Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200868
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu
Poprad, katastrálny odbor, Poprad, J. Curie 3, za účasti N. A., bytom Z. - G. Z., M. XXX/XX, zast.
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia odporcu zo dňa 28. apríla 2014, č. k. : V XXXX/XXXX/V. takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28. apríla 2014, č.k.: V XXXX/XXXX/V..

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.04.2014 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný na

konanie podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny
zákon), o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 27.03.2014, ktorého prílohou bola zmluva
o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-O. uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako
záložným veriteľom a N. A. v zastúpení: ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava ako
záložcom tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 27.03.2014 mu bol doručený
návrh na vklad záložného práva na základe vyššie uvedenej záložnej zmluvy zo dňa 07.03.2014 k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Nižná Šuňava zapísaných na LV č. XXX v spoluvlastníckych
podieloch záložcu 1 a 1 v pomere k celku. Po preskúmaní návrhu na vklad záložného práva a jeho príloh
zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, pričom z predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca
- dlžník zo zmluvy o úvere nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, lebo podpísal formulárovú typovú

zmluvu. S poukazom na § 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel
k záveru, že takto nastal konflikt záujmov, keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení
je slobodný výber osoby pre obstarávanie vlastných právnych záležitostí. V tomto prípade však záložný
veriteľ vybral „svoje“ občianske združenie, čo je jasným prejavom konania veriteľa a splnomocnenca v
zhode. Došlo tak k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takýto názor vyslovil aj Najvyšší súd
SR v rozsudkoch zo dňa 14.04.2011 sp. zn.10Sžr/19/2010 a zo dňa 16.02.2011 sp. zn.10 Sžr/3/2010.

Odporca dospel k záveru, že splnomocnenie je neplatné, preto aj zmluva o zriadení záložného práva
urobená na podklade tohto splnomocnenia je neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť nastávajúcu priamo
zo zákona, pôsobí od samého začiatku voči každému, správny orgán je povinný pri povoľovaní vkladu
na ňu prihliadať. Kvôli nesplneniu podmienok na vklad odporca návrh zamietol.Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca
na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení

záložného práva zo dňa 07.03.2014, č. XX/XXXX-. povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby
príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods.

1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka uviedla, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne,vsúladespríslušnýmiustanoveniamiObčianskehozákonníkaaspĺňatakpožadovanénáležitosti
platnéhoprávnehoúkonu,ktorýmisúslobodnávôľa,vážnosť,určitosťazrozumiteľnosť.Podľajejnázoru
plnomocenstvo zahrnuté v Dohode je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia

vznikajú priamo záložcovi. Dlžník, záložca sa pre udelenie plnomocenstva pre ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku a
zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy.
Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení
tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na
tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jej obsahu ani nevyplýva, aby bola súčasťou veriteľovej

zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,
že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že
zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi

zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj
posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nepreukázal, že veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval

alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods.
2 OZ.

Uvedenie záložného veriteľa a zástupcu v predtlači Dohody o splnomocnení argumentačne použité v
napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie

strán dohody a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojich tvrdení. Navyše,
pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie sú z hľadiska aplikácie § 22 ods.

2 OZ postačujúce. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len
konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu
a aplikácie právnej normy. Správny orgán tento rozpor záujmov hodnoverne nepreukázal a rovnako
nepreukázal, že v prípade ustanoveného zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Navrhovateľka poukázala na to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne
a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje zákon pre platnosť právneho úkonu. Sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná,a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri
utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje

s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne a musí
vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho
úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor

možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu
vôle zo strany záložcu.

Uviedla, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo
medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Navrhovateľka tak len využila zmluvne dohodnutú možnosť

zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľke riadne vrátiť.
Súčasne poukázala na to, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade,

kedy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie
záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5 v spojení s §
32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s

predkladaným návrhom a jednotlivými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím
udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré
nedostatočným odôvodnením porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec príslušnému krajskému súdu,

pričom navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Účastníčka konania ani jej
splnomocnenec sa k opravnému prostriedku nevyjadrili.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g

ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutiesprávnehoorgánuozamietnutínávrhunavkladzáložnejzmluvy
podľa § 31ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá

medzi splnomocniteľom N. A. a splnomocnencom Pro Help - združením občianskoprávnej pomoci je
v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), čo má za následok neplatnosť tohto právneho
úkonu. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať a podpísal
formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 07.03.2014 navrhovateľ žiadal o vklad
zmluvy o zriadení záložného práva, č. XX/XXXX - O. do katastra nehnuteľností. Z tejto zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a A., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným

v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
27.04.2012, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 1.000,00
EUR spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút

vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená medzi splnomocniteľom N. A. a
splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným O. M. - predsedom
združenia vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na

jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode,
vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,
č. zmluvy XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje

Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom
úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie
ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení

svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o

úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť
záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje
združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom

uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými
sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto
dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút
a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.
Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho

záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa
(sú rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na
vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým
plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo zmluvy o úvere v celom

rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý

ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods.4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990
Zb. o priestupkoch právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je

nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel krajský
súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej
zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným

zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ v takejto situácii
nemohol ovplyvniť výber uvedeného zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym
úkonom, pričom podľa § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení v
priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa,

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s
navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jej strany mu bola predložená dohoda o splnomocnení, bez
kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody.
Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Dohoda o splnomocnení
nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu

tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Navyše plnomocenstvo na právny úkon týkajúci sa nehnuteľností by malokopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by mali byť tie isté náležitosti, ako ich
vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu.

To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov
dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli ďalšie
veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade je záložca (dlžník
vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom v Bratislave.

Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí

nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva
vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,
ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené

v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých
zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade,
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.

Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 5a ods. 4 upravuje, že právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje
tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy
v mene spotrebiteľa, je neplatný. Ide o posilnenú ochranu spotrebiteľa upravenú osobitným zákonom,
aplikovateľnú práve na takéto dohody o splnomocnení uzatvorené medzi dlžníkmi navrhovateľky a
združením občianskoprávnej pomoci ProHelp.

Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.