primárne v procesnej rovine odvolací súd uvádza, že účelom odvolacieho konania je preskúmať v
rámci vymedzených odvolacích dôvodov, či súd prvého stupňa legitímne korektným spôsobom vec
prejednal a následne, či rozhodnutie netrpí niektorou z namietaných vád v zmysle § 205 ods. 1, 2

OSP. V danom prípade odvolateľ vytýkal okresnému súdu nedostatočné odôvodnenie svojich záverov
o absencii platného uzavretia zmluvy účastníkov z 05.04.2001. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou
žalobcu nestotožnil. Nepochybne súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok okresného súdu v danej
veci. Aj keď súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, je potrebné daťodpovede na všetky tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny stav vo veci (k tomu obdobne IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcim skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v
odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady

a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia
súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania
úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak
povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie,
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j.

musí byť preskúmateľné.

V danom prípade však napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňa vyššie uvedené kritériá, vyplývajúce z
ust. § 157 ods. 2 OSP pre riadne, t.j. dostatočné, a tým preskúmateľné rozhodnutie. Z jeho odôvodnenia
o.i. vyplýva relevantný záver, že ak podmienkou platnosti (platného uzavretia) nepomenovanej zmluvy (§

269 ods. 2 OBZ) je dostatočné určenie predmetu záväzkov jej účastníkov, tak pri zistení nesplnenia tejto
podmienky v rámci posúdenia obsahu predmetnej zmluvy z 05.04.2001, nedošlo k (platnému) uzavretiu
zmluvy. Okresný súd správne poukázal, že dotknutý právny úkon obsahovo svojím charakterom
predstavoval postup štyroch subjektov, ktoré mali záujem realizovať výstavbu a prevádzku RRZ s
rozdelením úloh, plánovaným postupom, avšak ich dojednaný postup, hoci označený ako zmluva,

nespĺňal náležitosti požadované pre inominátnu zmluvu. Okresný súd dôvodne a správne konštatoval,
že každá zo strán sa zaviazala na plnenia, ktoré nemali charakter protiplnení (v rovine obchodných
záväzkových vzťahov), pričom osobitne poukázal napr. na územné rozhodnutie obce. Práve k tejto časti
dotknutého právneho úkonu aj odvolací súd zdôrazňuje, že záväzky účastníci v zmluve deklarovali v
určitej chronológii v 3 etapách, pričom evidentne bez naplnenia prvej z nich nebolo reálne postupovať

v ďalších dvoch etapách, teda pri platnom neuzavretí zmluvy vo vzťahu k deklarovaným záväzkom
(rozdeleným úlohám), ktoré mali vplyv na ďalší postup dotknutých účastníkov, nebolo možné oddeliť
dojednania viažuce sa k I. etape predmetu zmluvy od ostatného obsahu zmluvy. Práve v rovine
vyhodnotenejneurčitosti(nedostatočnejurčitosti)predmetnéhoviacstrannéhoprávnehoúkonuanipodľa
odvolacieho súdu nie je akceptovateľné deklarovanie jednostranných práv, resp. povinností jednotlivých

účastníkov, všetko vo väzbe v rámci I. etapy predmetu zmluvy na vopred jednostranne deklarovaný
obchodno-právny (súkromno-právny) záväzok obce Liptovská Kokava (s právomocou stavebného
úradu),žezabezpečíschválenieúzemno-plánovacejdokumentácie,akúzemnérozhodnutiepredstavuje
správny akt verejného práva, ktorému nepochybne v zmysle Stavebného zákona a Správneho poriadku
musí nevyhnutne predchádzať správne konanie, ktorého kladný výsledok nie je možné de lege zaručiť,

a teda ani sa k nemu v rámci obchodno-právneho záväzkového vzťahu platne zaväzovať. Je pritom
zrejmé, že bez územného (stavebného) konania, by zjavne ani nemohlo dôjsť k zamýšľanému cieľu,
pre ktorý daný právny úkon bol kreovaný. A práve pre tento účel - cieľ právneho úkonu (výstavba a
prevádzkovanie RRZ), uvedený, vopred zjavne neplatne deklarovaný záväzok obce, nebolo možné
oddeliť od ostatného obsahu posudzovaného právneho úkonu. Okresný súd teda správne aplikoval na

daný zistený skutkový stav a v prejudiciálnej rovine aj interpretoval ust. § 269 ods. 2 veta druhá OBZ,
podľa ktorého, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Pod nedostatočné určenie záväzku je v danom prípade možné podradiť i situáciu neplatného záväzku
obce deklarovaného v čl. III bod 1., písm. ab) „Schválenie ÚPD v zmysle § 26 a 27 zabezpečí OcÚ“.

