Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202826
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116202826.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa rodičov: Y. P.,
štátnej občianky R. republiky bytom V., Y. X a Y. V., štátneho občana R. republiky, bytom V., P. XX,
zast. JUDr. R. R., advokátkou, so sídlom V., J. XXXX/XX, o návrhu otca na nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. marca 2016 č. k.

31P/24/2016-28, takto

r o z h o d o l :

Uznesenieokresnéhosúdu mení tak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmal.V.V.,nar.XX.XX.XXXX
každú stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, a to v detskom centre „X.“ v V..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
otec maloletého v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu navrhol upraviť styk

otca s maloletým formou predbežného opatrenia tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým
dva krát týždenne v trvaní dvoch hodín. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že stretávanie
otca s maloletým prebiehalo do Vianoc r. 2015 v detskom centre X. v V.. Od Vianoc matka dohodu
nedodržiava a bráni otcovi v stretávaní s dieťaťom s poukazom na strach o seba i maloletého, ktorý
zdôvodňuje psychiatrickým ochorením otca, jeho agresívnou povahou a nosením zbrane. Považoval tak
za preukázané, že rodičia majú medzi sebou vážne nezhody a vzhľadom na to, že matka deklarovala

strach o seba a maloletého bol súd toho názoru, že vo veci bude nevyhnutné vykonať rozsiahlejšie
dokazovanie, ktoré by bolo nad rámec dokazovania potrebného pre nariadenie predbežného opatrenia
za účelom zistenia dôležitých skutočností pre rozhodnutie vo veci samej.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec, ktorý
navrhol jeho zmenu a vyhovenie návrhu na predbežné opatrenie. V odvolaní zdôrazňoval, že netrpí

žiadnou psychickou poruchou, nakoľko 25.01.2016 bol podrobený vyšetreniu u klinického a dopravného
psychológa a psychoterapeuta, kde mu bol na základe vyšetrenia vystavený psychologický posudok,
ktorý je nevyhnutnosťou pri pravidelnom obnovovaní zbrojného preukazu otca. V prípade, pokiaľ by
trpel nejakou psychickou poruchou, nebol by mu obnovený zbrojný preukaz. Ďalej poukázal na správu
OR PZ Trenčín zo dňa 16.03.2016, v ktorej vyšetrovateľ OR PZ Trenčín konštatoval, že v krátkej dobe
bude vyšetrovanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por., keďže skutok nie je trestným činom

a nie je dôvod na postúpenie veci podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por.. Vyčítal súdu prvého stupňa,
že túto skutočnosť nezobral pri rozhodovaní do úvahy a v napadnutom uznesení ju ako listinný dôkaz
nespomenul. Poprel tvrdenie matky, že by mal pri sebe zbraň pri stretávaní sa so synom a rovnako nie je
pravdou, že by mal nejaké nelegálne držané zbrane. Otec dieťaťa pracuje ako bezpečnostný pracovník
a má v popise práce nosenie zbrane v práci, nakoľko si to jeho povolanie vyžaduje. Matka dieťaťa podala
na otca trestné oznámenie účelovo a so snahou takýmto konaním úplne zabrániť otcovi stretávať sa

so synom. Podľa jeho názoru účelom podania trestného oznámenia bolo očierniť otca dieťaťa, pričom
poukázal na to, že uznesením OR PZ - Odbor kriminálnej polície Trenčín, ČVS:ORP-71/1-VYS-TN-2016zo dňa 29.03.2016 bolo konanie zastavené a na základe vykonanej domovej prehliadky vo februári 2016
v rámci uvedeného trestného konania neboli žiadne strelné zbrane v domácnosti otca nájdené. Súdu
prvého stupňa ďalej vyčítal, že nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zákonnej

lehote. V závere uviedol, že účelové tvrdenia matky o tzv. psychických poruchách otca dieťaťa, ktoré
boli vyvrátené vydaním aktuálneho lekárskeho posudku a taktiež účelové konanie matky, t. j. podanie
trestného oznámenia, ktoré bolo 29.03.2016 zastavené nemôžu byť prekážkou stretávania sa otca s
maloletým dieťaťom aspoň v minimálnom rozsahu.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie
okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia správne konštatuje, že predbežné opatrenie
nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Je tomu tak aj v
prípade predbežných opatrení podľa § 76 O.s.p., ktoré obsahuje demonštratívny výpočet predbežných
opatrení a s tým, že nie je vylúčené vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu. V každom prípade

