Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010034
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5814010034.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2014
v Žiline, o odvolaní obžalovaného G. I. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/22/2014
zo dňa 17.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

6T/22/2014 zo dňa 17.7.2014.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný G. I. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155

ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za
tento zločin mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák. a § 36 písm. j) Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Tým istým rozhodnutím mu bol podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. uložený
peňažný trest vo výmere 450,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, bol mu uložený podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody na 13 dní. Podľa §
61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na 30 mesiacov. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste, ktorý mu bol
uložený trestným rozkazom, sp.zn. 0T/79/2013, vydaným Okresným súdom Námestovo dňa 8.11.2013,
právoplatným v ten istý deň, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okrem toho podľa § 287 ods. 1 Tr. por.

obžalovanému bola uložená povinnosť poškodenému F. T. nahradiť škodu vo výške 5.266,20 Eur a so
zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaný na občianske
súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Písomným podaním, ktoré bolo okresnému súdu
doručené dňa 2.9.2014 odvolanie, prostredníctvom obhajkyne, odôvodnil. Tvrdil, že v žiadnom prípade

sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že konal v priamom úmysle spôsobiť poškodenému
ťažkúujmunazdraví.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žemalkonaťvúmyslepoškodenéhoprehodiť
cez okno, ale nemal v úmysle mu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Nemal vedomosť o výške okna od
zeme, ani o podklade pod oknom, teda nespáchal trestný čin podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ale trestný čin
podľa§157ods.1Tr.zák.Navyšenebolopreukázanéanito,žebypoškodenémuspôsobilťažkúujmuna
zdraví. Na spôsobenie poruchy zdravia musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou podmienkou

je, že porucha zdravia si vyžiadala liečenie, prípadne aj PN v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní a
druhou podmienkou je, že porucha zdravia závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.Až po naplnení obidvoch podmienok súčasne môže dôjsť k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Zo
záveruznaleckéhodokazovaniavyplýva,žepoškodenýnebolobmedzovanývobvyklomspôsobeživota.
Ďalej odvolateľ hodnotil výpovede svedkov. Podľa jeho názoru všetci boli pod vplyvom alkoholu, okrem

jedného svedka a to D. F., z výpovede ktorého nie je možné vyvodiť záver, že by bol účastný konania
popísaného vo výrokovej časti rozsudku. Okrem toho tvrdil, že v konaní pred prvostupňovým súdom boli
porušené ustanovenia Trestného poriadku. Hlavné pojednávanie konané dňa 17.7.2014 bolo vykonané
v jeho neprítomnosti, a to i napriek tomu, že k takémuto postupu nedal žiadny súhlas. Navyše bolo
vykonané i v neprítomnosti jeho obhajkyne. Hlavné pojednávanie teda bolo vykonané i napriek tomu, že

neboli na to splnené zákonné predpoklady a takýmto postupom zásadným spôsobom boli porušené jeho
základné práva na obhajobu. Nemal možnosť sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu a bolo mu odňaté
právo na záverečnú reč a posledné slovo. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a sám po doplnení dokazovania rozhodol, prípadne, aby vec vrátil súdu prvého
stupňa na doplnenie a opätovné rozhodnutie.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania nevyjadril.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal
pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože konanie,
ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na

verejnom zasadnutí.

Z obsahu predloženého spisu krajský súd zistil, že dotknutý rozsudok bol vyhlásený na hlavnom
pojednávaní dňa 17.7.2014. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z tohto dňa je zistiteľné, že rozsudok
bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného G. I. a v neprítomnosti jeho obhajkyne. Predsedníčka

senátu konštatovala, že sa nedostavil splnomocnenec poškodeného, obhajkyňa a obžalovaný, ktorí
majú vykázané doručenie a lehotu zachovanú. Následne postupom podľa § 255 ods. 2 Tr. por. rozhodla,
že hlavné pojednávanie sa vykoná.

Z obsahu toho istého spisu je zistiteľné, že tomuto hlavnému pojednávaniu predchádzalo hlavné

pojednávanie vykonané dňa 26.6.2014. Na tomto hlavnom pojednávaní bola obhajkyňa obžalovaného
prítomná a termín hlavného pojednávania na deň 17.7.2014 vzala na vedomie. Obžalovanému G. I. bolo
doručené predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 4.7.2014 (viď doručenka na č.l. 191). Ako už bolo
uvedené v predchádzajúcom, obžalovaný G. I. ani jeho obhajkyňa JUDr. Ivica Firstová sa na hlavné
pojednávanie dňa 17.7.2014 neustanovili a ani svoju neúčasť neospravedlnili.

Treba pripomenúť, že prítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní je zákonným pravidlom,
pretože ako strana trestného konania má významné práva, ktoré môže v plnej miere uplatniť najmä na
hlavnom pojednávaní. Okrem iných práv patrí medzi ne aj právo záverečnej reči a posledného slova.
Využitie týchto práv môže byť naplnené len za prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

Za určitých okolností má súd možnosť vykonať hlavné pojednávanie aj v neprítomnosti obžalovaného.
Na takýto výnimočný postup musia byť splnené zákonom predpísané materiálne, aj formálne
podmienky, ktoré minimalizujú negatívny dopad na spravodlivý súdny proces vyvolaný neprítomnosťou
obžalovaného. Rešpektovanie a dodržanie týchto ustanovení zákona (§ 252 Tr. por.) je preto
bezpodmienečne nutné.

V ustanovení § 252 ods. 2 Tr. por. je obsiahnutá základná materiálna podmienka na takýto postup a v
jednotlivých písmenách a), b), c), d) označeného ustanovenia sú uvedené formálne podmienky. Okrem
toho predpokladom na takýto postup je aj neexistencia prekážok (dôvodov vylučujúcich takýto postup)
uvedených v § 252 ods. 3, 4 Tr. por.

Podľa § 252 ods. 3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovneodmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo
v jeho neprítomnosti.

Podľa § 252 ods. 4 Tr. por. v prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez
prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí.

S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že zákonné podmienky vykonania hlavného pojednávania dňa

17.7.2014 v neprítomnosti obžalovaného G. I. a v neprítomnosti jeho obhajkyne splnené neboli, a hlavné
pojednávanie vykonané nemalo byť. Ak prvostupňový súd vyhlásil na takomto hlavnom pojednávaní
dotknutý rozsudok, konal v rozpore so zákonom a v rozpore s procesnými ustanoveniami zaručujúcimi
obhajobu obvineného. Obžalovaný neodmietol účasť na hlavnom pojednávaní a ani nepožiadal, aby
hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti. V súdenej veci síce nejde o prípad povinnej
obhajoby, ale obžalovaný má obhajkyňu, ktorá sa na hlavné pojednávanie dňa 17.7.2014 neustanovila

a obžalovaný nedal súhlas s tým, aby sa vykonalo hlavné pojednávanie v neprítomnosti jeho obhajkyne.

Konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného bez splnenia všetkých zákonných
podmienok uvedených v § 252 ods. 2, 3, 4 Tr. por. je podstatnou chybou konania, odôvodňujúcou
zrušenie rozsudku, a je i dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por., podľa

ktorého dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v
neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Odvolací súd uzatvára, že vyhlásený rozsudok nemôže byť výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
v rozpore s Trestným poriadkom. Tento záver je vyjadrením čl. 17 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

S poukazom na to, že vyhlásený rozsudok je výsledkom konania v ktorom sa nepostupovalo podľa
zákona, odvolací súd pri rešpektovaní princípu prezumpcie neviny sa nemôže vyjadriť k ostatným

odvolacím námietkam obžalovaného a tiež k zákonnosti výrokov napadnutého rozsudku.

Krajský súd v závere upozorňuje, že po vrátení veci bude potrebné, aby okresný súd v ďalšom
konaní, aj za využitia niektorého z procesných prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie osobnej
prítomnosti obžalovaného, resp. jeho obhajkyne, ich účasť na hlavnom pojednávaní zabezpečil a tak

naplnil nevyhnutný predpoklad rešpektovania práva na obhajobu obžalovaného, najmä jeho právo na
prednesenie záverečnej reči a posledného slova.

Keďže odvolanie obžalovaného bolo v časti, keď poukázal na porušenie procesných ustanovení
prvostupňovým súdom dôvodné, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.