Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/436/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207599
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7615207599.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: B. H. s.r.o., O. XXX/A, Z., R. XX XXX XXX
zastúpeného advokátkou V.. O. N., B.., W. XX, Z. proti povinnej: M. G., nar. X.XX.XXXX, K. XXX/XX, K.
vedenej súdnou exekútorkou W.. V. O., S. úrad Z., O. XXX/A, Z. pod sp. zn. EX XXXX/XX pre vymoženie
XXX,XX eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 22.6.2015 č. k. 7Er/379/2015-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou L., ARZ. A MEDIF., a.s. zo dňa
XX.X.XXXX č. k. R súdny exekútor dňa XX.X.XXXX predložil exekučnému súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Lustráciou v registri „Er“ súd prvého stupňa zistil, že pod č. k. XXEr/XXX/XXXX bolo vedené exekučné
konanie medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie rovnakej sumy priznanej totožným exekučným
titulom. V uvedenom exekučnom konaní súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne exekúciu zastavil.

Súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O. s. p. uzavrel,
že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 16Er/578/2013 bolo už právoplatne rozhodnuté o
exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu medzi rovnakými účastníkmi, preto konanie
pre prekážku res iudicata zastavil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1, § 205
ods. 2 písm. d/, písm. f/, písm. e/. § 221 ods. 1 písm. d/. písm. f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený
predovšetkým tvrdil, že na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia mal exekučný
súd postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda mal súdnemu exekútorovi poverenie

udeliť alebo mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Tvrdil, že v predchádzajúcom exekučnom
konaní nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenia na vykonanie exekúcie, preto nemohla vzniknúť
prekážka res iudicata. S poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach
sp. zn. 5Cdo 205/2011, 5 ECdo 40/2013 a 7Cdo 108/2012 a tiež Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
254/2012 zdôraznil, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený uviedol, že exekučný
súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, keď neposudzoval žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku;
konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom a skutkovému stavu; porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v
skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú a neprimerane
zvýhodňujú povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia čím odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom, vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec
nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávne procesne postupoval, keď v
štádiu vydania poverenia exekúciu zastavil.

Súdna exekútorka ani povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie im bolo doručené
XX.X.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a s odôvodnením napadnutého
uznesenia sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že v exekučnom konaní neexistuje prekážka
rozhodnutej veci a v tomto štádiu exekučného konania nemohol súd prvého stupňa rozhodnúť o
zastavení exekúcie, ale mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej zistenie, keďže ide o
neodstraniteľný nedostatok podmienky konania, v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania
(§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.). Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať
tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol
predmetom pôvodného konania, to znamená, že o prekážku rozhodnutej veci ide aj vtedy, ak určitý
skutkový dej bol v pôvodnom konaní po právnej stránke posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. O
totožnosť účastníkov ide v prípade, ak tí istí účastníci vystupujú aj v novom konaní, a to bez ohľadu na
to, či majú rovnaké osoby v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie a konanie sa
týka tých istých osôb aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov
konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. sa uplatní nielen v sporovom konaní, ale platí aj pre nesporové konanie
vrátane konania exekučného, čo vyplýva z ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p. ( uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo XX/XXXX).

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Exekučný poriadok nemá ustanovenia, ktoré by upravovali preukážku rozhodnutej veci, preto pre
exekučné konanie je potrebné podľa citovaného ustanovenia použiť príslušné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku. V prípade, ak exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi konania sa
na základe rovnakého exekučného titulu už skôr viedlo iné exekučné konanie pre vymoženie nároku
z totožného exekučného titulu, musí posúdiť, či rozhodnutie v skoršej veci založilo prekážku res
iudicata. Ak totiž exekučný súd napríklad zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodu nepreukázania, že exekučný titul je vykonateľný, toto rozhodnutie
nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne, potom, ako sa stal exekučný
titul vykonateľným, nový návrh na vykonanie exekúcie. Prekážku rozhodnutej veci však zakladá
rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto, že notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok ako exekučné tituly nie
sú materiálne vykonateľné. Aj rozhodnutia o zastavení exekúcie môžu, ale nemusia zakladať preukážku
res iudicata. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne
návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu. Prekážku rozhodnutej veci však
zakladá napríklad rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané, alebo z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa zistil, že oprávnený už skôr podal proti povinnej návrh na
vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou L., F. A W., a.s. zo dňa XX.X.XXXX č. k. R Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k.
XXEr/XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol a následne uznesením z XX.X.XXXX č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX exekúciu zastavil.

Z odôvodnenia uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX odvolací súd zistil, že exekučný súd posudzoval podľa
§ 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje povinnú ako účastníčku rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. Konštatoval, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretá dňa X.X.XXXX medzi povinnou ako dlžníčkou a právnym predchodcom oprávneného B.
bankou, a.s. ako veriteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že právny vzťah založený
medzi účastníkmi tejto zmluvy sa nemôže odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená
na ochranu spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že zmluva o úvere túto požiadavku
nerešpektovala, lebo vo všeobecných obchodných podmienkach zakotvila rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej spory z úverovej zmluvy mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Takto formulovanú
rozhodcovskú doložku považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy neplatná. Uzavrel,
že za takéhoto stavu rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, lebo neexistuje
platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, ktorá by tomuto rozhodcovskému
orgánu takéto oprávnenie zverovala a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Toto uznesenie bolo doručené súdnemu exekútorovi, oprávnenému a povinnej a keďže v zákonnej lehote
proti nemu oprávnený nepodal odvolanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Oprávnený v odvolaní nespochybňuje záver súdu prvého stupňa, že navrhol vykonať exekúciu proti
tej istej povinnej na základe toho istého exekučného titulu, ako vo veci vedenej na Okresnom súde
Spišská Nová Ves pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX-XX. Ak súd prvého stupňa v uvedenom konaní
právoplatne rozhodol, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nie je spôsobilým byť podkladom pre
nútený výkon rozhodnutia, pretože pre neplatnú rozhodcovskú doložku rozhodoval orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť, potom toto rozhodnutie založilo prekážku právoplatne rozhodnutej
veci pre predmetné konanie, v ktorom oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe toho istého
rozhodcovského rozsudku ako nulitného rozhodnutia.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.