Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213215704
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213215704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa V.. V. T., N..

XX.XX.XXXX, A. Š. XX, K.-Š. proti odporkyni H. T., T.. H., N.. X.X.XXXX, A. Š. XX, K.-Š., za účasti
mal. T. T., N.. XX.X.XXXX, V.. C. T., N.. XX.X.XXXX P. V.. N. T., N.. XX.X.XXXX, zastúpených Úradom
práce, soc. vecí a rodiny Košice II, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľa V.. V. T. uzatvorené s odporkyňou H. T., T.. H. F. X.X.XXXX zapísané v Knihe
manželstiev Matričného obvodu K.-Š., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom
X rozvádza.

Maloleté deti T. N.. XX.X.XXXX, C. N.. XX.X.XXXX P. N. N.. XX.X.XXXX pre čas po rozvode zveruje do
osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu mal. T. sumou 70,- eur mesačne, mal. C. sumou 50,- eur mesačne
a mal. N. sumou 30,- eur mesačne vždy do 10.-dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom

právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.7.2013 domáhal, aby súd rozviedol jeho
manželstvo s odporkyňou a na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti a
matku zaviazal platiť výživné vo výške 300,- eur na mal. deti mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým že
odporkyňa dňa 24.5.2013 dala výstup zo zamestnania a 26.5.2013 ráno odletela do zahraničia a doteraz

sa nezdržiava na svojom trvalom pobyte a nestará sa o svoje tri maloleté deti.

Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadrila, na pojednávaní súhlasila s návrhom
na rozvod manželstva a so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti otca, nesúhlasila však s výškou
výživného 100,- eur na každé z detí.

Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti otca a zo strany
matky určiť výživné vo výške 100,- eur na každé maloleté dieťa.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi najmä sobášnym listom, správou úradu
práce, rodnými listami, správou Soc. poisťovne, opisom mzdového listu navrhovateľa, výsluchom

účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX M. K., pričom u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z
manželstva pochádzajú tri maloleté deti - T., N.. XX.X.XXXX, N., N.. XX.X.XXXX P. C., N.. XX.X.XXXX.

Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na Š.J. XX, K.-Š., kde v súčasnosti býva navrhovateľ.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.4.2014 k priebehu manželstva a dôvodom jeho rozvratu uviedol,
že na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd jeho manželstvo uzatvorené s odporkyňou rozviedol a
mal. deti - T., C. P. N. zveril pre čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň navrhol určiť zo

strany matky vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur na každé z detí. Poukázal na obsah písomného
návrhu a predniesol, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili dňa 6.6.1998, pričom manželstvo spočiatku
bolo dobré, všetko fungovalo aj odporkyňa bola starostlivá manželka a matka, vychádzali si v ústrety.
Finančne rodinu väčšinou zabezpečoval on, keďže v čase, keď sa narodili deti, bola odporkyňa na
rodičovskej dovolenke. Následne sa zamestnala v materskej škôlke s tým, že zároveň mysleli na to,

aby si odporkyňa postupne zvýšila vzdelanie a mohla nastúpiť do tejto škôlky pracovať ako učiteľka.
Prvý problém nastal približne v roku 2010, kedy odporkyňa odcestovala na K. na jeden mesiac a počas
celého mesiaca sa odporkyňa ani navrhovateľovi ani deťom vôbec neozvala, vôbec sa nezaujímala
ako sa majú. Následne sa postupne začali prejavovať aj ďalšie problémy, keďže začala veľa času
tráviť na internete, posiela smsky a podobne a práve to bol veľký dôvod určitých problémov. Situácia

vyvrcholila vtedy, keď bez toho, aby ho navrhovateľa informovala odišla do zahraničia, najprv to bolo
za otcom a to 26.5.2013, kedy odletela do P.. Navrhovateľa ho neinformovala, dokonca mu nepovedala
to, že dala v práci výpoveď. Následne opäť zopakovala takéto svoje správanie, keď bez vysvetlenia a
predchádzajúcej informácie sa odsťahovala aj z P. a odišla do Š. za priateľom. Na uvedenú skutočnosť
sa nahneval aj jej otec, odvtedy s ňou nekomunikuje a rovnako bola sklamaná aj dcéra, ktorej tiež

túto skutočnosť neoznámila. Navrhovateľ uviedol, že za hlavný dôvod rozvratu ich vzťahu považuje
takýto nezodpovedný prístup odporkyne k rodine a jej potrebám, pričom navrhovateľ voči nej stratil
dôveru. Poukázal na skutočnosť, že pri svojom odchode do zahraničia ponechala celú starostlivosť o
domácnosť a mal. deti na navrhovateľa, kde veľmi výrazne mu pomáha jeho rodina, inak by to nezvládal.
Snaží sa, aby deti mali všetko čo potrebujú, učí sa s nimi, pomáha im v škole, venujú sa spoločne

športovým aktivitám, zobral ich na dovolenku, snaží sa, aby sa vždy mohli zúčastniť aj mimoškolských
aktivít, aby šli na lyžiarsky zájazd, do školy v prírode a podobne. Taktiež poukázal na skutočnosť, že
odporkyňa mu neprispieva na výživu detí. V súčasnosti, keď sa odporkyňa vrátila na Slovensko a býva
s nimi v spoločnej domácnosti, neprispieva ani na bývanie. K svojim príjmom a výdajom uviedol, že je
zamestnaný v trvalom pracovnom pomere v školstve, kde jeho príjem je cca 670,- eur mesačne, okrem

toho pracuje ako poslanec mestskej časti, kde po rozrátaní jednotlivých príjmov to činí okolo 70,- eur
mesačne v priemere, okrem toho pracuje ako tréner mládeže vo futbale, kde jeho príjem činí 150,- eur
mesačne, a nakoľko vykonáva aj činnosť poloprofesionálneho športovca (futbalistu), z tohto mu plynie
ešte príjem okolo 300-400,- eur mesačne. Uviedol, že býva spolu s deťmi v rodinnom dome, kde za
média uhrádza mesačne platby 240,- eur, okrem toho uhrádza úver 200,- eur mesačne, tento úver zobral

pred pár rokmi za účelom zakúpenia motorového vozidla, ktoré potrebuje, keďže za svojimi aktivitami
chodieva aj mimo miesta bydliska.

Ďalšiučasťpoužilnarekonštrukciurodinnéhodomuavynoveniezariadeniadomu.Ďalejuhrádzaživotné

poistky každému z detí a taktiež sebe a manželke. K rodinným prídavkom uviedol, že doposiaľ ich
poberá manželka a následne mu ich odovzdáva.

Odporkyňa sa vo svojej účastníckej výpovedi pripojila k návrhu na rozvod manželstva, súhlasila so

zverením mal. detí do osobnej starostlivosti otca, avšak nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného
s poukazom na tú skutočnosť, že v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, preto
jej aktuálne pomery neumožňujú uhrádzať takéto výživné a výšku ponecháva na zváženie súdu pri
zohľadnení jej aktuálnych majetkových a zárobkových pomerov. K priebehu manželstva a dôvodomjeho rozvratu uviedla, že podľa jej názoru manželstvo nikdy nebolo dobré, pretože sa dozvedela,
že navrhovateľ ju podvádzal. Celá starostlivosť o deti a domácnosť bola na odporkyni, navrhovateľ
chodieval hrať futbal, veľmi často sa zdržiaval mimo spoločnej domácnosti, čo navrhovateľka pociťovala

ako problém. K svojmu odchodu do P. uviedla, že ona tam neodchádzala kvôli práci, teda nechcela tam
ísť, aby som si zarobila, ale potrebovala sa dať psychicky do poriadku kvôli psychickému vydieraniu (po
fyzickom napadnutí zo strany navrhovateľa sa jednoznačne rozhodla a odišla za otcom do P.). Keď tam
bola, našla si prácu, jednalo sa však iba o neoficiálnu prácu, kde pracovala 5 týždňov, zarobila si okolo
200 libier. Tieto prostriedky použila na to, aby mohla cestovať do Š., kde nešla za svojim priateľom, ale

preto, lebo ak by chcela ostať v P., nemala by možnosť chodievať domov tak často za deťmi, ako by si
to ona predstavovala. Uviedla, že vo M. pracovala, avšak nemala žiaden príjem, v tom čase pracovala
tak, že napr. upratovala za to, že jej umožnili v jednotlivých domácnostiach bývať, čiže nemala potrebné
prostriedky, snažila sa prispievať na výživu detí navrhovateľovi, avšak sa jej podarilo asi len 5x poslať
100,- eur. Čo sa týka návratu na Slovensko uviedla, že sa vrátila preto, lebo sa psychicky už dala do
poriadku, prišla 31.3.2014, následne sa evidovala na úrade práce, bolo jej už doručené rozhodnutie

