Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112206212
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112206212.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: N.

L., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. K. XXXX, XXX XX B. M. L., Š. G. P., právne zastúpený Burian & partners,
s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti odporcovi: P. B., M..
XX.XX.XXXX, Q. M. XXX, XXX XX B. M. L., Š. G. P., právne zastúpený JUDr. Milanom Rojčekom,
advokátom so sídlom Bottova 7, 010 01 Žilina, IČO: 31 931 723, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh v plnom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.02.2012 podaným na Okresnom súde Žilina
dňa 21.02.2012 a po výzve súdu na odstránenie vád návrhu na začatie konania podľa ust. § 43 ods.
1 O.s.p. vo forme uznesenia č. k. 6C/34/2012-34 zo dňa 23.03.2012 upraveným podaním zo dňa
29.03.2012 doručeným súdu dňa 30.032012 domáhal proti odporcovi rozhodnutia súdu, ktorým by
bola odporcovi uložená povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi na najbližšom valnom zhromaždení
Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M., Ž. - G. J. W., konanom po právoplatnosti rozhodnutia
súdu v znení: „Ja, P. B. sa ospravedlňujem za nepravdivé výroky, ktoré som uviedol v listoch zasielaných

členom Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M., Ž. - G. a W.. Nie sú pravdivé moje tvrdenia, že
N. L. - nehospodári v spoločnom lese podľa stanov schválených na Valnom zhromaždení v roku 1999,
ale drevo svojvoľne ťaží bez súhlasu majiteľov a odpredáva bez evidencie skutočne vyťaženého dreva,
čím bolo znemožnené vlastníkom lesa kontrola finančných prostriedkov, - svojvoľne pri prerezávke
poškodzoval porasty, pričom vyťažené drevo bolo odpredávané bez súhlasu vlastníkov pozemkov, čím
boli títo poškodení finančne a došlo zo strany pána L. k neoprávnenému obohateniu, - pestovanie lesa
a ošetrovanie nebolo v súlade s platným lesohospodárskym plánom, pričom pán L. neposkytol žiadne

doklady o nakladaní s finančnými prostriedkami určenými na pestovanie lesa, - prevádzal pozemky
neznámych vlastníkov na seba a obdaroval nimi príslušníka policajného zboru p. U..“, ďalej uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a súčasne
uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že účastníci sú členovia Združenia
súkromných vlastníkov lesnej pôdy M., Ž. - G. a W. (ďalej len „Združenie“), ktoré bolo založené na
dosiahnutie spoločného hospodárenia v lesnej pôde v zmysle ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka

a zákona č. 229/1991 Zb. Navrhovateľ je predsedom uvedeného Združenia na základe väčšinovej
voľby členov združenia už 11 rokov. Odporca už od roku 2010 svojim konaním závažným spôsobom
zasahuje do jeho osobnostných práv, najmä do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a závažným
spôsobom poškodzuje jeho dobré meno. Odporca dňa 17.09.2011 na Valnom zhromaždení Združeniapred skupinou prítomných členov Združenia, ktorých bolo minimálne 40 uviedol nepravdivé tvrdenie:
„Keď som dal trestné oznámenie, tak behom dvoch mesiacov tento nakradnutý majetok previedol na
pána U..“. Uvedeným tvrdením chcel odporca poškodiť jeho meno ako osoby a tiež ako predsedu

Združenia pred členmi Združenia, nakoľko odporca má preukázateľný záujem byť predsedom tohto
Združenia. Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že odporca uvedené nepravdivé a difamačné tvrdenia šíri
ďalej, neupúšťa od zásahov do jeho osobnostných práv. Rozposiela poštou listiny, v ktorých udáva,
že: navrhovateľ - neoprávnene prevádzal pozemky neznámych vlastníkov na seba, - tieto následne
neoprávnene prevádzal na pána U., - je zlodej, kradne, dopúšťa sa sprenevery, - spôsobil členom

Združenia škodu, - bez súhlasu spoluvlastníkov ťažil drevnú hmotu, - pri prevádzke poškodzuje lesný
porast, - okráda členov združenia, - hospodári v lese v rozpore s lesným hospodárskym plánom, -
nevydáva potrebné doklady. Odporca pri svojom konaní neostáva len pri ústnom a písomnom šírení
neprávd, skresľujúcich informácií a haniacich tvrdení. Podáva na navrhovateľa opakovane niekoľko
trestných oznámení a následne šíri v obci a v Združení, že je navrhovateľ vyšetrovaný. Všetky podané
trestné oznámenia však boli orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté. Okrem toho odporca

podal podnet na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto na navrhovateľa ohľadom preskúmania účtovných
dokladov z hospodárenia Združenia za rok 2009, podania vysvetlení k vedeniu účtovnej evidencie
Združenia a preverenia formy vyplácania podielov jednotlivým členom Združenia. Navrhovateľ tak
uzavrel, že je nepochybné, že odporca svojim konaním robí všetko pre to, aby bolo jeho meno
„pošpinené“ v očiach spoločnosti, v ktorej sa pohybuje. Okrem toho odporca neustálym podávaním

trestných oznámení bez opodstatneného základu zmätočným spôsobom zasahuje do jeho ľudskej
dôstojnosti, ktorým konaním odporcu sa odôvodnene cíti šikanovaný, nakoľko sa musí opakovane
dostavovať k orgánom činným v trestnom konaní, podávať vysvetlenia, cíti sa ako „kriminálnik“, neustále
odpovedánazvedavéanedôverčivéotázkysusedovaznámych.Konanieodporcutakzasiahloznačným
spôsobom aj do jeho rodinného života, nakoľko neustály stres, ktorý kvôli odporcovi pociťuje má dopad

aj na medziľudské vzťahy s jeho blízkymi osobami. Všetky odporcom udávané informácie a údaje sú
nepravdivé. Ich šírenie spôsobilo značný rozruch v Združení i v obci, v ktorej žije navrhovateľ. Konaním
odporcu došlo k neoprávneným zásahom do jeho cti, dôstojnosti a dobrého mena. Klamlivé a hanlivé
tvrdenia odporcu značným spôsobom zasiahli tiež do jeho intímnej sféry, kde narušili jeho rodinný a
spoločenský život. Uvedený zásah predstavuje v značnej miere zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v

spoločnosti najmä v obci a Združení. Bezpochyby ide o závažnú ujmu, nakoľko vzhľadom na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, na intenzitu zásahu a jeho trvanie a tiež dôsledky o jej závažnosti
svedčia. Konanie odporcu napĺňa znaky zásahu do jeho osobnostných práv, zásah je neoprávnený
a je objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na jeho osobnosť. Navrhovateľ na záver uviedol, že
v danom prípade je možné upustiť od neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti,

avšak nie je možné odstrániť následky tohto zásahu. Primerané zadosťučinenie v podobe morálneho
zadosťučinenia v tomto prípade nemožno považovať za postačujúce, nakoľko prípadné ospravedlnenie,
či iná forma morálneho zadosťučinenia zo strany odporcu by nepokryla všetky sféry jeho života, ktoré
boli konaním odporcu poznačené. Vzhľadom na to požaduje od odporcu náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorá mu protiprávnym konaním odporcu vznikla. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, pri jej určení

vychádzal zo závažnosti zásahu do jeho práv a teda zo závažnosti nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla.
Má za to, že náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur je adekvátna intenzite zásahu, ako aj
následku, ktorý mu zásah spôsobil, ako aj osobám jemu blízkym. Náhrada vo výške 20.000,- eur by
mohla aspoň čiastočne zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorá mu preukázateľne vznikla.
Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konania vrátane podania navrhovateľa zo dňa 29.03.2012

písomne na výzvu súdu vyjadril podaním zo dňa 04.06.2012, v ktorom namietal, že nesúhlasí s
podaným návrhom, nakoľko nie je pisateľom listov zasielaných členom združenia. Je pravdou, že
vzťahy medzi účastníkmi konania, ako aj vzťahy medzi členmi združenia nie sú dobré. Avšak kritika
niektorých postupov navrhovateľa ešte nezakladá relevantný dôvod na podanie predmetného návrhu
a na žiadanie ešte aj neprimerane vysokej nemajetkovej ujmy. Či ako občan alebo člen Združenia

má právo a dokonca povinnosť v prípade podozrenia protiprávneho konania podať trestné oznámenie,
ktorý inštitút využil. Trestné oznámenie na navrhovateľa nepodal iba on, ale aj U. D., K. Y., L. W..
Rovnako aj navrhovateľ podal trestné oznámenie na neho, ale aj tiež na A. A.. Členovia Združenia dostali
taktiež fotokópie uznesenia OR PZ Čadca ČVS: ORP-656/OVK-CA-2011 zo dňa 23.12.2011, ktorým
bola vec na základe trestného oznámenia navrhovateľa na odporcu odovzdaná správnemu orgánu na

prejednaniepriestupku,pričomtotouznesenieovybaveníbolovyšetrovateľomdoručenéibaúčastníkom
konania a bolo rozposlané neznámym odosielateľom. Odporca ďalej uviedol, že tvrdí a opakovane
to zdôrazňuje, že nie je autorom listov, ktoré navrhovateľ uvádza v návrhu a kritiku adresovanú dňa
17.09.2011 na valnom zhromaždení Združenia na adresu navrhovateľa predniesol inou formou, akouviedol navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené, preto odporca navrhoval návrh zamietnuť v celom rozsahu
a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania.
Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 08.10.2013, dňa 04.03.2014,

dňa 06.05.2014, dňa 09.09.2014, dňa 28.10.2014 a dňa 13.01.2015 a vo veci napokon rozhodol na
pojednávaní dňa 10.02.2015.
Skutkovú a právnu argumentáciu v spore navrhovateľ v konaní zhrnul prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v jeho záverečnom prednese na pojednávaní dňa 10.02.2015, v ktorom tento uviedol, že
navrhovateľ v plnom rozsahu zotrváva na podanom návrhu, pričom sa pridržiava tak skutkovej, ako

aj právnej argumentácie prezentovanej v návrhu. Má za to, že odporca svojim konaním, ktoré je
špecifikované v návrhu, neoprávnene zasiahol do cti, dôstojnosti a dobrého mena navrhovateľa, pričom
takéto konanie je nielenže objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnej a mravnej integrity navrhovateľa
a privodiť mu v tejto sfére ujmu a ohroziť, resp. znížiť jeho spoločenský status, pričom k uvedeným
ujmám na strane navrhovateľa aj reálne došlo. Odporca v priebehu konania sám uviedol, že bol jedným
z autorov listov, na ktorých je uvedený ako odosielateľ a ktoré sú žurnalizované na č. l. 7 a 11 súdneho

spisu a s identickým obsahom adresovaných aj iným osobám, v ktorých vykresľoval navrhovateľa
ako kriminálnika a zlodeja. Odporca sa takisto priznal, že obálky, ktorých obsah tvorili uvedené listy,
rozposielal adresátom on osobne. Odporca však nepravdivé a hanlivé tvrdenia o navrhovateľovi nešíril
len prostredníctvom korešpondencie, ale aj osobne medzi obyvateľmi v obci, a to nielen v súkromnej
rovine, ale aj na verejnosti, čo demonštrujú či už výpovede svedkov, ako aj zvukový záznam priebehu

Valného zhromaždenia Združenia, ktoré sa konalo dňa 17.09.2011. Skutočnosť, že inkriminovaný výrok:
„Keď som dal trestné oznámenie, tak behom dvoch mesiacov tento nakradnutý majetok previedol na
p. U..“ uviedol odporca na adresu navrhovateľa na Valnom zhromaždení Združenia dňa 17.09.2011,
potvrdzuje jednak výpoveď navrhovateľa, ako aj svedecké výpovede svedkov zo dňa 06.05.2014. Toto
konanie odporcu v kumulácii s nespočetným ba až šikanóznym podávaním trestných oznámení zo

strany odporcu na navrhovateľa privodil stav, kedy bol navrhovateľ v očiach spoločnosti vnímaný ako
kriminálnik a zlodej. Konaním odporcu sa nielenže znížil spoločenský status navrhovateľa, ale boli
vážne narušené aj jeho rodinné vzťahy, pričom tieto negatívne následky majú trvalý charakter. Má za
to, že odporca je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní, nakoľko neoprávnene zasiahol do
práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, ako bolo podľa jeho názoru preukázané v tomto konaní.

Keďže zadosťučinenie v morálnej podobe v tomto prípade nemožno považovať za dostačujúce, nakoľko
navrhovateľova dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti bola v súvislosti s konaním odporcu v značnej
miere znížená a rodinné vzťahy navrhovateľa vážne poškodené, navrhovateľ sa legitímne domáha tiež
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom z hľadiska intenzity zásahu považuje žalovanú sumu
za adekvátnu.

