Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223197
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114223197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu U. Q., a.s., so sídlom v J., O. K. XX,
W. XX XXX XXX, zastúpeného Adovkátskou kanceláriou G. B., s.r.o., so sídlom J., O. dolina XX proti
žalovanému I. E., bytom P., L. L. XXXX/X, o zaplatenie 833,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. decembra 2014, č.k. 19C/85/2014-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 96,36
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 04.11.2011 do zaplatenia, sumu
38,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 04.12.2011 do zaplatenia, sumu 157,27

eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.01.2012 do zaplatenia, sumu 43,10
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.02.2012 do zaplatenia, všetko do 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru, že návrh žalobcu o zaplatenie poplatkov za telefónne služby,
ktoré boli účtované faktúrami splatnými 03.11.2011, 03.12.2011, 03.01.2012 a 03.02.2012 s príslušným

úrokom z omeškania, bol podaný dôvodne. Žalovaný sa zmluvne zaviazal platiť spoločnosti D. P.,
a.s. za poskytnuté služby dohodnutú cenu. Z ceny poskytnutých služieb, ktoré
menovaná spoločnosť vyfakturovala žalovanému vyššie uvedenými faktúrami, vznikol dlh, ktorý však
žalovaný neuhradil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr (aspoň o tom nepredložil žiaden dôkaz, hoci bol
prípisom zo dňa 24.11.2014 poučený o tom, že tak má v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p urobiť do vyhlásenia
rozhodnutia súdu vo veci samej). Pohľadávka na zaplatenie uvedenej ceny za poskytnuté služby proti
žalovanému bola preukázateľne menovanou spoločnosťou postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok

na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený. Konštatoval, že zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným
dňa 22.06.2014 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným
spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade
bol právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť.
Spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú
obdobnú činnosť. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v predmetnej

zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným
cenníkom právneho predchodcu žalobcu a platobnými podmienkami, ktoré žalovaný neplnil. V tejto
časti, týkajúcej sa poskytovania služieb žalobcu a povinnosti platiť za uvedené služby, súd nezistil,že by boli porušené práva žalovaného ako spotrebiteľa. Preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť
za poskytnuté, ale neuhradené služby uplatnené sumy, okrem zmluvnej pokuty. Keďže sa žalovaný s
plnením uvedeného dlhu (platby z jednotlivých faktúr za služby) dostal do omeškania, má žalobca nárok

aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne
a včas. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem
plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku
stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania v danej veci o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. V zmysle tohto ustanovenia rozhodoval súd
o výške úroku odo dňa omeškania s jednotlivými platbami. Žalobca sa okrem
dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 497,90
Eur. Osobitným zabezpečovacím prostriedkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zmluvná
(konvenčná) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Občianskeho zákonníka)

je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej
právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie
o zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať, alebo
sa priečiť dobrým mravom a v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danej veci mal

súd za to, že žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu od zmluvy o pripojení a jej dodatku,
ktoré majú bezpochyby charakter spotrebiteľskej zmluvy (tak ako bolo predtým uvedené). Preto aj
dojednanúzmluvnúpokutujepotrebnéposúdiťzpohľaduspotrebiteľskéhopráva.Vkonkrétnomprípade
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky. Právny predchodca žalobcu

zmluvnou pokutou v prejednávanej veci zabezpečoval poskytnutie zľavy na využívanie
telefónnych služieb s názvom Podľa seba 1N. Za túto výhodu sa žalovaný zaviazal k „viazanosti“ 24
mesiacov s tým, že ak nebude plniť dohodnuté podmienky, zaplatí zmluvnú pokutu v plnej výške. Vo
všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku, je viazaný
rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb dodávateľa a bez ohľadu na

výšku nezaplatených služieb. Vo viacerých súdnych rozhodnutiach už bolo konštatované (nielen
Okresného súdu Trenčín, ale aj iných slovenských súdov, ako aj iných európskych súdov), že zmluvné
pokuty, ktoré nie sú individuálne dojednané, najmä v prípade viazanosti 24 mesiacov, sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Aj preto už súd nevyhlasoval opätovne túto podmienku za
neprijateľnú, iba konštatuje, že na ňu z tohto dôvodu nemožno prihliadať, nakoľko je v celom

rozsahu neplatná. Osobitné normy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré regulujú spotrebiteľské
vzťahy (B2C - J. to Q.) majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového
práva v Občianskom zákonníku. Moderačné ustanovenie v § 545a OZ reguluje aj nespotrebiteľské
vzťahy. Niet dôvodu nereflektovať na zásadu špeciálnej osobitnej normy a v danom prípade
osobitnej normy určenej na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť

pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovo-právnej časti kódexu. Preto, pokiaľ by išlo o moderačné
právo vyplývajúce z ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, nemohol by ho súd v danej veci
uplatniť. Neprijateľná podmienka, spočívajúca v samotnej zmluvnej pokute, ktorá nebola dojednaná
individuálne, ale formulárovo v nadväznosti na viazanosť 24 mesiacov je neplatná ako taká, preto
nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Z uvedených dôvodov súd žalobu ohľadne

zmluvnej pokuty zamietol. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 80 písm. b) O.s.p., § 488, § 491 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 - 3, § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 610/2003 Z. z. platného
v čase uzavretia zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak
mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalovaný bol v prevažnej

