Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/22/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202269
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210202269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: F. N., S. XX,

Z., zast. JUDr. Vladimírom Mazalanom, advokátom, Partizánska 10, Bratislava proti žalovanému:
FELBERMAYER SLOVAKIA s.r.o., Galvániho 24, Bratislava, zast. Šiška & Partners s.r.o., Palisády 33,
Bratislava o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného listom zo dňa
14.12.2009 je neplatné.

O nároku na náhradu mzdy a trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by určilo, že okamžité zrušenie pracovného

pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 14.12.2009 je neplatné a ďalej zaviazal žalovaného na
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcov účastníkov a listinnými dôkazmi.

Žalujúca strana uviedla, že dňa 15.12.2009 si žalobca na pošte prevzal doporučený list žalovaného
zo 14.12.2009, t.j. okamžité zrušenie pracovného pomeru. Ako dôvod uviedol, že žalobca závažným

spôsobom porušil pracovnú disciplínu zneužitím Karty tak, že porušil vymedzené povinnosti jasne
špecifikované v bode 8 pracovnej zmluvy ako aj v Dohode a Zápisnici. Žalobca listom zo dňa 25.01.2010
oznámilžalovanémuneplatnosťokamžitéhozrušeniapracovnéhopomeru,ažetrvánatom,abyhoďalej
zamestnával. Žalovaný, respektíve jeho vedúci zamestnanci si sami riadne neplnili svoje povinnosti a
dôsledky sa
snažia zvaliť na radových zamestnancov. Konkrétne riadne neriadili a nekontrolovali prácu
zamestnancov, nezabezpečovali veci tak, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny pokiaľ

k nemu skutočne došlo a nezabezpečovali prijatie v časných a účinných opatrení na ochranu
majetku žalovaného. Žalovaný až 30.10.2009 vydal Nariadenie o tankovaní služobných vozidiel v
čase keď už bol žalobca od 14.10.2009 dlhodobo práce neschopný. Ďalej žalujúca strana opísala
skutkové okolnosti tankovania nafty do služobného vozidla, ktorými žalobca argumentoval na stretnutí
s konateľom žalovaného Richardom Tarbukom dňa 11.11.2009. Po tomto rokovaní žalovaný vyzval
žalobcu na uznanie dlhu vo výške 1 600 Eur čo žalobca odmietol. Následne priamy nadriadený R.. R.
vulgárne a arogantne vyzval žalobcu na vrátenie služobných vecí. Nepomohlo ani rokovanie kolektívu

zamestnancov s vedením žalovaného kedy títo pod tlakom prípadu žalobcu uznali nepreukázaný dlh
za údajnú odcudzenú naftu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nie je riadne popísané a
skutkové vymedzené tak, aby sa dalo právne posúdiť. Odkazuje len na bod 8 pracovnej zmluvy, ktorý
je navyše všeobecný a formálny. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je neplatná, nakoľko žalobca v nejprevzal zodpovednosť za hodnoty, ktoré nie sú určené na obeh alebo obrat a to motorové vozidlo a
inventárne predmety. Zápisnica o prevzatí palivovej karty vymedzuje len jej ochranu pred mechanickým
poškodením, stratou a odcudzením. Neplatnosť a absurdnosť okamžitého zrušenie pracovného pomeru

vyplýva aj z jeho ďalšieho obsahu podľa ktorého mal byť žalobca dňa 11.11.2009 oboznámený o
neštandardnom výkone spôsobu tankovania, v skutočnosti však v tento deň žalovaný len žalobcovi
doručil Nariadenie o tankovaní služobných vozidiel, takže do tohto času žiadne pravidlá , ktoré by mal
žalobca porušiť neexistovali.

Týmto tvrdeniam žalobca predložil pracovnú zmluvu z 27.03.2006, okamžité skončenie pracovného
pomeru, oznámenie žalobcu, potvrdenie o pracovnej neschopnosti, Nariadenie o tankovaní služobných
vozidiel, Dohodu o hmotnej zodpovednosti, zápisnicu o prevzatí palivovej karty.

Žalovaný uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo po formálnej aj obsahovej stránke
riadne vypracované a doručené, preto je platné. Žalovaný zistil u žalobcu také konanie s palivovou

kartou, ktoré v súčinnosti s pracovníkmi OMV Slovensko prinášali žalovanému škody. Konkrétne škody
a bezdôvodné obohacovanie žalobcu môžu potvrdiť ako zamestnanci žalovaného tak aj samotná
spoločnosť OMV.

Podľa ust. § 68 ZP (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,

ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,

keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej
dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie
ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a
zamestnanca na rodičovskej
dovolenke ( § 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Podľa ust. § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že
žaloba je v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodná.

Zákon vzhľadom na výnimočnosť inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyžaduje pre
tento právny úkon splnenie formálnych aj obsahových podmienok, ktorých absencia spôsobuje jeho
neplatnosť. Žalovaný splnil len podmienku písomnej formy a doručenie. Požiadavka nezameniteľnosti
a skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia nie je samoúčelná, ale naopak zodpovedá
výnimočnosti tohto inštitútu v poskytnutí istoty a odstránení pochybností adresáta akým správaním sa

dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny bez možnosti dôvod dodatočne meniť, obmieňať
ani dodatočným výkladom. Ak je táto hmotnoprávna podmienka splnená, môže dotknutý účastník
navrhnutým dokazovaním tvrdenia v okamžitom skončení spochybňovať, prípadne namietať silu ich
intenzity a v neposlednom rade slúži súdu na preskúmanie plynutia prekluzívnych lehôt. V danom
prípade nič podobné neprichádzalo do úvahy (hoci účastníci túto snahu mali), práve pre vágnosť a

nekonkrétnosť obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ten odkazuje na konanie žalobcu
v rozpore s pravidlami používania Karty ( v nariadení z 30.10.2009 je ich konkretizovaných deväť)
a na zneužitie Karty, oboje bez akéhokoľvek náznaku skutkového vymedzenia. Teda nielen, že nie
je z neho zrejmé, kedy sa mal závažných porušení pracovnej disciplíny žalovaný dopustiť, ale nie
je zrejmý ani nezameniteľne určený spôsob. Nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky ust. § 70

ZP (skutkové vymedzenie dôvodu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom) spôsobuje
neplatnosť predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru.Podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol len o časti uplatneného nároku (určenie neplatnosti)
a aktuálne zostávajúci nárok v časti náhrady mzdy vrátane náhrady trov celého konania súd prejedná
a rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.