Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218000
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614218000.1

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu,
RYCHLOMAT s.r.o., Poprad, Námestie sv. Egídia 64, IČO: 47 083 972 proti žalovanému, X.C. T.P., B..
XX.XX.XXXX, O. X. R., I. XXX/XX, O..Č.. U. B. P., R. X, o zaplatenie 150,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi l65,- eur spolu s 5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy
l50,- eur od 5. 9. 20l3 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, počnúc

mesiacom apríl 20l6, vždy do l5. dňa príslušného mesiaca pod stratou výhody splátok.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške l6,50 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 215 eur, istinu 150 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 150 eur od
5. 9. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 0. 8. 2013 Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 150 eur. Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke sa

žalovaný zaviazal požičanú sumu 150 eur vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo
výške 22,50 eur a dohodnutého úroku vo výške 15 eur vrátiť v lehote do 15 dní, a to do 4. 9. 2013.
Okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 22,50 eur nebola žalovaným uhradená žalobcovi žiadna
čiastka. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dňa vypracovania žaloby neuhradil zvyšok svojho dlhu vo
výške 165 eur (istina 150 eur a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 15 eur) podľa zmluvy o pôžičke, a to
napriek výzve žalobcu, je žalobca nútený sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Podľa čl. V

Zmluvy o pôžičke sa žalovaný zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2 eura za
každý deň omeškania s vráteným pôžičky. Z takto dohodnutej zmluvnej pokuty si žalobca uplatňuje od
žalovaného zaplatenie sumy 50 eur. Zároveň si z poskytnutej istiny uplatňuje žalobca aj zákonný úrok
z omeškania vo výške 5% p.a..

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Svoju
neprítomnosť na pojednávaní žalobca ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním aj v jeho neprítomnosti.
Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával neprítomnosti žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o

pôžičke zo dňa 20. 8. 2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy
a zistil tento skutkový stav:Dňa 20. 8. 2013 žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi sumu 150 eur ako návratnú úročnú pôžičku a to tým spôsobom, že

pri poskytovaní pôžičky mal žalobca (veriteľ) odpočítať žalovanému (dlžníkovi) od poskytnutej sumy 15
% a zvyšnú dlžnú sumu t.j. 150 eur mal žalovaný ako dlžník vrátiť pri 15 dňovej pôžičke 10 % úrokom
(článok I ods. 2 Zmluvy o pôžičke). Podľa článku I ods. 3 uvedenej Zmluvy o pôžičke požičaná suma
sa vyplácala v hotovosti.

Podľa článku I ods. 5 Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dojednali, že žalovaný ako dlžník vráti
požičanú sumu 150 eur vrátane poplatkov to všetko spolu v sume 110 eur do 15-tich dní v celosti a
naraz t.j. do 4. 9. 2013.

Podľa článku II ods. 4 Zmluvy o pôžičke mal žalovaný ako dlžník uhradiť okrem dlžnej sumy a sumy
dohodnutého úroku, aj sumu za administratívne služby spojené so spísaním uvedenej zmluvy vo výške

37,50 eur mínus 22,50 eur (prvá splátka), a v prípade jej vymáhania aj advokátske trovy, súdne poplatky
a exekučné trovy.

Súčasťou obsahu uvedenej zmluvy je aj tabuľka poplatkov spojených s nesplácaním pôžičky, podľa
ktorej sa zmluvné strany dohodli na pokute za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote za každý deň

v sume 2 eura.

V predmetnej zmluve absentuje akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 7. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy

215 eur a to v lehote 7 dní. Žalobca nepreukázal, či a kedy bola uvedená upomienka žalovanému
doručená.

Žalovaný uplatnený nárok žalobcu uznal čo do základu a výšky, žiadal aby istinu s príslušenstvom mohol
zaplatiť formou splátok, najviac po 20 eur mesačne, čo odôvodnil tým, že je bez pracovného pomeru,

má štyri maloleté deti a manželka je na materskej dovolenke.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom k 20. 8. 2013,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 20. 8. 2013,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 20. 8. 2013,

spotrebiteľským úverom nie sú :
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 20. 8.2013, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.

Podľa § 2 písm. a/ až g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 20.
8. 2013, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou

Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 20. 8. 2013,
na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2,

9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 20.
8. 2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 20. 8. 2013,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodnený len čiastočne.
Dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 20. 8. 2013 uzavretá Zmluva o
pôžičke, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a
to § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka.

Okrem toho, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, poukazujúc na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom a účinnom v čase dojednania predmetnej zmluvy platí, že žalobca spĺňa definíciu pojmu tzv.
iného veriteľa. Podľa citovaného ustanovenia za takéhoto veriteľa sa okrem iného považovala aj táfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktorávrámcisvojhopodnikaniaponúkaaleboposkytujeúveralebo
pôžičku, ktorý resp. ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, avšak len za predpokladu,
že táto pôžička, resp. úver nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e),

g) až k) a m) až r) citovaného zákona. Pôžička poskytnutá žalobcom žalovanému na základe Zmluvy o
pôžičke zo dňa 20. 8. 2013 nespĺňala žiadnu z uvedených podmienok, a bola poskytnutá na obdobie 15
dní, teda na dobu kratšiu ako tri mesiace. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca má poskytovanie úverov
a pôžičiek aj v predmete podnikania podľa výpisu z Obchodného registra.

Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplynulo, že žalovanému zo strany žalobcu bola reálne poskytnutá suma
150 eur, ktorú mal k dispozícii, žalovaný akceptoval dohodnutý úrok 15 eur, ktorú sumu napriek výzve
neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto je povinný zaplatiť žalobcovi
i zákonné úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 8. 2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 5. 9. 2013, teda

odo dňa nasledujúceho po dní dokedy mal žalovaný vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky.
Keďže uvedený úrok nepresahuje zákonom stanovený maximálny úrok z omeškania, ktorého sa žalobca
mohol voči žalovanému domáhať, súd priznal žalobcovi uvedený úrok zo súdom priznanej istiny a v
prevyšujúcej časti, teda ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 50 eur žalobu zamietol. Z dôvodu,
že žalovaný sa ocitol vo finančnej tiesni, súd ho zaviazal zaplatiť priznanú sumu žalobcovi v splátkach

po 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

S poukazom na citované ustanovenie súd zaviazal žalovaného k znášaniu trov konania vo výške 16,50
eur titulom zaplateného súdneho poplatku žalobcom z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do l5 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnutie vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 22l ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostialebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 25l ods. l,2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.