Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/616/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112211018
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112211018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci navrhovateľov 1. rade
I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, I. I., navrhovateľa v 1a. rade W. P., rod. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U. XXX/XX, I. I., navrhovateľa v 2. rade X.. O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, I. I.,
navrhovateľa v 2a. rade J. S., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, I. I., navrhovateľa v 3. rade J.
D., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. X, I. I., navrhovateľa v 4. rade X.. O. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XX, I. I., navrhovateľa v 4a. rade U.. J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, I. I., navrhovateľa
v 5. rade A.. K. X., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, I. I., navrhovateľa v 6. rade J. Z., nar.

XX. XX. XXXX, bytom A. XX, I. I., navrhovateľa v 6a. rade M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, I.
I., navrhovateľa v 7. rade O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, I. I., navrhovateľa v 7a. rade G. B.,
rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, I. I., navrhovateľa v 8. rade A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S. XX, I. I., navrhovateľa v 8a. rade Y. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, I. I., navrhovateľa
v 9. rade U.. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, I. I., navrhovateľa v 10. rade J. K., rod. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. X, I. I., navrhovateľa v 11. rade O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, I. I.,
navrhovateľa v 11a. rade U.. A. Z., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, I. I., navrhovateľa v 12. rade

K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X, I. I., navrhovateľa v 12a. rade G. Z., rod. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. X, I. I., navrhovateľa v 13. rade U.. S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, I. I., navrhovateľa
v 13a. rade D. K., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, I. I., navrhovateľa v 14. rade J. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. XX, I. I., navrhovateľa v 14a. rade B. S., rod. L., nar, XX. XX. XXXX, bytom A. XX,
I. I., navrhovateľa v 15. rade W. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, I. I., navrhovateľa v 15a. rade U..
I. P., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, I. I., navrhovateľa v 16. rade D. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z. XX, I. I., navrhovateľa v 17. rade U.. O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X, I. I., navrhovateľa v

17a. rade A. Y., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X, I. I., navrhovateľa v 18. rade C. M., rod. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. XX, I. I. a navrhovateľa v 19. rade Základnej organizácie Slovenského zväzu
záhradkárov č. 17 - 73 Stupy, so sídlom Tulská 93, Banská Bystrica, všetci zastúpení v konaní JUDr.
Alžbetou Slobodníkovou, advokátom, so sídlom Sásovská cesta 41, Banská Bystrica, proti odporcovi v
1. rade C. X., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, I. I., a odporcovi v 2. rade K. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. XX, I. I., v konaní zastúpení ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Eva Segečová,
s. r. o., so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, IČO: 47 236 817, o zriadenie vecného bremena, o

odvolaní navrhovateľov a odporcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/102/2012
- 285 zo dňa 15. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh zamietol, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľov v 1. až 19. rade uhradiť odporcom v 1.
a 2. rade trovy konania zrušuje a v tejto časti vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcov v 1. až 19. rade, ktorým sa domáhali toho,
aby súd zriadil časovo neobmedzené bezodplatné vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu

pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemky parcelné číslo KN-C XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX a XXXX/XX nachádzajúce sa v k. ú. X. v súlade s geometrickým plánom vypracovaným K.
A., geodetom, Z. č. XXX, I. I., IČO: XX XXX XXX zo dňa 10. 04. 2012 č. XXXXXXXX-XX/XX úradne
overeného dňa 26. 04. 2012 pod č. XXX/XX v prospech navrhovateľov v 1. až 18. rade zamietol. O

trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľov v 1. až 19. rade uložil povinnosť uhradiť odporcom v
1. a 2. rade trovy konania vo výške 397,92 Eur na účet právnej zástupkyne odporcov do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia tak, že plnením jedného z navrhovateľov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných navrhovateľov.

Navrhovatelia žiadali zriadiť vecné bremeno v prospech navrhovateľov v 1. až 18. rade z dôvodu,
že odporcovia bránia vstupu na pozemky vo vlastníctve navrhovateľov. Okresný súd po vykonanom
dokazovaní mal za to, že v súdenej veci neexistujú zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena
tak, ako sa ho navrhovatelia domáhali návrhom.

