Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/949/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217427
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217427.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobkyne V., W.. Y.. R.., W. W. B.
O.Y., V. XX, H.: XX XXX XXX, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grősslingova 4, proti
žalovanej W.A. Y.A., G. S. S. Q. W. W. Y., W. W. B. O.I.e, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 5C 67/2012-146 z 29.9.2014 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha náhrady
škodyanemajetkovejujmy,ktorájejmalabyťspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomarozhodnutím
Okresného súdu Spišská Nová Ves v exekučných konaniach, v ktorých na základe jej návrhu ako
oprávnenej (veriteľka zo zmlúv o úvere) súdny exekútor predložil tomuto súdu ako miestne a vecne
príslušnému exekučnému súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu podľa žalobkyne
malo dôjsť tým spôsobom, že exekučný súd v žalobkyňou označených exekučných konaniach zamietol

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS),
rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15 - dňovej lehote
(žaloby označené NZP), nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote
(žaloby označené ZE) a vydal poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej
15-dňovej lehote (žaloby označené NP) čím reálne ohrozil jej legitímne očakávania na efektívne a
účinné vymoženie jej pohľadávky a vystavil jej oprávnené záujmy riziku insolvencie a zániku povinného, i
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, čo ovplyvnilo jej ďalšie podnikateľské postupy a

spôsobilo neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať. Žalobkyňa v žalobách označených
ako ISTINA RS namietala, že súd v rozpore so zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR realizoval úplný judiciálny proces spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučných titulov, t.j.
opätovnom posudzovaní jej práva na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup. Žalovaná na jej písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy v uvedených spojených veciach zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne
nereagovala.

Ďalším výrokom súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.Uznesením sp. zn. 5C 67/2012-7 z 9.10.2012, právoplatným 11.10.2012, súd spojil na spoločné konanie
veci žalobkyne pod sp. zn. 5C 67/2012, 5C 78/2012, 5C 88/2012, 5C 96/2012, 5C 109/2012, 5C
118/2012, 5C 119/2012, 5C 128/2012, 5C 152/2012, 5C 164/2012, 5C 165/2012, 5C 176/2012 s tým,

že sa budú viesť pod sp. zn. 5C/67/2012.

Vžalobách,vktorýchžalobkyňanamietalazamietnutiežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedla, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávnenou a dlžníkom. Na jednej

strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej
lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je
možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si

žalobkyňa v týchto žalobách uplatnila vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnila náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej

intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutížiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote(NZP)žalobkyňauviedla,žejepovinnosťou
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Žalobkyňa vyvinula úsilie, aby docielila vecný postup v exekučnom konaní, spísala a
podala žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietala porušovanie svojich práv márnym plynutím
času a požadovala informácie o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o

žiadosti o udelenie poverenia a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011 podala sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach z toho dôvodu, že postup
exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až

po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala z doktríny prijatej ústavným
súdom podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý
rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 €. Žalobkyňa si preto uplatňuje ako
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietala vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázala na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučnéhosúdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch.Priurčovaníprimeranejnáhradynemajetkovejujmy,ajvtýchtožalobách
vychádzala z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca
660,- € a uplatnila si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietala, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote, poukázala na povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek
tomu, že neexistovala žiadna okolnosť, aby v stanovenej lehote nerozhodol, pristúpil k rozhodnutiu až po

veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si žalobkyňa uplatňuje náhradu majetkovej
škodypredstavujúcejnáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjejčinnosťouuskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri vyčíslení
ktorej vychádzala z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v

súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
cca 660,- € a uplatnila si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu.

Žalobkyňa v priebehu konania zadala objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie

výšky vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná.
Znalecký posudok č. 1/2014 v konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves č.k. 9C 112/2012 ypracoval
Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Podľa neho majetková ujma vzniknutá žalovanej
diferencovane podľa jednotlivých typov žalôb je: žaloby NZP a NP spolu 30,76 € a žaloby ZE spolu
31,68 € (za každú žalobu).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er
519/2012 bola tomuto súdu dňa 3.8.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej V., s.r.o. proti povinnému Q.. Uznesením zo 14.10.2011,
právoplatným 9.11.2011, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením

z 9.5.2011, právoplatným 14.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 2Er 77/2005 bola tomuto súdu dňa 31.3.2005 doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej V., s.r.o. proti povinnej P.j. Dňa 9.5.2005
súd vydal poverenie a dňa 18.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora. Súd dňa 16.12.2010
vyzval exekútora, aby sa k žiadosti vyjadril a podal správu, v akom štádiu je exekučná vec, či došlo k