o výške dávok, ktoré jej budú vyplácané, je to približne 6,- eur na deň. U posledného zamestnávateľa
na Slovensku pred jej odchodom do zahraničia jej čistý mesačný priemerný príjem činil 300,- eur. Ďalej
uviedla, že v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a mal. deťmi, okrem mal. detí
pochádzajúcich z ich manželstva, nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti, nevlastní žiaden nehnuteľný
majetok okrem podielu na dome v ktorom býva nevlastním hnuteľný majetok väčšej hodnoty.

Zo správy zamestnávateľa odporkyne - V. Š., V. X, K.-Š. zo dňa 27.9.2013 vyplýva, že odporkyňa
pracovala ako upratovačka, kde na vlastnú žiadosť ukončila pracovný pomer 26.5.2013. Za obdobie od
6/2012 - 6/2013 čistý mesačný príjem mala 330,88 eur.

Z odpisov mzdových listov u zamestnávateľa D. Š. K. - Š., V. X za obdobie 10/2012 - 9/2013 vyplýva,
že navrhovateľ za uvedené obdobie poberal čistý mesačný príjem vo výške 669,13 eur.

ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyKošicezodňa31.10.2013vyplýva,žemal.T.navštevuje

X. T., C. X. ročník a N. X. ročník Základnej školy na V. L.. X M. K. - Š.. Všetky maloleté deti dosahujú
v škole veľmi dobré učebné výsledky a otec uviedol, že s maloletými deťmi nemá žiadne výchovné
problémy. Deti chodia na obedy do školskej jedálne, s čím má otec spojený výdavok vo výške 85,11
eur mesačne. Na začiatku školského roka otec im uhradil poplatok za triedny fond vo výške 11,- eur za
každé dieťa. Mal. N. v tomto školskom roku pôjde do školy v prírode, za čo otec uhradil poplatok vo

výške 120,- eur a mal. T. a mal. C. pôjdu na lyžiarsky výcvik, za čo im navrhovateľ uhradil poplatok vo
výške 130,- eur na jedno dieťa.

Podľa § ust. 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z

manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už
neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Na základe vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní

svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, a keďže medzi účastníkmi konania už nie je reálna
nádej na obnovenie manželského spolužitia a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa ust. § 24 ods. 2 cit. zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri

schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citivé väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.

Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vzhľadom na zhodné stanoviská oboch účastníkov súd mal. deti pochádzajúce z manželstva zveril do
osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý sa o deti aj doposiaľ staral.

Zároveň súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyne, pri určovaní ktorej zohľadnil jednak odôvodnené
potreby mal. detí, ako aj aktuálne zárobkové a majetkové pomery odporkyne, ktorá je toho času
nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá dávku v sume cca 180,- eur mesačne (6x30 dní).

Súd zároveň zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že odporkyňa pred odchodom do zahraničia sama
ukončila pracovný pomer v materskej škole, kde jej príjem dosahoval v priemere 300,- eur mesačne
(v čistom) a teda sama svojim konaním spôsobila zníženie svojich príjmov, čiže sama sa vzdala
výhodnejšieho zárobku. S poukazom na uvedené súd pri určovaní výšky výživného vychádzal na strane
matky z príjmu 300,- eur, ktorý mohla dosahovať, ak by neukončila predchádzajúci pracovný pomer a

nie zo sumy priznaných dávok.
Výšku vyživovacej povinnosti určil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (70,- eur, 50,- eur
a 30,- eur), nakoľko určiť vyššie výživné (tak ako to navrhoval otec) uvedené zárobkové a majetkové
pomery matky neumožňovali a podľa názoru súdu odôvodnené potreby detí je schopný pokryť otec zo
svojich súčasných príjmov (za použitia určeného výživného zo strany matky).

S poukazom na skutočnosť, že účastníci nežiadali úpravu styku navrhovateľa s maloletým na čas po
rozvode, súd postupujúc v zmysle ust. § 25 ods. vyššie cit. zák. ust. o úprave styku nerozhodoval.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho

doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku

o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma
priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.