Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201186
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo

sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: pplk. Mgr. Z.
O., U., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vačok, sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SLV-PS-PK-48/2013 zo dňa 18. apríla 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 164/2013 -47 zo dňa 6. mája 2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 164/2013-47 zo dňa
6. mája 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného
podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal
žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi z titulu súdneho poplatku vo výške 70,- € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 167,44 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že preloženie policajta v postavení
nadriadeného na nižšiu pozíciu v policajnej hierarchii je nepochybne vážnym zásahom do jeho štátnej
služby, najmä ak ide o skúseného riadiaceho pracovníka v dôležitej funkcii s viacročnou praxou.
Vykonanie takéhoto zásahu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) proti vôli policajta v postavení nadriadeného umožňuje
zákon za predpokladu, že je to v dôležitom záujme služby, pričom jeho príslušný nadriadený o tom môže

rozhodnúť aj bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré ho k tomu viedli. Pokiaľ však zákon vyžaduje,
aby bol v prípade preloženia nadriadeného naplnený dôležitý záujem služby má krajský súd za to, že
tento záujem je potrebné definovať, pomenovať v dôvodoch rozhodnutia, aby nielen dotknutý policajt,
ale celý policajný zbor, napokon aj verejnosť, ktorej tento zbor slúži vedeli, aký služobný záujem viedol
nadriadeného k preloženiu. Podľa názoru krajského súdu nestačí len konštatovanie, že je daný dôležitý
záujem služby, ale tento právne neurčitý pojem je potrebné niečím konkrétnym naplniť. Nepomenovanie
dôležitého záujmu služby na preloženie žalobcu a každého policajta v podobnom postavení nutne

vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu, čo neprospieva k dôvere
občanov v Policajný zbor. Podľa odporúčania č. Rec (2004) Výboru ministrov Rady Európy členským
štátom o súdnom preskúmavaní administratívnych aktov, bod B (1) (b) súd má byť schopný preskúmať
akékoľvek porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných pochybení a zneužitia moci.Podľa bodu B (4) tohto odporúčania súd musí byť v takej pozícii, aby mohol preskúmať všetky faktické
aj právne otázky týkajúce sa predmetu konania. Krajský súd dospel k právnemu záveru, že pokiaľ §
35 ods. 2 zákona o štátnej službe umožňoval ministrovi vnútra preložiť žalobcu bez uvedenia dôvodu,

avšak vyžadoval existenciu dôležitého záujmu služby na tomto preložení, potom ústavne konformný
výklad musí byť taký, z ktorého plynie pre ministra povinnosť definovať dôležitý záujem služby a teda
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 35 ods. 2, § 233 ods. 1 a 2, § 237

ods. 2 zákona o štátnej službe.

Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

II.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
najvyšší súd zamietne žalobu ako nedôvodnú. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov, že rozsudok
krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Uviedol, že žalobca bol ustanovený na funkciu riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi. Žalobcu

bolo možné považovať za nadriadeného. Z ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe vyplýva, že
minister môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby preložiť nadriadeného na inú funkciu bez uvedenia
dôvodu. Návrh na preloženie žalobcu bol predložený ministrovi vnútra dňa 25.02.2013 a bol prerokovaný
v Odborovom zväze PZ dňa 06.02.2013. Žalovaný poukazuje na právny názor Krajského súdu v
Bratislavek§35ods.2zákonaoštátnejslužbe,vyslovenývrozsudkuč.k.2S/196/05,ktorýbolpotvrdený

rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod č.k. 1Sžo/113/2007 z 11.03.2008. Zákonodarca dal ministrovi
vnútra absolútnu úvahu, pretože taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby. V predmetnej veci ide o
prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ponecháva iba ministrovi vnútra možnosť voľnej úvahy, či
využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia tohto
oprávnenia. Z výroku musí byť zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho

predpisu a ktorého ustanovenia príslušný orgán rozhodol. Služobný pomer príslušníkov PZ je svojou
povahou pomer štátno-zamestnanecký, čiže je svojou povahou inštitútom verejného práva.

III.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné
vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk
<., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dopsel k záveru, že
rozsudok krajského súdu je vecne správny.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,

ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnejslužby,ZboruväzenskejajustičnejstrážeSlovenskejrepublikyaŽelezničnejpolícieminister
môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj
nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné,preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez
uvedenia dôvodu.

Predmetomsúdnehoprieskumujerozhodnutiežalovanéhoč.:SLV-PS-PK-48/2013zodňa18.04.2013a
personálnyrozkazministravnútrač.46zodňa27.02.2013,ktorýmbolžalobcaakonadriadenýpreložený
podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe bez uvedenia dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského

súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť, že z dikcie § 35 ods. 2 zákona o
štátnej službe vyplýva, že personálne rozkazy vydané na jeho základe nie je potrebné odôvodňovať.
Avšak, takisto z tohto ustanovenia vyplýva, že pokiaľ ide o nadriadeného, jeho preloženie zákon
podmieňuje tým, že si to vyžaduje dôležitý záujem služby. Je pravdou, že zákon samotný, ani dôvodová
správa k zákonu č. 201/2004 Z.z., ktorý uvedené ustanovenie do § 35 ods. 2 zaviedol, neobsahuje
vysvetlenie, čo zákonodarca považuje za dôležitý záujem služby. Avšak na rozdiel od žalovaného,

odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade práve pre absenciu vysvetlenia tohto pojmu v zákone
je potrebné, aby správny orgán v takýchto prípadoch dôležitý záujem služby pomenoval.

Odvolací súd taktiež zhodne ako krajský súd poukazuje na Odporúčanie č. Rec(2004)20 Výboru
ministrov Rady Európy členským štátom o súdnom preskúmavaní administratívnych aktov, bod B (1) (b)

súd má byť schopný preskúmať akékoľvek porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných
pochybení a zneužitia moci. Podľa bodu B (4) (e) tohto odporúčania, súd musí byť v takej pozícii,
aby mohol preskúmať všetky faktické aj právne otázky týkajúce sa predmetu konania prezentované
účastníkmi.

Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na
základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Aj v prejednávanom prípade súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ale musí

mať možnosť preskúmať, či sa vyskytli dôležité záujmy služby, keďže práve ich existenciou podmieňuje
zákonodarca možnosť postupu voči nadriadenému podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe, t.j.
preloženie bez uvedenia dôvodov.

Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že otázka dôležitého záujmu služby je ponechaná na úvahu

ministra, avšak bez jeho pomenovania nemôže súd posúdiť, či správny orgán postupoval podľa zákona,
pretože nezistí, či takáto okolnosť vôbec nastala, alebo nie a či preloženie nadriadeného nie je len
prejavom svojvôle.

Správny orgán disponuje diskrečnou právomocou v prípadoch, kedy mu to zákon umožňuje, avšak

diskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri posudzovaní, či určité skutočnosti nastali, alebo nie,
konkrétne v prejednávanom prípade, či vznikol dôležitý záujem služby, v zmysle ktorého je potrebné, aby
bol nadriadený preložený na inú pozíciu. Takáto právomoc žalovaného by bola zneužiteľná a postavená
mimo akúkoľvek kontrolu, vrátane súdnej.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd
dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so
všetkými námietkami žalovaného.

Skutočnosti, ktorými žalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu,

neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalovaný namietal už v
prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na obdobné rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn.
2Sžo/52/2011 zo dňa 13.06.2012, ktoré obsahuje zhodné právne závery. Čo sa týka rozsudku

najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžo/113/2007 zo dňa 11.03.2008, na ktorý poukazuje žalovaný, je potrebné
konštatovať, že tento názor už novšia judikatúra najvyššieho súdu prekonala, pretože tento názor
je v rozpore s Odporúčaním č. Rec(2004)20 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o
súdnom preskúmavaní administratívnych aktov, bod B (1) (b). Pokiaľ by sa súd stotožnil s názoromprezentovaným v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžo/113/2007, znamenalo by to bezpredmetnosť
súdneho prieskumu takýchto rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, s ktorým
sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko

žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a žalovanému náhrada trov konania podľa § 250k OSP
neprináleží.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.