Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 45Cbi/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200051
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200051.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Danielou Maštalířovou v právnej veci žalobcu ZŤS
TEES VOS, a. s. so sídlom Kráčiny 3, 036 57 Martin, IČO:36 372 293, zast. JUDr. Miroslav Salíni,
priehradka XX, XXX XX Q., advokátom proti žalovanej Mgr. Viktória Hellenbart, , M. Y. XX, XXX XX J.,
správkyni konkurznej podstaty úpadcu ZŤS TEES, a. s. „v konkurze", ul. ČSA 3/1967, 036 01 Martin,
IČO: 36 001 902 o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky v sume 639.048,13 eur takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 541.172,--eur je oprávnená a zistená.

Žalobu o určenie právneho dôvodu vo výške 97.876,13 eur zamieta.

O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 17. 2. 2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia právneho
dôvodu, výšky a poradia pohľadávky vo výške 639.048,13 eur. V žalobe uviedol, že pohľadávka v
uvedenej výške predstavuje náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi po vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu ZŤS TEES, a. s. „v konkurze“. Časť uplatnenej pohľadávky vo výške 97.876,13 eur vznikla
na základe toho, že žalobcovi neboli vyplatené trovy konania právoplatne priznané súdom rozsudkom
28Cbi/134/01-Že-486 zo dňa 3. septembra 2005 v znení opravného uznesenia zo dňa 2. 9. 2010.
Žalovaná uvedené trovy konania odmietla uhradiť s poukazom na ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV s
odôvodnením, že trovy konania sú z uspokojenia pohľadávky vylúčené.

Druhá časť pohľadávky, ktorú si uplatnil žalobca vo výške 541.172,--eur titulom náhrady škody
predstavuje majetkovú ujmu na majetku spoločnosti žalobcu vzniknutú poklesom hodnoty nehnuteľného
majetku zaradeného protiprávne do konkurznej podstaty úpadcu ZŤS TEES, a. s. „v konkurze“
predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty tohto úpadcu JUDr. Milanom Hablákom, a to za obdobie
od jeho protiprávneho zaradenia do konkurznej podstaty uvedeného úpadcu a od jeho protiprávneho
ponechania v nej až do jeho vylúčenia v júli 2011. Tú časť pohľadávky si prihlásil žalobca prihláškou z 1.
10. 2012 a z 27. 11. 2012. Výška zníženia hodnoty majetku žalobcu bola určená na základe znaleckých
posudkov H.. H. S., znalca v odbore Stavebníctvo, Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností
stavebný materiál, a to Znaleckého posudku č. 99/2006 zo dňa 14. 12. 2006 a Znaleckého posudku č.
125/2012 vypracovaného dňa 25. 10. 2012. Neoprávnené zaradenie nehnuteľného majetku žalobcu do
konkurznej podstaty úpadcu výrazne obmedzilo rozvoj žalobcu, a preto spoločnosť žalobcu nemohla
dosiahnuť taký rozvoj a také príjmy z podnikateľskej činnosti prípadne príjmy z predaja nehnuteľného
majetku, ako by bola dosiahla, keby bez vážnych obmedzení spôsobených neoprávneným zaradením
do konkurznej podstaty úpadcu ZŤS TEES, a. a. „v konkurze“ mohla nakladať s nehnuteľným majetkom,
alebo keby ho mohla predať skutočným záujemcom zo Slovenska alebo zo zahraničia. Protiprávne

