Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206323
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5812206323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova ul. 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.,
advokátskakanceláriasosídlomBratislava,Grösslingova4,IČO:36864421,protižalovanej:Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07.05.2014 a 11.02.2016 z a m i e t a.

III. Žalovanej súd náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie
čiastky 125,- Eur ako náhrady majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu
a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 617,74,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali
byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 5Er/733/2010 (súdnym exekútorom pod č. EX 363/2010) tým, že o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej lehote

15 dní. Žalobca v žalobe tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tým mu vznikla majetková
škoda, spočívajúca v nákladoch účelne vynaložených v rámci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciea
rozhodnutímonej.Zároveňsižalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 13.05.2014 Rozsudkom č.k. 3C/65/2012-45, tak že návrh
žalobcuzamietol,návrhžalobcunaprerušeniekonaniazodňa07.05.2014zamietola žalovanejnáhradu
trov konania nepriznal.Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa 16.06.2014 a na základe tohto odvolania Krajský
súd v Žiline uznesením sp.zn. 6Co/772/2014 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v rozhodnutí konštatoval, že v posudzovanej veci zákonný sudca nepodal vyjadrenie k

vznesenejnámietkeporušenianestrannostisúduasudcu,ktorúvzniesolžalobcasamostatnýmpodaním
zo dňa 07.05.2014, a ktorými skutočnosťami sa prvostupňový súd nijako nezaoberal postupom podľa
ust. § 14 a nasl. O.s.p.

Súd v súlade s týmito intenciami výzvou zo dňa 17.02.2015 vyzval žalobcu aby sa vyjadril či vo vzťahu

k aktuálne konajúcemu zákonnému sudcovi podáva námietku zaujatosti, nakoľko v priebehu konania
došlo zákonným spôsobom k zmene zákonného sudcu. Žalobca sa podaním zo dňa 16.03.2015 vyjadril,
že nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15 ods. 1 O.s.p., ale v úvode svojej žaloby uviedol
skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať,
pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania
a sú teda vo veci zaujatí. Súd dňa 27.03.2015 predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie o vylúčení

resp. nevylúčení zákonného sudcu. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5NcC/17/2015-92 zo dňa
23.04.2015 rozhodol, že námietka navrhovateľa proti postúpeniu veci Okresnému súdu Námestovo je
nedôvodná a určil, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania tejto veci.

Súd vo veci na pojednávaní dňa 16.02.2016 vykonal opätovné dokazovanie. Účastníci konania boli

písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do vyhlásenia uznesenia,
ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, iné dôkazy nenavrhovali okrem dôkazov označených
v žalobe.

Podaním zo dňa 07.05.2014 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia
svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. Žalobca ďalším podaním zo dňa 11.02.2016 podal
návrh na prerušenie konania z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov prebieha pod. sp.zn. 7C/6/2010
konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu
dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej

rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako
aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na
ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.

K týmto procesným návrhom žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)

Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen"O.s.p.")jeobligatórneadopadánasituácie,kedyrozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods.
1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne a
bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru

súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na
mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Rovnako tak je súd
toho názoru aj pri podanej žalobe na Okresnom súde Prešov o náhradu škody pre porušenie práva
Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom
konaní. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v

žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už
vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto
veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.03.2013 sp. zn. 6NcC/286/2013-26 a uznesenie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2015 sp. zn. 9NcC/17/2015-92). Súd preto nevidel dôvod pre
prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ dňa 13.06.2014 mailom oznámil súdu, že originál znaleckého posudku, ktorý bol objednaný
dňa 01.03.2013 a vyhotovený dňa 27.01.2014 je založený v spise Okresného súdu sp.zn. 8C/155/2012.
Znalecký posudok je zameraný na stanovenie výšky majetkovej škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky

v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Zo záveru
tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec určil výšku spôsobenej škody pri žalobe v súvislosti srozhodovaním súdu o vydaní poverenia na výkon exekúcie pre súdneho exekútora je výška škody vo
výške 30,76 Eur (mzdové náklady 4,15 Eur, náklady na tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného
systému 13,86 Eur, náklady na poštovné 3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur).

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/733/2010 zistené, že súdny
exekútor v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa
29.09.2010oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýsúddňa01.10.2010poverilsúdneho
exekútora vykonaním exekúcie, pričom poverenie súdny exekútor prevzal dňa 07.10.2010.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej
majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného
postupu.

Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup
označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V

zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho
orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v inej než rozhodovacej
činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá zodpovednosť štátu za
nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca
(rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je

činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej
aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/733/2010 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o
udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov,
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade platobného

rozkazu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4Ro/283/2009 zo dňa 07.09.2009, právoplatný 08.10.2009,
vykonateľný dňa 08.10.2009 bola táto žiadosť tunajšiemu súdu doručená dňa 29.09.2010. V tom
čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia jeho žiadosti. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom

určenej lehote, pretože písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 01.10.2010 a
nie ako tvrdil žalobca. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho
súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol
vyššiecharakterizovaný.Akpotomnebolopreukázanésplnenieužprvejnajpodstatnejšejpodmienkypre
založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už

ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Súd preto návrh žalobcu zamietol.O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ako účastníčke
v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne nevznikli. Z
rovnakého dôvodu súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona, (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).