Právny zástupca odporcu zhrnul skutkovú a právnu argumentáciu odporcu v spore rovnako vo svojom
záverečnom prednese na pojednávaní dňa 10.02.2015 tak, že naďalej žiadal návrh v danej veci
zamietnuť. V prvom rade poukazoval na rozpor samotného navrhovateľa v návrhu, ako aj v jeho
prednesoch na pojednávaniach, kde uvádzal rozporné skutočnosti s tými, ako ich uvádzal po poučení
o trestnoprávnych následkoch pred vyšetrovateľom v trestnej veci vedenej OR PZ Čadca OO PZ

Čadca, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-656/OVK-CA-2011.
V ďalšom spochybňoval hodnovernosť tvrdenia navrhovateľa v konaní vzhľadom na zatajené údaje v
tlačive ohľadom oslobodenia od súdnych poplatkov a taktiež na osvedčenie o vyhlásení o vydržaní,
ktoré vzbudzuje vážne pochybnosti vzhľadom na to, že svedkami tohto úkonu mali byť osoby, ktorá
jedna v tom čase mala 1 rok a druhá osoba 18 rokov a ktoré neboli spôsobilé potvrdiť skutočnosti

uvádzané v osvedčení o vydržaní. Ďalší rozpor v správaní a výpovedi navrhovateľa vidí odporca v
tom, že navrhovateľ uviedol, že v roku 2012 ponúkol funkciu predsedu Združenia, pričom aj samotný
odporca mal šancu, ale rozporne s touto uvádzanou skutočnosťou navrhovateľ zosnoval a je autorom
vyhlásenia 41 osôb, kde potvrdil, že chodil za podpismi, pričom sám spochybnil pravosť niektorých
podpisovasámuviedol,žejedenúčastníkpodpísaldruhéhoúčastníka.Vtejtosúvislostiprávnyzástupca

odporcu ďalej uviedol, že poukazuje aj na dôkaznú núdzu navrhovateľa, nakoľko na pojednávaní dňa
13.01.2015 zrejme pod tlakom týchto dôkazov netrval na ospravedlnení a žiadal uhradiť len trovy.
Doslova povedal: „chcel by som ešte uviesť, že ma to celé mrzí. Nechcem odporcu tu nejako osočovať.
Nechcem ospravedlnenie. Ja to beriem tak, že keby mi odporca uhradil trovy tohto konania ako aj trovy
trestných konaní, by sme to mohli skončiť.“. Až po porade so svojim právnym zástupcom uviedol, že

berie svoje vyjadrenie, že nechce ospravedlnenie späť a trvá na podanom návrhu. Pokiaľ navrhovateľ
poukazoval na to, že utrpel nejakú ujmu, odporca má za to, že táto ujma nebola v konaní preukázaná
ani samotným výsluchom účastníka - navrhovateľa, ani svedkami a ani nevyplýva zo žiadnych listinných
dôkazov. Poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ je stále predsedom Združenia, takže neutrpelžiadnu ujmu. Manželka sa s ním nerozviedla. Nepodala dokonca ani návrh na rozvod, takže v tomto
pohľade nebolo ničím preukázané narušenie manželských vzťahov, resp. rodinných vzťahov. Takisto
navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom, že by utrpel vzhľadom na skutočnosti, ktoré tvrdil v tomto

konaní, na jeho zdravotnom stave. Odporca má za to, že navrhovateľ ako predseda Združenia je
verejne činnou osobou, u ktorej je predpoklad, že musí zniesť väčšiu mieru kritiky ako bežný občan.
Jedná sa o výhrady a kritiku, ktorá je pri takomto druhu výkonu funkcie úplne bežnou zo strany členov
združenia tak, ako to potvrdili aj niektorí svedkovia, že v podstate v týchto združeniach na Slovensku
dáva každý na každého trestné oznámenie. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ, že neboli potvrdené tie

skutočnosti, za ktoré sa žiada ospravedlniť, odporca má za to, že v konaní práve naopak boli zistené
objektívnym spôsobom nedostatky v riadení predsedu tohto združenia, pretože sám priznal, že jedna
parcela mu ušla. To znamená, že osvedčil si pozemky a iných vlastníkov ako tých, ktorých mal. Čo
sa týka samotného inkriminovaného výroku, ktorý sa tu kladie za vinu, resp. na ktorý sa poukazuje v
tomto konaní, v tomto výroku, aj keď nie je možné zistiť autora, kto ho povedal, ale pokiaľ sa poukazuje
na výrok, bolo preukázané, že skutočne tento majetok bol prevedený darovacou zmluvou na túto

tretiu osobu. V tejto súvislosti odporca poukazuje na to, že bol obídený zákon, nakoľko bolo zákonnou
povinnosťou vlastníka ponúknuť z titulu predkupného práva spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým
spoluvlastníkom, takže tu vidí odporca takisto porušenie zákona na strane navrhovateľa, ktoré však
ale nie je predmetom tohto konania. Je dôležité však zdôrazniť, že nikto, nikdy, to neuviedol, že by
navrhovateľ niečo konkrétne ukradol. Je tam všeobecná konštatácia „tento nakradnutý majetok“. Nebolo

tak vo výroku uvedené, či bol nakradnutý v roku 1863, 1907 alebo v akomkoľvek období v minulosti.
Má za to, že nemožno preto poukazovať a sťahovať si navrhovateľom na seba otázku konkretizácie,
resp. zosobnenia si toho, kto mal niečo ukradnúť, čo sa týka majetku. Ďalej právny zástupca odporcu
uviedol, že podľa názoru odporcu petit v danej veci je nesprávne uvedený a je nevykonateľný. Nie je
totiž adekvátne a možné, aby sa odporca ospravedlnil na najbližšom valnom zhromaždení za nepravdivé

výroky, ktoré boli však uvedené v listoch, pretože tieto boli zaslané len niektorým členom združenia, ktorí
však neboli na valnom zhromaždení. Takisto má za to, že v konaní nebolo ničím preukázané, že výroky
uvedené v listoch sú nepravdivé, práve naopak v konaní bola preukázaná z výpovedí svedkov ako aj
z listinných dôkazov pravdivosť týchto skutočností. V petite taktiež nie je uvedené ospravedlnenie za
výroky, ktoré mali odznieť na valnom zhromaždení. Ako jeden z hlavných dôvodov, prečo návrh považuje

za bezpredmetný, je odporcom od počiatku namietaná jeho pasívna legitimita v spore. Odporca ako
fyzická osoba neuviedol v listoch nikdy svoje tvrdenia, pretože nie je autorom ani pisateľom predmetných
listov. Výroky a tvrdenia boli konštatované v správe, ktorá bola prečítaná na valnom zhromaždení
združenia I.. T. F.. Na tomto valnom zhromaždení bol zvolený nový predseda združenia, ktorým bol
odporca,ktoréhovýborzdruženiapoveril,abyneprítomnýmčlenomnatomtovalnomzhromaždenízaslal

listy, v ktorých bola uvedená konštatácia prednesenej správy. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného
obsahu listiny, kde je konkrétne uvedené, že v správe bolo konštatované, to znamená, nie je to názor
odporcu ako fyzickej osoby, ale sa len poukazuje, že v správe boli konštatované skutočnosti, ktoré
sú uvedené v listine. Taktiež je veľmi dôležitým faktom, že v liste je uvedené, že za výbor Združenia
predseda P. B.. To znamená, že nedošlo k autorizácii tejto listiny odporcom ako fyzickou osobu, ale bolo

to rozposlané za výbor Združenia predseda P. B.. Bolo teda preukázané, že odporca tým, že rozoslal
listy, konal tak v mene výboru Združenia a nie ako fyzická osoba vo svojom mene. Preto nie je na mieste
obsah petitu, v ktorom navrhovateľ žiadal: „Ja P. B. sa ospravedlňujem za nepravdivé výroky, ktoré som
uviedol v listoch zasielaných... Nie sú pravdivé moje tvrdenia“. Nejde o tvrdenia odporcu, sú to tvrdenia,
resp. časť obsahu správy, ktorá bola zaslaná neprítomným účastníkom na valnom zhromaždení, a preto

odporca nevidí dôvod, prečo by sa mal ospravedlňovať na valnom zhromaždení. Taktiež považuje návrh
v časti o zaplatenie sumy vo výške 20.000,- eur za neprimeraný, nereálny a nenáležitý, nakoľko má za
to, že z dôvodov, ktoré už uviedol vo svojom prednese, navrhovateľ neutrpel žiadnu škodu a ani žiadnu
ujmu, najmä v takom rozsahu, aby bolo potrebné pristúpiť k priznaniu akejkoľvek sumy z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy.

Súd tak vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením s
listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj prehratím zvukového záznamu predloženého
na výzvu navrhovateľa urobenú prostredníctvom súdu svedkom C. U., pričom dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam (jednak priamo ďalej uvedeným a z dôvodu väčšej stručnosti a prehľadnosti tohto
odôvodnenia uvedeným v rámci právneho posúdenia veci).

V navrhovateľom predloženom nedatovanom liste adresovanom Ľ. Q. a S. L. (na č. l. 7 a 11 spisu) sa
udáva, že dňa 17.09.2011 bolo zvolané z podnetu výboru mimoriadne Valné zhromaždenie Združenia.
Valné zhromaždenie zvolal výbor Združenia z toho dôvodu, že predseda Združenia p. N. L. nebol
schopný zvolať výbor za 11 rokov. Na tomto zasadnutí boli vlastníci informovaní o hospodárení aspravovaní spoločného majetku p. N. L.. V správe bolo konštatované: 1. p. N. L. nehospodári v
spoločnomlesepodľastanovschválenýchnaValnomzhromaždenívroku1999,aledrevosvojvoľneťaží
bez súhlasu majiteľov a odpredáva bez evidencie skutočne vyťaženého dreva, čím bolo znemožnené

vlastníkom lesa kontrola finančných prostriedkov. Za uvedené hospodárenie bolo daných viacero
podnetov na trestné stíhanie, 2. p. N. L. svojvoľne pri prerezávke poškodzoval porasty pričom vyťažené
drevo bolo odpredávané bez súhlasu vlastníkov pozemkov, čím boli títo poškodený finančné a došlo
zo strany p. L. k neoprávnenému obohateniu. 3. bolo zistené, že pestovanie lesa a ošetrovanie nebolo
v súlade s platným lesohospodárskym plánom, pričom p. L. neposkytol žiadne doklady o nakladaní s

finančnými prostriedkami určenými na pestovanie lesa, 4. p. L. v roku 2006 založil ďalšie Združenie
vlastníkov lesnej pôdy W., na základe spoločných podpisov vlastníkov, pričom tieto pozemky už boli
v roku 1999 združené do hospodárenia Združenia. K jeho založeniu priložil prezenčnú listinu zo
sfalšovanými podpismi, 5. zistili sme, že p. L. prevádzal pozemky neznámych vlastníkov na seba a
opätovne nimi obdaroval príslušníka policajného zboru p. U.. Na základe uvedených skutočností Valné
zhromaždenie prijalo väčšinou prítomných uznesenie, ktorého kópiu Vám prikladáme. Ak s uvedeným

uznesením z valného zhromaždenia súhlasíte podpíšte a zašlite prosím priloženú návratku na adresu:
P. B., M. XXX,U..P..Č.. XXXXX, č. telefónu: XXXX XXX XXX. Za výbor Združenia predseda P. B.. Ako
príloha listu je označené: uznesenie z VZ Združenia a 1,- euro na poštovné.
V vyššie uvedenému listu priloženej listine označenej ako „Návrh na uznesenie Valného zhromaždenia
ZVSLP M. Ž. G.- W. konaného dňa 17.09.2011“ (na č. l. 8 a 12 spisu) sa udáva:

1. Schvaľuje do: mandátovej komisie: I.. C. Y., Š. P.; návrhovej komisie: Ľ. Y., B. T.; volebnej komisie:
T. U., Č. T.
a) schvaľuje správu o činnosti výboru ZSVLP M. Ž. G.- W.,
b) odvolanie p. N. L. s funkcie predsedu ZVSLP M. Ž. G.- W.,
K.) výbor v zložení: predseda: P. B., podpredseda: I.. T.M. F., hospodár: Q. Ľ., členovia: K. Y., U. D., V.

U., U. T., revíznu komisiu: predseda: T. Š., I.. C. Y., R. L.,
d) zrušenie združenia ZSVLP W. a uvedené pozemky ponechať v hospodárení ZSVLP Ž. G., vrátane
pozemkov súkromných vlastníkov lesov z Č., ak budú chcieť byť v združení,
e) zákaz ťažby dreva v prebierky v Združení do 31.03.2012, s výnimkou ťažby 25-30 m3 guľatiny na
ďalšiu hospodársku činnosť ZSVLP M. Ž. G.. To sa netýka kalamity. Ostatné činnosti budú prebiehať

podľa schváleného Programu starostlivosti o lesy- PSOL(predtým LHP),
f) schvaľuje zásady hospodárenia v spoločenstve z roku 1999. Pred ťažbou budú vlastníci, na ktorých
bude ťažba prebiehať oboznámení na Valnom zhromaždení podľa plánu OLH. S hospodárskym
výsledkom budú oboznámení na budúcom Valnom zhromaždení.
g) predseda ZSVLP M. Ž. G. bude mať mandát podpisovať zmluvy dohody po ich schválení výborom,

prípadne Valným zhromaždením,
h) odmenu hospodárovi ZSVLP M. Ž. G.É. vo výške 4,-eur/hod, predsedovi vo výške 170,- eur/mesiac,
i) mandát zvoleného výboru a predsedu bude na dobu 4 roky od termínu zvolenia,
j) p. P. B. a p. U. D. ustanoviť za členov Lesnej stráže,
2. Ukladá výboru:

a) vyžiadať od p. L. N. všetky doklady o hospodárení v spoločenstve do 01.10.2011,
b) výboru predložiť Program starostlivosti o lesy (predtým LHP) na Valnom zhromaždení,
K.) N.V. L. má odovzdať dokumentáciu o hospodárení v ZSVLP M. Ž. G., vrátane uvedenia čísla účtu,
stav finančných prostriedkov na účte, pečiatok zmlúv o spravovaní finančných prostriedkov neznámych
vlastníkov do 1.10.2011 novozvolenému predsedovi a výboru ZSVLP M. Ž. G.,

d) podniknúť príslušné právne kroky na zrušenie neoprávneného vlastníctva p. N. L. a C. U., ktoré získali
neoprávneným prevodom po neznámych vlastníkov,
e) predsedu a výbor ZSVLP M. Ž. G. uzavretím zmluvy s novým odborným lesným hospodárom a
oboznámiť s týmto členov ZSVLP na budúcom Valnom zhromaždení.
Odporúčanie - Audit - Ročná evidencia majetku