zaradenie nehnuteľného majetku žalobcu je v rozpore s ust. § 6 ZKV predchádzajúcim správcom
konkurznej podstaty JUDr. Milanom Hablákom a spôsobilo žalobcovi v priebehu rokov 2006 až 2009,
resp. až 2012 majetkovú ujmu, a to znížením hodnoty jeho nehnuteľného majetku zaradeného do
konkurznej podstaty úpadcu ZŤS TEES a. s. „v konkurze“, pričom žalobca nemohol s týmto majetkom
v období od r. 2001 až do 15. 7. 2011 vôbec nakladať ako vlastník, najmä ho nemohol predať
alebo prenajať, z čoho by bol mal finančný príjem. K námietke žalovanej o nedostatku preukázania
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a správaním sa úpadcu dal do pozornosti súdu, že je daná
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, ktorá je v rozpore s § 6 ZKV predchádzajúceho správcu
konkurznej podstaty ZŤS TEES, a. s. „v konkurze“ JUDr. Milan Hablákom konajúceho za úpadcu a v jeho
prospech pri zaraďovaní majetku do konkurznej podstaty a vznikom majetkovej ujmy (škody žalobcu
vo výške 541.172,--eur znížením hodnoty nehnuteľného majetku žalobcu zaradeného do konkurznej
podstaty uvedeného úpadcu, s ktorým mohol žalobca tak ako už uviedol nakladať až od júla 2011.

Žalovaná sa v konaní bránila tým, že namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby, zároveň vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Svoju obranu konkretizovala na
pojednávaní v zápisnici z pojednávania zo dňa 18. 9. 2014 tak, že poukázala na to, že podľa Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii správca má osobitné procesné postavenie v prípade výkonov svojej
funkcie správcu, nie je však zástupcom úpadcu v mene a na účet úpadcu koná, len v prípadoch, ktoré
sú zákonom ustanovené, napr. v pracovno-právnych vzťahoch pri vymáhaní pohľadávok, avšak pri
výkone funkcie správcu ako je súpis majetku, rozhodovanie o tom, ktorý majetok zaradí alebo nezaradí
do súpisu konkurznej podstaty nemá postavenie zástupcu úpadcu tak, ako je to v prípade obchodno-
právnych vzťahov, kedy konateľ koná v mene spoločnosti. Toto osobitné postavenie správcu je upravené
zákonom, preto nemožno vyvodiť právny záver , že pochybenie správcu alebo jeho zlý úsudok pri výkone
svojej činnosti má za následok vznik škody, ktorá má byť uspokojená z majetku úpadcu, ktorý správca
spravuje. Správca má osobitný vzťah a zodpovednosť za vzniknutú škodu, kedy je povinne poistený pre
prípad spôsobenej škody z výkonu funkcie správcu. Podľa názoru žalovanej na tomto právnom základe
neexistuje žiaden vzťah, a to ani z porušenia práva alebo vzťah vzniku náhrady škody voči úpadcovi ZŤS
TEES, a. s. „v konkurze“ na to, aby súd mohol rozhodnúť o tom, aby z majetku úpadcu mohla byť škoda
uspokojená. Na vznesenej námietke premlčania trvala. Pri otázke posúdenia náhrady škody sa podľa
názoru žalovanej subsidiárne používajú ust. Občianskeho zákonníka aj v prípade, ak by sa malo jednať
o obchodno-právny vzťah. V danom prípade ak sú subjekty podnikatelia, nemožno aplikovať režim
Obchodného zákonníka podľa § 373 a nasl., pričom poukázala na ust. § 757 Obch. zák., a to, že nie je
medzi žalobcom a žalovaným žiaden záväzkový vzťah podľa obchodného práva, a ani iný vzťah podľa
obchodného práva, ktorý by odôvodňoval uplatnenie náhrady škody podľa Obchodného zákonníka.
Začatie plynutia objektívnej lehoty na uplatnenie náhrady škody je nutné viazať so skutočnosťou, z
ktorej táto škoda vznikla, kedy sa dozvedel o škode, a to je skutočnosť, že veci, ktoré boli zaradené do
konkurznej podstaty boli z konkurznej podstaty vylúčené a teda nemali by tam zaradené, na čo nadväzuje
argumentácia žalobcu ku vzniku škody. Rovnako sa to vzťahuje aj na priznanú náhradu trov konania zo
strany konajúceho súdu, ktorú ale nemôže správca uspokojiť v rámci rozvrhu z majetku úpadcu, pretože
táto pohľadávka je zo zákona vylúčená.

