Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5101899523
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5101899523.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

ačlenovsenátuJUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVarguvprávnejvecinavrhovateľa-Z.Z.,bytomL.č.
XX, v zastúpení JUDr. Jana Ftorková, advokátkou so sídlom V. T. XXXX/XA, O., proti odporcom: 1/ J. E.,
bytom Y. XXXX/XX, O. 2/ F. E., bytom Y. XXXX/XX O., obaja právne zastúpení JUDr. Magda Poliačiková,
advokátka s.r.o. so sídlom Národná 17, Žilina, o návrhu navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva a
vzájomnom návrhu odporcov v rade 1/ a 2/ o vypratanie nehnuteľnosti a zákaz vstupu na nehnuteľnosť,
na základe odvolania odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/125/2001-745 zo
dňa 3.9.2012, takto

r o z h o d o l :

Nedotýka sa výrokurozsudku,vktoromokresnýsúdvzájomnýnávrhodporcovvrade1/,2/zamietol.

V ďalších výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdurčil,ženavrhovateľZ.Z.jevýlučnýmvlastníkomnovovytvorených
pozemkov geometrickým plánom č. 7C125/2001 vyhotoveným Ing. S. T. dňa 2.12.2011, autorizačne
overeným Ing. S. T. dňa 2.12.2011, úradne overeným Správou katastra Žilina pod č. 219/12, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to pozemkov parcela č. CKN 718/2 - zastavané plochy o výmere
28 m2, CKN 720/2 - orná pôda o výmere 11 m2, CKN 720/3 - orná pôda o výmere 32 m2 nachádzajúcich

sa v katastrálnom území L..
Vzájomný návrh odporcov v 1/ a 2/ rade zamietol. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyhradil
do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je jednak návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho
práva k časti pozemkov, ktoré sú v súčasnej dobe zapísané na odporcov v rade 1/, 2/ na LV č. XX, do
ktorých boli podľa tvrdenia navrhovateľa neoprávnene pričlenené časti pozemkových nehnuteľnosti vo

vlastníctve navrhovateľa a jednak v rámci vzájomného návrhu odporcov ochrana ich vlastníckeho práva,
ktorý naopak tvrdia, že navrhovateľ neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Okresný súd
uzavrel,ževobidvochprípadochideospor,ktorýnavrhovateľuplatňujeurčovacoužalobouaodporcovia
1/, 2/ žalobou o ochranu vlastníckeho práva.
Navrhovateľ tvrdil, že ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.12.1979 s L. T. a
O. T., rod. Z. ako predávajúcimi, registrovanej Štátnym notárstvom v Žiline pod R I 681/79 nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným v čase uzavretia zmluvy na LV. č.XXX a v evidenčnom

liste č.123 v katastrálnom území L., ako parcela č. EN 248/1-zastavaná plocha o výmere 158 m2,parcela
č. EN 250/2 a dom č.súp.XX, postavený na parcele č.250/2 a parcela č. EN 272/1-záhrada a zastavaná
plochaovýmere708m2anazákladetejtokúpnejzmluvybolnanehovystavenýajlistvlastníctvač.XXX.
L. T. predmetné nehnuteľnosti nadobudol od J. Z. na základe zmluvy zo dňa 18.12.1972 registrovanejŠtátnym notárstvom v Žiline pod R I 95/73 dňa 30.8.1973. J. Z. mal predmetné nehnuteľnosti na základe
dohody, ktorá bola uzatvorená medzi J. Z. a Y. Z. a ktorá bola zachytená v 14. Zápisnici v zápisničnej
knižke, ktorú viedol I. O. od roku 1932 do roku 1946, a to na strane 41,42 zo dňa 28.4.1940 a na základe

ktorej si Y. a J. Z. rozdeľovali parcely, ktoré mali vo vlastníctve.
Odporcovia tvrdili ( a aj vzájomný návrh tým odôvodňovali ), že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností
v podiele 1 v katastrálnom území L. pri T., a to domu č. súp. XXX s príslušenstvom, postavenom na
zastavanej ploche KN parc. č.718, zastavanej plochy KN parcely č. 718 o výmere 289 m2, ornej pôdy
KN parcela č.720 o výmere 448 m2, zapísané na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Žiline na LV

č. XX pre k.ú.L. pri T.. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe zmluvy
registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod R I 1886/90. Nehnuteľnosti tvoriace predmet
sporu, boli pôvodne zapísané na komasačnom hárku č. 327 ako parcela č.248 v 1 na J. Z. a v 1 na L.
Z.. Na základe dedičského rozhodnutia D 1239/86-24 podiel 1 po J. Z. nadobudla odporkyňa v rade 2
F. E. a po L. Z. na základe rozhodnutia OS v Žiline D 2194/92-44 nadobudol E. Z. a tento podiel kúpnou
zmluvou RI 1886/90 previedol na odporcov 1,2.

Okresný súd skúmal, či má navrhovateľ naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe z
pohľadu ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Okresný súd pri hodnotení naliehavosti právneho záujmu
navrhovateľa na požadovanom určení prihliadol aj na právnu úpravu Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, konkrétne na jeho ustanovenia § 70 ods. 1,2 a § 7

písm. c/. Po zhodnotení výsledkov dokazovani konštatoval, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Vychádzajúc z jeho tvrdenia, že stav vlastníctva zapísaný na LV č.
XX (nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov) a LV č. XXX (nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa)
nezodpovedá skutočnému stavu odvíjajúcemu sa od reálnej deľby z roku 1940 a od kúpnej zmluvy
z roku 1979 a že odporcovia majú neoprávnene vo vlastníctve aj časť nehnuteľnosti, ktoré by mali

vlastnícky patriť navrhovateľovi a odporcovia popierajú jeho vlastnícke právo, navrhovateľ má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, nakoľko domáhať sa zmeny údajov v katastri môže iba listinou,
ktorá bude relevantná pre iný zápis do katastra, takýmto určením sa odstráni stav právnej neistoty
navrhovateľa, odstráni sa spornosť v právnom vzťahu medzi účastníkmi a vytvorí sa pevný základ
právneho vzťahu medzi nimi.

V rámci vecného prejednania okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Z vykonaných dôkazov
zistil, že medzi účastníkmi pretrvávajú dlhodobé spory o vlastníctvo a užívanie nehnuteľnosti, ktoré
sú na nich zapísané na príslušných listoch vlastníctva. Prvý krát odporcovia namietali vlastnícke
právo navrhovateľa v roku 1991 v konaní vedenom pred OS Žilina pod sp. zn. 7C/1289/1991, ktoré

však z dôvodu späťvzatia návrhu bolo zastavené. Ďalšie konanie prebiehalo v roku 1992 pod sp.
zn. 7C/1122/1992, ktoré tiež v dôsledku späťvzatia návrhu bolo právoplatne zastavené. V obidvoch
zastavených konaniach odporcovia poukazovali na komasačný stav, od ktorého odvíjali svoje vlastnícke
právo, resp. vlastnícke právo svojich právnych predchodcov. Na tejto svojej argumentácii zotrvávali aj v
aktuálne prebiehajúcom konaní, ktorú zmenili až potom, čo bol vo veci vypracovaný geometrický plán.