V vyššie uvedenému listu priloženej listine označenej ako „Prehlásenie“ sa udáva: Súhlasím s
Uznesením Valného zhromaždenia Združenia vlastníkov lesnej pôdy M. Ž. - G., W.Č. konaného dňa
17.09.2011; meno: Q. Ľ. s uvedením miesta pre podpis, avšak bez podpisu (na č. l. 10 spisu) a meno:
L. S. s uvedením miesta pre podpis, avšak bez podpisu (na č. l. 14 spisu).
Súd považoval medzi účastníkmi napokon v konaní za nesporné, že vyššie uvedený list fyzicky odoslal

viacerým členom Združenia, medzi iným konkrétne aj Ľ. Q. a S. L. odporca.
V listine predloženej navrhovateľom označenej ako „Pozvánka“ (na č. l. 17 spisu) sa udáva: - pozývame
Vás na Valné zhromaždenie Združenia dňa 18.02.2012v P. U. na M. K. v B. M. L.. Vaša účasť na
Valnom zhromaždení alebo Vami splnomocnenej osoby je veľmi dôležitá, ak Vám záleží na Vašomvlastnom majetku. v roku 1999 spravovali osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania závažných trestných
činov a poručení dohôd vlastníkov majetku (Vás a Vašich príbuzných predkov, ktorý tento majetok
poctivo nadobudli). Nenechajte si svoj majetok rozkrádať a poškodzovať podvodníkmi, a preto začnite

konečne konať, starať sa o svoj majetok a nenechajte sa okrádať !!!!! - od 17.09.2011, kde bola na
Valnom zhromaždení Združenia schválená dohoda o zákaze všetkých ťažieb, okrem ťažieb nutných
a podliehajúcich zákonom SR. Táto dohoda vlastníkov bola porušená zo strany bývalého predsedu
Združenia a bolo vyťažené neoprávnene 500-700 m3 drevnej hmoty (guľatiny) v porastoch za B.. - škoda
spôsobená v spoločnom vlastníctve je cca 700 m3 x 70,- eur = 49.000,- eur (1.476.174,- Sk). !!;; ďalej

nasleduje predtlač splnomocnenia a za týmto text. Ak sa nemôžete zúčastniť a naozaj Vám záleží na
Vašom majetku pošlite splnomocnenie na adresu odosielateľa, ktorého tiež, ako aj členov nového výboru
spoluvlastníkov v Združení môžete splnomocniť, ak máte v nich dôveru. Ďakujeme. Spoluvlastníci
Združenia. Z rubu tejto listiny vyplýva, že bola zaslaná poštou odosielateľom - odporcom pánovi S. T..
V navrhovateľom predloženom vyhlásení (na č. l. 148 spisu) sa udáva: Ja dolu podpísaný člen Združenia
súkromnýchvlastníkovlesnejpôdyM.-G.,Ž.J.W.(viďprílohač.1-prezenčnálistina)týmtovyhlasujem,

že nesúhlasím z postupom a priebehom Valného zhromaždenia zo dňa 17. septembra 2011, z dôvodu:
- Valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné, Valného zhromaždenia sa nezúčastnila väčšina
členov združenia, ktorých podielové vlastníctvo je väčšie ako polovica všetkých členov združenia ich
podielov (68 ha), - zvolený výbor ako aj revízna komisia nebola zvolená nadpolovičnou väčšinou
prítomných podielových vlastníkov členov združenia, - podľa prvého hlasovania bolo na prezenčnej

listine podpísaných 19 členov, pričom len 16 členov hlasovalo. Neobjektívnym - nie zákonným spôsobom
zvoleným členov výboru Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M. - G., Ž. J. W. zo dňa 17.
septembra 2011 týmto: - zakazujem moje zastupovanie pred právnickými alebo fyzickými osobami,
štátnymi inštitúciami ako aj iných spoločenských organizácií, - zakazujem, aby v mojom mene (výšky
môjho hlasovacieho práva ako člena združenia) vykonávali vyhlásenia, - zakazujem všetky aktivity na

mojich podieloch v lesných porastoch, ktorého sú súčasťou združenia, - zakazujem, aby boli osoby zo
združenia volené do Lesnej stráže, Občianskych združení a iných organizácií, ktoré svojím postavením
a významom by zastupovali združenie, - zakazujem hospodáriť na mojich podieloch, ktoré sú súčasťou
združenia, - zakazujem vstup na moje pozemky, v ktorých som podielový vlastník a sú začlenené do
združenia. Zároveň žiadam aby N. L. naďalej plnil svoje povinnosti predsedu Združenia súkromných

vlastníkov lesnej pôdy M. - G., Ž. J. W., ktoré vyplývajú zo Zmluvy združenia a platných zákonných
noriem Slovenskej republiky. Podľa prezenčnej pečiatky Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom
Meste, bola táto listina doručená tomuto úradu dňa 14.11.2011. Predmetné vyhlásenie podľa prezenčnej
listiny medzi inými 41 osobami mali tiež podpísať: pod por. č. 1. navrhovateľ, pod por. č. 2. S. L., W.
XXX, B. M. L., pod por. č. 9. I.. S. T.A., Q. C. XXX, pod por. č. 25 C. U., X. L. XXXX/XX, B. M. L. a pod

por. č. 41 Ľ. Q., B. M. L. XXX/XX; t. j. navrhovateľ a navrhovateľom označení svedkovia.
Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. G.-S.-G.-XX/XXX-XXX/XBD
zo dňa 21.05.2012 (na č. l. 59 pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného úradu Žilina spis. zn.
XXXX/XXXXX/ObÚ G.), ktorý podľa doložky vyznačenej na tomto rozhodnutí nadobudol právoplatnosť
dňa 26.11.2012, ako príslušný správny orgán vo veciach priestupkov podľa § 52 písm. a) zákona č.

372/1990 Zb. konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm.
a) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mali dopustiť odporca, T. F., Ľ. Q., K. Y., U. D., V. U. J. U. T.,
a to tým, že v trestnom oznámení vedenom na OR PZ Čadca pod Č.:G.-XXX/OVK-K.-XXXX zo dňa
09.11.2011, s ktorým bol navrhovateľ oboznámený dňa 09.12.2011 mali uviesť nepravdivé údaje, a to
dobu vykonávania ťažieb, ktorá nezodpovedá skutočnosti, údaj o množstve ťažby, ktorý nezodpovedá

skutočnosti, a ďalej mali uviesť, že navrhovateľ sa neoprávnene obohacuje, čo sa nezakladá na
pravde a iné skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, čím mali navrhovateľa uraziť na cti, zastavil
podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko skutok, o ktorom sa konalo, nie je
priestupkom. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania,
a to výpoveďami obvinených, navrhovateľa a spisového materiálu vyplynulo, že výbor Združenia,

ktorého členmi sú obvinení, nebol spokojný s hospodárením s drevom a finančnými prostriedkami
združenia, a preto podal trestné oznámenie na predsedu združenia, t. j. navrhovateľa pre nedovolenú
ťažbu a krádež guľatiny a žiadal, aby sa vec prešetrila. Uznesením zo dňa 14.12.2011 bolo trestné
oznámenie odmietnuté z dôvodu, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku Proti predmetnému uzneseniu bola dňa 21.12.2011 podaná sťažnosť.

Navrhovateľ k veci uviedol, že na neho bolo podaných viac oznámení, kde však všetky boli zamietnuté,
kde však podania sa dotkli jeho osobného života, mnoho ľudí s ním nekomunikuje, má problémy aj
doma s manželkou. Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
a je za priestupok vyslovene označené v zákone. Priestupok urážky na cti možno spáchať slovnýmalebo písomným výrokom alebo prejavom, ale aj inak, napr. posunkom, vyobrazením ako aj fyzickým
napadnutím, pokiaľ nedôjde k ublíženiu na zdraví. Urážka alebo zosmiešnenie môže spočívať aj
oznámení nepravdivého údaju o inej osobe alebo pravdivého, avšak hanlivého, zavrhnutiahodného.

Samotný výrok alebo skutok však nestačí sám o sebe na naplnenie nejakého priestupku, platí totiž
pravidlo, že nikto sa nemôže dopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Každý má právo sám alebo s
iným obrátiť sa vo veci verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej
samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami, čo aj obvinení ako členovia združenia učinili, keďže
mali podozrenie na nehospodárne zaobchádzanie s drevom a finančnými prostriedkami združenia, čo

však nemožno subsumovať po skutkovú podstatu priestupku urážky na cti. Navrhovateľ, pokiaľ sa
cíti byť dotknutý na svojich osobnostných právach ako fyzická osoba, má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Občianskoprávna úprava
ochrany osobnosti vychádza z druhej hlavy Ústavy SR, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21. Základ
súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v ust. § 11 až 16. Na

základeuvedenýchskutočnostísprávnyorgánkonaniavočiobvineným,ktorýchkonaniepodľaprávneho
názoru správneho orgánu nenapĺňal znaky priestupku im kladeného za vinu, zastavil podľa § 76 ods. 1
písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupok tak, ako je pojem
priestupku v zákone definovaný.
Poverený príslušník policajného zboru Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením

Č.:G.-XXX/KM-K.-XX zo dňa 15.06.2010 (na č. l. 39 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké
Nové Mesto Č.:G.-XXX/KM-K.-XXXX) podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec trestného
oznámenia odporcu ohľadom podozrenia z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého skutku sa mal dopustiť predseda Združenia tým, že po vykonávanej činnosti - ťažbe a odpredaji
dreva v roku 2009 v tomto Združení a po zrátaní zisku medzi jednotlivých podielnikov mal spreneveriť

sumu vo výške 704,- eur ako časť finančných prostriedkov z podielov určených pre odporcu, čím mala
vzniknúť odporcovi škoda vo výške 704,- eur, odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Poverený príslušník PZ svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že počas vykonaného šetrenia nezistil, že by došlo k neoprávnenému
sprenevereniu peňazí v Združení, prípadne k neoprávnenému obohateniu navrhovateľa, resp. konanie

fyzickej osoby, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1
Trestného zákona, prípadne iného trestného činu a nezistil konanie, ktoré má znaky priestupku. Súčasne
poverený príslušník PZ v odôvodnení uviedol, že na základe skutočností uvedených v odôvodnení a na
základe na celkové prihliadnutie k § 10 ods. 2 Trestného zákona sa rozhodol trestné oznámenie odporcu
podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuť. Napokon uviedol, že týmto nezaniká právo

oznamovateľa uplatňovať si prípadnú škodu v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.
Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXX/KM-
K.-XX zo dňa 17.05.2011 (na č. l. 52 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto
Č.:G.-XXX/KM-K.-XXXX) podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec trestného oznámenia
odporcu ohľadom podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, prípadne

iných trestných činov majetkového charakteru, ktorého skutku sa mal dopustiť predseda Združenia tým,
že uvedené združenie bolo protizákonne založené, nakoľko nespĺňalo podmienky na založenie tohto
združenia, následne dochádza k neoprávnenému výrubu drevnej hmoty, ako za známych vlastníkov, ale
hlavne za neznámych vlastníkov, čím mala byť podielnikom tomto združení spôsobená presne neurčená
škoda, odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods.

2 Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie poverený príslušník PZ odôvodnil s poukazom na to, že
dňa 18.04.2011 bolo na tunajšiu súčasť OO PZ v Kysuckom Novom Meste prostredníctvom Okresnej
prokuratúry v Žiline podané písomné trestné oznámenie odporcu z prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona, prípadne inej trestnej činnosti na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo
výrokovej časti uznesenia. Ďalej poverený príslušník PZ svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas

vykonaného šetrenia nezistil, že by došlo k podvodnému konaniu pri založení uvedeného združenia,
neoprávnenému poberaniu finančných prostriedkov navrhovateľom ako predsedom združenia, prípadne
k neoprávnenému obohateniu, nezistil konanie, ktoré by naplnilo znaky prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona, prípadne iného trestného činu a nezistil konanie, ktoré má znaky priestupku.
Na základe skutočností uvedených v odôvodnení a na celkové prihliadnutie na § 10 ods. 2 Trestného

zákona, sa rozhodol trestné oznámenie odporcu podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
odmietnuť. Napokon poverený príslušník v odôvodnení uviedol, že týmto nezaniká právo oznamovateľa
uplatniť si prípadnú škodu v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.Poverený príslušník PZ Okresného riaditeľstva PZ, Obvodné oddelenie PZ Turzovka uznesením Č.:G.-
XXX/TU-K.-XXXX zo dňa 23.06.2011 (na č. l. 129 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Turzovka
Č.:G.-XXX/TU-K.-XXXX) podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu

podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania trestného
činu, ktorého skutku sa mal dopustiť navrhovateľ tým, že na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní
zo dňa 07.08.2000 pod č. M. XXX/XX vydaného v meste A., previedol parcely V. Č.. XXXX, XXXX,
XXXX na svoju osobu, čím odporcovi vznikla škoda v doposiaľ nezistenej výške, odmietol, nakoľko
nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z

odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že vec bola začatá na základe podnetu na preverenie
podozrenia zo spáchania trestného činu, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia,
podaného odporcom dňa 09.05.2011. Predmetné uznesenie v ďalšom poverený príslušník PZ odôvodnil
tým, že pre posúdenie konania podozrivého bol rozhodujúci jeho úmysel v čase podania návrhu držiteľa
na vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, resp. vydaním osvedčenia vyhlásenia o
vydržaní, pričom vykonaným šetrením sa nepodarilo preukázať podvodné konanie podozrivého v čase,

keď podával uvedený návrh, kde navrhovateľ prehlásil, že uvedené pozemky užíva v dobrej viere ako
vlastné nepretržite od roku 1968 na základe reálnej deľby v prírode, jednak na základe ústnych kúpnych
zmlúv od právnych predchodcov. Taktiež T.. Ľ. B.Á. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ predložil
všetky zákonom stanovené náležitosti, na základe ktorých došlo k vydaniu samotného osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní pod č. M. XXX/XX zo dňa 07.08.2000 a po spísaní osvedčenia vyhlásenia o

vydržaní sa stal navrhovateľ vlastníkom spoluvlastníckych podielov uvedených na tomto osvedčení
o vyhlásení a mohol s nimi nakladať, ako uznal za vhodné, pričom návrh na vydanie osvedčenia
o vyhlásení o vydržaní mohol navrhovateľ podať, pokiaľ sa cítil ako dobromyseľný vlastník, že tieto
nehnuteľnosti dobromyseľne a v dobrej viere užíval, a teda mu vlastnícky patria, nakoľko mu v jeho
držbe a úžitku nikto, nikdy nebránil, ani do výkonu jeho vlastníckeho práva nezasahoval. V prípade, že

by aj išlo o trestný čin, poverený príslušník PZ poukázal na ust. § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
ktorým trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch. Ďalej
uviedol,ževykonanýmvyšetrovanímsanepodarilopreukázať,žebyzostranypodozrivéhonavrhovateľa
došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania trestného činu a ani znakov skutkovej podstaty

iného trestného činu podľa Trestného zákona a z tohto dôvodu považoval odmietnutie veci podľa §
197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku za dostatočne odôvodnené. Napokon poverený príslušník PZ
uviedol, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva poškodenej strany vymáhať si spôsobenú škodu
v občianskoprávnom konaní.
Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXX-B.-K.-