Žalobca uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom žalovanej, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby, pretože stanovisko žalovanej nie je v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 1 písm. a/
ani inými ustanoveniami ZKV. Čo sa týka námietky premlčania uplatneného nároku žalobca uviedol,
že podľa jeho názoru nie sú tieto nároky premlčané ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ani
podľa ustanovenia Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 66e ods. 1, 2 ZKV.
Podľa názoru žalobcu žalovaná nesprávne určuje deň od kedy má žalobca vedomosť o vzniku škody,
uvádza, že od právoplatnosti rozsudku vo veci č. k. 28Cbi/134/01, a to z 23. 10. 2009, teda deň od
kedy začína plynúť subjektívna premlčacia lehota, či už podľa ustanovení Obchodného zákonníka alebo
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade sa žalobca nemohol dozvedieť dňom
právoplatnosti uvedeného rozsudku o vzniku škody, pretože žalobcovi týmto dňom ani predtým škoda
nevznikla, pretože súd uvedeným dňom právoplatne rozhodol o uhradení trov konania žalobcovi, teda
nie o škode, ale naopak o uhradení nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť na podanie žaloby a vedenie
sporu o vylúčenie jeho majetku z konkurznej podstaty úpadcu ZŤS TEES, a. s. „v konkurze“, a to o
náhrade skutočne zaplateného súdneho poplatku. Žalobcovi do právoplatnosti uvedeného rozsudku
nevznikla škoda, vznikli mu náklady v súvislosti s jeho účasťou v súdnom spore, proti predchádzajúcemu
správcovi konkurznej podstaty JUDr. Milanovi Hablákovi a neskôr proti žalovanej o vylúčenie majetku
z konkurznej podstaty úpadcu. Dňom právoplatnosti rozsudku sa žalobca dozvedel len skutočnosť, kto

škodu spôsobil protiprávnym konaním, a to porušením § 6 ZKV tým, že protiprávne zaradil majetok
žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu v r. 2001 a v nasledujúcom období ho tam protiprávne ponechal,
čím pokračoval v porušovaní uvedenej povinnosti. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vzťahy medzi
úpadcom a žalobcom boli a sú obchodno-právnymi vzťahmi, obaja boli a sú podnikateľmi aj zaradenie
veci žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu vyplynulo z ich podnikateľskej činnosti, resp. sa jej týkalo. V
zmysle ust. § 261 ods. 1 Obch. zák. by sa veci súvisiace s náhradou škody mali spravovať ustanoveniami
Obch. zákonníka, ak ZKV nemá odlišnú úpravu. Žalobca si náhradu škody u žalovanej až v súdnom
konaní uplatňuje v podstate na základe ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. pre porušenie povinnosti § 6
ZKV podľa ust. § 420 Obč. zákonníka. Podľa názoru žalobcu by sa vzťahy a otázky pri uplatňovaní
náhrady škody žalobcom voči žalovanej i uplatnenia premlčania mali spravovať najskôr ustanoveniami
ZKV, potom ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu nedošlo k premlčaniu pohľadávky
žalobcu na náhradu škody voči úpadcovi, a to ani v jednej časti uplatnenej náhrady škody, ani podľa
ust. Obchodného zákonníka ani podľa ust. Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 31 ods. 3 písm.
a/ ZKV pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. Z uvedeného
vyplýva, že náhrada škody bola splatná najneskôr koncom novembra 2012, teda deň po doručení
upresnenia prihlášky správcovi zo dňa 27. novembra 2012. Z uvedeného vyplýva, že od r. 2012 do
konca novembra 2012 nemohla žalobcovi uplynúť ani subjektívna štvorročná lehota podľa § 397 Obch.
zákonníka ani subjektívna premlčacia lehota 2 roky podľa § 106 ods. 1 Obč. zákonníka. Z uvedeného
dôvodu trvá na podanej žalobe. Zároveň navrhol súdu, aby ustanovil znalca za účelom určenia hodnoty
nehnuteľnosti žalobcu, ktoré boli protiprávne zaradené do konkurznej podstaty úpadcu a navrhuje tiež
vypočuť svedkov, ktorých údaje a adresy dodatočne oznámi súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe predložených dôkazov a z výpovedí sporových strán na
pojednávaniach zistil tento skutkový stav. Žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 639.048,13 eur
voči žalovanej. Uvedená pohľadávka pozostáva z dvoch častí, a to z pohľadávky na náhradu škody vo
výške 97.876,13 eur titulom trov konania a vo výške 541.172,--eur, ktorá predstavuje majetkovú ujmu
škodu na majetku spoločnosti žalobcu vzniknutú poklesom hodnoty nehnuteľného majetku zaradeného
protiprávne do konkurznej podstaty úpadcu ZŤS TEES, a. s. „v konkurze“ predchádzajúcim správcom
konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Milanom Hablákom. Svoj nárok žalobca oprel o vypracované
znalecké posudky znalcom H.. H. S.. 99/2006 zo dňa 14. 12. 2006 a 125/2012 zo dňa 25. 10. 2012.
V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, keď podľa jej názoru sa na
plynutie premlčacej lehoty vzťahujú príslušné ustanovenia Obč. zákonníka. Zároveň vzniesla námietku
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby.

