Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/385/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113227405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113227405.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, ul.

Metodova8,IČO:35697270,zastúpenýzástupcom:Bobák,Bollováaspol.,s.r.o.,sosídlomvBratislave,
ul. Dr. Vl. Clementisa 10, proti odporcovi: I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. S. H. X/XXX, tohto
času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom Mgr. S. C., vyšším súdnym úradníkom
Okresného súdu Trenčín, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1. Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, ul. Petrovská 10, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom,
advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, 2. Združenie na podporu práv
spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, ul. Seberíniho 9, o zaplatenie 95,92 eur s príslušenstvom, sudcom

JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajším účastníkom na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 27.09.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 95,92 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 08.06.2012 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania. Tento návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvu č. O na základe ktorých
vypožičal odporcovi jeden kus SIM karty, potrebnú na využívanie telekomunikačných služieb, ktoré mu
navrhovateľ na základe zmluvy mal poskytovať. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Z dôvodu judikovanej neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je dohodnutá zmluvná pokuta
podľa Dodatku k zmluve, sa navrhovateľ domáha nároku vo výške škody, ktorá vznikla navrhovateľovi
za odpredané mobilné telekomunikačné zariadenie Nokia E66 a to vo výške 201 eur. Uvedená škoda

predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou tohto telefónu a jeho akciovou cenou. Túto škodu spôsobil
odporca navrhovateľovi tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak,
že sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť podobu viazanosti. Odporca túto povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušil, pretože neplatil za poskytnuté služby riadne a včas.
Navrhovateľ ďalej v návrhu odôvodnil svoju motiváciu k tomu, že s odporcom a svojimi klientmi dojednal
zmluvnú pokutu, ktorá bola vyhlásená súdom za neprijateľnú. Avšak vzhľadom k jej neprijateľnosti dal
ustanovenia zmluvy, konkrétne Dodatok k zmluve, do súladu so zákonom a súdnym rozhodnutím. Po

tejto úprave odporca v článku 1 bod 1.3 Dodatkov vyhlásil, že si je vedomý, že mobilné telekomunikačné
zariadenie je mu predávané za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenouaposkytnutouzľavou,lenztohodôvodu,žeodporcasazaviazalužívaťslužbypodobudohodnutú
v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda.Navrhovateľ ďalej uviedol, že okrem takto spôsobenej škody mu vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených
cienslužiebpočasviazanosti,nákladovzapredajnýproces,akceptačnýaaktivačnýproces,SIM-kartua
vyhradenúkapacituprevádzkovanejsiete.Tietoškodysivšakprenáročnosťpreukazovanianeuplatňuje.

Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 251,92 eur vyfaktúrovaných v
období 2011/12 - 2012/02. Listom zo dňa 24.05.2012 oznámil odporcovi dlžnú sumu a vyzval ho na
ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na list reagoval a dlžnú sumu zaplatil, avšak len čiastočne
vo výške 357 eur. Táto suma bola započítaná na úhradu ceny služieb a čiastočne na úhradu náhrady
škody. Úrok z omeškania si uplatňuje od 08.06.2012, pretože lehota na dodatočné plnenie, ktorú mu

poskytol mu uplynula dňom 07.06.2012.

Pobyt odporcu sa v konaní súdu nepodarilo zistiť, a preto mu bol v konaní uznesením zo dňa 11.09.2014
ustanovený opatrovník. Opatrovník odporcu na doručený návrh spolu s prílohami a oznámením o vstupe
vedľajších účastníkov do konania na strane odporcu nereagoval.