XXXX zo dňa 01.07.2011 (na č. l. 53 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto
Č.:G.-XXX-B.-K.-XXXX) podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol vec podozrenia z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku sa
mal dopustiť T. T., L. W., navrhovateľ a I.. Š.A. B., a to tým, že od 10.05.2011 doposiaľ mali vykonať
prerezávky a prebierky v lesných porastoch č. XXXXC, XXXXAC, XXXXB J. XXXXA, do ktorých spadajú

lesné parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX, následne vyťaženú drevnú hmotu predať a
finančné prostriedky si ponechať pre vlastnú potrebu bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov uvedených
parciel, čo malo byť v rozpore so zmluvou a jej stanovami Združenia, pričom uvedené prerezávky mali
vykonávať T. T. a L. W. na základe povolenia, ktoré vystavil odborný lesný hospodár I.. Š. B. na základe
predchádzajúceho súhlasu predsedu Združenia - navrhovateľa bez akejkoľvek dohody a upozornenia

ostatných spoluvlastníkov, čím mala byť oznamovateľovi - odporcovi a ostatným spoluvlastníkom
uvedených lesných parciel spôsobená škoda vo výške 4.000,- eur, nakoľko nebol dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Z odôvodnenia
predmetného uznesenia vyplýva, že vec bola začatá na základe oznámenia odporcu zo dňa 16.05.2011.
Ďalej poverený príslušník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na to, aby mohlo byť konanie páchateľa

kvalifikované ako trestný čin, musí napĺňať obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a musí
byť naplnená tak objektívna ako i subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, pričom musí
byť príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a jeho následkom, čo sa však v tomto prípade nestalo,
nakoľko prerezávka v uvedených lesných porastoch je vykonávaná na základe predchádzajúcich
riadne vystavených súhlasov na ťažbu dreva č. XX-XXXX, Č.. XX-XXXX, č. osvedčenia XXX-G. zo

dňa 10.05.2011, ktoré vystavil odborný lesný hospodár I.. Š. B., ktorý zároveň odborne dohliadal na
priebeh samotnej prerezávky drevnej hmoty, teda prerezávka drevnej hmoty prebiehala v súlade so
zákonom na základe riadne vystavených písomných podkladov a pod odborným dozorom odborného
lesného hospodára, ktorý sa taktiež vyjadril, že uvedenou prerezávkou nevznikla odporcovi a ostatnýmspoluvlastníkom škoda, nakoľko ako odborný lesný hospodár môže potvrdiť, že náklady na vykonanú
ťažbu, prerezávku prevyšujú hodnotu drevnej hmoty. Uvedená drevná hmota sa nachádzala v ťažko
prístupnom teréne a náklady na priblíženie drevnej hmoty na odvozné miesto by boli vyššie ako samotná

hodnota drevnej hmoty. Poverený príslušník PZ v odôvodní uzavrel, že vzhľadom k tomu, že v danej
veci nebola naplnená skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, teda nejedná sa o trestný čin, rozhodol vec v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku odmietnuť.
Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXXX/KM-K.-

XX zo dňa 14.07.2011 (na č. l. 103 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.:
G.-XXXX/KM-K.-XXXX) podľa ust. § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec trestného oznámenia
odporcu ohľadom podozrenia z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť predseda Združenia - navrhovateľ tým, že v dobe od 23.06.2011
do ranných hodín okolo 07.00 hod. dňa 29.06.2011 na bližšie nezistených parcelách k. ú. obce M. aj
napriek zákazu a bez povolenia mal vyťažiť celkom 135 ks stromov smreka o objeme cca 135 m3 drevnej

hmoty,čímmalspôsobiťzdruženiuškoduvovýške8.100,-eur,odmietol,nakoľkoneboldôvodnazačatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného
uznesenia vyplýva, že predmetná vec bola začatá na základe trestného oznámenia odporcu podaného
na OO PZ v Kysuckom Novom Meste dňa 29.06.2011. Ďalej poverený príslušník PZ svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že pri prečine krádeže podľa § 212 Trestného zákona je potrebné preukázať úmyselné

konanie páchateľa, pričom vzhľadom na opísané skutočnosti zo strany navrhovateľa ani iných osôb,
ktoré ťažbu vykonávali, táto subjektívna stránka naplnená nebola. Toto potvrdzuje skutočnosť, že boli
riadne vydané povolenia na ťažbu ako i prerezávku, je riadne vykonávaný dozor odborným lesným
hospodárom,pričomboliajpodielnikmivtýchtoparceláchvydanépísomnésúhlasysvykonanouťažbou,
prerezávkou. Drevo je okubíkované, ociachované a zahrnuté do hospodárenia združenia. Samotný

nárok poškodených v prípade spôsobenej škody, jeho opodstatnenosť ako aj samotná výška za zrezanú
drevnú hmotu spadá do občianskoprávneho konania. Počas vykonaného šetrenia bolo zistené, že v
danej veci neboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 Trestného zákona,
a to hlavne v subjektívnej stránke, kde absentuje úmyselné konanie, pričom nebolo zistené konanie,
ktoré by vykazovalo znaky priestupku. V danej veci sa jedná o právo poškodených na náhradu prípadnej

spôsobenej škody, ktorú si je možné uplatniť na príslušnom okresnom súde v občianskoprávnom konaní.
Poverený príslušník tak uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že v danej veci nie je dôvod na začatie
trestného stíhania ani na postup v zmysle ust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku, a preto sa rozhodol
vec odmietnuť podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, čím je odmietnutie veci dostatočne
odôvodnené.

Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXXX/KM-K.
zo dňa 04.10.2011 (na č. l. 80 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.:G.-
XXXX/KM-K.) podľa ust. § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vec týkajúcu sa podozrenia z prečinu
podvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákonaprečinufalšovanie,pozmeňovanieverejnejlistiny,úradnej
pečate,úradnejuzávery,úradnéhoznakuaúradnejznačkypodľa§352ods.1Trestnéhozákona,ktorých

sa mal dopustiť podľa oznamovateľa - odporcu navrhovateľ a I.. Š. B. tým, že v roku 2010 navrhovateľ
ako predseda Združenia a Š. B. ako odborný lesný hospodár vykonali ťažbu v lesnom poraste 1445
v obci M. v parcelách č. XXXX J. XXXX bez súhlasu vlastníkov parcely č. XXXX a následne tieto
peniaze rozdelil medzi vlastníkov parcely č. XXXX, čím podviedli vlastníkov parcely č. XXXX v lesnom
poraste 1445 o 10.000,- eur, navrhovateľ neoprávnene uzatvoril v januári 2011 zmluvu so štátnymi

lesmi o prenájme podielov neznámych vlastníkov v Združení a taktiež neoprávnene založil Združenie
W. na základe prezenčnej listiny zo dňa 25.02.2006, kde mal sfalšovať niektoré podpisy a tak založiť
uvedené združenie, odovzdal príslušnému orgánu Obvodnému lesnému úradu Kysucké Nové Mesto na
prejednanie priestupku proti poriadku v správe podľa § 46 zákona č. 372/1990 Zb. pre porušenie § 63
ods. 1 písm. o) zákona č. 326/2005 Z. z., nakoľko vo veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo

postup podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že predmetná
vec bola začatá na základe odstúpeného podania z Okresnej prokuratúry Žilina a na základe doplnenia
oznámenia odporcu, z ktorého obsahu sa javilo podozrenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona a prečinu falšovanie, pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť, ako je

uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Ďalej poverený príslušník PZ svoje rozhodnutie odôvodnil tak,
že po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu skutkovej
podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a prečinu falšovanie, pozmeňovanie
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods.1 Trestného zákona a ani iného prečinu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, ale konanie
navrhovateľa a I.. Š. B. sa javí ako priestupok proti poriadku v správe podľa § 46 zákona č. 372/1990
Zb. a ako porušenie § 63 ods. 1 písm. o) zákona č. 326/2005 Z. z., a preto považuje svoje rozhodnutie

o odovzdaní veci podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia za dostatočne odôvodnené.
Poverený príslušník PZ Okresného riaditeľstva PZ Čadca, Obvodné oddelenie PZ Kysucké Nové Mesto
uznesením Č.:G.-XXX/KM-K.-XXXX zo dňa 30.03.2012 (na č. l. 85 pripojeného vyšetrovacieho spisu
OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.:G.-XXX/KM-K.-XXXX) podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

vec prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku
sa dopustil páchateľ tým, že v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2011 v obci Nesluša, okres
Kysucké Nové Mesto odcudzil drevnú hmotu o objeme cca 20 m3 v katastri obce M. v lesnom poraste
XXXXA J. XXXXC, do ktorých patria parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, čím spôsobil
odporcovi a ostatným spoluvlastníkom uvedených lesných parciel škodu vo výške 3.000,- eur, zastavil,
lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Poverený príslušník PZ

svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s ohľadom na uvedené skutočnosti po vyhodnotení zhromaždených
dôkazov riadiac sa zásadou hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenou v §
2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že L. R. svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu
predmetného trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, preto nekonal s úmyslom obohatiť sa. Išlo o mínusovú prerezávku, mal platné povolenie, čo

prebehlo v súlade s predpismi, pričom v uvedenom prípade absentuje subjektívna stránka trestného
činu, a to úmysel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné a odôvodnené rozhodnúť tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti uznesenie.
Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ Čadca, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej
kriminality, uznesením Č.:G.-XXX/OVK-K.-XXXX zo dňa 23.12.2011 (na č. l. 97 pripojeného

vyšetrovacieho spisu OR PZ Čadca, odbor kriminálnej polície Čadca Č.:G.-XXX/OVK-K.-XXXX), ktoré
nadobudlo podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 06.01.2012, podľa ust. § 197 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku trestné oznámenie navrhovateľa vo veci podozrenia z prečinu ohovárania
podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že v presne
nezistenom čase dňa 17.09.2011 v pohostinstve na M. K. v B. M. L. počas valného zhromaždenia

Združenia navrhovateľovi uviedol slová „keď dal trestné oznámenie, tak behom dvoch mesiacov tento
nakradnutý majetok previedol na pána U.“, čo prezentuje na verejne prístupných miestach a zároveň
poštou rozposlal písomnosť obsahujúcu vyjadrenia, že navrhovateľ prevádzal pozemky neznámych
vlastníkov, ktorými opätovne obdaroval p. U., ďalej že navrhovateľ bez súhlasu majiteľov ťažil drevnú
hmotu, ďalej že navrhovateľ poškodil lesný porast, ďalej že ťažba v lesoch nebola v súlade s

lesohospodárskymplánom,odovzdalsprávnemuorgánuObvodnémuúraduŽilina,odbornejvšeobecnej
a vnútornej správy Žilina na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup
podľa§197ods.2Trestnéhoporiadku.VyšetrovateľPZvodôvodneníuzneseniauzavrel,žespoukazom
na v uznesení uvedené skutočnosti ako aj s ohľadom na trestné oznámenie, na jeho doplnenie a aj

na ostatný zabezpečený spisový materiál dospel k záveru, že konanie odporcu uvedené vo výroku
rozhodnutia nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného
zákona a ani iného trestného činu uvedeného v Trestnom zákone, ale skôr je možné uvedené konanie
posudzovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č.
372/1990 Zb., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vyšetrovateľ PZ ďalej

odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že namietané vyjadrenie odporcu nie je spôsobilé značnou mierou,
teda zásadne, ohroziť vážnosť navrhovateľa u spoluobčanov, ale skôr v nízkej miere nevytvárajúcej
priestor na vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti. Uvedené vyjadrenie odporcu, v ktorom podľa
oznamovateľa - navrhovateľa úmyselne uviedol nepravdu, ktorou chcel poškodiť jeho meno a osobu, je
v danom prípade vzhľadom na okolnosti, teda na valné zhromaždenie občianskeho združenia drobných

vlastníkov lesov ako aj vzhľadom na jednotlivých aktérov, t. j. súperov o post predsedu združenia,
potrebné posudzovať ako hodnotiaci úsudok, kritiku, ktorá predstavuje odlišnú situáciu v porovnaní so
skutkovými tvrdeniami. Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu. Kritika je naopak vždy subjektívna,
pretože je vyjadrením názoru toho, kto ju prednáša. Objektívna kritika neexistuje. Dotknutý uvedený
hodnotiaci úsudok je potrebné posudzovať ako subjektívnu kritiku, i keď minimálne v časti, v ktorej

bol majetok oznamovateľa označený za nakradnutý, ako nepravdivú, avšak vzhľadom na širšiu mieru
tolerancie takejto kritiky, ktorú je oznamovateľ ako verejne činná osoba (predseda Združenia) povinný
preukázať, taktiež za nie spôsobilú značnou mierou ohroziť vážnosť oznamovateľa u spoluobčanov,
poškodiť ho v zamestnaní, podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.Uvedené konštatovanie je preukázané spontánnym vyjadrením samotného oznamovateľa, keď na
otázkuvyšetrovateľaPZuviedol,žekrodinnému,osobnému,pracovnémuaverejnémuživotusavyjadril,
že v súčasnosti je pohodový, dobrý a všetko je v poriadku a na inom mieste oznamovateľ doplnil, že

v súvislosti s uvedenými výrokmi neutrpel žiadnu finančnú ujmu, neboli narušené jeho rodinné vzťahy,
nebol ohrozený jeho verejný život a neutrpel ani inú vážnu ujmu, aj keď na druhej strane je potrebné
taktiež uviesť, že oznamovateľ sa cíti byť poškodený na svojej vážnosti, cti a povesti.
Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom
od 01.01.1992 (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a

zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľaust.§13ods.1OZ,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ust. § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má

fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ust. § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Právny poriadok platný na území SR v Ústave SR ako základnom právnom dokumente štátu v ust. čl. 15
až 19 a precizovane v ust. § 11 OZ priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Ochranu jednotlivým stránkam osobnosti fyzickej osoby poskytuje teda jednak zakotvením
všeobecnej zásady ochrany osobnosti, jednak tiež demonštratívnym výpočtom príkladov stránok
osobnosti fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka. Uvedené osobnostné práva fyzickej osoby môžu byť
vo všeobecnosti dotknuté buď tak, že sa zasiahne len do jednej zložky tvoriacej ich súčasť, ale tiež tak,

že jedným zásahom súčasne sa porušia alebo ohrozia viaceré čiastkové zložky osobnosti. Vzhľadom na
mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácii, v ktorých
sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté aj osobnostné práva, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie
považovať za zásah do osobnosti. Týmito znakmi sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť

na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým
správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky
dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ).