vymoženiu pohľadávky a či si uplatňuje trovy exekúcie. Dňa 8.2.2011 exekútor vyčíslil trovy exekúcie a
súhlasil so zmenou exekútora. Uznesením z 27.1.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu
zastavil a návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol. Po odvolaní sa oprávneného Krajský
súd v Košiciach uznesením z 30.11.2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie sa stalo
právoplatným 18.1.2012. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 420/2009 bola tomuto súdu

dňa 24.7.2009 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci oprávnenej V., s.r.o. proti povinnému B. F.. Dňa 10.9.2009 súd vyzval oprávneného na predloženie
zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok, túto výzvu opakoval 27.11.2009. Po oznámení
oprávneného, že žiadané doklady nepredloží, uznesením z 27.1.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá a po potvrdení uznesenia Krajským súdom v Košiciach (po odvolaní oprávneného) sa

stalo právoplatným 31.5.2010. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 696/2006 bola tomuto
súdu dňa 28.12.2006 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávnenej V., s.r.o. proti povinnému Q. O.. Dňa 21.3.2007 súd vydal poverenie pre
exekútora, dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Dňa 23.11.2009 súd požiadal
exekútora o vyčíslenie trov exekúcie, ktorý trovy vyčíslil dňa 19.1.2010 a uznesením z 24.3.2010,

ktoré sa stalo právoplatným 8.4.2010 súd uznesením rozhodol o zmene exekútora. V exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 793/2009 bola súdu dňa 14.11.2009 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej V., s.r.o. proti povinnej
H. B.. Dňa 16.11.2009 súd požiadal o doplnenie poverenia na vykonanie exekúcie a 31.3.2010 vydalpoverenie pre exekútora. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 703/2010 bola súdu dňa
10.5.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávnenej V., s.r.o. proti povinnej Y. V.. Uznesením z 29.7.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie napadol odvolaním oprávnený a v
dôsledku späťvzatia odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením z 31.1.2011 odvolacie konanie
zastavil. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 577/2011 bola súdu dňa 30.8.2011 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej V., s.r.o.
proti povinnej S. B.. Uznesením z 26.10.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením zo 7.6.2011, právoplatným 12.6.2012, bolo exekučné
konanie zastavené. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 288/2009 bola súdu dňa 25.5.2009
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej
V., s.r.o. proti povinnej Q. V.. Dňa 1.6.2009 súd vyzval súdneho exekútora predložiť zmluvu o úvere,
dňa 25.6.2009 súdny exekútor oznámil , že ju nepredloží. Po viacerých urgenciách súdu z 30.6.2009,
15.7.2009,6.9.2009 a 7.1.2010, dňa 24.3.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Krajský súd v

Košiciach po odvolaní sa oprávneného, uznesením z 23.6.2010 potvrdil toto rozhodnutie. V exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 976/2009 bola súdu dňa 28.12.2009 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej V., s.r.o. proti povinnému S.
B.. Dňa 12.1.2010 súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných obchodných
podmienok. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením z 25.3.2010. Po odvolaní sa

oprávneného, Krajský súd v Košiciach uznesením z 12.8.2010 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
Exekúcia bola zastavená uznesením z 15.11.2010, právoplatným 26.11.2010. V exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 2Er 110/2005 bola súdu dňa 11.5.2005 doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej V., s.r.o. proti povinnému U. O.. Poverenie
bolo vydané 23.5.2005. Dňa 23.11.2010 bola súdu doručená žiadosť na zmenu súdneho exekútora,

dňa 11.2.2011 súdny exekútor po výzve súdu zo 16.12.2010 oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora
a vyčíslil trovy exekúcie. Dňa 28.3.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a
návrh na zmenu exekútora zamietol. Po odvolaní sa oprávneného, Krajský súd v Košiciach potvrdil
uznesenie v časti o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení a odmietol odvolanie proti
výroku, ktorým bol návrh na zmenu exekútora zamietnutý. Uznesenie sa stalo právoplatným 2.4.2012.

V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 110/2005 bola súdu dňa 26.4.2010 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej V., s.r.o. proti
povinnému X. O.. Uznesením z 29.7.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol, po odvolaní sa
oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením z 24.8.2011 napadnuté uznesenie potvrdil.

V súvislosti s exekučnými spismi súd uviedol, že obsah týchto spisov mu bol známy z jeho rozhodovacej
činnosti a tieto skutočnosti v zmysle § 121 O.s.p. nie je potrebné preukazovať.

Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.
1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ako aj § 44 ods. 1, 2, 8, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že ani jedna z prejednávaných žalôb nie je dôvodná, pretože
v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v označených exekučných
konaniach, ani nezákonnosť žalobcom označených rozhodnutí exekučného súdu (ani jedno rozhodnutie

nebolo odvolacím súdom zrušené) a ani výška žalobcom uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej
ujmy. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom pritom musia byť splnené súčasne a žalobkyňa nepreukázala už prvú z nich.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § podľa § 205 ods.

2 písm. a/, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm c/, d/, e/
a f/ O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p. v situácii, ak požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila

listiny spájané s označenými dôvodmi. Trvala totiž na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na
pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Poukazom
na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a citujúc ust. § 15 O.s.p. namietala, že
vo veci rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jej neprítomnosti,odňal jej tým právo konať pred súdom a porušil jej právo na súdnu ochranu, keďže sa nemala možnosť
vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie,
čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu ochranu. Pokiaľ

ide o výšku škody, dala vyhotoviť znalecký posudok. Argumentovala, že ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté
podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal stať ňou tvrdený
skutkový stav. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej
škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti

súdu a ignoroval tvrdenia žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha,
na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla.

Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 15.10.2015 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v
rozsahu vyplývajúcom z ust.§ 213 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel

k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ , c/ a f/ O.s.p., t.j. v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p.

Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon
priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v

neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani
nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

Žalovanej bol rovnopis žaloby doručený 17.1.2013, žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa
6.2.2013, jej písomné vyjadrenie prevzal právny zástupca žalobkyne 19.2.2013.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa

29.9.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.Predvolanienapojednávanienadeň29.9.2014bolodoručenéžalobkyni 5.9.2014,ažalovanej5.9.2014.
Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2
O.s.p.

Dňa 24.9.2014 žalobkyňa doručila súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedla, že jej bolo doručené
rozhodnutie o nevylúčení sudcov Okresného súdu Spišská Nová Ves z prejednávania a rozhodovania
v tejto veci, s ktorým nesúhlasila, preto podala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Navrhla

prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Neprítomnosť na pojednávaní
dňa 29.9.2014 žalovaná písomne ospravedlnila.

Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie dňa 29.9.2014 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle

ust. § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, prejednal
vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a
vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením
pripojených vyššie označených exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves a vo veci
rozhodol.

Aksa žalobkyňaakoriadnepredvolanáúčastníčkanapojednávaniesúdu zvlastnejvôlenedostavilaani
nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, sama sa zbavila procesnej možnosti svojimi tvrdeniami,
vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv
na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila, mala by možnosť

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní,
vrátanemožnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojich
tvrdení.Zásadakontradiktórnostikonania,aniprávožalobkynenasúdnuochranupretoporušenéneboli.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v

spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne,nebolajejodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Keďževyjadreniežalovanejkžalobebolosúdu
doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená z
prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 11NcC/49/2012-15. O sťažnosti žalobkyne proti tomuto uzneseniu
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením z 12.12.2013 sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 tak, že
ju odmietol. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, ak návrh žalobkyne na prerušenie konania,
podaný z dôvodu rozhodovania ústavného súdu o jej sťažnosti , zamietol.

Aj pokiaľ ide o žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.c/ a f/ O.s.p.
odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie

nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod vyššie
uvedenými spisovými značkami a nezákonnými rozhodnutiami vydanými v týchto konaniach, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého

stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa v
uvedených exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ustanovenia § 44

Exekučného poriadku, tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného
titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku so zákonom, tým, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia po zákonnej 15 - dňovej lehote a ani tým, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor

súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní, a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávaných veciach exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd
nebol viazaný lehotou 15 dní. V exekučných veciach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia, urobil tak z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti
bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vo vyššie
uvedených konaniach preto nemožno vidieť nesprávny úradný postup, ako to namietala žalobkyňa.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj
za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v časerozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým

by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov
bola preukázaná.

Pokiaľ žalobkyňa nesprávny úradný postup súdu videla v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo

v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský
rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. c/ (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 5 Cdo 439/2012, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky, napr. sp. zn. I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011 atď.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v označených exekučných konaniach vedených
na tomto súde je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávaných veciach zrušenie (pre nezákonnosť) alebo zmena právoplatného rozhodnutia
okresného súdu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, preukázané neboli a vzhľadom

na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie ďalších podmienok bez
právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou

súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o
jej trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.