Navrhovateľ aj počas konania vedeného pod sp. zn. 7C/1122/1992 aj v priebehu aktuálne vedeného
konania poukazoval na reálnu deľbu z roku 1940, od ktorej odvíjal vlastnícke právo svojich právnych
predchodcov, na základe ktorej vstúpili jeho právni predchodcovia ako vlastníci do úžitku. Súd v tejto
súvislosti poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/3738/94 zo dňa 23.1.1995,
ktorým bol zrušený rozsudok OS Žilina č.k. 7C/1122/92-160 a v ktorom krajský súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že bude povinnosťou okresného súdu sa vysporiadať so
skutočnosťou, či navrhovateľmi (v aktuálnom danom konaní odporcami) označený komasačný stav je i
právne záväzným stavom vlastníckym, teda či bola, kedy bola, akým spôsobom realizovaná komasácia,
či bola zrealizovaná účinne a či novokomasovaní vlastníci vstúpili do užitku, resp. táto komasácia
nebola účinná a potom platí predkomasačný stav, vyporiadať sa s námietkou odporcu (v danom konaní

navrhovateľa) ohľadne dávnej realizácie deľby medzi právnymi predchodcami účastníkov. Súd z týchto
záverov krajského súdu i vychádzal aj v aktuálnom konaní, nakoľko podstata sporu sa odvíja od tých
istých skutočností a skutkových tvrdení účastníkov.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že komasácia v obci L. prebehla v rokoch

1937 až 1946, avšak nikdy nebola autentifikovaná a účastníci podľa nej ani nevstúpili do držby a mal
by platiť pozemnoknižný stav. Napriek tejto skutočnosti však v evidencii nehnuteľnosti a neskôr aj v
katastri nehnuteľnosti bol tento stav uznaný za platný bez toho, že by k takémuto výkladu existoval
právny podklad - právoplatné uznesenie o autentifikácii, súčasťou ktorého boli rozdeľovacie operátys autentifikačnou doložkou. Podľa komasácie účastníci ani nevstúpili do úžitku. Minimálne od roku
1940 boli nehnuteľnosti užívané Y. Z. a jeho rodinou a J. Z. a jeho rodinou, avšak v inom stave ako
bol uvádzaný v komasácii. Komasačný stav podľa komasačných máp vyhotovených okolo roku 1938

vytváral nehnuteľnosti par.č. 248 o výmere 358 m2 a parc.č. 253 o výmere 786 m2. Pozemnoknižné
hárky, ktoré boli vypracované okolo roku 1946 viedli ako držiteľov v hárku č. 237 pre parcelu 248 J.
Z. a L. Z. po 1 a v hárku č. 449 pre parcelu č. 253 J. Z., L. Z. a J. Z. po 1/3. V komasačných mapách
boli parc. č. 248 a 253 oddelené priečne, ale v evidencii nehnuteľnosti, ktorá sa viedla od roku 1964 už
boli predmetné parcely vedené ako podlomené, a to parc.č. 248/1 zastavaná plocha o výmere 158 m2,

248/2 zastavaná plocha dom č.XXX o výmere 200 m2 , parc.č.253/1 zastavaná plocha o výmere 393
m2 a parc.č. 253/2 zastavaná plocha dom č. XX o výmere 393 m2, ktoré už boli oddelené pozdĺžne a
v takomto stave boli aj J. Z. a J. Z. (podľa vyjadrenia svedkov L. Z. nehnuteľnosti neužíval ) užívané.
Prvý krát bol takto uvedený užívací stav v dedičskom konaní po L. Z. vedenom pod sp.zn. D 20/1967.
Užívací stav bol teda rozdielny ako stav uvedený v komasácii a nemožno teda tvrdiť, že účastníci vstúpili
do úžitku podľa komasácie. To potvrdila vo svojej výpovedi aj znalkyňa Ing. O., ktorá uviedla, že pri

porovnaní komasačnej mapy táto je rozdielna ako mapa podľa evidencie nehnuteľnosti. Znalkyňa
Ing. O. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že rozdelenie parciel pravdepodobne nastalo pri šetrení
pracovníkov geodézie v teréne, ktorí rozdelením parciel vyznačili užívací stav, tak aby mohli byť vedené
evidenčné listy. Na evidenčných listoch sa viedol užívací stav a par. č. 248 a 253 boli užívané dvoma
užívateľmi.Znalkyňapoukázalanato,ženaSprávekatastraŽilinasanenachádzadokumentácia(súpisy

parciel, zoznam užívateľov, zoznam vlastníkov, ktoré boli vedené a aktuálne do konca roka 1992), tieto
boli skartované a nie je možné zistiť, na základe akého podkladu boli predmetné parcely rozdelené.
Parcely boli rozdelené približne na polovicu, taktiež nie je možné zistiť na základe čoho sa zmenili
výmery. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla i rozhodujúce súvislosti s technickou otázkou zákresu
zhotoveného geometrického plánu, poukázala na nesúlad písomného a mapového operátu. Na tento

nesúlad poukázal znalec Ing. Q. v znaleckom posudku v minulosti prebiehajúcom konaní k spisu sp.zn.
7C 1122/92 vo svojom znaleckom posudku zo dňa 12.5.1993 (súd poukazuje na str. 30 pripojeného
spisu). Tento znalec konštatuje, že hranica rozdeľujúca sporné parcely do mapy katastra nehnuteľnosti
bola zakreslená, resp. vykartírovaná na podklade geometrického plánu z roku 1961, keď v tom čase
pravdepodobne došlo k dohode o rozdelení spoluvlastníctva sporných parciel, zároveň však uviedol, že

tento geometrický plán nebol po právnej stránke realizovaný a ak by mala byť rešpektovaná hranica
uvedená v tomto geometrickom pláne musia byť upravené aj výmery jednotlivých parciel. V závere
znalec poukazuje na to, že riešenie rozdelenia spoluvlastníctva podľa uvedeného geometrického plánu
je nevýhodné pre obidve strany z dôvodu nevyhovujúceho priestoru okolo domových nehnuteľností.
Na základe nového mapovania, ktoré prebehlo v 90-tych rokoch , boli parcely v teréne podľa užívacieho

stavu zamerané a následne prečíslované. Táto skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku znalkyne
Ing. O.. V tomto znaleckom posudku znalkyňa uvádza, že nové mapovanie prevzalo vlastnícku hranicu
z geometrického plánu z roku 1961 a dalo správne výmery, hranica je zakreslená čiarkovane preto,
že je vyznačený spor o hranicu, ktorý už v tom čase prebiehal, čiarkovaná hranica zakreslená
na katastrálnej mape medzi predmetnými parcelami približne kopíruje hranicu zakreslenú na mape

evidencie nehnuteľnosti, ktorá je totožná so zákresom z geometrického plánu. Parcely boli prečíslované,
výmery prečíslovaných parciel boli vypočítané z merania a tým sa odstránil nesúlad grafickej výmery a
výmery vedenej na liste vlastníctva.
Z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že stav tak ako bol evidovaný v evidencii
nehnuteľnosti a neskôr prevzatý aj katastrom nehnuteľnosti nezodpovedná skutočnému právnemu

stavu, a teda údaje katastra zapísané na LV č. XX a XXX ustanovené v § 70 ods. 2 Zák. č. 162/1995
Z.z. nezodpovedajú právnemu stavu a nemožno ich považovať za hodnoverné a záväzné. Opätovne
okresný súd konštatuje, komasácia v obci L. nebola autentifikovaná a účastníci podľa nej ani nevstúpili
do úžitku, avšak operát vyhotovený pri komasácii sa nesprávne využíva ako právny podklad. Navyše
v evidencii nehnuteľnosti vedený užívací stav sa odvíja od geometrického plánu z roku 1961, ktorý

taktiež nebol právne realizovaný a zápisy uskutočnené na LV č. XX a LV č. XXX po novom mapovaní
taktiež vychádzajú z uvedeného geometrického plánu, kde výmery boli vypočítané z merania. Takto
sa len odstránil nesúlad grafickej výmery a výmery na LV, to však nič nemení na tom, že takýto zápis
nie je hodnoverný a záväzný. Tak, ako na to poukázala aj znalkyňa v danom prípade v celej evidencii
nehnuteľnosti bola nezrovnalosť v grafickej výmere a písomnej výmere a bola tam chyba 20 rokov a