Okresný súd mal za preukázané, že nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníkov pôvodne boli užívané
ako celok - Záhradková osada Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 17-73 Stupy
Banská Bystrica a to od roku 1986. Následne Okresný úrad Banská Bystrica v roku 2001 rozhodol o
schválení vykonania projektov pozemkových úprav v záhradkových osadách Banská Bystrica - Stupy, na
základe ktorého rozhodnutia sa vpísalo vlastnícke právo do listu vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim

sa v katastrálnom území X., pričom v bode 4 rozhodnutia okresného úradu bolo uvedené, že Okresný
úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor píše do listov vlastníctva vytvorených parciel na základe
bodov 3b a 3c do časti C vetu znenia: „Pozemky sú súčasťou zriadenej záhradkovej osady a je
povinnosťouvlastníkovzachovaťdoterajšíspôsobvyužitiapozemkovdočasu,kýmsapodľastavebného
poriadku nerozhodne o ich využití“. Následne došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným častiam

záhradkovej osady účastníkmi konania a tiež k zápisu do listu vlastníctva v časti C-ťarchy podľa
rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica. Nesporné bolo, že predmetná záhradkárska osada
predtým, než došlo k jej rozčleneniu a nadobudnutiu vlastníctva k jednotlivým častiam účastníkmi tvorila
celok, ktorý bol a aj v súčasnosti je oplotený plotom a vstup bol zabezpečený bránami a to na hranici
parcely č. XXXX/X ako vstupná brána a parcely č. XXXX/XX ako výstupná brána, zároveň boli zriadené

zo severnej strany bráničky pre vstup. Nesporné medzi účastníkmi bolo aj to, že ako prístup na jednotlivé
parcely využívali časť parciel v súlade s predloženým geometrickým plánom, ktorý vyhotovil K. A.,
plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX a to na cestu pešo, aj autami. Časť pozemkov, ktorá sa využívala ako
prístupová cesta nebola spevnenou cestou, jednalo sa iba o „udupanú“ - spevnenú časť pozemkov.
Navrhovatelia v 1. až 18. rade, ako aj odporcovia sú členmi Slovenského zväzu záhradkárov. Podľa

Osadového poriadku ZO SZZ č. 17-73 Stupy Banská Bystrica a to článku 5 bod 1 spoločné zariadenia -
cesty, zariadenia elektrických a vodovodných rozvodov, brány s bráničkou slúžia na spoločné užívanie
a ochranu spoločného a súkromného majetku. Z tohto okresný súd usúdil, že podľa článku 5 bod 1
vyplýva dohoda o spoločnom užívaní uvedených zariadení. Okresný súd ďalej mal za preukázané, že
navrhovatelia sa domáhajú zriadenia vecného bremena aj cez parcely parcelné číslo KN-C číslo XXXX/

XX a XXXX/XX, pričom vlastníkmi týchto nehnuteľností sú A. K. a C. A., ktorí nie sú účastníkmi konania.
V konaní bolo preukázané, že na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľov v 1. a 1a rade, v 2. a
2a rade, v 4. a 4a rade, v 6. a 6a rade, v 5. rade, v 9. rade, v 10. rade a 11a rade, v 13. a 13a rade, v 14
a 14a rade, v 17 a 17a rade, v 18 rade sa nachádzajú skolaudované stavby, na ostatných pozemkoch
neboli vydané stavebné povolenia alebo ak boli vydané stavebné povolenia, ich časové obmedzenia

uplynuli a stavba nebola skolaudovaná. Bez súpisného čísla sú stavby navrhovateľov v 3. rade, v 8.
rade, v 10. rade a 12. rade. Súd mal za preukázané, že k parcele číslo KN-C XXXX/X, ktorá susedí s
predmetnými parcelami a je z nej prístup na verejnú komunikáciu nie je evidovaný list vlastníctva.

Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu ustálil, že v súdenej veci neexistujú zákonné

podmienky pre zriadenie vecného bremena tak, ako sa ho navrhovatelia domáhali návrhom, poukázalna to, že zriadenie vecného bremena súdom je možné len v určitých prípadoch tak, ako je to taxatívne
vymedzené v zákone, pričom v súdenej veci by prichádzalo do úvahy vyhovenie návrhu v prípade, že
by navrhovatelia preukázali, že sú vlastníkmi stavby a zároveň nie sú vlastníkom priľahlého pozemku a

prístup vlastníka k stavbe sa nemôže zabezpečiť inak. V takom prípade môže súd na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok, pričom ide o zriadenie vecného bremena nie osobného, ale viažúceho sa k vlastníctvu
nehnuteľností. Aby takéto rozhodnutie bolo vykonateľné, musí byť vecné bremeno zriadené v prospech
vlastníka stavby, pričom keďže ide o zriadenie vecného bremena súvisiaceho so stavbou, táto stavba

musí byť presne označená. Nejedná sa o zriadenie osobného vecného bremena viažúceho sa na osobu
a už z tohto hľadiska rozsudočný návrh navrhovateľov nezodpovedá príslušnému ustanoveniu zákona,
keďže navrhovatelia žiadali zriadiť vecné bremeno v prospech navrhovateľov, nie v prospech vlastníka
konkrétne určenej stavby. Okresný súd tiež poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na formulovaný
rozsudočný návrh, navrhovatelia sa domáhali zriadenia vecného bremena aj cez svoj pozemok k svojej
stavbe. Rovnako poukázal na okolnosť, že navrhli zriadiť vecné bremeno cez nehnuteľnosti vlastníkov,

ktorí nie sú účastníkmi konania, pričom sa jedná o pozemky parcelné číslo KN-C XXXX/XX a XXXX/XX.
Keďže vlastníci predmetných nehnuteľností nie sú účastníkmi konania, nebolo možné vyhovieť návrhu
na zriadenie vecného bremena prechodu cez ich vlastníctvo, nakoľko takéto rozhodnutie, keďže nie sú
účastníkmi konania by nebolo záväzné voči nim a teda na takomto rozhodnutí nie je právny záujem.
Poukázal na to, že nie všetci navrhovatelia sú zároveň vlastníkmi stavieb na pozemkoch, ktorých sú

vlastníkmi, napríklad navrhovatelia v 7. rade, v 15. rade a v 16. rade. Okresný súd ďalej tiež poukázal
na okolnosť, že v súlade s ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť vecné
bremeno, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, napríklad ak nemožno zabezpečiť
prístup na základe dohody a podobne, nakoľko pokiaľ existuje dohoda, nie je potrebné rozhodnutie a
nie je ani dôvod na vydanie rozhodnutia, pretože je možné zabezpečiť prístup k stavbe inak a to na

základe dohody medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku. Poukázal na tú okolnosť,
že medzi účastníkmi existuje dohoda o užívaní prístupu k nehnuteľnostiam, ako to vyplýva aj z členstva
účastníkov v SZZ a Osadového poriadku ZO SZZ č. 17/73 Stupy, pričom v článku 5 bod 1 Osadového
poriadku je uvedené, že cesty slúžia na spoločné užívanie, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné,
že pod cestou rozumeli vlastne vymedzený priestor na jednotlivých nehnuteľnostiach, prostredníctvom

ktorého mali prístup k svojim nehnuteľnostiam. V konaní nebolo preukázané, že by bolo možné vyhovieť
návrhu na zriadenie bezodplatného vecného bremene tak, ako sa ho navrhovatelia domáhali, poukázal
na okolnosť, že súd je viazaný jednak skutkovým vymedzením návrhu, ako aj rozsudočným návrhom,
vzhľadom na zistený skutkový stav potom návrh navrhovateľov okresný súd zamietol. Okresný súd sa
vysporiadal aj s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaní, ktorý uviedol, že došlo

