Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213663
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412213663.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: J.. Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., X. XX, zastúpený
advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, so sídlom Rovinka 651, proti odporcovi: Q. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A., M. R. M. XX, zastúpený advokátom JUDr. Matejom Valjentom, so sídlom Partizánske,
Jesenského 232, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 10. novembra 2015 č. k. 6C/163/2012-282 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov štátu
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žiadny z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu
Nové Zámky trovy štátu v sume 1.091,16 eura a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, § 146 ods. 2, § 148 ods. 1 a
uviedol, keďže navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a odporca so späťvzatím návrhu na
začatie konania súhlasil, súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §
146 ods. 2 OSP, keďže konanie bolo zastavené z dôvodov na strane odporcu, súd žiadnemu z

účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadny z účastníkov náhradu trov konania nežiadal s
odvolaním sa na mimosúdnu dohodu účastníkov. Konajúci súd zároveň rozhodol o povinnosti odporcu
zaplatiť trovy štátu v sume 1.091,16 eura podľa § 148 odsek 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Keďže odporca zavinil,
že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko pristúpil k finančnému vyrovnaniu, ktoré poskytol navrhovateľovi
v záujme vyriešenia veci, súd mu uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré pozostávali z trov znaleckého

dokazovania za znalecký posudok znalca MUDr. Eduarda Višňovského č. 62/2014 v sume 613,08 eura
a za znalecký posudok znalca MUDr. Martina Somoru v sume 478,08 eura (613,08 eura a 478,08 eura).
Súd pri rozhodovaní o trovách štátu vychádzal z toho, že podľa uvedeného ustanovenia má štát právo
na náhradu trov konania proti tomu účastníkovi konania, ktorého by s prihliadnutím na výsledok konania
postihovala povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi, nakoľko zastavenie konania zavinil
odporca, preto je povinný zaplatiť aj trovy štátu podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

Uznesenie súdu prvého stupňa včas podaným odvolaním napadol odporca vo výroku o trovách štátu,
odôvodniac ho tým, že pri rozhodovaní o trovách štátu vychádzal z toho, že štát má právo na náhradu
trov konania proti tomu účastníkovi konania, ktorého by s prihliadnutím na výsledok konania postihovala
povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi, a nakoľko zastavenie konania zavinil odporca, je
povinný zaplatiť aj trovy štátu. Z uvedeným názorom súdu odporca nesúhlasí. Poukázal na rozhodnutia

Ústavného súdu SR a uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné dôsledne skúmať
všetky okolnosti, ktoré majú alebo môžu mať význam na spravodlivé rozhodnutie o trovách konania.Súd 1. stupňa takýto postup nezvolil a neskúmal, či tu také dôvody sú alebo nie. Znalecký posudok č.
62/2014, vypracovaný znalcom MUDr. Eduardom Višňovským za účelom skúmania duševného stavu
V. M. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol vypracovaný na základe návrhu navrhovateľa, ktoré

uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku a na základe právneho názoru Krajského súdu v Nitre
v uznesení, ktorým bol rozsudok súdu 1. stupňa zrušený. Trovy uvedeného znaleckého dokazovania
v sume 613,08 eura má teda znášať štát, respektíve navrhovateľ. K druhému posudku uviedol, že
nakoľko prvý znalecký posudok neobsahoval odpovede na všetky otázky tak, aby bolo možné ustáliť
skutkový stav veci, bolo potrebné pristúpiť k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku. Aj keď

vypracovanie tohto posudku navrhol odporca, ktorý podrobne uviedol podstatné nedostatky prvého
znaleckého posudku, s vypracovaním kontrolného znaleckého posudku súhlasil aj navrhovateľ, svoj
súhlas vyjadril na pojednávaní, konanom dňa 6. októbra 2015, pričom aj tento kontrolný znalecký
posudok bol vypracovaný za účelom preukázania navrhovateľom tvrdených skutočností a súčasne aj
v záujme samotného navrhovateľa. So zreteľom na uvedené, by preto aj trovy druhého znaleckého
posudku mal znášať navrhovateľ, pričom jeho zodpovednosť za trovy konania možno vyvodiť aj z

ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia napadnutého nevyplýva, že by sa súd 1. stupňa dôsledne
zaoberal a presvedčivo odôvodnil závery, ku ktorým dospel, preto je možné konštatovať, že súd porušil
právo na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa teda dôsledne neskúmal, ktoré ustanovenie OSP je
namieste použiť a nezaoberal sa podrobnejšie ani dôvodmi, ktoré viedli súd k aplikácii ustanovenia §
148 ods. 1 OSP. Z uvedeného dôvodu preto odporca považuje rozhodnutie o trovách konania štátu za

nesprávne, vydané predčasne, bez náležitého skúmania dôvodov na iné rozhodnutie o náhrade trov
konania a nedostatočne odôvodnené a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že štát
nemá právo na náhradu trov konania, alebo aby napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na
ďalšie konanie.