Podľa ust. § 14 ZKV vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:
a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním
s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči
konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže
v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.

Podľa ust. § 31 ods. 5 písm. b/ ZKV nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách
c), d) a e) treba uplatniť u správcu.

Podľa ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli
účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 397 Obch. zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky.

Z predložených dokladov ako aj výsluchu sporových strán súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na uplatnenú náhradu škody je čiastočne dôvodný.
V danom prípade časť pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil z titulu náhrady škody za priznané trovy
konania súd posúdil ako nárok uplatnený s poukazom na ust. § 261 ods. 1 a § 397 Obch. zák.,

pričom dospel k záveru, že na daný prípad sa vzťahuje režim Obchodného zákonníka a platí štvorročná
premlčacia doba. Napriek tejto skutočnosti súd mal za to, že uplatnená pohľadávka nie je v súlade s ust.
§ 33 ZKV, ktorá upravuje trovy konania a zároveň určuje, že tieto sú z uspokojenia v konkurze vylúčené.

Čo sa týka pohľadávky uplatnenej titulom náhrady škody ako pohľadávky, ktorá vznikla žalobcovi tým, že
predstavuje majetkovú ujmu na majetku spoločnosti žalobcu vzniknutú poklesom hodnoty nehnuteľného
majetku zaradeného protiprávne do konkurznej podstaty úpadcu ZTŠ TEES, a. s. „v konkurze“, Martin
predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty JUDr. Milanom Hablákom. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že táto je uplatnená v štvorročnej premlčacej dobe stanovenej v ust. § 397 Obch. zákonníka.
Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že žalovaná trvá na posúdení uplatneného nároku podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj keď sa nejedná o záväzkovo právny vzťah, náhrada
škody uplatnená v tomto konaní sa posudzuje s poukazom na ust. § 261 Obch. zákonníka podľa
ustanovení § 397 Obch. zákonníka. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok
na náhradu škody včas, a preto neakceptoval námietku premlčania vznesenú žalobcom. Výšku škody
súd stanovil na základe predložených znaleckých posudkov vypracovaných znalcom H.. H. S.. Čo sa
týka námietky žalovanej, že medzi správaním sa žalovaného a vznikom škody neexistuje príčinná
súvislosť, súd poukazuje na ust. § 14 ods. 1 ZKV v zmysle ktorého správca zapríčinil vznik škody,
pretože nekonal s odbornou starostlivosťou pri spravovaní majetku, keď protiprávne zaradil majetok
žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu ZŤS TEES, „v konkurze“, Martin. Z ust. § 14 ods. 1 ZKV
súd vychádzal i pri posúdení námietky žalovanej ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na
podanie žaloby, pričom dospel k záveru, že táto nie je vzhľadom na znenie cit. ustanovenia dôvodná.
Podľa záveru súdu prvého stupňa žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože
žalovaný je pasívne legitimovanou stranou v spore.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 7 O. s .p. po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.