V priebehu konania podaním zo dňa 07.10.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník, Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie
pôsobiace na ochranu práv spotrebiteľov. Hlavnou náplňou činnosti tohto združenia je zastupovanie
spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní, zastupovanie spotrebiteľov v
konaní správnych a kontrolných orgánov, urovnávanie a riešenie spotrebiteľských sporov mediáciou,

podávania návrhov na zdržanie sa protiprávneho konania vo veci ochrany spotrebiteľov. Vstup
vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj opatrovníkovi odporcu riadne oznámený, pričom títo na
toto oznámenie súdu žiadnym spôsobom nereagovali. Dňa 25.03.2014 bolo súdu doručené podanie
vedľajšieho účastníka, obsahom ktorého je jeho vyjadrenie. Toto vyjadrenie sa obsahom takmer v celom
rozsahu zhoduje s vyjadreniami vedľajšieho účastníka v iným konaniach, začatých na základe návrhu

navrhovateľa proti spotrebiteľom s rovnakým právnym základom. Podstata tohto vyjadrenia spočíva v
tom, že poukazuje na spotrebiteľský charakter zmluvy o pripojení a na absolútnu neplatnosť dojednania
o zmluvnej pokute z dôvodu jej neprijateľnosti. Preto navrhuje, aby súd návrh v tejto časti zamietol.
Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania a požiadal súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti.

Podaním zo dňa 28.11.2013 vstúpil do konania ďalší vedľajší účastník na stranu odporcu, a to Združenie
na podporu práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave. Súčasťou oznámenia o vstupe do konania je aj
je jeho vyjadrenie. Toto vyjadrenie sa vzťahuje vo všeobecnosti k návrhom navrhovateľa a nie k návrhu
na začatie tohto konania. Vedľajší účastník uviedol, že sú mu známe zmluvné podmienky navrhovateľa,
na základe ktorých si vo viacerých konaniach uplatňuje svoje nároky. Preto poukazuje na § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka a navrhuje súdu, aby posúdil návrh a zmluvné podmienky s ohľadom na ich
znenie a na všetky skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy v konkrétnom prípade. Netrval na doručení
žalobného návrhu a jeho príloh.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa

názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadrením
vedľajších účastníkov a vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení č. A5066359 zo
dňa 15.06.2010, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 15.06.2010, prílohou č. 1 Dodatku k Zmluve,
pokusom o pokonávku zo dňa 24.05.2012, faktúrami na č.l. 16, 17, 18, 19, 20, ďalej s výpisom zo
systému navrhovateľa na č.l. 4 a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických

služieb navrhovateľa. Po tomto dokazovaní súd zistil tento, pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový
stav:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 15.06.2010 podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách Zmluvu o pripojení č. A5066359, ďalej len „zmluva o pripojení“, na základe ktorej

bol navrhovateľ povinný zriadiť odporcovi prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Týmito službami sú dátové služby, a to v bežnom ponímaní najmä telefonovanie. Súčasťou
zmluvy o pripojení sú aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete navrhovateľa, ďalej len „Všeobecné podmienky“ a
Dodatok k nej. Tieto služby navrhovateľ odporcovi sprístupnil a zriadil mu prístup do telefónnej

siete prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym číslom 0917799590. Dodatkom k zmluvy o
pripojenízodňa15.06.2010bolamedziúčastníkmiuzatvorenáokreminéhodohodaopredajikoncového
telekomunikačného zariadenia, mobilného telefónu Nokia E66 za kúpnu cenu 9 eur, dohoda o povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 11 eur za aktiváciu SIM karty, záväzok odporcu, že po dobunasledujúcich 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, že po túto dobu bude bez
prerušenia využívať služby navrhovateľa, že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by
navrhovateľ mohol od zmluvy odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia

povinností. V čl. 2 bod 2.5 bolo dohodnuté, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu
uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie
záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je odporca povinný

uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 251 eur. Dňa 26.11.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi
faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 120,31 eur za poskytnuté telekomunikačné služby so splatnosťou do
10.12.2011. Dňa 29.12.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 66,69
eur za poskytnuté telekomunikačné služby so splatnosťou do 12.01.2012. Dňa 26.01.2012 vystavil
navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 55,71 eur za poskytnuté telekomunikačné
služby so splatnosťou do 09.02.2012. Dňa 29.12.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č.

XXXXXXXXXX na sumu 1,33 eur za upomienku so splatnosťou do 12.01.2012. Dňa 25.02.2012 vystavil
navrhovateľ odporcovi faktúru č. 5154748660 na sumu 7,88 eur, za odpojenie odporcu a za poskytnuté
telekomunikačné služby so splatnosťou do 10.03.2012.

Podľa § 52 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 43 ods.1, ods.2, ods.3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení

zaniká uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, dohodou účastníkov zmluvy, odstúpením od zmluvy,
výpoveďou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa článku 1 bod 1.7 Všeobecných podmienok „Zmluva“ je zmluva o pripojení, na základe ktorej sa
spoločnosť Orange Slovensko zaväzuje zriadiť Účastníkovi potrebný prístup k jej verejnej telefónnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky a Cenník.

Podľa článku 2 bod 2.3 Všeobecných podmienok ak doba poskytovania služieb nie je v Zmluve
dohodnutá, platí, že ich poskytovanie je dohodnuté na dobu neurčitú. Cena služieb je dohodnutá v
Zmluve s odkazom na Cenník.

Podľa článku 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť
Zmluvy zaniká: dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou zo strany Účastníka alebo
spoločnosti Orange Slovensko, smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľačlánku4bod4.2Všeobecnýchpodmienokobidvezmluvnéstranysúoprávnenéukončiťpísomnou
dohodouplatnosťZmluvykobojstrannedohodnutémuapotvrdenémudátumu,akZmluvaaleboDodatok
k nej neustanovuje inak.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd
právne posúdil vec takto:

Zmluva o pripojení, ktoré uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ s odporcom ako spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, a to v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Touto kontrolou súd zabezpečuje
ochranu podľa § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ak súd takúto skutočnosť
zistí, je povinný prihliadať na ňu z úradnej povinnosti a nepriznať plnenie dodávateľovi z takej zmluvnej
podmienky. Ide o neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti.

Navrhovateľ odvodzuje povinnosť odporcu zaplatiť mu žalovanú sumu vo výške 95,92 eur od jeho
povinnosti na celkovú náhradu škody pre porušenie zmluvnej povinnosti. Časť tejto náhrady škody v
celkovejvýške201eurmuodporcazaplatil.Odporcamalzmluvnúpovinnosťporušiťtým,ževrozporeso
zmluvou nezotrval po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, čím porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, tzv. doby viazanosti, a platiť riadne a včas

cenu za poskytnuté služby.

Porušenie právnej povinnosti, teda aj zmluvnej povinnosti, je nevyhnutným predpokladom pre
zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že toto porušenie
nie je dané, nemožno vyvodzovať zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia. V občianskom

súdnom konaní je povinnosťou účastníka konania preukázať, resp. označiť dôkaz, že ním tvrdená
skutočnosť existuje. Táto povinnosť, tzv. dôkazné bremeno zaťažuje tohto účastníka konania. Ak sa
teda navrhovateľ domáha práva na náhradu škody podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka musí
minimálne tvrdiť, že odporca porušil konkrétnu zmluvnú povinnosť a následne musí túto skutočnosť
preukázať. V prejednávanom prípade navrhovateľ všeobecne tvrdí, že odporca porušil povinnosť užívať

služby navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. Podľa bodu 4.1 všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou
zmluvy, platnosť zmluvy zaniká dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou niektorou
zo strán alebo smrťou, resp. zánikom účastníka. Okrem týchto všeobecných podmienok upravuje právo
na odstúpenie od zmluvy o pripojení zo strany podniku, teda navrhovateľa, aj § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách, s účinnosťou do 31.12.2011, a § 44 zákona č. 351/2011 Z.z.

o elektronických komunikáciách, s účinnosťou od 01.01.2012. Navrhovateľ však v návrhu netvrdí,
že k zániku platnosti zmluvy došlo niektorým z týchto spôsobov. Navrhovateľ iba tvrdí, že odporca
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušil, pretože neplatil za poskytnuté
služby riadne a včas. Neplatením ceny poskytnutých služieb však zmluvný vzťah medzi účastníkminezanikol. Z tohto dôvodu nebolo v konaní dokázané, že odporca nedodržal povinnosť užívať služby
poskytované navrhovateľom, naopak navrhovateľ pred riadnym ukončením zmluvy prestal poskytovať
služby odporcovi tým, že zamedzil odporcovi prístup k verejnej telefónnej sieti, tým že ho „odpojil“. A

to bez toho, aby zmluva riadnym spôsobom zanikla, teda zanikla písomnou dohodou zmluvných strán,
písomným odstúpením od zmluvy, jednostrannou písomnou výpoveďou, smrťou odporcu.

Vzhľadom k tomu, že nie je splnený jeden z nevyhnutných zákonných predpokladov na vznik odporcovej
zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, od ktorého navrhovateľ odvodzuje vznik

škody, z dôvodu nadbytočnosti sa súd nezaoberal okolnosťou vzniku škody na strane navrhovateľa. Súd
považuje za potrebné takisto uviesť, že navrhovateľ odvodzuje svoje tvrdenie o tom, že odporca porušil
svoj záväzok používať služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu počas tzv. doby viazanosti, od skutočnosti,
že odporcovi bola predĺžená zmluvná viazanosť v súlade s dodatkom k zmluve čl. 2 bod 2.6 dodatku
v zmysle. Tento článok dodatku však neupravuje predlžovanie doby viazanosti. Zrejme predložením
listinného dôkazu, ktorý je založený v spise na čísle listu 5 a obsahom ktorého je pravdepodobne

výpis z počítačového systému navrhovateľa, mienil navrhovateľ preukázať predĺženie doby viazanosti.
Z tohto listinného dôkazu však dohoda o predĺžení doby viazanosti nevyplýva, pretože nejde o listinný
dôkaz o dvojstrannom právnom úkone medzi zmluvnými účastníkmi, obsahom ktorého má byť uvedená
skutočnosť. Iný dôkaz o tejto skutočnosti navrhovateľ nepredložil ani neoznačil.

Ako už bolo judikované vo viacerých rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky (napr. uznesenie
Krajského súdu v Prešove z 20.08.2012 sp.zn. 16Co/105/2012, v zmysle ktorého je tento súd toho
názoru, že náhrada škody nemôže znamenať rozdiel medzi predajnou cenou telefónu a skutočnou
cenou, ďalej rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 29.01.2013 sp.zn. 14C/44/2012, v zmysle ktorého
je tento súd toho názoru, že rozdiel medzi predajnou cenou telefónu a skutočnou cenou nie je následkom

protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom),
za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej praktiky navrhovateľ predáva vec
za nižšiu cenu aká je jeho skutočná cena. Kúpna cena bola stanovená konsenzom zmluvných strán a
rozdiel medzi skutočnou cenou veci a jej predajnou cenou nemôže predstavovať škodu, resp. ušlý zisk
v prípade, že dôjde k prípadnému porušeniu zmluvnej povinnosti z inej ako takejto kúpnej zmluvy, napr.

zmluvy o pripojení.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého

v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v konaní
bol plne úspešný odporca. Vzhľadom k tomu, že odporca ani vedľajší účastník v 2. rade si náhradu
trov konania neuplatnil a navyše im ani žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, súd im náhradu trov

konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý si uplatnil právo
na náhradu trov konania, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka v 1. rade, ktoré mu v
konaní vznikli a boli účelné. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi

sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak

ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v

konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom
tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu

prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom

poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie

je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší
účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením
na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Vzniká legitímna otázka, či takéto združenie nemá mať vlastný
„aparát“, teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak

aby jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na
strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za
týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu
záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je
samozrejmé,žerelevantnú,skutočnúochranuprávspotrebiteľovmôžeposkytovaťlenodbornevzdelaný

personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Takýmto personálom
musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené.
Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto
súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v
tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší účastník urobil v konaní, okrem

samotného oznámenia vstupu do konania, jedno podania, obsahom ktorého boli skutočnosti známe
vedľajšiemu účastníkovi z jeho činnosti, pričom nešlo o právne zložité vyjadrenia. Vedľajší účastník ním
poukázal na existujúcu judikatúru slovenských súdov, z čoho vyvodil záver o absencii uplatneného práva
navrhovateľa na náhradu škody. Iné úkony, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, v tomto
konaní vedľajší účastník neurobil.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy
by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie
združenia. V tomto konaní však tomu tak nie je. Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné

prihliadať najmä na účel súdneho konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.