Kodvolaniuodporcusapísomnevyjadrilnavrhovateľ, ktorýuviedol,žesporvznikolnazákladezavinenia
odporcu, o čom svedčí aj jeho konanie - finančné vyrovnanie, ktoré poskytol navrhovateľovi dňa 16. 09.
2015. Pribratie znalca bolo na základe nariadenia odvolacieho súdu a pribratie ďalšieho znalca bolo
následne potom na základe návrhu odporcu, ktorému návrhu súd vyhovel a znalca pribral. Zastáva preto
názor, že vzhľadom k skutočnostiam ohľadne trov štátu súd 1. stupňa rozhodol správne, keď uznesením

zaviazal odporcu zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 1.091,16 eura, nakoľko
na jednej strane odporca zapríčinil svojim konaním vznik sporu, na druhej strane sám prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol pribrať ďalšieho znalca. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
sú napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 OSP)
a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov štátu je potrebné podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18. 07.
2011, uzavretej medzi V. M., rod. S. ako darkyňou a Q. M. ako obdarovaným, ktorej predmetom je
prevod vlastníctva k bytu č. 4, nachádzajúcom sa na 1. poschodí v bytovom dome, súp. č. XX, číslo
vchodu 9, postaveného na pozemku parc. č. 3589, v kat. úz. M., ktorého vlastníctvo je evidované na LV

č. 3007, vedenom Správou katastra Nové Zámky pre k. ú. M.. Po zrušení prvého rozsudku súdu prvého
stupňa v tejto veci odvolacím súdom, súd prvého stupňa pribral do konania znalca MUDr. Eduarda
Višňovského na posúdenie zdravotného stavu darkyne v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. MUDr.
Eduard Višňovský vypracoval vo veci znalecký posudok, za ktorý si vyúčtoval znalečné 613,08 eura.
Po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Eduardom Višňovským právny zástupca odporcu navrhol,

aby bol do konania pribratý iný znalec, z iného kraja, z dôvodu objektivity znaleckého dokazovania a
uviedol tiež, že znalcovi navrhuje predložil kompletný súdny spis, okrem skoršieho znaleckého posudku
a vyjadrenia účastníkov k tomuto skoršiemu znaleckému posudku. Na pojednávaní dňa 06. 10. 2014
právny zástupca navrhovateľa, po oboznámení sa s týmito podaniami právneho zástupcu odporcu
uviedol, že má za to, že nie je nevyhnutné vyhotovovať kontrolu znaleckého posudku v uvedenej

veci. Uviedol tiež, že v prípade, že konajúci súd bude pokladať za potrebné dať vyhotovovať kontrolu
znaleckého posudku, bude navrhovateľ toto rozhodnutie súdu rešpektovať. Následne je v zápisnici
uvedené, že obaja právni zástupcovia na otázku súdu uviedli, že žiadajú, aby znalca, ktorý vypracujekontrolu znaleckého posudku, určil súd. Druhý znalecký posudok v danej veci vypracoval MUDr. Martin
Somora, za ktorý si vyúčtoval 478,08 eura.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. O týchto
trovách súd musí vždy rozhodnúť. V konaní, v ktorom vo vzťahu k účastníkom prichádza do úvahy

náhrada trov konania, má štát podľa ustanovenia § 148 ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania
len proti tomu účastníkovi konania, ktorému by podľa výsledkov konania pripadla povinnosť na náhradu
trov konania druhému účastníkovi. V ostatných prípadoch je potrebné vychádzať z výroku súdneho
rozhodnutia a ním zisteného skutkového stavu veci na podklade dôkazov, ktorých vykonanie si vyžiadalo
trovy, ktoré platil štát a ktoré účastník navrhol alebo ktoré nariadil súd o skutočnostiach účastníkom
uvádzaných alebo v jeho záujme. Pokiaľ už účastník nebol oslobodený od súdnych poplatkov, musí

sa súd, ak rozhoduje podľa odseku 1, vždy zapodievať otázkou, či u toho, ktorému má byť uložená
náhrada trov štátu, nie sú pre oslobodenie dané podmienky. Toto ustanovenie platí ako pre konania,
v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania a v ktorom účastníci
majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, tak i pre konanie v ostatných občianskoprávnych
veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech a neúspech

účastníka vo veci.
Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nárok na náhradu trov konania
štátu správne posúdil, keď túto povinnosť uložil len odporcovi, pretože výrok o trovách konania štátu
je závislý od výroku o trovách konania, súd v napadnutom uznesení konštatoval, že konanie bolo
zastavené z dôvodov na strane odporcu, o trovách konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa §

146 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal len z dôvodu, že žiadny
z účastníkov náhradu trov konania nežiadal s odvolaním sa na mimosúdnu dohodu účastníkov. Je
potrebnétiežuviesť,žeprvýznaleckýposudokbolpotrebnýprezistenieskutkovéhostavuabolvzáujme
oboch účastníkov konania. Vypracovanie druhého znaleckého posudku navrhol odporca (vzhľadom
k záverom prvého znaleckého posudku), navrhovateľ mal za to, že nie je nevyhnutné vyhotovovať

kontrolný znalecký posudok a vyjadril sa, že v prípade, že konajúci súd bude pokladať za potrebné
dať vyhotovovať kontrolu znaleckého posudku, bude navrhovateľ toto rozhodnutie súdu rešpektovať. Z
uvedeného vyplýva, že druhý znalecký posudok bol vypracovaný na základe návrhu odporcu, pričom
po záveroch druhého znaleckého posudku došlo medzi účastníkmi konania k mimosúdnej dohode, po
ktorej došlo k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania. Pokiaľ teda súd prvého stupňa v napadnutom

uznesení uložil povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 1.091,16 eura (613,08 + 478,08 eura) len
odporcovi, jeho rozhodnutie je vecne správne, dostatočne odôvodnené, keď súd uviedol ustanovenie,
podľa ktorého rozhodol a svoje rozhodnutie v tejto časti aj dostatočne odôvodnil, preto odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov štátu podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. l, § 142 ods. l OSP,
avšak v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.