k vydržaniu vecného bremena a teda toto je dôvodom na vydanie navrhnutého rozhodnutia, pričom
ustálil, že ani na základe tejto tvrdenej skutočnosti súd nemohol vyhovieť návrhu, pretože v danom
prípade by išlo o deklaratórne rozhodnutie, kde by súd konštatoval, že došlo k vzniku vecného bremena
vydržaním, navrhovatelia však žiadali zriadiť súdom časovo neobmedzené bezplatné vecné bremeno,
pričomtaktorozhodnúťsúdnemoholvprípadevydržaniavecnéhobremena.Okresnýsúdsavysporiadal

aj s návrhom navrhovateľa v 19. rade, ktorý neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by
bol nárok na zriadenie vecného bremena zodpovedajúcemu právom prechodu pešo, ako aj osobným
a nákladným motorovým vozidlom vo vzťahu k nemu odôvodnený, keď tento nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti, ku ktorej by mal byť zriadený prístup.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., priznal odporcom trovy konania celkovo
vo výške 397,92 Eur, ktoré pozostávajú z trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za podanie
odvolania voči predbežnému opatreniu vo výške 33,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 5
hlavných úkonov, 1 úkon po 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + DPH, spolu vo výške 397,92 Eur.

V zákonnej lehote voči rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej podali odvolanie navrhovatelia v 1.
až 19. rade a odporcovia v 1. a 2. rade v časti trov konania.

Navrhovatelia v odvolaní uvádzajú, že proti rozsudku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľov zamietol,
podávajú odvolanie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a § 221 ods. 1 písm. h) O.

s. p. Poukázali na skutočnosť, že na predvolaní na pojednávanie na deň 15. 05. 2013 bola zdôraznená
skutočnosť, aby právny zástupca navrhovateľov zabezpečil účasť účastníkov na súdnom pojednávaní.
Na pojednávaní sa zúčastnilo z celkového počtu 30 navrhovateľov 21 navrhovateľov, pričom z celkového
počtu 21 prítomných navrhovateľov boli vypočutí len štyria, od začiatku pojednávania sa toto nieslo včasovom sklze a strese najmä u navrhovateľov, keďže bolo jasné, že nie všetci budú môcť byť vypočutí.
Dôležitosť výpovede účastníkov bola najmä v tom, aby navrhovatelia zidentifikovali, aké nehnuteľnosti
vlastnia a akým spôsobom sa môžu k týmto nehnuteľnostiam dostať, ako dlho a akým spôsobom tieto

nehnuteľnosti vlastnia a využívajú, či vôbec môžu k týmto nehnuteľnostiam vykonávať vlastnícke právo.
Navrhovatelia 1 a 1a, 2 a 2a, 3, 4 a 4a, 5, 6 a 6a, 9, 10, 11 a 11a, 12 a 12a, 13 a 13a, 14 a 14a, 17 a 17a,
18 sú vlastníkmi záhradných chatiek, navrhovatelia 7 a 7a, 8 a 8a, 15 a 15a, 16 nemajú na pozemkoch
v ich vlastníctve žiadnu stavbu, napriek tomu sa k žalobe pripojili a súhlasia, aby aj cez ich pozemky
bolo zriadené vecné bremeno pre ostatných navrhovateľov, ktorí sú vlastníkmi pozemkov a stavieb

nachádzajúcich sa za pozemkami v ich vlastníctve. Účastníkmi konania na strane navrhovateľov nie
sú vlastníci nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v záhradkovej osade, A. K. vlastník pozemku parcelné
číslo KN-C XXXX/XX a C. A. vlastník pozemku parcelné číslo KN-C XXXX/XX, pričom obidvoch týchto
vlastníkov na pojednávaní navrhla právna zástupkyňa navrhovateľov predvolať ako svedkov, aby sa
vyjadrili, či súhlasia so zriadením vecného bremena tak, ako je to uvedené v petite žaloby a v prípade
súhlasu by bol na súd podaný návrh o vstupe ďalších účastníkov konania a zároveň by bol rozšírený petit