preto sa nemožno opierať o výmeru, dôležitá je hranica medzi týmito nehnuteľnosťami a malo by sa
vychádzať zo skutočnej držby.
Okresný súd uvádza ďalej, že napriek tomu všetky zápisy uvedené v evidencii nehnuteľnosti a katastri
nehnuteľnosti slúžili ako podklad k nadobúdacím titulom vlastníckeho práva účastníkov, k dedičskýmkonaniam, ako aj k právnym úkonom pri prevodoch nehnuteľnosti, čo vyplýva z chronologického
popísania skutkového stavu vyššie a to napriek tomu, že mal platiť pozemnoknižný stav.
Znalkyňa Ing. O. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že do komasácie platil stav vedený v

pozemkovej knihe, ku ktorej nebol zhotovený mapový podklad a nebolo možné identifikovať parcely
uvedenévpozemkovejknihevteréne.Identifikáciapozemnoknižného stavusostavomvENjesúčasťou
pripojeného dedičského spisu D 20/1967 zo dňa 23.5.1967, ktorá identifikuje EN parcely č. 248/1,
248/2, 253/1, 253/2 s pozemnoknižnými parcelami vedenými v PK vložkách č. 337,338,450,451, ďalšia
identifikácia z 18.5.1972 na č.l.606 spisu uvádza PK vložky 337,450 a 451, ktorá identifikuje v nich

uvedené parcely taktiež s parc. č. 248/1, 248/2, 253/1 a 253/2 ale aj s ďalšími EN parcelami, ktoré sú
však v užívaní iných užívateľov. Predmetné PK vložky však neevidujú všetky parcely v nich uvedené v
celosti, ale u niektorých len v určitom podiele, a preto ani v konaní zistený pozemnoknižný stav nedáva
úplný právny podklad. Vo všetkých uvedených pozemnoknižných vložkách majú spoluvlastnícke podiely
právni predchodcovia účastníkov Y. Z. a J. Z., okrem nich sú v uvedených pozemnoknižných vložkách
vedení aj ďalší spoluvlastníci. V roku 1940 uzatvárali dohodu o rozdelení spoluvlastníctva už len J. Z.

a Y. Z., ktorá je zachytená v 14. zápisnici a v ktorej bližšie popísali, ktoré nehnuteľnosti si delia, aké
v nich majú spoluvlastnícke podiely a čo je dôvodom ich deľby. Bolo preto potrebné vyriešiť otázku čo
tvorilo právny základ deľby už len medzi J. Z. a Y. Z., ktorí sú právnymi predchodcami účastníkov. Aj
keď v zápisnici nie sú uvedené konkrétne čísla parciel, ani z akého stavu, či pozemnoknižného alebo
komasačného Y. a J. Z. vychádzali, z ich popisu v zápisnici je zrejmé, že ide o nehnuteľnosti, ktoré

sú v súčasnej dobe vedené na LVč. XX a XXX, t.j. 714,716, 717 a 718, 720, predtým 248/1,253/2 a
248/2, 253/1 a pôvodne 248 a 253. Predmetom deľby boli aj iné parcely, ktoré však nie sú predmetom
tohto konania.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predmetné nehnuteľnosti ostatní pozemnoknižní
podieloví spoluvlastníci zapísaní v PK vložkách pred rokom 1940 užívali, z výsluchu svedkov, ktorí

všetci popisovali len užívanie J. Z. a jeho právnych nástupcov a Y. Z. a jeho právnych nástupcov
mal súd za preukázané, že nehnuteľnosti ostatní pozemnoknižní spoluvlastníci vedení v pozemkovej
knihe neužívali a ani žiadny z nich, resp. ich právnych predchodcov sa nedomáhal užívania, resp.
ochrany vlastníckeho práva alebo vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to až doposiaľ. Z
uvedeného možno vyvodiť odôvodnený záver, že už pred rokom 1940, teda v čase keď dochádzalo

k sceľovaniu pozemkov a prebiehala komasácia, v roku 1938 boli zhotovené komasačné mapy, došlo
medzi podielovými spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe k dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, nasvedčuje tomu aj identifikácia z roku 1972, v ktorej sú ďalší podieloví
spoluvlastníci zapísaní v PK vl. 337 (v ktorej nehnuteľnosti podľa identifikácie tiež tvoria predmetné
parcely) vedení ako užívatelia iných EN parciel. K tejto dohode došlo za platnosti bývalého uhorského

práva s poukazom na rozh. č. 911 Úr.sb., podľa ktorého: v dlhotrvajúcom stave držby a užívania
nehnuteľností, vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa
ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba
spatrovať dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj
čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavretá aj mlčky ( konkludentným činom).

Na neplatnosť takejto dohody nevplýva okolnosť, že niektoré časti nehnuteľností má v spoločnej držbe
viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. Podľa Úr.sb. 1201 ak si
spoluvlastníci spoločnú nehnuteľnosť v prírode rozdelili, tým je už žaloba o zrušenie spoluvlastníctva - či
užverejnoudražboualeborozdelenímvprírode-prekonanáanezáležíaninatom,čiuskutočnenádeľba
zodpovedá pozemnoknižnému (po prípade ináč tvrdenému) pomeru vlastníckemu. Po platne vykonanej

deľbe v širšom zmysle môže ísť už len o jej pozemnoknižné prevedenie.
Okresnýsúduvádza,žekoznačenejdohodedošlomimozápisv pozemkovejknihe,avšaknajejzáklade
podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí zostali
len J. Z. a Y. Z., v rozsahu tak ako to deklarovali v 14. zápisnici, ktorá ako jediný relevantný doklad z
tohto obdobia sa zachovala. Deklarovaná výška ich spoluvlastníckych podielov v podstate aj zodpovedá

tomu, že v PK vl. 450 a 451 má Y. väčší podiel ako J. a PK vložkách 337 a 338 majú rovnaké podiely.
Predmetná dohoda potom tvorila právny základ pre deľbu medzi Y. a J. Z. prevedenú v 14.zápisnici, na
ktorú sa taktiež vzťahujú vyššie citované rozhodnutia, a z ktorej súd ďalej vychádzal a na základe ktorej
aj vstúpili do vlastníctva a do úžitku rozdelených nehnuteľností v stave tak, ako sa dohodli. Preto pokiaľ
potom J. Z. zaopatrovacou zmluvou v roku 1973 prevádzal nehnuteľnosti, ktoré vlastnil na L. T. a jeho

manželku O., a tieto bližšie popísal v zaopatrovacej zmluve, pričom vychádzal z evidenčného stavu,
ktorý ale bližšie vymedzil aj pozemnoknižnými zápismi, pričom uviedol, že odovzdáva celý svoj majetok
prevádzal ho ako vlastník v rozsahu tak, ako ho vlastnil, a potom následne v stave tak, ako to vlastnili L.
T. a jeho manželka boli prevedené na navrhovateľa v roku 1979. Taktiež pokiaľ odporcovia na základededičského konania po J. a kúpnej zmluvy (od dediča po R., predtým L.) nadobudli nehnuteľnosti taktiež
v evidenčnom stave nadobudli ich od vlastníkov, ktorých vlastnícke právo bolo odvodené od Y. Z. v
rozsahu tak, ako ho vlastnil. Iný výklad by spochybnil dlhotrvajúci nerušený vedený vlastnícky a užívací

