Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/279/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233822
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika
-Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné nám.č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330 eur, takto

r o z h o d o l :

Podaný návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu spísanom dňa 17.9.2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu v Nitre dňa
2.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 455 eur. Žalovaná čiastka

vo výške 125 eur predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur., na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu vo výške 15 eur. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv , stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) sumu 330 eur za celých 6 mesiacov. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom

55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie
uvedenej doktríny Ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov = 55 eur za mesiac. Upozornil,
že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 184 dní. Uviedol, že navrhovateľ v
súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č. :
4422216) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a
nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku

vyplývajúceho zo zmluvy o úvere: 4422216 dlžníkom W. D., nar. X.X.XXXX. Poukázal na to, že po prijatí
návrhu na exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 10423/2009. Súd, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím
došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámcipriznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným

titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.11.2009 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o
poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 6 mesiacov!). Opísaný
postup exekučného súdu navrhovateľ zhodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
ustanovením §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by

umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutiu o udelenie poverenia na vydanie exekúcie súd pristúpi až po veľmi dlhej dobe.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014 a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo
vyjadrení poukázal, na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie
vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok považuje aj zmätočnosť podania. V návrhu sa vyskytli
viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, odlišné sú dátumy narodenia, navrhovateľ

nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania , pod ktorou je vedené na
súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov
najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že nie je

jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Jednak si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
na druhej strane i z nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov
v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci

predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. podania možnosti ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011 - 25 taktiež poukazuje
na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura( každý
nech si stráži svoje právo). To, že tak navrhovateľ nekonal je možné pripísať iba jemu. Poukázal aj

na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovania nároku na náhradu
škody z 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 28.9.2012 bola Okresnému súdu doručená
predmetná žaloba je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. Poukázal
na ust. §-u 15 ods. 1 , §-u 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na
náhradu spôsobenej škody pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti. Preto má odporca zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Poukázalnato,žepodmienkyúspešnéhouplatnenianárokunanáhraduškodyvzmyslezák.č.514/2003
Z.z. predstavujú nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie, čo i len
jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.

Uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45 ods. 1 písm. c/
zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

pred dňom 23.4.2009 ( t.j. 3 roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákč.. 514/2003 Z.z. je
okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Požadovať paušálne
sumyzaspomínané veľmivšeobecneuvedenéčinnosti,jenesprávneaznovuúčelové.Skutočnúškodu

je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukáže požadovaný nárok v opačnom prípade by
mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu
škody zo strany navrhovateľa a skúmanie predmetného nároku je znemožnené. Navrhovateľ
nepreukázal ani vznik škody ani výšku škody. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovaniefinančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
ústavného súdu. Tiež poznamenal, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je
odlišný. Odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to , že by sa mala

poskytovať jej náhrada v peniazoch. Vzhľadom na to, že súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek
podanie navrhovateľa a to najmä v prípade, návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa
automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia a porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca konanie navrhovateľa
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči

štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívnej vnímanej
podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Krajský súd v Nitre uznesením z 18.10.2012 pod č.k. 6NcC/77/2012-15 vec prikázal na prejednanie
Okresnému súdu Levice.
Navrhovateľ zaslal súdu elektronicky návrhy na prerušenie konania dňa 8.2.2015 a dňa 23.10.2015.
Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa predvolanie mali riadne a včas doručené dňa 6.8.2015,

neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa dňa 26.10.2015 emailom a požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu podaného návrhu navrhovateľom na prerušenie konania. Odporca
predvolanie mal riadne a včas doručené, dňom 6.8.2015 neúčasť súdu ospravedlnil písomným podaním
- emailom dňa 23.10.2015 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal a preto súd vec
prejednal podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa

a odporcu.
Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa vyjadrením navrhovateľa zod ńa 21.9.2013 vyjadrením
odporcu zo dňa 24.2.2014, článkom v Sme, podaním Európskej komisie.
Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn.24Er/879/2009, EX 10 423/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom spísaná dňa 28.10.2009 a doručená
Okresnému súdu v Nitre dňa 3.11.2009 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 14.10.2009. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava pod sp.zn. : SR 08872/09
zo dňa 15.7.2009 . Okresný súd v Nitre rozhodol o žiadosti súdneho exekútora dňa 4.11.2009 vydaním

poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č.k. 24Er/879/2009-8, číslo poverenia
5403 061 770*.