je teda účelom predbežného opatrenia rýchla aj keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo
očakávaného rozhodnutia. Jeho vydanie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva bez pochybností
o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v
konaní vo veci samej. V každom prípade platí, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a

opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu dané právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, pričom je potrebné
dbať aby sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a aby sa neprimeraným
spôsobom nezasiahlo do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Predbežné opatrenie je teda
opatrením dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Na vydanie predbežného

opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. Znamená to, že
musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
Zákonná úprava postupu pri vydávaní predbežného opatrenia vyžaduje, aby boli osvedčené okolnosti,
ktoré svedčia o obave z akého ďalšieho vývoja okolností, za ktorých by bolo zbytočné alebo sťažené
domáhať sa práva v konaní vo veci samej.

Rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení treba považovať za súčasť základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Zároveň z čl. 41 Ústavy SR vyplýva ochrana manželstva, rodičovstva
a rodiny a hlavne osobitná ochrana detí a mladistvých, pričom deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť a práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov

len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Pokiaľ ide o predbežné opatrenie tak toto slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli splnené základné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

V danom prípade ide o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým veciam sa venuje osobitná
pozornosť a sleduje sa v nich záujem maloletých detí.

Z návrhu na začatie konania ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka je nepochybné, že rodičia
maloletého dieťaťa nežijú spolu, pričom do konca r. 2015 prebiehalo stretávanie otca s mal. dieťaťom

za prítomnosti matky na neutrálnom mieste. Rovnako nie sú pochybnosti o tom, že od začiatku r. 2016
matka odmieta umožniť otcovi stretávanie sa s maloletým s poukazom na jej obavy, ktoré vyplývajú z
nosenia zbrane a údajného psychického ochorenia. Matka podala voči otcovi aj trestné oznámenie.V odvolacom konaní však listinnými dôkazmi doložil otec maloletého, že trestné stíhanie voči nemu bolo
zastavené, a to uznesením OR PZ - Odbor kriminálnej polície Trenčín zo dňa 29.03.2016, podľa ktorého
otec nenaplnil skutkovú podstatu zločinu nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa §

294 ods. 2 Tr. zák., nakoľko spĺňa podmienky pre nadobudnutie predmetnej zbrane a streliva a rovnako
nenaplnil žiadne iné skutkové podstaty trestných činov uvedených v trestnom zákone. Zároveň predložil
potvrdenie o psychologickom vyšetrení zo dňa 25.01.2016 so záverom, že je psychicky spôsobilý na
držanie alebo nosenie strelnej zbrane.

Citovanými listinami sú vyvrátené obavy matky prameniace zo skutočnosti, že otec dieťaťa je nositeľom
a držiteľom strelnej zbrane. Podľa povinného psychologického vyšetrenia pre posúdenie psychickej
spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane je spôsobilý na držanie alebo nosenie strelnej
zbrane, ktorá okolnosť je významná aj na posudzovanie danej veci. Samotná okolnosť, že otec dieťaťa je
držiteľom strelnej zbrane nemôže mať za následok neumožňovanie styku s dieťaťom, čo by v konečnom
dôsledku znamenalo, že žiadny držiteľ zbrane by nemal možnosť realizovať styk so svojim dieťaťom.

Zároveň je potrebné prihliadať na tú skutočnosť, že maloleté dieťa je v útlom veku dvoch rokov, pričom
konanie o úpravu styku pre rozhodnutie rozsudkom vo veci samej si vyžiada dokazovanie a predpoklad
jeho trvania v takom rozsahu, že by bolo ohrozené budovanie vzťahu otca s dieťaťom s možným
nenapraviteľným dôsledkom v ich vzájomných vzťahoch.

Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (ust. § 221 ods. 3
O.s.p. neumožňuje zrušiť rozhodnutie a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie), a dočasne upravil
stykotcasmaloletýmvnevyhnutnejmierejedenkráttýždennevčasenavrhovanomvdoplnenomnávrhu
na vydanie predbežného opatrenia za prítomnosti matky na neutrálnom mieste v záujme upevňovania

a udržiavania nevyhnutného vzťahu otca s dieťaťom.

V závere je nevyhnutné pripomenúť, že stretávanie rodiča, ktorý nemá dieťa vo výchove je v záujme
maloletého dieťaťa, a preto je základnou povinnosťou oboch rodičov vyvíjať také iniciatívy a správať
sa takým spôsobom, aby nebolo zvyšované napätie medzi rodičmi a nebolo ohrozované zdravie a

bezpečnosť dieťaťa.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .