Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211319
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,

so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného:
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Š. F., nar. XXXXXX/
XXXX, bytom J., H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis,
advokát so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 695,37 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
695,37 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 695,37 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia.
Žiadal priznať aj úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 695,37 Eur od 29.10.2010 a napokon

žiadal priznať zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy, teda 2,32 Eur.

Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavilžalovanýdňa30.03.2010.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplatenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 695,37 Eur spolu s 0,25%
denným úrokom od 21.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na zmenkovú sumu
nič. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného, uviedol, že majiteľ zmenky konal
vedome na škodu dlžníka, bol si vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti poskytujúcej pôžičky a
úvery spotrebiteľom a pôvodný majiteľ nemôže tieto nároky uplatniť, nakoľko by tým porušil zákon. Tento

záver vyplýva z toho, že v hornom rámčeku zmenky je číslo zmluvy, a preto si musel byť nadobúdateľ
pri rubopisovaní vedomý, že k tejto zmenke prináleží spotrebiteľská zmluva. Z týchto dôvodov sa treba
zaoberať kauzálnym vzťahom pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného. Poukázal na skutočnosť,
že je nutné poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými podmienkami, aj ak sa uplatňuje právozo zmenky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti zákona o spotrebiteľských
úveroch a dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky je neplatná, preto je neplatná aj samotná
zmenka.Predmetnázmenkajevrozporesozákonomadobrýmimravmi.Zároveňžiadalpriznaťnáhradu

trov konania.

Žalovaný neprevzal zásielku, ktorou súd ho predvolal na pojednávanie, túto si nevyzdvihol ani v odbernej
lehote a k podanej žalobe sa nevyjadril.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania ako aj
vedľajšieho účastníka, pričom vychádzal z obsahu spisu.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,

colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

Súd postupoval v zmysle čl. 5 ods. 1 už citovaného nariadenia a nariadil vo veci ústne pojednávanie,
pretože to považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol medzi
pôvodným veriteľom obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovaným.

Súd teda vykonal dokazovanie oboznámením zmenky zo dňa 30.03.2010, úverovou zmluvou,
všeobecnými úverovými podmienkami spoločnosti Pohotovosť s.r.o., spisom Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXEr XXX/XX ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 30.03.2010 bola uzavretá písomná úverová zmluva, ktorou veriteľ - Pohotovosť s.r.o. poskytol úver

vo výške 350 Eur žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške 516 Eur 12
mesačnými splátkami po 129 Eur počnúc dňom 07.05.2011. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený
len poplatok vo výške 166 Eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN, ani
priemerná hodnota RPMN.

Žalovaný dňa 30.03.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 695,37 Eur a zmenkový úrok 0,25
% denne od 21.09.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za
miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že

spoločnosť Pohotovosť s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva,
do ktorého boli rukou vpísané údaje: Dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho
podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú
v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Vpravo hore je číslo zhodné
s číslom úverovej zmluvy.

K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 14 VÚP pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o
vyplnení zmenky: na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky

zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo jej časť. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu o
vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 13 všeobecných úverových podmienok remitenta. Ako

už bolo konštatované, pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky
ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná úroková
sadzba, pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j/

ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/,
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného

musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na § 53 ods. 1 OZ.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v
zákone č. 158/2001 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda
spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a
dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto
zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 OZ v

nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných
úverových podmienkach, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal
možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa právepre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či
už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 OZ.

Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento
záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej
úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej
zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku

za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom
a zásadám poctivého obchodného styku.

Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V

danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by
veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ), a keďže
žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.

Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd uvádza, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore
so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku

platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky.

Vyššie citované ustanovenie platí od 1.1.2008, teda platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky. Podľa neho
pri zabezpečovacej zmenky (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie
presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého úveru.

Úver činil 350 Eur a z neho 30 % predstavuje 105 Eur, pričom toto nebolo dodržané. Zmenka je preto v
rozpore so zákonom, a preto s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Podľa zásady úspechu konaní nárok
na náhradu trov konania vznikol len žalovanému, ten si však tento nárok v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnil.

Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, pričom dospel k záveru, že prevzatie a

príprava zastúpenia nie je účelným úkonom právnej služby v konaniach, kde hromadne vstupuje vedľajší
účastník do konania, pričom v týchto konaniach reálne nie je vykonávané oboznamovania právneho
zástupcu s prípadom zo strany vedľajšieho účastníka, nakoľko tento bez znalosti a vedomosti o spise
len zasiela súdu formulárové oznámenie o vstupe do konania. Taktiež súd nepriznal ani odmenu za
úkon právnej služby, a to vyjadrenie k návrhu, nakoľko sa opäť jedná o formulárové podanie, ktoré

neobsahuje ani jednu individuálnu informáciu o prejednávanom prípade, okrem hlavičky, nakoľko všetky
skutočnosti, ktoré sú uvedené v tomto vyjadrení, sú všeobecné, a ktoré sa týkajú v podstate všetkých
prípadov spoločnosti CD Consulting s.r.o. Súd poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o spor zo
spotrebiteľského práva, kde je súd ex offo povinný prihliadnuť na všetky skutočnosti v konaní tak, aby
bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa, a preto nepovažoval tento úkon právnej služby za účelný.

Z týchto dôvodov súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.