Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/356/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415211322
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415211322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátom
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10,
IČO: 35 855 673, konajúca prostredníctvom advokátky konateľky Mgr. Zuzany Bollovej, adresa pre
doručovanie Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanému E. G., nar. X.XX.XXXX,
bytom E. X. B. Č..XX, o zaplatenie sumy 448,06 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 209,06 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne, počítaný od 30.4.2014 do zaplatenia, v pravidelných 30 € mesačných splátkach, posielaných

počnúc mesiacom apríl 2016, vždy do 25. dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky bud mať za následok zročnosť celého plnenia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 448,06 € s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania, počítaným od 30.4.2014 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval

zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrel so žalovaným, pričom žalovaná suma
pozostávala zo sumy 209,06 €, ktorú žalobca žiadal priznať z toho dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu
poskytovaných služieb v období od decembra 2013 do februára 2014. Žalovaná suma je ďalej tvorená
sumou 239 €, ktorú žalobca žiadal priznať titulom náhrady škody. Poukázal na to, že pri uzavretí zmluvy
bol žalovanému odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu 1 €, pričom
predajná cena predmetného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 240 €. Žalobca v
návrhu konštatoval, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný
žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby
a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného, a žiadal priznať škodu vo výške 239 €.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť s poukazom na hospodárnosť konania
ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil právnyzástupca žalobcu, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Súd konal aj v jeho neprítomnosti.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je ochotný zaplatiť hovorné, avšak vzhľadom na svoju finančnú
situáciu požiadal o splátky vo výške 30 € mesačne. Uviedol, že je od 8.3.2016 zamestnaný a bude mať
hodinový príjem vo výške 2,40 €. Žije s priateľkou v spoločnej domácnosti a starajú sa o spoločné 9-
mesačné dieťa. Žijú v dome jeho rodičov, ktorým prispievajú na vodu a elektriku sumou 50 € mesačne.
Má aj iný dlh vo výške 1000 €,na ktorý bude mať exekúciu. Nevedel, či je ochotný zaplatiť aj škodu,

poukázal na to, že k skončeniu zmluvy nedošlo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, s Dodatkom k zmluve, s Prílohou č. 1 k Dodatku k zmluve, so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, s faktúrami, s pokusom o pokonávku, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 17.12.2013

Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7410819. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalobca
žalovanému účastnícky program „ Partner 40 eur “. Dňa 17.12.2013 účastníci konania uzatvorili aj
Dodatok k predmetnej zmluve, v zmysle ktorého podľa čl. 1 odpredal žalobca žalovanému mobilný
telefón HTC Desire 500 white za kúpnu cenu 1 €, pričom bežná maloobchodná spotrebiteľská cenamobilného telefónu bez zľavy bola 240 €. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s., ktoré boli účinné od 1.1.2014 ako aj tie, ktoré boli účinné od 1.1.2012

Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania síce uzavreli zmluvu o poskytovaní
verejných služieb v zmysle zákona 351/2011 o elektronických komunikáciách, ktorá však nie je upravená
ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet
svojich záväzkov, čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe

ktorej vzniklo veriteľovi (žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovaného) a dlžníkovi vznikla
povinnosť splniť záväzok. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že účastníci
konania uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.

Žalovaný využíval služby žalobcu, avšak cenu za poskytnuté služby neplatil riadne a včas. Žalovaný
nezaplatil faktúru č. 2223129880 zo dňa 1.1.2014, splatná dňa 15.1.2014 za zúčtovacie obdobie od
17.12.2013 do 26.1.2014 vo výške 51,77 €, nezaplatil faktúru č. 2226887739 zo dňa 1.2.2014, splatná
dňa 15.2.2014 za zúčtovacie obdobie od 27.1.2014 do 26.2.2014 vo výške 81,35 €, nezaplatil faktúru č.
2230620359 zo dňa 1.3.2014, splatná dňa 15.3.2014 za zúčtovacie obdobie od 27.2.2014 do 26.3.2014

vo výške 56,78 €. Žalobca časť pohľadávky vo výške 3,18 € odpísal, a preto si ju v konaní neuplatňuje.
Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil riadne a včas cenu poskytovaných služieb, vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie sumy spolu 209,06 €. Súd v tejto časti návrh žalobcu považuje za dôvodný, a preto
mu vyhovel.

Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., účinného od 1.2.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 30.4.2014, aj keď mu vzniklo právo

uplatniť si úrok z omeškania počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti každej faktúry. Vzhľadom na to,
že súd je viazaný podaným návrhom, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie od 30.4.2014.
Aj v časti žalovaného úroku z omeškania zo sumy 209,006 € súd považoval návrh žalobcu za dôvodný,
a preto aj v tejto časti mu vyhovel.

Súd zohľadnil finančné a sociálne pomery žalovaného, a povolil mu mesačné splátky vo výške 30 €.
V prípade ak však žalovaný splátky nebude splácať riadne a včas , bude to mať za následok zročnosť
celého plnenia ( 160 ods. 1 OSP ).

Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil k zmene

svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo
výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/komunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 239 € (240 € - 1 €). Žalobca si
uplatnil škodu vo výške 239 €, pričom pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti

zo strany žalovaného. Uvedenú sumu žalobca považuje za škodu, vzniknutú porušením povinnosti
žalovaného. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu, uvedenú v čl. 1, bod 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku

by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačné zariadenie).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá

bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie
predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia
žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po
dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku k zmluve. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že
spôsobukončeniaZmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebjeuvedenývčl.4(Dobaplatnostiaukončenie

Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej
len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou
zmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,c)výpoveďouzozmluvy,d)smrťoualebozánikomúčastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 VP
(Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na

základe Zmluvy, uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa čl. 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom
jej podpísania.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní

verejných služieb nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovaným
preukázané nebolo, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo
dňa uzavretia Dodatku splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 (protiprávny úkon) vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v

zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)
je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (R 55/1971).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou, pričom konštatoval, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalovaného. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom

podanoužalobou,bolomožnédosiahnuťinýmspôsobom(napr.podmienenímprávnehoúkonu).Rozdiel
medzi skutočnou a akciovou cenou zariadenia, aj keď zníženou žalobcom, tak nie je následkom
(tvrdeného,alenepreukázaného)protiprávnehoúkonužalovaného,alevýsledkomzmluvnéhokonsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so

žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné
zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom

záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu v časti, kde sa domáhal náhrady škody, zamietol.Vzhľadom na to, že účastníci v konaní mali úspech len čiastočný, súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.