Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Er/585/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210208581
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Hedviga Mezeyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2210208581.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, pobočka Dunajská Streda, so sídlom
Hlavná 32, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: MS Corporation s.r.o., IČO: 36 541 699, so sídlom
Gazdovský dvor 51, 931 01 Šamorín, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Viera Kučerová, Exekútorský
úrad Holíč, Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, pod spis. značkou EX 2154/10, o vymoženie 2.408,50

eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnenýsasvojímnávrhomzodňa13.04.2010domáhalusúdnehoexekútoravymoženiapohľadávky
voči povinnému na základe exekučného titulu - platobný výmer č.k. PV 201/00051/2010, ktorý vydal
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava dňa 25.01.2010. Na základe návrhu
oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu, tunajší súd vydal dňa 14.06.2010
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky v

prospech oprávneného.

Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.07.2012, súdny exekútor podal návrh na
zastavenie exekúcie, nakoľko bola zistená nemajetnosť povinného a podľa výpisu z Obchodného
registra bola spoločnosť ex offo vymazaná dňom 08.12.2010. Taktiež predložil vyúčtovanie trov exekúcie
a žiadal o priznanie trov exekučného konania vo výške 52,19 eura s tým, aby ich v súlade s ustanovením

§ 203 Exekučného poriadku hradil oprávnený.

Podľaustanovenia§37ods.3/prváveta/Exekučnéhoporiadkuprotiinémunežtomu,ktojevrozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu (§ 41).

Podľa ustanovenia § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

Podľa ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného
alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu

do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.Podľaustanovenia§20aods.2Občianskehozákonníkaprávnickáosobazapísanávobchodnomregistri
alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v

konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

S poukazom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť
povinného byť účastníkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 5Er/585/2010 zanikla dňom
výmazu povinného z obchodného registra a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového
účastníka konania na strane povinného, súd exekúciu vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zánik povinnej osoby je neodstrániteľnou
prekážkou exekučného konania, ktorá má za následok neprípustnosť exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1).
Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie na nemajetného povinného. Trovy
exekúcie, ktoré má uhradiť oprávnený súdnemu exekútorovi, určuje vždy exekučný súd, ktorý zaviaže
oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie splnené podmienky.

Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu.
Výnimkou je len zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), teda v prípade, keď
súd zastaví exekúciu preto, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto
prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.
Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu

trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto
zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým
je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej
právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také
konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie.

Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v
citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej
exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku povinného -
právnickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Taktiež je
potrebné uviesť, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade nie je nemajetnosť

povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania a aplikácia § 57 ods.1 písm. h) a teda aj
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak povinný právne existuje, avšak
súdny exekútor zistil jeho nemajetnosť. V danom prípade taktiež nie je rozhodujúci ani dôvod výmazu.Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať ani v zmysle ustanovenia
§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať tak povinného k náhrade trov exekučného konania,

nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia § 20a Občianskeho
zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania v
nadväznosti na ustanovenie § 19 O.s.p..

Záverom si súd dovoľuje upriamiť pozornosť aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

II.ÚS 272/08, z ktorého vyplýva, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného
povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že
sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom zisku, teda v
podnikateľskom režime, možno teda ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení
podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť za účelom zisku,
avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie

aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie. Možno teda konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov
konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca,

pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu
nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).