časti uplatneného nároku úspešný, ale trovy mu preukázateľne žiadne nevznikli, rozhodol súd vo
veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej výrokovej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že žalovaný vstúpil do zmluvných vzťahov s právnym predchodcom na
základe slobodného rozhodnutia, a to za účelom využívania telekomunikačných služieb mobilného
operátora. Právny predchodca si absolútne oprávnene a v súlade so zákonom dohodol so žalovanýmzmluvné pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností. Žalovaným svojím podpisom
potvrdil dohody o zmluvných pokutách, a tým pádom bol uzrozumený s možnosťou ich uplatnenia v
prípade porušenia povinností. Uviedol, že napriek tomu, že v bode 4 dodatkov k zmluvám o pripojení sa

nachádza slovné spojenie v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, myslí sa tým porušenie akejkoľvek
povinnosti z povinností následne vymenovaných, ktoré sa nachádzajú v článkoch dodatkov k zmluvám
o pripojení a vo vybraných ustanoveniach Všeobecných podmienok. Tieto tvoria neoddeliteľnú časť
zmluvných dokumentov a žalovaný si ich pri uzatváraní zmluvného vzťahu priamo prevzal.
Trval na tom, že tieto ustanovenia dodatkov ohľadne zmluvnej pokuty sú určité a zrozumiteľné a z

tohto dôvodu platné. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že predmetné zmluvné
pokuty je potrebné považovať za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Dané zmluvné pokuty, podľa
jeho názoru, nespĺňajú ani jeden z vymenovaných prípadoch neprijateľnosti zmluvných podmienok v
zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vymáhané zmluvné pokuty nepovažoval za
neprijateľné, a to najmä s ohľadom na úplnú (neakciovú cenu poskytnutých mobilných telefónov), ktorá
je niekoľkonásobne vyššia ako dohodnutá cena mobilných telefónov. Za zarážajúcu označil skutočnosť,

že aj napriek neplneniu zmluvne dohodnutých povinností zo strany žalovaného a následnému odpojeniu
SIM karty z prevádzky mu zostali predmetné mobilné telefóny, ktoré predstavujú určitú majetkovú
hodnotu. Ďalej dôvodil, že aj napriek faktu, že v týchto prípadoch ide o formulárové zmluvy, ich uzavretie
zo strany účastníka stále zostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že súd
prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie taktiež o iné rozsudky, ktoré však bližšie nešpecifikoval, poukázal

na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6Co/325/2012-59 a následný rozsudok Okresného súdu
Rožňava, sp. zn. 4C/106/2012, z ktorých okrem iného vyplýva povinnosť súdu posudzovať každý prípad
individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti daného prípadu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, v zamietajúcom výroku
a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňovým súdom, na ktoré v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných
povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách, uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť D., a.s.,
ktorý pohľadávky vo vzťahu k žalovanému postúpil na žalobcu, uzavrel so žalovaným dňa
07.6.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program
Podľa seba 1N a dňa 07.06.2011 dodatok o zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie
zľavy na mobilný telefón Nokia C2 - O1 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Dňa 10.09.2011 uzavrel

podnik so žalovaným zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových
služieb program Podľa seba 1N a dňa 10.09.2011 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého
bolo poskytnutie zľavy na mobilný telefón Nokia 7230 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný si svoj zmluvný záväzok nesplnil (neuhradil dohodnutú cenu za poskytnuté
služby), žalobca mu vyfakturoval zmluvnú pokutu v celkovej výške 497,90 eur. Je nepochybné, že
predmetné zmluvy, uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sú štandardnými

spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného
je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej
kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania, majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali
byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu
neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej

zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty
nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa,
že paušálne dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne
znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v
plnej výške bez ohľadu na moment porušenia zmluvnej povinnosti. Pre posúdenie zmluvnej pokuty ako

zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne
dôjde k porušeniu povinnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o pripojení

túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce
charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu, a

ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou
základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv
Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné
využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh,

aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Právny predchodca žalobcu,
ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií, má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude
správať s náležitou odbornou starostlivosťou.

Dojednané zmluvné pokuty sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka sú neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na
plnenie a žalovanému povinnosť plniť.Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti
a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému táto náhrada trov konania nebola priznaná, nakoľko si ju
neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .