Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209544
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614209544.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobkyne: Z. T.,

nar. XX.X.XXXX, bytom K. H. N., C. X, právne zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300027360 zo dňa 24.2.2010 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným, je neplatná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania v celkovej
výške 371,56 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 Eur a
to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
dňa 24.2.2010 so žalovaným a zároveň žiadala, a by súd predbežným opatrením rozhodol o tom,
že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ žalobkyne

je povinný zdržať sa vykonávania zrážok z jej mzdy. Konštatovala, že dohodu o zrážkach zo mzdy
uzatvorila ako súčasť formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300027360. V
odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného
hľadiska za neudržateľnú nakoľko sú v nej okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú
v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Uviedla, že
jedná sa o typovú, formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, a ktorej
súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola síce uzatvorená na samostatnom formulári,

avšak bez jej podpisu by nebolo možné uzavrieť ani zmluvu o revolvingovom úvere. Konštatovala, že
zmluvu podpisovala na pobočke žalovaného, kde sa stretla po telefonickom dohovore s pracovníkom,
vypísali údaje do pretlačenej zmluvy podľa požiadavky výšky úveru. Úver schvaľovala Bratislava a
pri druhom kontakte mal už pracovník pripravené zmluvy, ktoré ona bez akéhokoľvek oboznámenia
podpísala. Uviedla, že vedela, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ale jej podpis bol podmienkou
pre poskytnutie úveru a ona bola vo finančnej tiesni, bola tak nútená podpísať obe zmluvy, ináč by jej
peniaze poskytnuté neboli.

Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy aj
napriek tomu, že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť a
ona nemala možnosť tieto zrážky zo mzdy zastaviť. To, že sa jej budú realizovať zrážky zo mzdy jej bolopísomne oznámené v januári 2014 a od mesiaca februára 2014 jej bolo zrazené 4x. Zamestnávateľ
žalobkyne bol v zmysle zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu,
pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne nadiktoval bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť

veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne - Špeciálnej základnej
škole Letanovce žalobkyňa preukázala listom zo dňa 21.1.2014, čím osvedčila vecnú súvislosť medzi
zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. V ďalšej časti odôvodnenia žalobného
návrhu žalobkyňa popísala rozbor danej právnej problematiky, v ktorom poukazuje na ustanovenia
vnútroštátneho práva o predmetnom inštitúte (§ 551 Občianskeho zákonníka), na jednotlivé články

smernice 93/2013 EHS týkajúce sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a na jednotlivé rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov.

K samotnému inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa okrem iného uviedla, že tento nie
je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza

Súdny dvor (k tomu citovala rozsudky Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci C 168/05, C 243/08, C 240/08,
C 334/92 a iné), pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s
verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok,

alebovrozporeskogentnýmiustanoveniamizákona.Žalobkyňaďalejuviedla,žeanivprípadeupustenia
od použitia dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že v budúcnosti
opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonáva
zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky, vrátane spornej časti pohľadávky.

Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré
sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom
Európskej únie. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku umožňuje
postihnúť majetok navrhovateľky v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok,
alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. To

nedokázala ani v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 149/2014, kde si PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. uplatnil peňažný nárok z revolvingovej zmluvy, ktorej súčasťou je sporná dohoda
o zrážkach zo mzdy. V tomto konaní bola teda neúspešná a až po doručení rozhodnutia vyhľadala
právnu pomoc. Proti rozhodnutiu vo veci bolo podané odvolanie, kde bola spochybnená výška odplaty,
úrokov z úveru, nedodržanie kogentných ustanovení zákona, a teda bol namietaný rozpor so zákonom

a dobrými mravmi. Momentálne je vec prejednávaná odvolacím súdom.

V závere žalobkyňa uviedla, že podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti predmetného právneho úkonu, ktorým žalovaný účastník stratí akúkoľvek legitimitu na
použitie kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v danej spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľnosť

predmetnej zmluvnej podmienky opiera o ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá
nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky
dlhu a postihnutie majetku. Na základe takto popísaného skutkového stavu a právneho odôvodnenia sa
navrhovateľka domáhala určenia, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy v danej úverovej zmluve

je neplatná.

Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie, kde namieta, že žaloba je založená na neopodstatnených
skutkových a právnych záveroch a že žalobný nárok týkajúci sa vyslovenia neplatnosti
zabezpečovacieho prostriedku považuje za nedôvodný a nezákonný.

Vo veci bolo vydané predbežné opatrenie 1C 161/2014 - 25, zo dňa 10.6.2014, ktorým bola uložená
zamestnávateľovižalobkynepovinnosťzdržaťsavykonávaniazrážokzomzdyžalobkyneazároveňbola
žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy. Proti
tomuto uzneseniu síce bolo žalovaným podané odvolanie, avšak Krajský súd v Košiciach uznesením

6Co 716/2014-43, zo dňa 30.9.2014 rozhodnutie súdu I. stupňa potvrdil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom
úvere č. 8300027360, zo dňa 22.2.2010, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.2.2010, oznámením ozosplatnení zo dňa 3.6.2012, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom
úvere zo dňa 24.2.2010, výzvou na vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 21.1.2014, výpisom z účtu
zamestnávateľa žalobkyne svedčiaci o vykonávaní zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného, ako aj

obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300027360, zo dňa 22.2.2010 súd zistil, že účastníci konania
uzavreli predmetnú úverovú zmluvu na základe ktorej bol žalobkyni schválený úver vo výške 1161,79
Eur, sosplatnosťouúveru30mesiacov svýškoumesačnejsplátkyúveru71,-Eur.Dátumsplatnostiprvej

splátkyúverubolstanovenýna19.4.2010aposlednejna19.9.2012. RPMNkudňupodpisuzmluvyčinila
63,61%. Žalobkyni bol schválený revolving vo výške 637,86 Eur. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru
činila 1083,28 Eur, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 702,91 Eur. Spolu s úverovou
zmluvou bola účastníkmi konania uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda nie je súčasťou
úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj dohoda o zrážkach zo mzdy
sú typickými formulárovými zmluvami písanými malými písmenami s množstvom nečitateľného textu.

Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný dňa 21. 1.2014 požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy z dôvodu, že si táto nesplnila riadne a načas záväzok voči
žalovanému.

Z výpisu účtu zamestnávateľa žalobkyne mal súd preukázané, že tento zrazil žalobkyni v prospech

žalobcu sumu 2x po 80,- Eur a žalobkyňa konštatovala, že následne boli zrážky realizované ešte 2x
po 80,- Eur.

Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 3.6.2012 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že sa nachádza
v omeškaní s úhradou splátok 24,25 a 26 v celkovej výške 213,- Eur. Zároveň ju upozornil na to, že

aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke činilo 76 dní a teda, že v prípade, ak sa dostane
do omeškania s úhradou z ktorejkoľvek splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia
oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy aj tie, ktoré sa majú stať splatnými až v
budúcnosti.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
zakotvil s účinnosťou od 1. 4. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na

právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou
európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom
súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou
je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej

ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku

rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z výsledkov vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v danom prípade je naliehavý právny
záujem žalobkyne preukázaný tým, že žalovaný účastník reálne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho

prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek
rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej
zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný
účastník sa tak môže na jej úkor bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa sa iným spôsobom ako žalobou
na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Vychádzajúc z ustanovenia § 80 O.s.p. teda súd zhodnotil,
že žalobkyňa preukázala naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

Ako už bolo uvádzané v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala samostatne
na inej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky

uvedenej v zmluve o úvere, t.j. 71,- Eur (reálne jej následne bolo zrážané po 80,- Eur). Predmetnou
dohodou súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v
priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv.
štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek

v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp.
bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných
podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13
EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu,
ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti

neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode
9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho

zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ
je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z
uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.2.2010 obsahuje
aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Podľa dohody bolo dojednané, že za možnosť

odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je žalobkyňa povinná uhradiť poplatok
vo výške 115,02 Eur a odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 62,74 Eur. Z rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/55/2013-79 zo dňa 10.2.2014 bolo zistené, že poplatok za
možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Dohodou o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá splatnosť aj tohto poplatku určeného na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky a zabezpečená vymoženosť tohto finančného plnenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvereobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi
podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa

nenachádzajúnajednejlistineaneobsahujúibajedenpodpisžalobkyne.Podpisomzmluvysažalobkyňa
dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu,
že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho
úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.

Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných
právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý
je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach
zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53

ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie §
149 O.s.p. a ich náhradu vo výške 371,56 Eur priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech. Trovy
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobkyne v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platom znení a to náhrada
trov právneho zastúpenia za tri úkony po 61,87 Eur, t.j. 185,61 Eur ( príprava a prevzatie zastúpenia,
podanie žaloby, účasť na pojednávaní 27.11.2014) a 4 x režijný paušál po 8,04 Eur, t.j. 32,16 Eur. Za
úkon návrh na vydanie predbežného opatrenia súd priznal žalobkyni v zmysle § 13a ods. 2 písm. a
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 iba náhradu vo výške polovice, t.j. 30,94 Eur, nakoľko vychádzal z toho, že

proces sa zásadne začína dňom keď bola žaloba doručená súdu a keďže návrh na vydanie predbežného
opatrenia bol podaný spolu so žalobou nemožno priznať náhradu trov konania za tento úkon tak ako
to požadovala právna zástupkyňa žalobkyne podľa § 13a ods. 1 g citovanej vyhlášky, pretože nejde o
návrh na vydanie predbežného opatrenia podaný pred začatím konania.

Súd priznal právnej zástupkyni žalobkyne aj náhradu cestovných výdavkov podľa Zák. č. 283/2002 za
cestu na pojednávanie dňa 27.11.2014 Košice - Spišská Nová Ves a späť 2 x 97 km, t.j. 194 km.
Cesta bola realizovaná osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz pri kombinovanej spotrebe
6,8 litrov/100 km pri cene pohonných látok 1,26 Eur a základnej náhrade 0,1350 km. Spotreba PHM:
194 km/100 x 6,8 x 1,26 Eur/liter = 16,62 Eur, amortizácia 194 x 0,1350 = 26,19 Eur. Taktiež jej bola

priznaná náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR za každú aj začatú polhodinu 1/60
výpočtového základu t.j. 13,40 Eur. Za 6 polhodín náhrada za stratu času predstavuje 80,04 Eur.

Žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodená od
platenia súdnych poplatkov, preto je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho

súdu z titulu súdneho poplatku 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.