Objektívna spôsobilosť zásahu spočíva v objektívne existujúcej možnosti, že sa ním vyvolá buď
porušeniealebočoilenohrozeniechránenýchosobnostnýchprávfyzickejosoby.Tentoznakjenaplnený
vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, je tento objektívne, teda nezávisle
na subjektívnych pocitoch či náhľadoch toho, do práv ktorého bolo zasiahnuté, spôsobilý narušiť
osobnosť fyzickej osoby, alebo aspoň vyvolať hrozbu, že bude narušená. Pri konštrukcii, ktorá bola

zvolená v ust. § 11 a nasl. OZ nie je teda významná subjektívna stránka, ale len objektívna stránka.
So zreteľom na to sa nevyžaduje, aby na strane pôvodcu zásahu existoval úmysel, či už priamy alebo
nepriamy, alebo nedbanlivosť, a to nielen vedomá, ale i nevedomá (zavinenie).
Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne,
ale aj inak, vždy však musí jeho súčasťou byť rozpor so zákonov spočívajúci v tom, že ten kto do

chránených práv zasiahol, nemá na to zákonné oprávnenie a nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne
vylučujúcich protiprávnosť zásahov.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť na jednej strane medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým
negatívne zasiahnuť do niektorej zo zložiek osobnosti fyzickej osoby a na druhej strane medzi
porušením alebo čo i len ohrozením chránených osobnostných práv, táto je ako podmienka vzniku

zodpovednostného vzťahu založeného do ochrany osobnosti danou vždy vtedy, ak určité správanie
spôsobilopoškodeniealeboohrozeniechránenýchosobnostnýchpráv,kčomubynebyťtohtosprávania,
nebolo došlo.
Možno konštatovať, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi nárokov
podľa ust. § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, t. j. nároku na primerané zadosťučinenie vo forme

ospravedlnenia, ako aj vo forme peňažnej satisfakcie, a to na základe toho, že odporca navrhovateľom
tvrdenýmkonaním,vyššieopísanýmšpecifikovanýmvnávrhunazačatiekonania,zasiaholneoprávnene
(ako to právne kvalifikoval navrhovateľ) do práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti, konkrétnedo čiastkového práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnej cti, ľudskej dôstojnosti a mena (ust. čl. 19
ods. 1 Ústavy SR v spojení s ust. § 11 OZ).
Čo sa tak týka samotného posúdenia otázky, či odporca navrhovateľom tvrdeným konaním neoprávnene

zasiahol do navrhovateľom označeného práva na ochranu jeho občianskej cti, dobrej povesti, ľudskej
dôstojnosti a mena, súd považuje najskôr za potrebné uviesť nasledovné vymedzenie týchto čiastkových
zložiek práva na ochranu osobnosti.
Predmetom ochrany cti (dobrej povesti), ako je to zvýraznené v samom slovnom znení pod pojmom
„občianska česť“, je česť fyzickej osoby v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu

k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Do predmetu ochrany občana sa zahŕňa
aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou.
Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti vychádza z postulátu, že k porušeniu ľudskej dôstojnosti dochádza
v prípade, keď je jednotlivec postavený do úlohy objektu, keď sa stáva prostriedkom a je „zmenšený“
do podoby druhovo zameniteľnej veličiny. Možno vyvodiť, že človek sa tým stáva nielen objektom
spoločenských pomerov, ale i objektom práva, keď je nútený úplne sa mu podrobiť pri jeho interpretácii

a aplikácii, t. j. bez zohľadnenia jeho individuálnych záujmov, resp. základných práv.
Ľudská dôstojnosť je odlišným inštitútom ako občianska česť. Hlavným rozlišujúcim znakom je
skutočnosť, že ľudskú dôstojnosť na rozdiel od cti majú všetky fyzické osoby rovnakú, pričom je
irelevantné spoločenské postavenie. Táto skutočnosť vyplýva aj z ust. čl. 12 ods.1 Ústavy SR, podľa
ktorého ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Dôstojnosť ľudskej osoby je daná samotnou

existenciou, nevyčerpáva sa právom na život.
Obsahom práva na meno (zahŕňa nielen meno, ale aj priezvisko a pseudonym) je výlučne právo fyzickej
osoby mať a užívať k svojmu označeniu meno, disponovať ním a brániť sa tomu, aby prípadne niekto
iný, či už k akémukoľvek účelu, neoprávnene užíval k označeniu jeho mena.
Je možné z hľadiska právnej kvalifikácie konštatovať, že navrhovateľom tvrdené konanie odporcu

vzhľadom na vyššie definované jednotlivé čiastkové práva ochrany osobnosti fyzickej osoby mohlo
v prípade preukázania takéhoto konania odporcu v navrhovateľom tvrdenej intenzite a preukázania
neoprávnenosti tohto konania zasiahnuť do práva navrhovateľa na ochranu jeho občianskej cti.
Pokiaľ ide o skutkové vymedzenie konania odporcu, ktoré malo podľa navrhovateľa neoprávnene
zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti, možno toto navrhovateľom tvrdené konanie skutkovo

rozčleniť do štyroch návrhom na začatie konania skutkovo vymedzených čiastkových konaní.
Po prvé navrhovateľ dôvodil, že odporca zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti tým, že mal na
Valnom zhromaždení Združenia dňa 17.09.2011 predniesť výrok: „Keď som dal trestné oznámenie, tak
behom dvoch mesiacov tento nakradnutý majetok (navrhovateľ) previedol na pána U..“. Vykonaným
dokazovaním aj napriek námietke odporcu, že dôkaz: zvukový záznam (na CD nosiči nachádzajúcom sa

v prílohovej obálke spisu) z priebehu dotknutého valného zhromaždenia je nezákonne získaný dôkaz,
ktorý nemožno vykonať a že spochybňuje autenticitu tejto zvukovej nahrávky, mal súd za preukázané,
že odporca na adresu navrhovateľa takýto výrok predniesol. Odporca konkrétne uviedol: „Keď som dal
na neho trestné oznámenie, tak rýchlo behom dvoch mesiacov previedol tento nakradnutý majetok na
pána U.Á..“. Zo zvukového záznamu v spojení s výpoveďou svedka C. U., ktorý na pojednávaní dňa

06.05.2014 vypovedal, že osobne počul, že odporca na adresu navrhovateľa takýto výrok predniesol
a že vyhotovil zvukový záznam z priebehu valného zhromaždenia a ďalej v spojení s tým, že svedok
C. U. následne na výzvu súdu zo dňa 13.11.2014 podaním zo dňa 01.12.2014 tento zvukový záznam
na CD nosiči súdu predložil, nepochybne takáto skutková okolnosť vyplynula. Pokiaľ ide o námietku
odporcu, že dotknutý zvukový záznam je ako dôkaz neprípustný z dôvodu, že bol vyhotovený utajene v

rozpore s ust. § 2 ods. 7 zákona č. 166/2003 Z. z. za tým účelom, aby mohol byť v budúcnosti použitý
ako dôkaz v súdnom konaní a bol tak získaný porušením práva odporcu na ochranu jeho prejavov
osobnej povahy (t. j. v rozpore s ust. § 12 ods. 1 OZ), súd ako to už písomne právnym zástupcom
účastníkov oznámil listom zo dňa 13.11.2014, sa s touto námietkou nestotožnil. Súd k rozhodnutiu o
vykonaní tohto dôkazu dospel na základe záveru, že slovné prejavy osôb, ktoré boli zaznamenané

na zvukovom zázname z dotknutého valného zhromaždenia Združenia, vzhľadom k tomu, že boli
prednesené verejne na tomto valnom zhromaždení v rámci diskusie o problémoch Združenia, nemožno
považovať za prejavy osobnej povahy, ktoré by požívali ochranu podľa ust. § 11 a § 12 ods. 1 OZ,
resp. čl. 16 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. (k tomu napr. rozsudok ESĽP vo veci P.G. a J. H. proti Spojenému kráľovstvu zo

dňa 25.09.2001 č. 44787/98, § 57, v zmysle ktorého pri rozhodovaní, či opatrenia prijaté voči osobe
mimo jeho vlastný domov, či súkromné priestory zasahujú do jej súkromného života, je pre Súd hlavným
faktorom, i keď nie je celkom rozhodujúcim, či taká osoba má v danom mieste „rozumné očakávania
súkromia“.) Ust. § 11 a § 12 OZ (resp. dotknuté ust. Ústavy SR, či Dohovoru) poskytujú ochranu len týmprejavom fyzických osôb, ktoré majú osobnú (súkromnú) povahu. Osobnú povahu preto - ako vyplýva
z logiky veci - spravidla nemajú prejavy, ku ktorým dochádza pri výkone povolania, pri obchodnej, či
inej verejnej činnosti. (k tomu primerane napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 30Cdo/64/2004

zo dňa 11.05.2005, v ktorom Najvyšší súd ČR nepovažoval za prejavy osobnej povahy ani rozhovor
spoločníkov obchodnej spoločnosti o problémoch tejto obchodnej spoločnosti). Vyhotovením zvukového
záznamu, na ktorom boli zachytené prejavy účastníkov dotknutého valného zhromaždenia tak nemohlo
dôjsť k zásahu do osobnostných práv účastníkov tohto valného zhromaždenia. Súd tak odkaz právneho
zástupcu odporcu na ust. § 2 ods. 7 zákona č. 166/2003 Z. z. s poukazom na to, že podľa ust. § 1

ods. 1 zákon č. 166/2003 Z. z. ustanovuje podmienky použitia informačno-technických prostriedkov
bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia (osobnostných práv), považoval
za nedôvodný. Ak v ďalšom odporca namietal autenticitu zvukového záznamu v kontexte, že nebol
vyhotovený z priebehu dotknutého valného zhromaždenia, keďže nezachytáva celý priebeh valného
zhromaždeniaodjehootvorenia,akotentopriebehopisovalisvedkovianavrhnutýodporcom,súdanitúto
námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú. Zo zvukového záznamu je zrejmé, že nebol vyhotovený od

začiatku predmetného valného zhromaždenia a teda nemôže na ňom byť zvukovo zachytený samotný
začiatok dotknutého valného zhromaždenia, ako ho opisovali svedkovia navrhnutý odporcom v ich
výpovediach. Zvukový záznam súd považoval z autentický aj s poukazom na výpoveď svedka C. U.,
ako aj jeho písomné podanie zo dňa 01.12.2014, v ktorom výslovne uviedol, že súdu predkladá zvukový
záznam z uvedeného Valného zhromaždenia Združenia zo dňa 17.09.2011. Napokon súd považoval

aj za účelovú odporcom produkovanú obranu, že z dotknutého výroku nevyplýva, kedy a kým mal byť
prevedený majetok nakradnutý, a to v kontexte jeho výpovede ako účastníka konania na pojednávaní
dňa 08.10.2013, kedy vypovedal, že navrhovateľ si osvedčil podiely určitých neznámych vlastníkov v
Turzovke, o čom ľudí oboznámil rovnako ako aj s tým, že si tak navrhovateľ privlastnil cudzí majetok. Je
teda nepochybne zrejmé, že dotknuté slovné spojenie „nakradnutý majetok“ bolo použité vo vzťahu ku

konaniu navrhovateľa a nie nejakej inej bližšie neurčenej osoby v bližšie neurčenom čase.
Pri zodpovedaní otázky, či odporca prednesením daného výroku na adresu odporcu neoprávnene
zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu jeho cti, nemožno tento čiastkový výrok posudzovať
izolovane a vytrhnuto z kontextu celého prejavu odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi na dotknutom
Valnom zhromaždení Združenia, ako aj neprihliadajúc ku všetkým okolnostiam, za ktorých došlo k

prednesu tohto výroku.
Podľa názoru súdu tak bolo nutné prihliadať na to, že z predmetného zvukového záznamu
vyplýva, že dotknutý výrok predniesol odporca na adresu navrhovateľa v súvislosti s osvedčením
nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa vydržaním k spoluvlastníckym podielom na spoločných
nehnuteľnostiach vlastníkov, ktorí sa združili do Združenia. Tomu zodpovedá aj pokračovanie zvukového

záznamu: navrhovateľ: „Vážení podielnici, je skutočne pravda, že som osvedčil 13 parcelí, že aj vo
svojich pkn-kách, kde som spolupodielnikom. Jedna parcela mi tam ušla, teda to sa priznám, F. T.. F.
T. ty sa tu vyjadri k tomu a ostatné sú po tých R.. Tuná mám, to je rodinný majetok R., kde je ešte
nevydokladovaných vyše dvesto parcelí. Rod R., to boli pôvodne N. L....(do prednesu navrhovateľa
zasiahol neznámy ženský hlas: „ale to náš otec to mal odkúpené, len to nebolo prenesené“)...lebo

dvanásť parcelí a ostatné vážený pán B., čo som daroval kamarátovi, ktorý mi nezobral nič, za to
že mi pomohol postaviť Združenie na nohy, som daroval výlučne zo svojho vlastníctva. Tu sú, tu
je kúpno, tu je zmluva, ale neurobil som to, čo si urobil ty.“; odporca: „Môžem ešte niečo povedať,
prečo si ty len časť R. poprenášal, keď je to rodinný majetok?“; navrhovateľ: „Ale to patrí len nám
N., nikomu inému...Pán N. L. bol otec môjho starého otca, potom bol“; neznámy mužský hlas: „a

kde si to vydokladoval, veď to robila pani notárka na A..“; po nasledujúcej nezrozumiteľnej vrave
odporca: „dvaja svedkovia, jeho žena a jakási 68-ôsmi ročník pani...“; navrhovateľ: „ale o to nejde a
čo?“; opäť ten istý neznámy mužský hlas: „ale veď ona bola nezodpovedná, mala rok a ty ju...ako
svedkyňu.“; odporca: „ presne tak, ja to tu mám, ja to mám povytláčané“; iný neznámy mužský hlas:
„Pán B. a Vaša matka, Vaša matka tiež náhodou nebola u pani B., advokátky a tiež náhodou ...v

ústnej darovacej zmluve od svojho strýka U.“; reaguje odporca: „Moment, moment pán U., ja sa k tomu
potrebujem vyjadriť. Moja matka osvedčením prenášala ujca môjho, jej strýka, to je rodina...Pán Y., tu
sedí, behom mesiaca to napadli na súd, ten súd sa konal, ťahal 12 rokov, lebo keľko. Vyhrali sme ho na
Krajskom súde bez možnosti odvolania. Mám rozsudok.“. Je možné konštatovať, že následný priebeh
Valnéhozhromaždeniazachytenýnazvukovomzáznamesavyznačovalprekrikovanímjehojednotlivých