stav a viedol by k narušeniu právnej istoty nielen navrhovateľa, ale aj odporcov, ktorých vlastnícke
právo cez ich nadobúdacie tituly (u navrhovateľa darovacia a kúpna zmluva) a u odporcov (dedičstvo a
kúpna zmluva) je odvodené od vlastníckeho práva ich právnych predchodcov J. Z. a Y. Z., keď žiadny z
podielových spoluvlastníkov vedených v PK vložkách minimálne od roku 1940, keď došlo k deľbe medzi
J. a Y. túto nenamietal. Taktiež súd v konaní nemal preukázané, že by za života J. Z. a právnych

nástupcov po Y. Z. (J. Z. a L. Z.) existovali spory o vlastníctvo a užívanie, nepotvrdili to ani výpovede
svedkov. Prvé spory začali až po tom čo do práv právnych nástupcov po Y. Z. vstúpili odporcovia 1/ a
2/, t.j po roku 1986, keď prvý krát žalobou z roku 1991 spochybňovali vlastnícke právo navrhovateľa.
Neskoršie tvrdenia odporcov, ktorými spochybňovali reálnu deľbu podielových spoluvlastníkov
zapísaných v PK vložkách, ako aj reálnu deľbu medzi Y. a J., okresný súd vyhodnotil za účelovú,
vychádzajúcu z výsledkov dokazovania vykonávaného v priebehu konania s cieľom spochybniť

vlastnícke právo navrhovateľa. Pokiaľ tak, ako uvádzali, že ich právni predchodcovia - dedičia po Y. si
boli vedomí, že predmetom dedičstva po Y. boli len jeho podiely tak, ako ich mal zapísané v PK vložkách,
ako aj toho, že zápisnica napísaná dňa 28.4.1940 sa nikdy nerealizovala a jej obsah nebol akceptovaný
právnymi nástupcami po Y. Z., tak týmto tvrdením zároveň spochybnili svoje vlastnícke právo, pričom
si zrejme dostatočne neuvedomili, že sami podali vzájomný návrh na ochranu svojho vlastníckeho

práva, kde je taktiež potrebné preukazovať vlastníctvo. Nie je potom zrejmé na základe čoho potom
ich právni predchodcovia výlučne užívali oddelené časti a na základe čoho potom notár v dedičskom
konaní po L. Z. sp.zn. D 20/1967 tieto časti prejednal ako samostatné parcely a k takto oddeleným
parcelám postupne cez dedičské konanie a kúpnu zmluvu nadobudli vlastníctvo, keď komasácia nebola
autentifikovaná, užívanie bolo v inom rozsahu ako uvedené v komasácii, v pozemnoknižnom stave

mali ich právni predchodcovia len určité podiely. Celý čas od roku 1991, keď vyvolali na súde prvý
spor o vlastníctvo, takéto tvrdenia neuvádzali, poukazovali na komasáciu a prvý krát ich uviedli až po
rozsiahlom dokazovaní v predmetnom konaní, po vypracovaní znaleckých posudkov a to vo vyjadrení
doručenému súdu dňa 7.8.2012. Tvrdená skutočnosť, že obsah zápisnice z 28.4.1940 nebol právnymi
nástupcami po Y. Z. akceptovaný, nie je podstatnou, nakoľko v čase tejto deľby boli jej účastníkmi

spoluvlastníci J. Z. a Y. Z., teda podstatné je to, či ju uznávali J. Z. a Y. Z. a nie ich právni nástupcovia a
je potrebné z nej vychádzať, nakoľko na základe nej došlo k dohode čo do úžitku a vlastníctva tak ako
je to konštatované vyššie. V konaní ani nebolo preukázané, že právni nástupcovia po Y. Z. túto deľbu
neuznávali. Naopak, svedecké výpovede preukazujú, že nehnuteľnosti v rozdelenom stave (pozdĺžne)
užíval J. Z. a po smrti Y. Z. J. Z., že boli vybudované dva prístupy, jeden pre J. a jeden pre J. k parcele od

cesty L.. Súd zároveň poukázal na to, že J. Z. a Y. Z. si boli veľmi dobre vedomí čo a ako si rozdeľujú,
nakoľko v zápisnici označujú ako prvú parcelu od cesty L. po potok a druhú z parciel od potoka po poľnú
cestu a skutočným dôvodom bolo zabezpečiť prístup k ich domovým nehnuteľnostiam, čo nakoniec
nepriamo vyplýva aj z konštatovania znalca Ing. Q.. Obsah tejto zápisnice bol zapracovaný znalkyňou
Ing. O. na pokyn súdu v doplnenom znaleckom posudku č.170/2008. V tomto znaleckom posudku

znalkyňa uvádza, že predmetná zápisnica sa týkala par. č. 248, 253 a 272 (nie je predmetom sporu),
čo je nakoniec zrejmé aj z ďalších dôkazov a v ktorom aj graficky znázornila hranice zo 14.zápisnice do
komasačnej mapy a do katastrálnej mapy a skonštruovala nákres z popisu 14. zápisnice, kde zároveň
konštatovala, že pôvodná hranica popísaná v 14. zápisnici nie je totožná s hranicou zakreslenou podľa
zákresu geometrického plánu v komasačnej mape (geometrický plán bol vyhotovený po spísaní 14.

zápisnice v roku 1961), taktiež ani s hranicou zakreslenou čiarkovanou čiarou v katastrálnej mape. V
14. zápisnici je zaevidované rozdelenie týchto spoločných nehnuteľností.
Znalkyňa Ing. T. (ustanovená za znalkyňu v prebiehajúcom konaní) podľa uloženej úlohy súdom,
vyhotovila geometrický plán, rešpektujúci zákres priebehu hranice zo 14. zápisnice do katastrálnej
mapy podľa grafického znázornenia na str. 13 znaleckého posudku Ing. O. č.170/2008 a to tak, že

novovytvorené parcely budú zodpovedať ploche ohraničenej medzi pozemkami 720 a 714, 720 a 716,
718 a 716, 718 a 717 podľa zákresu na č.l. 435 spisu. Znalkyňa znalecký posudok vypracovala pod č.
13/2011, súčasťou ktorého je geometrický plán. V ňom novovytvorené nehnuteľnosti CKN 718/2, 720/2,
720/3 a nehnuteľnosti 714, 716, 717 zapísané na LV č. XXX (návrh č. 1 znal. Posudku ) rešpektujú
zákres priebehu hranice zo 14. zápisnice do katastrálnej mapy. Pri svojom rozhodovaní okresný súd

vychádzal práve z návrhu č. 1 znaleckého posudku, nakoľko tento návrh vychádza zo 14. zápisnice.
Súhrnom všetkých uvedených skutočností súd konštatoval dôvodnosť návrhu navrhovateľa tak po
skutkovej, ako aj právnej stránke a jeho návrhu vyhovel.Vzájomný návrh odporcov na ochranu vlastníckeho práva ako nedôvodný zamietol, nakoľko z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ do vlastníckeho práva odporcom neoprávnene
nezasahuje.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd rieši postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia 1/, 2/. Ich odvolanie
smerovalo do výroku rozsudku, ktorým okresný súd určil výlučné vlastníctvo navrhovateľa Z. Z. k

pozemkom konkretizovaným v I. výroku rozsudku, v tejto časti sa odporcovia domáhali zmeny rozsudku,
v rámci tejto zmeny žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť, alternatívne rozsudok v tejto výrokovej časti
podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zároveň si uplatnili
i náhradu trov odvolacieho konania, tie vyčíslili v celkovej sume 179,08 eur (titulom trov právneho
zastúpenia v sume 79,58 eur a titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur). Nesúhlasili
s právnym názorom okresného súdu o tom, že došlo k dohode za platnosti bývalého Uhorského