Vo väzbe na konštatované závery o absencii platného právneho úkonu potom okresný súd správne
vyhodnotil, že od (neexistujúcej) zmluvy nebolo možné („neplatne“) odstúpiť s následkom tvrdeného
porušenia zmluvnej povinnosti, ako jedného z kumulatívnych atribútov pre vznik práva na náhradu
žalovanej škody.

Odvolací súd k odvolacej námietke vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Cdo/110/2009 zo dňa 235.05.2010 zdôrazňuje, tak ako uviedol už vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí (uznesenie sp.zn. 14Cob/176/2011 zo dňa 12.11.2012), že pokiaľ bolo dovolacím súdom
rozhodované v súvisiacej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C/275/2005, tak z týchtorozhodnutí je zrejmé, že právoplatne bola (vy)riešená len otázka nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení neplatnosti odstúpení žalovaných 1/ až 3/ od predmetnej zmluvy. Žiadne iné
závery vo vecno-právnej rovine, ktoré by mali dopadať na prejednávanú vec, právoplatne rozhodnutiami

týchto súdov prijaté neboli.

Na podporu vyššie uvedených záverov odvolací súd dodáva, a primerane poukazuje na závery
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti
hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k

právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva,
ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre
rozpor so zákonom. Hodno pripomenúť, že už v minulosti judikatúra (porovnaj R 22/1976) v spojitosti s
touto problematikou predsa poukázala, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne,
a Najvyšší súd Slovenskej republiky to opäť zopakoval, keď v uznesení z 30. júna 2009 sp zn. 4 Cdo
111/2008 zdôraznil, že „v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku

riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy" (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp.zn. 1 Cdo 48/2010).

K návrhu žalobcu na pripustenie dovolania podľa ust. § 238 ods. 3 OSP odvolací súd uvádza, že
nebol týmto návrhom žalobcu viazaný. Zákonná úprava odvolaciemu súdu neukladá ani povinnosť o

takomto návrhu osobitne rozhodnúť. Je totiž len na úvahe odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania
v zmysle ust. § 238 ods. 3 OSP vysloví alebo nie (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 06.12.2011, sp.zn. 5Cdo 190/2011). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dovolanie je v
Občianskom súdnom poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno v dovolacom konaní podrobiť napadnuté rozhodnutie vecnému preskúmavaniu, a
pretoanizohľadniťprípadnévecnénesprávnostirozhodnutia.Dovolanienieje„ďalšímodvolaním",aleje
mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241
ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 26.08.2010, sp.zn. 6 Cdo 90/2010).

Rozhodnutie zásadného právneho významu ako pojem nie je definovaný pozitívnym právom. Judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky približuje jeho podstatu tým, že uvádza, že rozhodnutie
odvolacieho súdu má zásadný význam z hľadiska svojho všeobecného dopadu na právne pomery
iných (podobných) sporov, ale aj tým, že dotknuté právne posúdenie veci je významné pre vec samu

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.07.2011, sp.zn. 7 Cdo 50/2011).

Vdanomprípadeodvolacísúdnezistil,žebyišloosituáciupodliehajúcuust.§238ods.3OSPspotrebou
vyslovenia prípustnosti dovolania k riešeným právnym otázkam. Aj keď v zásade je možné pripustiť,
že aj pri posudzovaní individuálnych práv a povinností, vzťahov účastníkov, môže mať prejednávaný

prípad charakter zodpovedajúci účelu ust. § 238 ods. 3 OSP, v danej konkrétnej veci okresný súd i v
spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu dal odpovede na prejudiciálne riešené sporné otázky tak v
skutkovej ako aj právnej rovine, s dostatočným objasnením sporu. Odvolací súd nevidel priestor pre
otvorenie možnosti podania dovolania len pre vyhodnocovaný individuálny právny úkon účastníkov, s
ktorým právnym posúdením žalobca nebol spokojný. V tomto smere odvolací súd tiež uvádza, že do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

Z vyššie uvedených dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle § 219
ods. 1 OSP, ako vo výroku vecne správneho rozhodnutia, bez vyslovenia pripustenia dovolania.Krajský súd napokon za potrebné považuje poukázať i na uznesenie Najvyššieho sudu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval

správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Keďže okresný súd vo vzťahu k trovám konania postupoval v zmysle § 151 ods. 3 OSP, tak s odkazom
na úpravu v § 224 ods. 4 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.