účastníkov Valného zhromaždenia, pričom ich vyjadrenia sú nesúrodé, prerušované inými účastníkmi.
Tieto vyjadrenia sa však už netýkajú problematiky nadobudnutia vlastníctva navrhovateľa vydržaním k
spoluvlastníckym podielom na spoločných nehnuteľnostiach vlastníkov, ktorí sa združili do Združenia.V ďalšom bolo pri rozhodovaní potrebné zohľadniť medzi účastníkmi zásadne nesporné skutočnosti,
ktoré vyplývajú aj z listinných dôkazov, že v predmetnom Združení sa v tom čase vytvorili dve skupiny
zápasiace o vedenie Združenia, a to skupina vedená a prezentovaná navrhovateľom (čo vyplýva aj z

vyhlásenia 41 osôb predloženého navrhovateľom na č. l. 148 spisu) a skupina okolo „novozvoleného“
výboru Združenia vedeného odporcom (čo vyplýva aj z listín produkovaných navrhovateľom, a to
nedatovaných listov zasielaných členom združenia na č. l. 7 a 11 a ich príloh). Rovnako uvedené vyplýva
aj z vyjadrenia svedkov navrhnutých odporcom T. F., U. D. a L. Y..
Konanie odporcu spočívajúce v prednesení výroku: „Keď som dal na neho trestné oznámenie,

tak rýchlo behom dvoch mesiacov previedol tento nakradnutý majetok na pána U.Č..“, ktorý tak
obsahuje hodnotiaci úsudok odporcu o „nakradnutom majetku“, v kontexte celého prejavu odporcu vo
vzťahu k navrhovateľovi na dotknutom Valnom zhromaždení Združenia, ako aj všetkých okolností, za
ktorých došlo k prednesu tohto výroku, podľa názoru súdu nebol spôsobilý zasiahnuť do čiastkového
práva navrhovateľa na ochranu jeho občianskej cti, keďže aj napriek tomu, že výrok obsahoval
expresívne slovné vyjadrenie „nakradnutý majetok“, bol s istotou vyjadrením odporcových (podľa názoru

súdu dôvodných) pochybností o právnom titule nadobudnutia dotknutých spoluvlastníckych podielov
navrhovateľom na spoločnej nehnuteľnosti, ako aj spôsobe dosiahnutia zápisu vlastníckeho práva k
týmto spoluvlastníckym podielom v katastri nehnuteľností. Tieto pochybnosti možno vyvodiť z toho, že
navrhovateľ mal nesporne dosiahnuť zápis vlastníckeho práva k dotknutým spoluvlastníckym podielom
na spoločných nehnuteľnostiach na základe osvedčenia notára JUDr. Ľudmily Kupkovej, so sídlom v

Turzovke, vydaného podľa ust. § 2 a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 30.11.2000 vo forme notárskej zápisnice č. M. XXX/
XX zo dňa 07.08.2000. V zmysle ust. § 5 písm. a) zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do
30.11.2000 bolo k návrhu držiteľa na vydanie takéhoto osvedčenia potrebné medzi iným aj pripojiť
čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania

nehnuteľnosti navrhovateľom (na vydanie osvedčenia) a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom
nehnuteľnosti. Pri tom z obsahu odpovedí navrhovateľa v rámci jeho výsluchu ako účastníka konania na
otázky právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 04.03.2014 možno vyvodiť, že týmito osobami
bola jeho manželka J. L., M.. XX.XX.XXXX a L. Q., nar. v roku XXXX. V predmetnom osvedčení
prostredníctvom svojho právneho zástupcu pri tom vyhlásil, že osvedčované nehnuteľnosti od roku

1968 užíval neprerušene v dobrej viere. Uvedené okolnosti tak aj z pohľadu súdu vyvolávajú značné
pochybnosti o splnení všetkých predpokladov na vydanie osvedčenia podľa ust. § 2 a nasl. zákona
č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000, keďže manželka navrhovateľa sa mala vyjadrovať k
okolnostiam, ktoré nastali od roku 1968, t. j. v čase, kedy bola vo veku 18 rokov a pri tom nepochádzal
z Obce M. pri B. M. L., ale z Obce B. pri Q.. Pokiaľ ide o osobu L. Q., táto bola v roku 1968 vo

veku 1 roka života, takže je nemožné, aby si pamätala skutkové okolnosti, ktoré nastali v roku 1968.
Tieto pochybnosti nerozptýlil ani samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi účastníka, ktorý naopak tieto
pochybnosti ešte zvýraznil. V odpovedi na otázku právneho zástupcu odporcu, aby vysvetlil rozpory
ohľadom osôb, ktoré podali v danom prípade vyhlásenie podľa ust. § 5 písm. a) zákona č. 293/1992
Zb., uviedol, že s nimi chodil po vrchoch a im to ukazoval. Manželka navrhovateľa svedkyňa J. L.

k svojmu vyhláseniu podľa ust. § 5 písm. a) zákona č. 293/1992 Zb. uviedla, že toto podpísala na
základe toho, čo jej povedala matka navrhovateľa, že to oni užívali a že má ísť a podpísať to. V ďalšom
navrhovateľ vypovedal k otázke nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k dotknutým spoluvlastníckym
podielom vydržaním, že: „Čo môžem na to povedať. Užívala to moja rodina. Moja stará matka tam
hospodárila, taktiež moja matka s otcom vymenili si pozemky s inými, čo sú v M. na iných koncoch. K

samotnej otázke neviem, ako to tam advokát dal. Ja som navštívil T.. K.. Tento mi povedal, že sa to
nedá urobiť inak jednoduchšie, že takto to je najrýchlejšie, že takto to robia aj iní ľudia. Mal som za to,
že ak je to rodičovské, je to aj moje.“. Následne však navrhovateľ v ďalšej odpovedi na otázku právneho
zástupcu odporcu uviedol, že: „Pokiaľ sa týka osvedčovaných podielov, toto boli podiely po príslušníkoch
môjho rodu, teda nie po mojej starej matke, ale iných mojich príbuzných.“. Súčasne navrhovateľ k otázke

právneho zástupcu odporcu, či vie uviesť, prečo predmetné osvedčenie nebolo spísané u notára v B. M.
L., alebo v bližšom meste, ale v A., navrhovateľ uviedol: „Áno, advokát tvrdil, že tam všetci osvedčujú,
že to bola jediná notárka na B., ktorá to vie.“.
Daný výrok odporcu v spojení s ďalšími odporcovými vyjadreniami na dotknutom Valnom zhromaždení
Združenia tiež možno súčasne považovať aj za vyjadrenie v rámci verejne prejavenej širšej kritiky osoby

navrhovateľa ako, vo svojej podstate, verejne činnej osoby vo funkcii predsedu Združenia, ktorého
členmi je väčšie množstvo osôb bývajúcich v Obci M., v jej blízkom okolí, ako aj inde (uvedené vyplýva
z menoslovu osôb, ktoré mali podpísať vyhlásenie predložené navrhovateľom na č. l. 148 spisu), pričom
súd dospel k záveru, že primárnym cieľom tejto kritiky osoby navrhovateľa zo strany odporcu nebolohanobenie, či zneuctenie jeho osoby a odporca v konaní preukázal jej vecný základ, ako aj súvis s
činnosťou Združenia, ktorá sa prejavuje aj v hospodárení so spoločnými lesnými pozemkami, pričom
pre rozhodnutie Združenia o tomto hospodárení je tiež určujúcou právnou skutočnosťou, aká je veľkosť

podielov jednotlivých členom Združenia na spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako sa táto veľkosť prejavuje
aj v určení podielov jednotlivých členov Združenia na výnosoch z hospodárenia na spoločných lesných
pozemkoch. Súčasne treba podotknúť, že navrhovateľ ako predseda združenia, teda ako osoba verejne
činná, by z tohto dôvodu mal zniesť vyššiu mieru kritiky.
Po druhé, navrhovateľ za konanie odporcu neoprávnene zasahujúce do jeho osobnostných práv

považoval konanie spočívajúce v odoslaní a doručení listu predloženého navrhovateľom, ako bol tento
adresovanýĽ.Q.aS.L.ataktiežpodľaajvýpovedesamotnéhoodporcunapojednávanídňa08.10.2013
aj ďalším 12 lebo 13 osobám. Existenciu iných listov, ktoré by odporca s obsahom, ako ho opísal
navrhovateľ v návrhu na začatie konania, rozosielal iným osobám, navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ tak
ide o dotknutý list, navrhovateľom predložený súdu, z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 08.10.2013
a zo zhodných výpovedí svedkov T. F., U. D.Á. a L. Y. na pojednávaní dňa 09.09.2014 vyplynulo,

že predmetný list bol koncipovaný ako list na dotknutom valnom zhromaždení novozvoleného výboru
Združenia, ktorý mal obsahovať podstatné časti správy čítanej na Valnom zhromaždení Združenia T.
F., pričom odporca bol poverený ako predseda tohto výboru na rozoslanie tohto listu členom Združenia
neprítomným na dotknutom valnom zhromaždení. Takúto skutkovú okolnosť možno dovodiť aj z textu
samotného listu, kde sa v závere listu udáva: „Za výbor Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy

M., Ž. - G. J. W. predseda P. B..“. Ak teda súd posudzoval otázku, či odporca odoslaním predmetného
listu viacerým osobám zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa, súd stotožňujúc sa s obranou
odporcu v tejto časti prejednávanej veci, konštatuje, že odporca nie je zodpovedným subjektom za
tvrdenia obsiahnuté v tomto liste. Ak bol totiž odporca (logicky ako predseda) poverený výborom
odoslať predmetný list členom Združenia, ktorí neboli prítomní na predmetnom valnom zhromaždení

dňa 17.09.2011, nekonal tak ako fyzická osoba, ale v mene výboru Združenia, t. j. kolektívneho orgánu.
Na tomto závere nič nemení sporná otázka, či predmetný výbor (na čele s odporcom ako predsedom)
bol legitímne (rozumej platne) zvolený. (k tomu napr. odporcom prezentovaný rozsudok Krajského súdu
v Žiline spis. zn. 9Co/270/2012 zo dňa 15.11.2012)
Súdne konanie o ochrane osobnosti je pri tom návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný jeho petitom.

Pripoužitejformuláciiospravedlneniavymedzenéhonavrhovateľomvnávrhunazačatiekonania,návrhu
nebolo možné v tejto časti vzhľadom na vyššie uvedené závery vyhovieť, keďže obsah ospravedlnenia
ako zvolenej formy poskytnutia morálneho zadosťučinenia sa totiž týkal konania, ktoré nebolo konaním
odporcu ako navrhovateľom žalovaného subjektu. Z dôvodu, že odporca ako fyzická osoba tak nie je
osobou zodpovedajúcou za obsah predmetného listu, teda subjektom zodpovedným za prípadný zásah

do osobnostných práv navrhovateľa obsahom tohto listu, súd v dôsledku tohto nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie odporcu v tejto časti konania musel návrh navrhovateľa v časti priznania primeraného
zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia bez ďalšieho zamietnuť.
Zásadne totožné závery súd vyvodil aj ohľadom navrhovateľom produkovaného dôkazu, aj keď výslovne
nezmieneného v opise rozhodných skutočností uvedených návrhu na začatie konania, a to pozvánky na

Valné zhromaždenie Združenia, ktoré sa malo konať dňa 18.02.2012, ako bola adresovaná I.. S. T.. Aj
v tomto prípade je zrejmé, že odporca bol výlučne odosielateľom tejto pozvánky a Valné zhromaždenie
opätovne zvolával výbor, čo vyplýva už len z koncipovania textu tejto listiny, v ktorom sa pozývateľ udáva
v množnom čísle („Pozývame Vás ...“).
Po tretie pokiaľ navrhovateľ považoval konanie odporcu spočívajúce v podávaní trestných oznámení

voči nemu za konanie zasahujúce do jeho osobnostných práv, súd bez ohľadu na závery trestných
konaní, ktoré sa na základe oznámení odporcu viedli [v dokazovaných prípadoch boli veci začaté na
základe trestných oznámení odmietnuté podľa ust. § 197 ods. 1 písm. d) TP odmietnuté, resp. trestné
stíhanie podľa ust. § 215 ods. 1 písm. b) a 4 TP bolo zastavené, resp. vec podľa ust. § 197 ods. 1
písm. a) TP odovzdaná príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu],

poukazuje na to, že neoprávneným zásahom do práv chránených ust. § 11 OZ nie sú prejavy, ktoré
podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety k riešeniu alebo žiadosť o
objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť. (k
tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 28Cdo/95/2002 zo dňa 29.01.2002) Súd mal tak v
tejto rovine prejednávanej veci za to, že predmetné konanie odporcu spočívajúce v podávaní dotknutých

oznámení podľa ust. § 62 ods. 2 TP orgánom podľa ust. § 196 ods. 1 TP nemožno považovať za
konanie, ktorým by odporca excesívne a teda neoprávnene zasiahol do dotknutých osobnostných práv
navrhovateľa.Pokiaľ navrhovateľ súčasne v návrhu vyvodzoval dôvodnosť svojho návrhu z ním tvrdenej okolnosti,
že odporca mal na neho podať podnet na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto ohľadom preskúmania
účtovných dokladov z hospodárenia Združenia za rok 2009, podania vysvetlení k vedeniu účtovnej

evidencie Združenia a preverenia formy vyplácania podielov jednotlivým členom Združenia, súd
konštatuje, že okrem podnetov (trestných oznámení) odporcu navrhovateľ osobitne nepreukázal, že
by odporca takto vôbec konal. Navyše na pojednávaní dňa 04.03.2014 navrhovateľ uviedol, že ho na
Daňovom úrade v Kysuckom Novom Meste udali všetci ako výbor Združenia (pozn. t. j. výbor vytvorený
okolo odporcu), teda v takomto prípade by rovnako, ako už bolo uvedené pri navrhovateľom tvrdenom

protiprávnom zásahu odporcu do jeho osobnostných práv rozosielaním predmetného listu, odporca
nebol v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.
Po štvrté navrhovateľ v návrhu na začatie konania vyvodzoval neoprávnenosť zásahov odporcu do
jeho dotknutých osobnostných práv z konania odporcu, ktoré malo spočívať v tom, že odporca sa
dopustil konania spočívajúceho v ústnom a písomnom šírení neprávd, skresľujúcich informácií a
haniacich tvrdení a súčasne v šírení v obci, resp. v Združení, že navrhovateľ je vyšetrovaný. Ak súd

vychádzal z takto všeobecne formulovaného skutkového vymedzenia navrhovateľom tvrdeného konania
odporcu, ktoré malo neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, súd vychádzajúc z
navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k záveru, že za takéto preukázané (výpoveďou svedkov
I.. S. T.Á. J. Ľ. W.) konanie bolo možné považovať výroky prednesené pred svedkom I.. S.B. T., ktorého
odporca osobne navštívil a pred ktorým sa odporca o navrhovateľovi vyjadril, že zlodej sa musí zastaviť

a pred svedkyňou Ľ. W. (pred tým Q.), ktorú odporca osobne navštívil a pred ktorou sa o navrhovateľovi
vyjadril, že okrádal ľudí, že ho musí zastaviť, že je zlodej a špinavec. Súd má za to, že takéto expresívne
výroky odporcu na adresu navrhovateľa produkované v súkromí svedkov boli spôsobilé zasiahnuť do
práva navrhovateľa na ochranu občianskej cti, pričom toto konanie odporcu je možné v tomto prípade
považovať za neoprávnené. Iné navrhovateľom tvrdené konanie odporcu všeobecne vymedzené v