práva s poukazom na rozhodnutie č. 911/ÚRZb, podľa ktorého v dlhotrvajúcom stave držby a užívania
nehnuteľnosti vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa
ktorého určití spoluvlastníci, určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba
spatrovať dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj
čo do vlastníckeho práva, takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky. Na neplatnosť takejto dohody

nevplýva okolnosť, že niektoré časti nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti
zase jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe.
S týmto právnym názorom okresného súdu nesúhlasia najmä z týchto dôvodov:
Odvolateliatvrdili,žemajúkdispozíciidvarozdielnetzv.14.zápisnicez28.4.1940,naktorýchsúpodpisy
R. X. starostu, I. O. svedka, a stránok Y. Z. a J. Z.. Už na prvý pohľad je zrejmé, že obe zápisnice, ktoré

sú písané ručne, sú písané dvoma rôznymi osobami, nakoľko rukopis nie je totožný. Podpisy svedka I.
O., starostu R. X. a Y. a J. Z. sú taktiež na oboch zápisniciach diametrálne odlišné. Je zrejmé, že na
zápisnici, ktorá bola súčasťou spisu 7C 1122/1992 sú podpisy Y. a J. Z. písané tou istou osobou, ktorá
nie je totožná s osobami Y. a J. Z. a taktiež v zápisnici, zapísanej v knižečke pre poznámky podielov
pre I. O. v I. dňa 18.4.1932 sú podpisy Y. Z. a J. Z. totožné, písané tou istou osobou a sú diametrálne

odlišné od podpisov Y. a J. Z. na zápisnici, ktorá bola pripojená ku spisu 7C/1122/92. Odvolatelia v tomto
smere poukazovali na dôkazy - zápisnicu z 28.4.1940, pripojenú ku spisu 7C 1122/92, zápisnicu tvoriacu
súčasť knižečky pre poznámky podielov pre I. O. z 18.4.1932. Zvýraznili, že obe tieto zápisnice mal
prvostupňový súd k dispozícii a muselo mu byť na prvý pohľad zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal, že
by tieto zápisnice boli podpísali vlastnoručne Y. a J. Z.. Poukazovali na diametrálne odlišné podpisy Y.

a J. Z. na uvedených zápisniciach, zrejme sú písané nejakou treťou osobou.
Poukazovali na závery súdu prvého stupňa, ktoré uvádza na strane 29 v poslednom odstavci rozsudku,
že vo všetkých PK vložkách majú spoluvlastnícke podiely právni predchodcovia účastníkov a to Y. Z. a
J. Z.. V odvolaní konretizovali, že v PK vložke č. 451, parcela č. 103 Y. Z. má podiel 5/24, J. Z. 5/24, v PK
vložke č. 213 parcela č. 105, 112, 114, 116 Y. Z. a J. Z. mali rovnaký podiel po D. Z.. V pozemnoknižnej

vložke č. 141, parcela č. 109 má podiel len Y. Z. pod r.č. 25 a 35. J. Z. v tejto nemá žiaden spoluvlastnícky
podiel. V PK vložke č.450 Y. Z. pod r.č. 2, 9, 11 a J. Z. pod r.č. 10. V PK vložke 452, parcela č. 115 J. Z. a
Y. Z. nemajú žiaden podiel. V PK vložke č. 338, parcela č. 111, 104, 107, 115 pod r.č. 8a) je Y. Z., pod r.č.
9b) J. Z.. V PK vložke č. 337, parcela č. 102, 104, 107, 115 pod r.č. 8a) Y. Z., pod r.č. 8b) J. Z.. Pokiaľ sa
týka tzv. 14.tej zápisnice z 28.4.1940 sa uvádza, že spomenuté stránky majú spoločné pľace a záhrady

v šiestich parcelách. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože J. a Y. boli podielovými spoluvlastníkmi v 14-
tich parcelách a nielen v parcelách šiestich. Pokiaľ ide o podielové spoluvlastníctvo J. a Y. Z., odvolatelia
1/,2/ uvádzali v konkrétnom odvolaní i konkrétne označili parcele, v ktorých podľa nich menovaní právni
predchodcovia účastníkov mali svoje podiele. Napokon poukazovali na obsah predmetnej zápisnice,
kde sa uvádza neurčitá výmera „pľacu je asi 329 m2“. Z tohto odvolatelia vyvodili zrejmosť, že účastníci

predmetnej zápisnice nevedeli presnú výmeru parciel, ktorá mala byť jej predmetom. Ďalej z jej obsahu
nevyplýva žiadny oporný bod, od ktorého by mali byť prípadné šírky merané. Obsah uvedenej zápisnice
po jeho spísaní nikto v teréne nevyznačil a naďalej uvedené parcely ostali v spoločnom užívaní Y. a J. Z..
Novovytvorené KN-C parcele č. 718/2 v zmysle geometrického plánu Ing. S.
T.zodňa2.12.2011užívaliokremY.aJ.Z.ajiníobčaniaObceL..Vposudzovanejvecibolojednoznačne

preukázané, že Y. a J. Z. nevstúpili čo do držby a užívania v zmysle 14.tej zápisnice zo dňa 28. 4.
1940, pretože naďalej uvedené nehnuteľnosti užívali spoločne, nerozdelené a nemali ich oplotené, a to
konkrétne v časti novovytvorenej KN-C parcela. č. 718/2 a ďalej v časti novovytvorenej KN-C parcela č.
720/3 a ani v časti novovytvorenej KN-C parcele č. 720/2. Tieto parcely boli využívané spoločne Y. Z. a J.Z. v nerozdelenom stave a ich ďalej využívali aj iní občania Obce L., ktorí tadiaľ prechádzali do obchodu
a k lekárovi. Z toho teda jednoznačne vyplýva podľa odvolateľov, že zápisnica z 28. 4. 1940 nebola v
prírode realizovaná, nevstúpilo sa podľa nej do držby a úžitku, a preto nie je možné právne poukázať k

zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky
rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR.
Odvolatelia namietali i obsah znaleckého posudku Ing. S. T. č. 13/2011, podľa nich nie je zrejmé z
čoho znalkyňa vôbec vychádzala pri vytváraní novovytvorených KN-C parciel č. 718/2, 720/2 a 720/3.
Odvolatelia v podrobnosti poukazovali na technické parametre (šírku, dĺžku) jednotlivých pozemkov,

ktoré podľa znaleckého posudku mali patriť J., Y. Z.. Vytýkali rozdiel medzi matematickým výpočtom a
výsledkom v dohode. Na tieto technické otázky súvisiace so zameraním užívaním parciel čo do dĺžky,
šírky a jednotlivých zameraní v teréne odvolatelia poukazujú vo svojom odvolaní konkrétnymi údajmi
(odvolacísúdpoukazujenaobsahspisunač.l.786,787).Zvýraznili,žeznalkyňanevychádzalazobsahu
14. Zápisnice, z prílohy k znaleckému posudku vyplýva, že sa zaoberala len výmerami, ktoré by mal
nadobudnúť J. Z. a vôbec sa nezaoberala výmerami, ktoré by mal získať Y. Z. podľa 14. zápisnice.