Podľa §-u 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom období do 31.12.2010, t.j. ku dňu
4.11.2009 kedy bolo vydané poverenie štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona. právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa §-u 15 ods.1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred

predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §-u 4 a 11.Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 17 ods. 3 vyššie cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.
Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa §-u 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (účinného do 14.12.2009 v čase doručenia žiadosti o

udelenie poverenia procesnému súdu t.j. k 3.11.2009) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa §-u 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul

c/ notárskych zápisníc, ktorý obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi

schválených
f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej , správy územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia , starobného dôchodkového sporenia vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa§-u44ods.1vyššiecit.Exekučnéhoporiadku exekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia

alebo odstránenie vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa§-u44ods.2vyššiecit.Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomvčasedoručeniažiadostisúdneho
exekútora o udelenia poverenia t.j. ku dňu 3.11.2009 ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania podaný návrh celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Exekučné konanie možno vykonať len na návrh oprávneného ( § 38 EP), z čoho vyplýva, že exekučné

konanie sa nemôže začať bez návrhu. Konanie , ktoré možno začať len na návrh a teda aj exekučné
konanie je začaté dňom kedy návrh došiel na súd. V danej exekučnej veci je nesporne preukázané,
že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na Okresný súd v
Nitre dňa 3.11.2009, čomu nasvedčuje dátum na prijímacej pečiatke procesného súdu a procesný súdudelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 4.11.2009 pod č.k. 24Er/879/2009-8, číslo poverenia 5403
061 770* . Exekučný súd tak konal v zmysle zákona a vo veci včas rozhodol.
Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že návrh podaný navrhovateľom je celkom nedôvodný.

Nie je zrejmé z akého právneho dôvodu a právneho titulu si navrhovateľ uplatnil voči štátu majetkovú
škodu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 330 eur, keďže navrhovateľ nepreukázal, že mu
pri výkone verejnej moci bola spôsobená škoda konaním alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a že
škoda vznikla v príčinnej súvislosti s týmto konaním v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Procesný súd vydal

poverenie na druhý deň ako mu došla žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia ,navrhovateľ
preto nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku ktorého mala byť spôsobená škoda
v žalovanej výške, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci musia byť
splnené kumulatívne. S poukazom na zistený skutkový stav súd neskúmal existenciu škody a

nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah, pretože takýto postup súdu by bol nadbytočný a v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania.
Súd sa návrhom navrhovateľa na prerušenie konania zaslaného súdu emailom dňa 8.2.2015
nezaoberal, nakoľko bol urobený elektronicky bez podpísania zaručený m elektronickým podpisom,
pričom nebol v zákonom stanovenej dobe doplnený písomne ani ústne do zápisnice. Podľa § 42 ods. 1

O.s.p. podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré
bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručený elektronickým podpisom ,treba
doplniť písomne alebo ústne do zápisnice, najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto
lehote doplnené sa neprihliada návrh na prerušenie konania podaný opäť elektronicky bez zaručeného
elektronického podpisu dňa 23.10.2015 je identický v celom rozsahu s návrhom na prerušenia konania

zo dňa 8.2.2015, ktorý nebol tiež doplnený v lehote troch dní a preto súd naň neprihliadal. Išlo opätovný
a identický návrh na prerušenia konania, čo vyplýva zo samotného podania navrhovateľa, pričom tento
došielnasúddňa23.10.2015,čojezrejmézvyjadreniainformatikaatiežneboltentonávrhnaprerušenie
konania doplnený do troch dní. Návrh na prerušenie konania doručený súdu dňa 27.10.2015 nebol
podpísaný zaručeným elektronickým podpisom vzhľadom k tomu, že je identický s prechádzajúcimi

návrhmi na prerušenie konania v tomto súdnom konaní, súd naň neprihliadal . Napokon súd pripomína,
žetiežnebolnávrhnaprerušeniekonaniadoplnenýaniústnedozápisniceanipísomnevlehotetrochdní
Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi , ktorý mal vo veci úplný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo vrátenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca mal vo veci plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporcu
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku zo spisu odporcu žiadne
trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).