úvode tohto odseku odôvodnenia rozsudku, súd za preukázané z vykonaného dokazovania nemal.
Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ust. § 11 OZ je určitá ujma. Z hľadiska
intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu
na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti
a) neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b) opodstatňujú (len) nemateriálnu

satisfakciu, c) opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa ust. § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak sa
morálna satisfakcia ukazuje v konkrétnom prípade preukázateľne ako nepostačujúca, takže stráca svoju
účinnosť a funkčnosť. Tato nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity, trvania
(napr. ide o opakovaný neoprávnený zásah v televízii, tlači a pod.), rozsahu a ohlasu nepriaznivých

dôsledkov na postavení dotknutej fyzickej osoby v rodine, v oblasti podnikania, vždy bezpečne zistená,
zvlášť, ak došlo neoprávneným zásahom k zníženiu ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v
spoločnosti v značnej miere. Z použitej formulácie ust. § 13 ods. 2 OZ síce vyplýva, že vedľa zníženia
dôstojnosti fyzickej osoby a jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere môže súd priznať peňažitú
náhradu nemajetkovej ujmy i v iných prípadoch obdobnej závažnosti za predpokladu, že i u nich

bude zadosťučinenie v morálnej forme nepostačujúce. V každom prípade však musí ísť vždy o takú
nemajetkovú ujmu zasahujúcu niektorú inú hodnotu osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto osoba vzhľadom
k intenzite, k trvaniu, zvlášť k širokému verejnému ohlasu nepriaznivých následkov v spoločnosti (v
rodine, v bydlisku, na pracovisku, v podnikaní, v politickom, či inom verejnom živote atd.) pociťuje a
prežíva - objektívne posudzované - ako ujmu v značnej miere. Nie sú preto v tomto smere rozhodujúce

iba subjektívne pocity dotknutej fyzickej osoby. Ujmu v značnej miere závažnú by musela preto pociťovať
i každá iná fyzická osoba nachádzajúca sa v postavení a na mieste priamo postihnutej fyzickej osoby.
Z uvedeného vyplýva, že zadosťučinenie v peniazoch tak predstavuje inštitút, ktorý nemožno používať
k vyvažovaniu a zmierňovaniu len bežnej, či krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujme na osobnosti
fyzickej osoby.

Aj keď sú teda dôvody pre priznanie peňažitej náhrady nemajetkovej ujmy uvedené v ust. § 13 ods.
2 OZ len demonštratívne, je však potrebné zdôrazniť, že pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do
práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola práve v značnej miere
znížená dôstojnosť alebo v značnej miere znížená vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti (viď znenie
§ 13 ods. 2 OZ), t. j., že došlo k negatívnym - difamačným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej

fyzickej osobe na jej chránenom práve na česť a dôstojnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 3Cdo/137/2008 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod
publikačným č. R 53/2010).V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že dotknuté klamlivé a hanlivé tvrdenia odporcu značným
spôsobom zasiahli tiež do jeho intímnej sféry, kde narušili jeho rodinný a spoločenský život.
Pre rozhodnutie súdu o priznaní navrhovateľom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

v sume 20.000,- eur tak bolo v danom prípade vzhľadom k vyššie uvedenému určujúcim, či navrhovateľ
preukázal, že v dôsledku neoprávneného zásahu odporcu do jeho práva na česť došlo v značnej miere
k zníženiu jeho vážnosti v spoločnosti.
Súd konštatuje, že ako dôkazy, ktoré mali preukázať dôsledky neoprávneného zásahu odporcu do jeho
osobnostných práv, navrhovateľ označil výsluch seba ako účastníka konania, výsluch svedkov Ľ. W.

(pred tým Q.; sesternica navrhovateľa), S. L. (sestra navrhovateľa), I.. S. T. (bratranec navrhovateľa),
C. U. a J. L. (manželka navrhovateľa).
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 04.03.2014 vo svojej výpovedi v tejto rovine uviedol, že ľudia po ňom
pokrikujú a vypráva sa o ňom ako o zlodejovi. Odporca totiž chodil po domoch, kde toto ľuďom hovoril.
Ľudia s ním už nekomunikujú. Na margo tejto časti výpovede navrhovateľa súd poukazuje na to, že
tieto tvrdenia navrhovateľa uvedené v jeho výpovedi ako účastníka konania sú len všeobecné, pričom

navrhovateľ pokiaľ sa zmieňoval v konkrétnostiach uviedol, že volal napr. pánovi Ž. do U., ktorý je
jeden z podielnikov v Združení a tento sa ho vzhľadom na pozvánku na valné zhromaždenie, ktoré
zvolával odporca, ktorú pozvánku dostal, pýtal, či je už odsúdený. Ďalej navrhovateľ uviedol, že chcel
tiež komunikovať s ďalším podielnikom F. P. z R. B.. Táto mu bez všetkého zložila telefón. Taktiež bol
osobne za G. Y., ktorá mu povedala, že čo u nej robí, že už nie je predsedom a má ísť preč. Napokon

sa navrhovateľ zmienil o svedkovi I.. S. T., za ktorým bol odporca a hovoril mu, že s týmto zlodejom
(navrhovateľom) už treba niečo robiť.
Pokiaľideotaktoopisovanéanavrhovateľomtvrdenédifamačnénásledkyzásahudojehoosobnostných
práv, súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní v prvom rade nijakým spôsobom nepreukázal, že ním
tvrdená reakcia pána Ž. bola dôsledkom akéhokoľvek konania odporcu (resp., že bola v príčinnej

súvislosti s akýmkoľvek konaním odporcu). Ak navrhovateľ reakciu pána Ž. vyvodzoval z toho, že
mal obdržať pozvánku na valné zhromaždenie Združenia, ktoré zvolal odporca, navrhovateľ nijakým
spôsobom nepreukázal existenciu konkrétnej pozvánky a ani obsah takejto pozvánky, ktorú mal od
odporcu obdržať pán Ž.. V konečnom dôsledku, ak mal navrhovateľ na mysli pozvánku na Valné
zhromaždenie dňa 18.02.2012, ako bola zaslaná I.. S. T., ako už bolo vyššie uvedené, konanie odporcu

spočívajúce v odoslaní tejto pozvánky nemožno považovať za konanie odporcu, z ktorého by bolo
možné vyvodiť jeho pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, teda inými slovami v tomto konkrétnom prípade
nemožno hovoriť o konaní odporcu, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa a v
takomtoprípadedôsledokvpodobenegatívnehosprávaniapánaŽ.niejevpríčinnejsúvislostiskonaním
odporcu ako fyzickej osoby.

Rovnako pokiaľ sa navrhovateľ vyjadroval k osobe pani F. P., navrhovateľ nijakým spôsobom
nepreukázal dôvod ním tvrdeného konania pani F. P. spočívajúceho v odmietnutí telefonickej
komunikácie s navrhovateľom. To isté platí aj v súvislosti s navrhovateľom tvrdeným správaním pani
G. Y..
Možno uzavrieť, že v uvedených konkrétnych prípadoch navrhovateľ negatívnu reakciu uvedených

osôb prezumuje ako dôsledok ním tvrdeného konania odporcu. Navrhovateľ však nijakým spôsobom
nezohľadňuje možnosť konania týchto osôb na základe ich osobného samostatne vytvoreného
vlastného úsudku a názoru na osobu navrhovateľa. Treba poznamenať, že odporcu nezaťažovalo v
konaní dôkazné bremeno na vyvrátenie navrhovateľom súdu podsúvanej domnienky, že akékoľvek
negatívne reakcie okolia navrhovateľa voči jeho osobe boli vyvolané konaním odporcu, ako prejav jeho

protiprávneho zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Dôkaz o takejto príčinnej súvislosti naopak
zaťažoval v konaní práve samotného navrhovateľa.
Pokiaľ ide o osobu I.. S. T., tento sa vo svojej výpovedi ako svedok na pojednávaní dňa 06.05.2014
ku vzťahu k navrhovateľovi vyjadril tak, že má s navrhovateľom normálny vzťah, ako býva medzi
bratrancami. V minulosti sa občas navštívili, alebo stretli a prehodili pár slov. K osobe odporcu sa vyjadril,

že tohto dlho vôbec nepoznal a keď ho spoznal, mal z neho rozpačitý pocit, či hovorí pravdu alebo
nie. Svedok potvrdil, že po tom, ako sa zúčastnil valného zhromaždenia Združenia dňa 17.09.2011 a
vypočul si prejav odporcu a súčasne ako ho následne odporca navštívil a povedal mu, že sa zlodej
(navrhovateľ) musí zastaviť, si spočiatku myslel, že uvedené sa zakladá na pravde, teda, že navrhovateľ
rozkráda majetok, ktorý bol ťažko nadobudnutý ich predkami. Po tom však, ako požiadal navrhovateľa o

vysvetlenie a navrhovateľ mu ozrejmil, že trestné oznámenia sa nezakladajú na pravde, začal uvažovať
inak. Svedok sa výslovne vyjadril, že ho to mrzí, že doslova naletel na reči odporcu, avšak už to medzi
ním a navrhovateľom nie je, ako to bolo predtým. Zostal mu pocit, že treba byť pri všetkom opatrný.Svedkyňa Ľ. W. (pred tým Q.) na pojednávaní dňa 06.05.2014 vypovedala ku vzťahu k navrhovateľovi,
že je jej bratranec, stretáva sa s ním málokedy, keďže väčšinou žije mimo B.. Vzťah k obom účastníkom
charakterizovala ako normálny. Na dotknutom valnom zhromaždení Združenia nebola, avšak odporca

ju navštívil a oboznámil ju so zápisnicou zo schôdze Združenia. Súčasne jej odporca ozrejmoval, čo
sa na schôdzi udialo, aký bol jej priebeh. Povedal jej svoj názor a skúsenosti. Výslovne sa vyjadril, že
navrhovateľ okrádal ľudí, že ho musí zastaviť. Hovoril jej, že navrhovateľ je zlodej a špinavec. Toto sa
jej veľmi dotklo a mala pocit, že sa to prenáša aj na ňu, že ju veľa ľudí pozná a snažila sa držať od toho
všetkého mimo, dokonca zaprela pred ľuďmi, že navrhovateľ je jej bratranec. V ďalšom však svedkyňa

uviedla, že odporcovi hneď povedala, že tomu neverí, pretože navrhovateľ je dosť dobre zabezpečený
a nemal by taký dôvod. Rovnako uviedla, že bola vždy rada, ako navrhovateľ Združenie viedol.
ČosatýkasvedkyneS.L.,tátovosvojejvýpovedinapojednávanídňa06.05.2014kvzťahukúčastníkom
konania uviedla, že navrhovateľ je jej brat a odporcu pozná ako občana z M.. Ani s jedným nemá zlé
vzťahy. Trochu ju však vo vzťahu k navrhovateľovi pomýlilo, keď dostala list, v ktorom bolo napísané,
že je zlodej. Verila tomu, keďže nikto nemôže bezdôvodne napísať, že niekto je zlodej alebo niečo

ukradol, ak to nemá podložené. Z toho dôvodu sa jej vzťahy s navrhovateľom naštrbili. Prestala k
navrhovateľovi chodiť, pričom tak dva tri mesiace u neho nebola z dôvodu, že sa tieto reči šírili. Ak teda
svedkyňa S. L. výslovne uviedla, že jej náhľad navrhovateľa sa zmenil hlavne z dôvodu oboznámenia
sa s obsahom jej doručeného listu (ako tento následne, ako bol predložený navrhovateľom k návrhu
na začatie konania a nachádza sa v spise na č. l. 11 spisu, svedkyňa opoznala), teda dotknutého listu

zasielaného odporcom za výbor Združenia, súd v tomto kontexte odkazuje na svoju už opakovane
uvedenú argumentáciu ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu vo vzťahu ku skutku
spočívajúcom v rozosielaní dotknutého listu, ako ho navrhovateľ predložil súdu.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka C. U., tento na úvod svojej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa
06.05.2014 spontánne uviedol, že navrhovateľ je mu blízkou osobou až do takej miery, ako by bol jeho

rodinný príslušník. Ďalej uviedol, že konanie odporcu voči navrhovateľovi v danom prípade považuje
za cielené a neopodstatnené útoky voči navrhovateľovi. Na druhej strane však svedok uviedol už na
konkrétnu otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či sa jeho vzťah voči navrhovateľovi zmenil po
konaní dotknutého valného zhromaždenia a po podaní trestných oznámení na navrhovateľa, že si začal
od navrhovateľa držať odstup, sú naďalej kamaráti, ale už to nie je ako predtým, ako boli podané trestné

oznámenia.Následnesvedoknaotázkusúdu,abyozrejmilrozporyvcharakterizovanísvojhosúčasného
vzťahu k navrhovateľovi, uviedol, že vzťah predtým bol užší a bližší ako teraz, berie ho však stále ako
rodinného príslušníka, ale už to nie je, ako bolo.
Súdvkontextesobsahomvýpovedínavrhovateľomoznačenýchsvedkov,akoajvýpovedenavrhovateľa
ako účastníka konania v prejednávanej veci považuje za nevyhnutné poukázať na obsah uznesenia

vyšetrovateľa OO PZ Čadca, odbor kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality Č.: G.-XXX/
OVK-K.-XXXX zo dňa 23.12.2011, z ktorého vyplýva, že dňa 19.12.2011 navrhovateľ v dotknutom
trestnom konaní sa pri doplnení jeho trestného oznámenia smerujúceho proti odporcovi na otázky
vyšetrovateľa k jeho rodinnému, osobnému, pracovnému a verejnému životu výslovne vyjadril tak, že
rodinný život má pohodový, dobrý so svojou rodinou, osobný život je tiež v norme, s nikým nemá nič, že

by sa s niekým naťahoval, chodil po súdoch a aj v združení sa snaží všetko vysvetliť. Na inom mieste
svojej výpovede k otázke vyšetrovateľa ako sa mu darí, navrhovateľ uviedol, že sa mu darí priemerne, a
to vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré má, inak v súkromnom živote a aj inak je všetko v poriadku,
v tomto smere sa mu darí, a aj v rodine. V jeho verejnom živote je tiež všetko v poriadku, momentálne
je stále predsedom združenia registrovaného na Obvodnom lesnom úrade v Kysuckom Novom Meste.

Ďalej navrhovateľ výslovne uviedol, že v súvislosti s namietanými výrokmi odporcu neutrpel žiadnu
finančnú ujmu, neboli narušené jeho rodinné vzťahy, nebol ohrozený jeho verejný život a neutrpel ani
inú vážnu ujmu.
Ak teda navrhovateľ následne v návrhu na začatie konania zo dňa 21.02.2012, t. j. s odstupom času
len dvoch mesiacov od jeho výpovede pred vyšetrovateľom, tvrdil, že klamlivé a hanlivé tvrdenia

odporcu značným spôsobom zasiahli tiež do jeho intímnej sféry, kde narušili jeho rodinný a spoločenský
život, vyššie uvedené vyjadrenie navrhovateľa v priebehu trestného konania zo dňa 19.12.2011 je
s týmto v úplnom rozpore. Vierohodnosť výpovede navrhovateľa ako účastníka konania tak bola
značne spochybnená a tieto pochybnosti súdu nemohlo vyvrátiť ani navrhovateľom na pojednávaní
dňa 04.03.2014 (podľa názoru súdu účelovo) podané vysvetlenie k týmto rozporom, že v priebehu

vyšetrovania chcel vystupovať ako chlap, a preto ním tvrdené skutočnosti v priebehu prejednávanej veci
pred vyšetrovateľom nespomínal.
Ak mal teda súd hodnotiť výpovede svedkov ako dôkazov produkovaných navrhovateľom, ktorými
navrhovateľ mienil preukázať aj takú intenzitu následkov zásahu odporcu do jeho osobnostných práv,ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd musí konštatovať, že
tieto dôkazy sa mu javili (aj v kontexte vyššie uvedeného vyjadrenia odporcu pred vyšetrovateľom
dňa 21.12.2011) ako málo presvedčivé až tendenčné, aj s poukazom na príbuzenský pomer svedkov

k navrhovateľovi (u svedka U.č, akoby „príbuzenský pomer“) a ich viac menej totožné vyjadrenia,
z ktorých vyplynulo, že buď nikdy neuverili tvrdeniam o tom, že navrhovateľ je zlodej, alebo sa
presvedčili o nepravdivosti takýchto tvrdení a mrzí ich to, ak im po nejakú dobu verili. Tendenčnosti ich
výpovedí nasvedčuje aj skutočnosť, že všetci svedkovia podpísali po konaní inkriminovaného Valného
zhromaždenia Združenia vyhlásenie, ktoré predložil v konaní navrhovateľ (na č. l. 148), v ktorom

výslovne vyhlásili, že žiadajú, aby navrhovateľ naďalej plnil svoje povinnosti predsedu Združenia. Sotva
si totiž možno logicky predstaviť, že v prípade, že by k osobe navrhovateľa stratili dôveru, podpísali
by predmetné vyhlásenie plne podporujúce navrhovateľa ako predsedu Združenia, o ktorom vyhlásení
samotný navrhovateľ na pojednávaní dňa 04.03.2014 povedal, že toto vyhlásenie zosnoval na svoju
obranu.
Samotná svedecká výpoveď manželky navrhovateľa J. L. na pojednávaní dňa 06.05.2014, kedy

svedkyňa uviedla, že ako prišlo prvé trestné oznámenie sa s manželom začali vadiť, nebolo to medzi ňou
a navrhovateľom dobré, navrhovateľ zvracal, bol z toho na nervy, pričom po druhom trestnom oznámení
to začalo, bol na tom veľmi zle a chceli sa dokonca rozviesť, pričom ona nemohla zniesť všetky tie
obvinenia, že navrhovateľ je zlodej a že kradol a teda mali hrozne zlý vzťah, nechcela mu veriť, sa súdu
javila ako nevierohodná. Súd svoj záver o nevierohodnosti výpovede svedkyne vyvodil z rozporu ňou

opisovanýchskutkovýchokolnostísvyjadrenímnavrhovateľadňa19.12.2011predvyšetrovateľom,kedy
sa medzi iným vyjadril, že v súkromnom živote a aj inak je všetko v poriadku, v tomto smere sa mu darí,
a aj v rodine a že v súvislosti s namietanými výrokmi odporcu neboli narušené jeho rodinné vzťahy. Súdu
sa javí neuveriteľné, aby v prípade, že manželské vzťahy medzi navrhovateľom a jeho manželkou boli po
trestnýchoznámeniachodporcunanavrhovateľavtakejvypätejpodobe,akoopísalasvedkyňa,samotný

navrhovateľ v trestnom konaní začatom na základe jeho trestného oznámenia proti odporcovi pre prečin
ohovárania vedome z dôvodu, aby „vyzeral ako chlap“, udával nepravdivé údaje a zamlčoval svoje
problémy v rodinnom živote, ak tieto mali nastať už po podaní prvého trestného oznámenia zo strany
odporcu na navrhovateľa a následne sa s ďalším trestným oznámením stupňovať, pričom, ako vyplynulo
zvykonanéhodokazovaniaväčšinatrestnýchoznámeníodporcuvočinavrhovateľovibolapodanávčase

do skončenia mesiaca jún 2011. Vierohodnosť svedkyne narušilo aj to, že na otázku právneho zástupcu
odporcu, prečo darovala C. U.čnehnuteľnosť, najskôr vypovedala, že mu nič nedarovala, následne však
priznala, že tomu tak bolo spoločne s manželom. V neposlednom rade jej vierohodnosť ako osoby
je spochybnená aj tým, že v dotknutom prípade podala vyhlásenie podľa ust. § 5 písm. a) zákona č.
293/1992 Zb. nie na základe vlastného vnímania prežitého skutkového deja, ale na základe tvrdení inej

osoby, ktoré následne vo vyhlásení už musela prezentovať ako svoje vlastné.
V kontexte naplnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľovi v peniazoch
súd konštatuje, že v konaní nevyšlo najavo, že by navrhovateľ v dôsledku odporcovho protiprávneho
konania stratil funkciu predsedu Združenia, keďže ako sám tvrdil nikdy neprestal byť predsedom
Združenia. Teda navrhovateľ neutrpel ujmu ani vo verejnej sfére svojho života.

Bez významu v kontexte dôvodnosti návrhom uplatneného nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej
ujmy, ktorú mal navrhovateľ podľa svojich tvrdení utrpieť, nie je ani vyjadrenie samotného navrhovateľa
už po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 13.01.2015, kedy sa navrhovateľ výslovne vyjadril:
„Ak mi súd udelí slovo, chcel by som ešte uviesť, že ma to celé mrzí. Nechcem odporcu tu nejako
osočovať. Iný človek z neho nebude. Nechcem ospravedlnenie.“. Na následnú otázku súdu, aby sa

vyjadril, pokiaľ ide o tento jeho prednes, ako má súd brať tento jeho výrok v kontexte žalobného návrhu,
ktorým sa domáha práve ospravedlnenia, navrhovateľ uviedol: „Ja to beriem tak, že keby mi odporca
uhradil trovy tohto konania ako aj trovy trestných konaní, by sme to mohli skončiť.“. Až po následnej
porade so svojim právnym zástupcom navrhovateľ v ďalšom uviedol: „Ja beriem svoje vyjadrenie,
že nechcem ospravedlnenie, späť a trvám na podanom návrhu.“. Z pohľadu uvedeného vyjadrenia

navrhovateľamožnokonštatovať,žeintenzitadifamačnýchnásledkovzásahuodporcudoosobnostného
práva navrhovateľa sa ani navrhovateľovi zrejme nejavila po vykonaní dokazovania v takej miere,
aby bolo potrebné následky tohto zásahu kompenzovať peňažným zadosťučinením vo forme náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Na základe vyššie uvedeného hodnotenia navrhovateľom produkovaných dôkazov, súd dospel k záveru,

že navrhovateľ v konaní nepreukázal takú intenzitu zníženia jeho dôstojnosti alebo jeho vážnosti
v spoločnosti, ktorá by v zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ odôvodnila súčasné priznanie primeraného
zadosťučinenia navrhovateľovi v peniazoch, pričom súdu sa javilo ako primerané zadosťučinenie prenavrhovateľa za konštatovaný zásah do jeho osobnostných práv samotné deklarovanie neoprávnenosti
tohto zásahu zo strany odporcu súdom.
Pokiaľ sa súd v odôvodnení tohto rozsudku výslovne nezaoberal niektorými dôkazmi produkovanými

účastníkmi, je tomu tak z toho dôvodu, že skutkové zistenia súdu vyplývajúce z týchto dôkazov, by
na rozhodnutí súdu, ako aj odôvodnení tohto rozhodnutia, nemohli nič zmeniť. Je tomu tak v prípade
výsluchu odporcom navrhovaného svedka T. Š., ktorý sa mal vyjadriť k tomu, že výrok odporcu na
adresu navrhovateľa na dotknutom Valnom zhromaždení Združenia dňa 17.09.2011 odporca predniesol
inou formou a že odporca nie je autorom listov predložených navrhovateľom v konaní a ktorý sa

vo svojej výpovedi nevedel k ním prezentovaným skutkovým okolnostiam týkajúcim sa priebehu
dotknutého valného zhromaždenia Združenia bližšie konkrétne vyjadriť, ktorá osoba mala konkrétne
čo na adresu ktorej osoby povedať, pričom len vo všeobecnosti opísal priebeh valného zhromaždenia
ako prebiehajúceho v hustej atmosfére, kedy padali medzi účastníkmi valného zhromaždenia urážky a
obvinenia. Svedok však v ďalšom nevedel konkretizovať tieto urážky a obvinenia, ako bolo uvedené.
O listoch odosielaných odporcom členom Združenia sa nijako vyjadriť nevedel. Obdobne súd nemohol

vychádzať ani z výpovede svedkyne T. C.Č, ktorá mala preukázať rovnaké tvrdenia odporcu, ako aj
svedok T.M. Š. a ktorá sa vo svojej výpovedi neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom priebehu
dotknutéhovalnéhozhromaždeniaZdruženia.Uviedlalenvovšeobecnosti,žesinepamätájehopriebeh.
Vykrikovalo sa tam, aj prísediaci rozprávali, aj navrhovateľ. Bližšie si už nespomína, čo sa tam dialo.
Odporca povedal na valnom zhromaždení len to, že ako sa vyrubuje, že by navrhovateľovi niečo

nadával, to nevie, nepočula to. Viac si nepamätá, lebo sa tam kričalo, nedalo sa to sledovať a počúvať
nejako. Pokiaľ ide o listy predložené navrhovateľom v konaní, svedkyňa len uviedla, že videla u odporcu
nejaké listy, avšak ich obsah nepozná. Pokiaľ ide o svedka Ľ. Y., tento v konaní odmietol vypovedať
a teda nebolo možné dôkaz jeho výsluchom vykonať. Napokon, ak ide o svedka K. Y., odporca na
jeho výsluchu vzhľadom k jeho zdravotnému stavu znemožňujúcemu jeho účasť na pojednávaní v

ďalšom netrval. V kontexte dôvodov rozhodnutia súdu neboli právne významné ani listinné dôkazy
produkované navrhovateľom - súhlasy na ťažbu dreva (na č. l. 226 až 230 spisu), a to z dôvodu, že
tieto mali vyvrátiť vierohodnosť výpovede svedka Jána Vojteka v časti jeho výpovede, v ktorej svedok
uviedol, že navrhovateľ hospodáril sám, ako uznal za vhodné, bez účasti spoluvlastníkov, ťažil drevo bez
súhlasu spoluvlastníkov na ich parcelách. Z tejto časti výpovede svedka T. F. napokon súd pri svojom

rozhodnutí ani nevychádzal. V kontexte toho, že v konaní nikto z účastníkov neprodukoval dôkazy,
na základe ktorých by mohol súd dospieť k skutkovým zisteniam o všetkých vlastníkov dotknutých
lesných pozemkov, kde bola vykonávaná ťažba (prípadne prerezávky) a o veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov, súd ani nemohol verifikovať na základe predložených listín (súhlasov na ťažbu) tvrdenie
navrhovateľa, že ťažby boli vykonávané po tom, ako boli spoluvlastníci dotknutých lesných pozemkov o

ťažbe vopred oboznámení a po ich udelenom súhlase s takouto ťažbou. V súvislosti s týmto potom súd
považoval za nadbytočné zaoberať sa odporcom produkovanými dôkazmi - uzneseniami prokurátorky
Okresnej prokuratúry Žilina č. k. XPn XXX/XX-X zo dňa 19.08.2011 a č. k. XPn XXXX/XX-X zo dňa
25.07.2012, ktoré boli súdu odporcom predložené ako reakcia na navrhovateľom predložené listinné
dôkazy (súhlasy na ťažbu) a mali vyvrátiť tvrdenia navrhovateľa o tom, že ťažby boli vykonávané po tom,

ako boli spoluvlastníci dotknutých lesných pozemkov o ťažbe vopred oboznámení a po ich udelenom
súhlase s takouto ťažbou.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť prípadu
spočívajúcu vo viacerých navrhovateľom tvrdených čiastkových zásahov odporcu do jeho osobnostných
práv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.