Odvolatelia tvrdili, že všetci ostatní podieloví spoluvlastníci podľa pozemkovej knihy sú aj naďalej
podielovýmispoluvlastníkmipredmetnýchnehnuteľnostíamalibyťúčastníkmitohtosporu.Niejemožné,
a to ani súdom konštatovať, že v roku 1940 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
medzi dvoma podielovými spoluvlastníkmi bez toho, aby účastníkmi takéhoto konania boli aj ostatní
podieloví spoluvlastníci, ktorých sa výrok takéhoto rozsudku bezprostredne dotýka a zasahuje do ich

spoluvlastníckych práv.
Poukazovali na obsahové znenie § 91 ods. 2 O.s.p., následne na princípy tzv. nerozlučného
spoločenstva, ktorým je podielové spoluvlastníctvo. Uvádzali nespornú skutočnosť, že komasácia vo
L. autentifikovaná nebola, nebola teda právne dokončená a nie je možné z nej vychádzať ako z
platného právneho stavu. Za nesprávny názor považovali skutočnosť konštatovanú okresným súdom

na str. 30 napadnutého rozsudku, podľa ktorého na základe tzv. 14-tej zápisnice zostali podielovými
spoluvlastníkmi v predmetných PK parceliach č. 102, 104, 107, 115, 111, 109, 106, 114, 116, 113, 119
len J. Z. a Y. Z.. Keďže účastníkmi tzv. 14-tej zápisnice neboli ostatní podieloví spoluvlastníci a ani
nevedia nič o jej obsahu a jej existencii, nemôžu ostatní podieloví spoluvlastníci predmetných pozemno-
knižných parciel stratiť na základe tzv. 14.tej zápisnice svoje spoluvlastnícke práva k predmetných

nehnuteľnostiam.Vzhľadomnato,ženazákladetzv.14.tejzápisnicenedošlokvýlučnejdržbeaužívaniu
predmetných nehnuteľností tak, ako to bolo uvedené v uvedenej zápisnici, parcely neboli rozdelené, J.
a Y. Z. neužívali uvedené nehnuteľnosti vo vydelenom stave, ale naďalej ich užívali spoločne, nemohol
J. Z. nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami ako vlastnými. Bolo v konaní jednoznačne preukázané,
že minimálne 40. rokov dozadu Správa katastra Žilina v Obci L. vychádzala nesprávne z komasačného

stavu a na základe takéhoto nesprávneho komasačného stavu dochádzalo k prevodom nehnuteľností,
či už na základe kúpnych a iných zmlúv, alebo na základe dedičských rozhodnutí. Spochybňujú reálnu
deľbu z 28. 4. 1940 z toho dôvodu, že táto nebola uskutočnená za účasti všetkých podielových
spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, nie je zrejmé, ktorých konkrétnych PK parciel sa týka, nie
je zrejmá výmera parciel, ktoré mali byť predmetom predmetnej dohody, je nejasná, neurčitá a podľa

nášho názoru právne absolútne neplatná. Navrhovateľ nepreukázal, že účastníkmi tejto dohody boli Y.
Z. a J. Z., nakoľko nebolo preukázané, že podpisy na uvedených dohodách sú vlastnoručnými podpismi
Y. a J. Z.. J. Z., ani jeho právni nástupcovia nemali na základe tejto dohody vydelené nehnuteľnosti
vo výlučnej držbe a užívaní, pretože tieto nehnuteľnosti užívali spoločne a po nich ich užívali spoločne
aj naši právni predchodcovia odvolateľov. Pokiaľ sa týka vlastníckeho práva odvolateľov (odporcov) k

nehnuteľnostiam, uvádzali, že tieto nie sú predmetom tohto sporu, právne úkony tak, ako u navrhovateľa
sa realizovali na základe komasačného stavu, nakoľko Správa katastra v Žiline štyridsať rokov uznávala
za platný právny stav nesprávne stav komasačný. Správa katastra Žilina v 90-tich rokoch ani nebola
ochotná vydať potvrdenie o tom, že komasácia v Obci L. nebola autentifikovaná, neskôr už konštatovala,
že komasácia v Obci L. nebola autentifikovaná, ale že sa z nej ako z právneho stavu vychádza. Oni nie

sú osoby práva znalé a vychádzali z potvrdenia Správy katastra Žilina. Ani netvrdili, že obsah zápisnice
z 28. 4. 1940 nebol právnymi nástupcami po Y. Z. akceptovaný, Tvrdili ale, že predmetom dedičstva
po Y. Z. boli len jeho ideálne spoluvlastnícke podiely v pozemno-knižných parcelách a keďze dedičské
konanie po Y. Z. právoplatne skončilo až v roku 1946 a notár ako osoba znalá práva (aj Uhorského
práva na Slovensku, ktoré platilo ešte v roku 1946), by bola musela vychádzať zo zápisnice z 28.

4. 1940 v dedičskom konaní po Y. Z., ale notár z obsahu tejto zápisnice z 28. 4. 1940 nevychádzal,
a to aj napriek tomu, že mu ako osobe znalej práva muselo byť zrejmé rozhodnutie Úradnej zbierky
Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932 a napriek tomu nepovažoval notár túto zápisnicu za listinu, ktorá
zakladala nové vlastníckeho vzťahy a predmetom dedičstva po Y. Z. neboli nehnuteľnosti, ktoré malivzniknúť na základe zápisnice z 28.4.1940, ale predmetom dedičstva boli jeho ideálne spoluvlastnícke
podiely podľa pozemkovej knihy, tak ako sú v predmetnom dedičskom konaní špecifikované.
Zvýraznili, že na predmetné pozemky nie sú vybudované dva prístupy. Prístup na predmetné pozemky

je jeden, a to mostík vybudovaný z asfaltovej cesty.
Odvolatelia k svojmu odvolaniu pripojili i fotokópie zápisnice napísanej vo L. z 28. 4. 1940 medzi Y. Z.
a J. Z. (na č.l. 791 a 792 spisu) ako aj zápisnicu napísanú 28.4.1940 medzi a J. Z. a Y. Z. (poukaz
na spis 7C/1122/1992 nachádza sa na čl. 793 a 794 spisu. Ďalej v doplnenom podaní k odvolaniu
predložili i testament napísaný Y. Z. starším dňa 7.4.1937, uviedli, že sa na ňom nachádza vlastnoručný

a pravý podpis Y. Z. staršieho, zvýraznili, že na základe tohto dôkazu je jednoznačné, že navrhovateľ
nepreukázal, že dňa 28.4.1940 by bol Y. Z. starší účastníkom akejkoľvek dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, pretože ním predložené zápisnice neobsahujú podpis Y. Z. staršieho.
Navrhovateľ nepreukázal tým, že by Y. Z. st. bol takúto dohodu realizoval.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/,2/ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdiť pre vecnú správnosť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa vykonal
všetky relevantné dôkazy, tie riadne vyhodnotil, vyvodil z nich správne právne závery tak z hľadiska
hmotného i procesného. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktoré je presvedčivé a úplné. Nesúhlasil so spochybňovaním právneho názoru súdu
odvolateľmi vo vzťahu k aplikácii rozhodnutia č 911/1932 Úradnej zbierky v otázke k reálnej deľbe

nehnuteľnosti. Zvýraznil vierohodnosť 14. zápisnice ako súčasť dokumentu označeného I. O., ako
zápisničná knižečka pre poznámky podielov pre I. O. v I. dňa 18.4.1932 a tým je nespochybniteľná.
Sú v nej zadokumentované všetky listiny o právnych úkonoch s prvým zápisom označeným ako
prvá zápisnica napísaná v I. 16.5.1932 posledným zápisom - zápisnicou napísanou 23.1.1946, s
počtom očíslovaných právnych úkonov v tomto dokumente je 39. Nie je preto právne významné

porovnávať podpis Y. Z. na 14. zápisnici s podpisom Y. Z. st. na testamente zo dňa 7.4.1937, ktorý
odporcovia v 1/, 2/ rade pripojili k doplneniu odvolania. Ani súd pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo
skutočnosti,žeby14.zápisnica,ktorábolapredloženásúdu,bolapodpísanánanejuvedenýmiosobami.
Navrhovateľ zvýraznil správne zdôraznenie rozhodujúcej otázky súdom prvého stupňa že v roku 1940
bola uzavretá dohoda o rozdelení spoluvlastníctva medzi J. Z. a Y. Z., ktorej obsah je zaznamenaný v

14. zápisnici, ktorá bola súdu predložená ako listinný dôkaz. Obidvaja podieloví spoluvlastníci presne
popísali,ktorénehnuteľnostisúpredmetomrozdelenia,akévnichmajútítodvajapodielovíspoluvlastníci
spoluvlastnícke podiely, aké budú mať v držbe pozemky po dohode o deľbe a aký je dôvod, pre ktorý
sa rozhodli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. V konkrétnostiach navrhovateľ poukazoval
na konkrétny obsah prehlásenia Y. Z. a J. Z. v označenej dohode. Zo zisteného skutkového stavu

súdom je zrejmé, že cesta L. je štátna cesta zo Žiliny smerom na Višňové ku kostolu, nad ktorou
sa nachádzajú pozemky parc. č. CKN.248/l CKN 248/2 podľa starého označenia a podľa súčasného
parcelného označenia ide o cestu pod pozemkami parc.č. CKN 717 a CKN 718. Tvrdenie odporcov
1/, 2/, že by po uzavretí dohody o reálnom rozdelení nehnuteľností, ktorá je obsahom 14. zápisnice
napísanej 28.4.1940 medzi Y. Z. a J. Z., mali zostať uvedené pozemky v spoločnom užívaní Y. Z. a J. Z.,

je v rozpore so zisteným skutkovým stavom súdom a takýto záver nie je možné vyvodiť ani z toho, že
predmetnépozemkovénehnuteľnostipoichrozdelenínebolinahranicioplotené.Jevzásadnomrozpore
so zisteným skutkovým stavom tiež tvrdenie uvedené v odvolaní, že deľba, ktorá bola uskutočnená
medzi podielovými spoluvlastníkmi Y. a J. Z., nebola v prírode realizovaná, ako i tvrdenie, že podľa
tejto zápisnice sa nevstúpilo do držby a úžitku. V tomto smere navrhovateľ poukazuje aj na výpovede

svedkov D. E., R. P., ktoré sú dcérami J. Z., J. L., O. T., vrátane výpovedí svedkov O. T., R. P., D. E. v
konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn, 7C 1122/92. Y. a J. Z. mali záujem na reálnom
rozdelení spoločných nehnuteľností a preto bezodkladne po uzavretí dohody o reálnej deľbe spoločných
nehnuteľností došlo i k realizácii tejto dohody a vstupu do držby pozemkových nehnuteľností v zmysle
dohody.

Jezrejmé,žeodvolateliasinesprávnevykladajúobsahdohody.Vtejtosúvislostinavrhovateľpoukazoval
na technické parametre uvádzané odvolateľmi v odvolaní vo vzťahu k šírke, dĺžke, výmere konkrétnych
nimi namietaných pozemkov. Vo vzťahu k namietaným otázkam odvolateľov k znaleckému posudku
opätovne navrhovateľ zvýrazňuje nesprávny výklad 14. zápisnice odvolateľmi a to v rozpore s obsahom
14. zápisnice a prejavmi vôle podielových spoluvlastníkov a účelom čo sledovali rozdelením podielového

spoluvlastníctva, pretože keď podieloví spoluvlastníci vychádzali z rozsahu spoluvlastníckych podielov,
ktoré vlastnili v čase deľby tak, ako rozsah spoluvlastníckych podielov v čase deľby uznávali a to pri
prvej parcely od cesty L., v ktorej mal Y. Z. ako prehlásil v 14. zápisnici podiel 2/3 a J. podiel 1/3, údaj
4,35 m širiny je už údaj o šírke pozemku podielov, podobne ako údaj o šírke pozemku, ktorý podielzostal Y. v tejto prvej parcely 10,20 m širiny, tak ako je už uvedené vyššie v tomto vyjadrení. Navrhovateľ
poukazoval i na stranu 2,3,4 znaleckého posudku ako i prílohy č. 1,2 znaleckého posudku č. 13/2011
znalkyne Ing. S. T., kde sa vyjadruje k zameraniu bodov novovytvorených hraníc parciel CKN 718/2,

CKN 720/2, CKN 720/3.
Pri námietke odvolateľov, že účastníkmi tohto sporu mali byť všetci pozemnoknižní spoluvlastníci
pozemkových nehnuteľnosti, z ktorých boli aktuálne sporné parcele novovytvorené, navrhovateľ
poukazuje na konštatovanie súdu prvého stupňa v rozsudku a skutkovú okolnosť, že až do podania
žaloby odporcami v konaní vedenom na OS Žilina 7C/1289/91 (doručené 10.12.1991) neboli spory o

vlastnícke právo k predmetným pozemkovým nehnuteľnostiam a všetci pôvodní podieloví spoluvlastníci
uznávalideľbu,ktorábolamedzipodielovýmispoluvlastníkmiJ.Z.aY.Z.,ktorájeobsahom14.zápisnice
napísanej dňa 28.4.1940. Nebolo preukázané, že by niektorí z podielových spoluvlastníkov až do
dnešného dňa, okrem právnych nástupcov po podielovom spoluvlastníkovi Y. Z. - odporcami v 1/,2/
rade neuznávali stav, že podielovými spoluvlastníkmi v čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, ktorá je obsahom 14. zápisnice zo dňa 28.4.1940, boli už len Y. Z. a

J. Z.. Naviac aj právni nástupcovia po neb. Y. Z., ktorými sú odporcovia v 1/, 2/ rade, netvrdia ani
v tomto konaní, že by existovalo podielové spoluvlastníctvo v pozemkových nehnuteľnostiach podľa
súčasnéhooznačeniaparc.č.CKN717,718,714a720,ktorébymalibyťvytvorenépodľaodporcovzpkn
parciel 102, 104, 107, 115, 111, 109, 106, 114, 116, 113, 119. Navrhovateľ za vecne správne vyhodnotil
právne hodnotenie súdom prvého stupňa, keď v závere, že už pred rokom 1940, teda za platnosti

bývaléhouhorskéhopráva došlomedzipozemno-knižnýmispoluvlastníkmikprávnymúkonom,anebolo
teda potrebné, aby účastníkmi deľby boli všetci podieloví spoluvlastníci pozemkových nehnuteľností, z
ktorých sú vytvorené súčasné parcely podľa stavu CKN 717, 714, 718 a 720. Za nedôvodnú vyhodnotil
navrhovateľ námietku odporcov o nedostatku ich pasívnej legitimácie.
Navrhovateľ dodal, že porovnaním 14. zápisnice, ktorá tvorí súčasť knižečky pre poznámky podielov pre

I. O. v I. dňa 18.4.1932 (príloha znaleckého posudku znalkyne Ing. S. T. ako príloha č. 6) a xerokópie
14. zápisnice nachádzajúcej sa na strane 800 spisu OS Žilina sp. zn. 7C/1122/92 je možné zistiť, že ich
znenie je totožné, obe zápisnice sú písané tou istou osobou s tým rozdielom, že 14. zápisnica, ktorá je
súčasťou knižečky pre poznámky podielov pre I. O. v I. dňa 18.4.1932 je písaná už úhľadným písmom,
čo je možné vysvetliť tým, že I. O., ktorý vyhotovil tieto zápisnice,- zápisnicu, ktorá je v spise sp.zn.