žalobyoparcelyKN-CXXXX/XXaXXXX/XX.Vodvolaníďalejnamietali,žeokresnýsúdsavodôvodnení
rozsudku odvoláva vo viacerých odsekoch na ustanovenie § 153 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Takéto
ustanovenie sa v Občianskom zákonníku nenachádza, § 153 bol zrušený k 01. 01. 1992. Navrhovatelia
nesúhlasia s tvrdením súdu, že navrhovatelia navrhujú zriadiť vecné bremeno v prospech navrhovateľov,
nie v prospech vlastníka konkrétne určenej stavby. Ako vyplýva z priloženého geometrického plánu,

každý z navrhovateľov sa môže dostať ku svojej nehnuteľnosti - stavbe len cez pozemky, ktoré nie sú
v jeho vlastníctve, iný prístup neexistuje. V danom prípade je zriadenie vecného bremena nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva. Je pravdou, že medzi účastníkmi existuje dohoda o užívaní prístupu k
nehnuteľnostiam, čo je zakotvené aj v Osadovom poriadku, odporcovia však túto dohodu svojvoľne
prestali rešpektovať a zamedzili prístupu a výkonu vlastníckych práv navrhovateľov 1 až 18 ku svojim

nehnuteľnostiam. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Odporcovia podali odvolanie v časti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania s
odôvodnením, že majú za to, že v prípade žaloby podanej navrhovateľmi v 1. až 19. rade boli

prejednávané samostatné nároky navrhovateľov na zriadenie spolu 18 vecných bremien k pozemku
v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade, ktoré ako samostatné nároky boli žalované
a prejednávané v spoločnom konaní. Skutočnosť, že išlo o samostatné nároky vyplýva zo žalobného
návrhu a úmyslu navrhovateľov v 1. až 19. rade, ktorí mali záujem, aby na liste vlastníctva odporcov 1
a 2 bolo zapísaných spolu 18 samostatných vecných bremien. Rovnako zo strany súdu bolo potrebné

zaoberať sa samostatne nárokom každého jednotlivého navrhovateľa, keďže tak, ako sa v konaní súdu
aj preukázalo, nie všetci navrhovatelia boli vlastníkmi stavby, teda aj z tohto pohľadu niektorí mohli
byť úspešní a iní nie. Na strane navrhovateľov nešlo o nerozlučné spoločenstvo účastníkov s aktívnou
solidaritou,aleojednotlivénárokynazriadenievecnýchbremienvprospechkaždéhoznichsamostatne,
svýnimkoumanželovzdôvoduzákonomzaloženejsolidarity.Majúzato,žejepotrebnéajonáhradetrov

konaniarozhodnúťsamostatnevzmysle§142O.s.p.Poukázalinamatematickúchybuprvostupňového
súdu pri výpočte náhrady trov konania, keď v celkovej sume vo výroku absentuje súdny poplatok vo
výške 33,- Eur a v časti trov právneho zastúpenia je matematická chyba 333,60 Eur + 66,63 Eur DPH =
399,79 Eur a nie 397,92 Eur. Navrhli rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmeniť alebo
v zmysle § 221 ods. 1, ods. 2 O. s. p. rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo veci samej,
ktorým návrh navrhovateľov zamietol podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a v
časti výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a v tejto časti v súlade s

ustanovením § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľov v 1. až 19. rade odvolací súd uvádza:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolanie navrhovateľov nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že sa
stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v rozhodnutí vo veci samej, ktoré bolo napadnuté

odvolaním navrhovateľov, ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú zrozumiteľné, presvedčivé a jasné. Odvolací
súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľov, ako aj predchádzajúce konanie
a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že sa stotožňuje v plnom rozsahu so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v
zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Námietky navrhovateľa uvedené v

odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné, pretože s podstatnými námietkami, ktoré navrhovatelia
v odvolaní uvádzajú sa okresný súd dostatočne vysporiadal, nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
ovplyvniť a zvrátiť výsledky doterajšieho zisteného skutkového stavu a dokazovania navrhovateľmi v
odvolaní uvádzané neboli.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľov, že neboli vypočutí na pojednávaní všetci navrhovatelia odvolací

súd uvádza, že je nepochybné, že na predvolanie bola riadne predvolaná právna zástupkyňa
navrhovateľov, ktorej súd uložil povinnosť zabezpečiť účasť navrhovateľov na pojednávaní; na
pojednávanie sa nedostavili všetci účastníci konania na strane navrhovateľov, čo nemožno pričítať na
ťarchu súdu. Vyjadrenia a postoj prítomných navrhovateľov sú v zápisnici riadne uvedené. Z obsahu
zápisnice nevyplýva, že by právna zástupkyňa navrhovateľov namietala protokoláciu súdu, resp. že by

navrhovatelia prítomní na pojednávaní požadovali ďalší podrobnejší ich výsluch k predmetu konania.
Rovnako nemožno pričítať na ťarchu súdu, že účastníkmi konania neboli p. K. a p. A., ktorí sú tiež
vlastníkmipozemkovaktorýchprávnazástupkyňanavrhovateľovnavrhlavypočuťvkonaníakosvedkov.
Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľov v odvolaní tvrdila,
že v prípade súhlasu týchto osôb so zriadením vecného bremena by bol rozšírený petit žaloby aj o

parcely KN č. XXXX/XX a XXXX/XX, že predmetom konania boli aj tieto parcely, s ktorou okolnosťou
sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku tiež náležite vysporiadal. Čo sa týka tvrdeného
procesného postupu právnou zástupkyňou navrhovateľov v odvolaní, že v prípade súhlasu týchto osôb
so zriadením vecného bremena by bol na súd podaný návrh o vstupe ďalších účastníkov konania
(čo mienila zistiť práve ich výsluchom v pozícii svedkov), odvolací súd uvádza, že okruh účastníkov

nie je vecou súdu, ale vecou navrhovateľov, ktorí jediní disponujú s návrhom. Odvolacia námietka, že
navrhovatelia navrhli tieto osoby vypočuť ako svedkov a potom by navrhli ich vstup do konania, teda
neobstojí.

Odvolací súd ďalej uvádza, že síce treba prisvedčiť navrhovateľom, že okresný súd v odôvodnení

rozhodnutia okrem správne označeného číselného označenia § 151o ods. 3 OZ uviedol aj nesprávne
číselné označenie § 153 ods. 3 OZ, avšak samotný text paragrafu uviedol správne; za takejto situácie
odvolací súd má za to, že sa nejedná o takú vadu, ktorá by zakladala dôvod pre zrušenie rozhodnutia
prvostupňového súdu.

K odvolaniu navrhovateľov odvolací súd uvádza, že okresný súd vo veci správne rozhodol po náležitom
zistení skutkového stavu a hoci nevykonal dokazovanie, ktoré navrhli navrhovatelia s prihliadnutím
na rozsudočný návrh navrhovateľov, ktorým súd bol viazaný, by ďalšie vykonávanie dokazovania
bolo nehospodárne a spôsobilo by len ďalšie navyšovanie trov konania predovšetkým na strane
navrhovateľov. Aj odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na koncipovanie rozsudočného návrhu tak,

akohouviedlinavrhovateliavosvojompísomnompodanízodňa27.04.2012,niejenávrhnavrhovateľov
dôvodný. Na doplnenie odvolací súd ešte uvádza, že z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým
súdom vyplýva, že k parcele parcelné číslo XXXX/X, ktorá susedí s parcelami, ktoré sú predmetom sporu
a teda aj parcelou vo vlastníctve odporcov v 1. a 2 rade a z ktorej je prístup na verejnú komunikáciu,
list vlastníctva nie je evidovaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že za priľahlý pozemok

sa považuje pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z
ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii, teda danosť nároku navrhovateľov ani z tohto dôvodu nie
je osvedčená, pretože nemožno vyvodiť, že by pozemok odporcov mohol byť považovaný za priľahlý
pozemok, pretože z pozemku odporcov nie je možné dostať sa ku komunikácii a vzhľadom na zistený
skutkový stav vo vzťahu k pozemku parcelné číslo XXXX/X nemožno zo žiadnych okolností usúdiť, že

by tento pozemok bol pozemkom, z ktorého by bolo možné po práve sa dostať ku komunikácii. Odvolací
súd v zhode s názorom prvostupňového súdu uvádza, že vzhľadom na koncipovanie rozsudočného
návrhu prvostupňový súd nemohol sa zaoberať ani otázkou vzniku vecného bremena z titulu vydržania
vecného bremena a to práva prechodu.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvovecisamej,ktorýmrozsudkomvovecisamej
okresný súd návrh zamietol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil pre jeho správnosť.

Vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania odvolací súd rozsudok
okresného súdu v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.
s. p. v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to z dôvodov nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania. Odvolací súd uvádza,

že právna zástupkyňa odporcov písomným podaním zo dňa 17. 05. 2013 vyčíslila trovy právneho
zastúpenia titulom náhrady súdneho poplatku vo výške 33,- Eur, ktoré od navrhovateľov v 1. až 19. rade
uplatňuje spoločne a nerozdielne a náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby od
každého samostatného navrhovateľa vo výške 399, 79 Eur, s odôvodnením, že sa jedná o samostatné
nároky 19 tich navrhovateľov, ktorí mali záujem, aby na listy vlastníctva odporcom v 1. a 2. rade bolo
zapísaných spolu 18 samostatných vecných bremien. Prvostupňový súd priznal odporcom v 1. a 2. rade

náhradu trov konania celkovo vo výške 397,92 Eur, čo zodpovedá náhrade trov právneho zastúpenia
za 5 hlavných úkonov právnej pomoci, 1 hlavný úkon po 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 %
DPH ku každému úkonu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd iba uviedol, že vzhľadom na
petit návrhu mal za to, že navrhovatelia predmetným rozhodnutím sledovali to, aby bolo zriadené vecné
bremeno k nehnuteľnostiam tak, ako ich vymedzili v návrhu, pričom ich cieľom bolo, aby mohli užívať

prístup cez iné pozemky ako „spoločnú cestu“. Takéto odôvodnenie rozhodnutia považuje odvolací súd
za nedostatočné, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Prvostupňový súd sa náležitým spôsobom
nevysporiadal s výškou uplatnených trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia tak, ako
si tieto uplatnili odporcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyčíslení trov právneho zastúpenia zo dňa 17.
05. 2013. Rovnako, aj keď odporcovia uplatnili náhradu trov súdneho poplatku a tento súdny poplatok

v odôvodnení rozhodnutia je uvádzaný, nebol žiadnym spôsobom zohľadnený pri výpočte náhrady
trov konania vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania; nebola zohľadnená výška náhrady trov
právneho zastúpenia za úkon právnej služby a režijný paušál vykonaný v roku 2013. Z týchto dôvodov,
a to predovšetkým pre nedostatočné odôvodnenie a teda nepreskúmateľnosť rozhodnutia, odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu v časti náhrady trov konania zrušil a v tejto časti vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. Pokiaľ sa okresný súd náležitým spôsobom nevysporiadal s uplatňovanými trovami
konania, ktoré vykonali odporcovia a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, takéto rozhodnutie
súdu nemožno považovať za správne a vydané v súlade so zákonom, pretože ním bola účastníkovi
konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. f) O. s. p.). Keďže z rozhodnutia okresného súdu
nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravoval a nie je zrejmé,

čo mal na mysli okresný súd, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mal za to, že navrhovatelia
predmetným rozhodnutím sledovali to, aby bolo zriadené vecné bremeno k nehnuteľnostiam tak, ako
ich vymedzili k návrhu, pričom ich cieľom bolo, aby mohli užívať prístup cez iné pozemky ako „spoločnú
cestu“, je potrebné, aby okresný súd svoj názor s prihliadnutím už aj na vyčíslenie trov právneho
zastúpenia odporcami náležite uviedol a ozrejmil tak, aby bolo účastníkom konania zrejmé, akými

úvahami sa riadil, na základe akých právnych predpisov ustálil výšku náhrady trov konania tak, aby
rozhodnutie prvostupňového súdu bolo preskúmateľné.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.