Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/305/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216195
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215216195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: O. Ď., L.. XX.XX.XXXX, J. P.W. XXX/XX, J., proti odporcovi: R. Ď., L.. XX.XX.XXXX, J. P.
XXX/XX, J., zast. I.. Ľ. Š.S., S. D. D. X. XX, J., o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 218,79 € na účet vedený
v P. J., S..D.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, W.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 03.07.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu

povinnosť voči odporcovi zo sumy 200 eur mesačne, uloženú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II
č.k. XXP/X/XXXX-XX na sumu 50 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu daňového
priznania za rok 2013, kde bol navrhovateľ samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“).
V dôsledku zmeny životného štandardu a nedostatku financií bol nútený prerušiť svoje pôsobenie ako
SZČO a zaevidovať sa na Úrade práce. Nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene

pomerov, navrhovateľ žiada o zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 50 eur mesačne.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na zníženie výživného
nesúhlasí. Navrhovateľ neplatil výživné riadne a včas aj v rokoch 2014 a 2015 a pokiaľ platil, tak nie
v plnej výške. Navrhovateľ si svojvoľne znížil výšku vyživovacej povinnosti z 200 eur na 100 eur. Z
uvedeného dôvodu sa obrátili na súdneho exekútora a toto bola zrejme pohnútka pre navrhovateľa
aby podal predmetný návrh. Navrhovateľ má vo firme viacero áut, ktoré využíval tak, že ich v rámci

živnosti prenajímal. Odporca ďalej uviedol, že výdavky ktoré sú spojené s jeho výživou a zdravým
vývinom vrátane nákladov na štúdium uhrádza zásadne matka s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Špecifikácia mesačných príjmov a odôvodnených výdavkov ktorá bola predložená súdu neobsahuje
bežné mesačné výdavky na výživu, ako ani pomernú časť nákladov spojených s bývaním a vedením
domácnosti. Skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o pozastavenie živnosti od 31.05.2015 do 31.05.2017,
resp. je evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný je z jeho strany účelové rozhodnutie ktoré má
odôvodniť návrh na zníženie výživného.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu odporcu, výpoveďou navrhovateľa, ako aj
listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to s oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov
zo dňa 19.6.2015, potvrdením o pozastavení prevádzkovania živnosti, špecifikáciou mesačnýchpríjmov a odôvodnených výdavkov, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o príjme matky odporcu,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29.6.2015, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že návrh podal z dôvodu, že došlo u neho k zmene, a teda už
nie je podnikateľom ale je nezamestnaný. Navrhovateľ mal za to, že bude mať príspevok zo Sociálnej
poisťovne ako nezamestnaný, pričom tento príspevok mu bol zamietnutý, a teda nemá žiadny príjem.
Zníženie výživného žiada aj spätne, t.j. od trvania jeho nezamestnanosti, nakoľko má na seba exekúciu
a nemá z čoho žiť. Navrhovateľ súčasne uviedol, že sa snaží zamestnať, pričom na otázku sudcu či má

zdravotné problémy z hľadiska aktívneho zaradenia sa do pracovného pomeru navrhovateľ uviedol, že
takéto problémy nemá.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že žiada aby súd návrh navrhovateľa zamietol,
nakoľko je nedôvodný.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 63 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 63 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 63 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 27.05.2014 bola navrhovateľovi
určená vyživovacia povinnosť prispievať na výživu odporcu sumou 200 eur mesačne od 01.08.2013
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Je potrebné uviesť, že podstata vyživovacej povinnosti rodičov k deťom tkvie v konkrétnych prejavoch
rodičovskej povinnosti - a to vo vyživovacej povinnosti a jej zodpovedajúcemu právu dieťaťa na výživné.
Takto majú byť komplexne uspokojované základné potreby dieťaťa, ako aj jeho hmotné a kultúrne
potreby pre fyzický a duševný vývin tak, aby sa mohlo v živote plne uplatniť. Vyživovacia povinnosť trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Nadobudnutie plnoletosti je v súvislosti s rodičovským

výživným bezvýznamné. Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu,
pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť
zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod.

Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v
zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j.
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z
ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. A túto zmenu pomerov je účastník konania

povinný aj preukázať. Pokiaľ navrhovateľ ako otec odôvodňuje návrh na zníženie výživného tým, že
ukončil svoju podnikateľskú činnosť a v danom čase je evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný,
podľa názoru súdu sú takéto dôvody neakceptovateľné. Ak by aj prechodne nastala zhoršená finančná
situácia navrhovateľa, súd pri posudzovaní výšky výživného bral na zreteľ najmä okolnosti, a to ženavrhovateľ je v produktívnom veku a ako sám uviedol netrpí žiadnymi zdravotnými problémami ktoré
by mu bránili aktívne sa zaradiť do pracovného pomeru. Z hľadiska pracovného trhu, Bratislava je región
s nízkou mierou nezamestnanosti v komparácii s ostatnými regiónmi Slovenska, a teda navrhovateľ

môže mať prístup k akejkoľvek práci, ktorý by mu poskytovala zdroj príjmu tak, aby bol schopný
zabezpečovať si svoje nevyhnutné životné potreby, ako aj potreby odporcu. Prihliadnuc na všetky vyššie
uvedené subjektívne i objektívne skutočnosti, súd mal za to, že i keď je otec momentálne nezamestnaný,
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, pracovné skúsenosti a pod., má možnosť uplatniť sa na trhu práce
či už na plný pracovný úväzok, čiastočný alebo nájsť si inú príležitostnú prácu a to i vzhľadom na to, že

žije v regióne s nízkou mierou nezamestnanosti.

V nadväznosti na zistené skutočnosti, súd poukazuje na to, že je povinnosťou rodiča, aby vyvinul
maximálne úsilie smerujúce k tomu, aby si dokázal plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré je
na neho odkázané výživou. Súd apeluje na navrhovateľa, aby si uvedomil svoje rodičovské povinnosti,
nespoliehal sa na matku odporcu, ktorá mu zabezpečuje adekvátnu starostlivosť, nebol pasívny vo

vyhľadávaní si zamestnania a začal si plniť riadne a včas svoje povinnosti a podieľal sa tak na výžive
svojho dieťaťa.

Nakoľko nedošlo k preukázaniu takej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporcovi súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi priznal plnú
náhradu trov 218,79 € za tri úkony právnej pomoci: /prevzatie a príprava zastúpenia 64,54 €, písomné
podanie na súd dňa 25.09.2015 64,54 €, účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015 64,54 €, , režijný paušál
3x 8,39 €, všetko podľa § 11 ods. 1, § 13a a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.