7C 1122/92 v xerokópii, prepisoval ako osoba Ministerstvom zemédelstva Československej republiky
zo dňa 25.3.1927 číslo 12.204-XII a 1927 ustanovený na základe § 29 Nariadenia bývalého uhorského
ministerstva orby zo dňa 5.1.1909 číslo 20 hospodárskym znalcom pre komasačné a upravovacie
pojednávanie držby pozemkovej na Slovensku do evidencie právnych úkonov, v ktorej sa nachádzajú
zápisnice o právnych úkonoch za obdobie od 16.5.1932 až do 23.1.1946, už úhľadným písmom do

zápisničnejknižečkyuvedomujúcsi,žetátojesúčasťoudokumentu,ktorýbudepoužitýpreúradnéúčely.
Ani ostatné zápisnice ktoré sú súčasťou citovaného dokumentu - zápisnničnej knižečky -originál písaný
atramentovým perom, nie sú podpisované osobami, ktoré boli účastníkmi týchto právnych úkonov.
Napokon navrhovateľ zvýraznil, že obsah dohody o deľbe nie je možné vykladať inak ako tak, že
podieloví spoluvlastníci spoločných pozemkov Y. a J. Z. po vybudovaní rodinných domov prejavili vôľu

rozdeliť podielové spoluvlastníctvo k pozemkom nad cestou L. po poľnú cestu ( čo sa týka predmetu
sporu) tak, že Y. Z., ktorý mal postavený dom nad cestou L. sledoval deľbou nadobudnúť do vlastníctva
pozemokširšípricesteL.,pretoževtejtospodnejčastispoločnýchpozemkovpreddeľboumalpostavený
dom a J. Z., ktorý mal postavený dom pred deľbou pod poľnou cestou, deľbou dostať širší pozemok pod
poľnou cestou, všetko oproti šírke pozemku, ktorá bola odvodená od ich spoluvlastníckych podielov a

nadobudnúť tak do vlastníctva pozemky v šírke, ktorá by umožňovala dobrý prístup k domom a okolo
domov bez ohľadu na to, či pozemky v budúcnosti už ako vlastníci oplotia.Na základe vykonaného
dokazovania správne konštatuje okresný súd, že stav tak, ako bol evidovaný v evidencii nehnuteľnosti
a neskôr prevzatý aj katastrom nehnuteľnosti, nezodpovedá skutočnému právnemu stavu a teda údaje
katastra zapísané na LV č. XX a XXX ustanovené v § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. nezodpovedajú

právnemu stavu a nemožno ich teda považovať za hodnoverné a záväzné.
Z tohto dôvodu navrhovateľ žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať
trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 81,46 eur.
Odporcovia reagovali na písomné vyjadrenie navrhovateľa podaním doručeným odvolaciemu súdu
13.9.2013. Zotrvávali na svojich dôvodoch uvádzaných v podanom odvolaní. Nezmenili svoj postoj,

žiadali zmenu napadnutého rozsudku, zamietnutia návrhu navrhovateľa, alternatívne zrušenia rozsudku
a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.sp. v spojení s § 211 ods. 2

a 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.

Prioritne odvolací súd zvýrazňuje, že v posudzovanej náročnej právnej veci (tak po stránke skutkovej,
právnej) okresný súd precízne a dôsledne v najširšom rozsahu a s osobitnou zodpovednosťou
vykonal dokazovanie postupom tak, ako mu ukladá Občiansky súdny poriadok. Výsledky rozsiahleho

dokazovania okresný súd v písomnom odôvodnení rozsudku i v osobitostiach rozoberá, vykonané
dôkazy okresný súd vyhodnotil postupom podľa § 132 i nasl. O.s.p. a účastníkom dal odpoveď na
všetky otázky,ktorépočasdlhodobéhokonaniažiadaliriešiť predsúdomprvéhostupňataknavrhovateľ,
ako aj odporcovia. Odpovede, ktoré súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení rozhodnutia uvádza,
sú vyčerpávajúcim spôsobom vyargumentované, sú výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov :
písomných listín, obsahu pripojených spisov, výsluchu svedkov, účastníkov, odborných záverov znalcov

vyargumentovaných v znaleckom posudku, realizovaného technického merania geometrickým plánom,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou daného rozsudku.

Písomné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je v celom rozsahu v súlade s ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p., garantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Z týchto dôvodov i krajský

súd v celom rozsahu sa stotožnil nielen so skutkovými ale i s právnymi závermi súdu prvého stupňa a
tieto si aj zároveň osvojuje. Len na zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací
súd považoval za svoju povinnosť sa vyjadriť k podstatným odvolacím argumentom odporcov 1/,2/.

Krajský súd za neodôvodnený vyhodnotil odvolací argument odporcov 1/,2/ ktorí opakovanie vo

viacerých častiach odvolania spochybňujú podpisy Y. a J. Z. v 14. zápisnici z 28.4.1940. Tento odvolací
argument vychádza z tzv. nových tvrdení a skutočností, ktoré neboli pred súdom prvého stupňa
odvolateľminamietané,hocodvolateliabolipredsúdomprvéhostupňapoučenípodľa§120ods.4O.s.p.
Z týchto dôvodov na tento odvolací argument ( novú skutočnosť) vnesenú odvolateľmi v odvolacom
konaní odvolací súd už prihliadať a vecne riešiť nemohol.

Pokiaľ ide o námietky odporcov 1/, 2/ proti záverom znaleckého posudku Ing. T. smerujúce k technickým
otázkam rozmiestnenia pozemkov (čo do šírky, dĺžky), k technickým parametrom ich zakreslenia, k
technickému vytvoreniu, ich námietky nemajú vecné opodstatnenie. Kým závery znalca ( znalcov)
vychádzali z odborných znalostí v danej problematike, namietané závery odporcami 1/,2/ v odvolaní
vychádzali z ich laického názoru, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť vecnú správnosť záverov znaleckého

dokazovania. Krajský súd dodáva, že pri hodnotení znaleckého dôkazu ( dôkazov) okresný súd v
podrobnostiach uvádza skutkové, technické závery znalca, vychádzajúce z uložených úloh súdom
prvého stupňa. Úlohy, ktoré okresný súd pri vypracovaní znaleckého dokazovania znalcovi uložil
mali charakter najmä odbornej problematiky a odvolacie argumenty odvolateľov ostali len v rovine
laických ničím nepreukázaných tvrdení, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť odborné znalecké závery a na to

nadväzujúce právne závery súdu prvého stupňa.
V celom rozsahu za nedôvodné vyhodnotil krajský súd odvolanie odvolateľov namietajúce nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym
záverom okresného súdu, či už z hľadiska § 80 písm. c/ O.s.p. o existencii naliehavosti právneho
záujmu na určovacej žalobe, ako aj z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia uplatneného nároku

navrhovateľa. Aplikácia rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu
Československej republiky na daný spor vychádzajúc aj z dôsledne zisteného skutkového stavu má svoj
nespochybniteľný zákonný rámec. V nadväznosti na uvedené hodnotenie odvolacím súdom je potom
bez právneho významu a bez vecnej opodstatnenosti aj ďalšia odvolacia argumentácia odporcov o
nedostatku pasívnej legitimácie a o tom, že by mali byť účastníkmi konania aj ďalší pozemnoknižní

podieloví spoluvlastníci.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku ako aj v
súvisiacom výroku riešenia otázky trov konania potvrdil, nedotýkal sa výroku rozsudku v ktorom okresný
súd vzájomný návrh odporcov zamietol, pretože tento výrok odvolaním napadnutý nebol.
Keďžesúdprvéhostupňaotázkutrovprvostupňovéhokonaniariešilpostupompodľa§151ods.3O.s.p.,

rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania aplikáciou postupu podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné