Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209688
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812209688.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobkyne B., s.r.o., so sídlom
Z., Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO:
36864421, proti žalovanej M. republike, za ktorú koná W. v konaní o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 24. februára 2015, č.k.
9C/207/2012-130

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha náhrady
škodyanemajetkovejujmy,ktorájejmalabyťspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomarozhodnutím
Okresného súdu Rožňava v exekučných konaniach, v ktorých na základe jej návrhu ako oprávnenej
(veriteľka zo zmlúv o úvere) súdny exekútor predložil tomuto súdu ako miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu návrhy na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu podľa žalobkyne malo dôjsť
tým spôsobom, že exekučný súd v žalobkyňou označených exekučných konaniach zamietol žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS) a
vydal poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby
označené NP), čím reálne ohrozil jej legitímne očakávania na efektívne a účinné vymoženie jej
pohľadávky a vystavil jej oprávnené záujmy riziku insolvencie a zániku povinného, i zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, čo ovplyvnilo jej ďalšie podnikateľské postupy a spôsobilo
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať. Žalobkyňa v žalobách označených ako
R. RS namietala, že súd v rozpore so zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky realizoval úplný judiciálny proces spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučných titulov,
t.j.opätovnomposudzovaníjejpráva nazaplateniedlhuvčastiistinybezsplneniazákonnýchpodmienok
na takýto postup. Žalovaná na jej písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy v uvedených spojených veciach zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne
nereagovala. Ďalším výrokom súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Uznesením sp. zn. 9C 207/2012-7 z 9.10.2012, právoplatným 11.10.2012, súd spojil na spoločné
konanie veci žalobkyne pod sp. zn. 9C/207/2012 a veci 9C/280/2012, 9C/311/2012, 9C/312/2012,
9C/372/2012, ktoré sa v ďalšom konaní budú viesť pod spisovou značkou 9C/207/2012.Vžalobách,vktorýchžalobkyňanamietalazamietnutiežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedla, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu, vyvolal stav,

ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávnenou a dlžníkom. Na jednej
strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej
lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný, a na strane druhej nie je
možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu vo

všetkých spojených veciach R. RS si žalobkyňa v týchto žalobách uplatnila vo výške náhrady istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie
vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, v ktorých namietala vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP), poukázala na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch.Priurčovaníprimeranejnáhradynemajetkovejujmy,ajvtýchtožalobách
vychádzala z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca
660,- € a uplatnila si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu.

Vo všetkých spojených veciach si žalobkyňa uplatnila náhradu škody spolu vo výške 685,15 € a z titulu
nemajetkovej ujmy si uplatnila náhradu spolu vo výške 1 863,03 €.

Žalobkyňa v priebehu konania zadala objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie
výšky vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná.
Znalecký posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave a na
Okresnom súde Rožňava je evidovaný pod Spr. V136/14.Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej
škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných

súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných
lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho
exekútora. Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné
služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy

vzniknutej žalobcovi, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb tak, že u žalôb NP
predstavuje výška majetkovej škody spolu 30,76 €.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v žalobách označených ako R. RS, kde súd
zamietol návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie napriek existencii exekučného titulu, súd
z exekučných spisov zistil:

Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 6Er/688/2009 (pripojený k spisu 9C 372/2012 v spojenej veci
9C 207/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
28.10.2009. Výzvami z 9.11.2009, 7.1.2010 a 1.3.2010 súd vyzýval právneho zástupcu oprávnenej
na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a so

Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul- rozhodcovský
rozsudok, z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Výzvou zo 17.12.2009 aj
vyzval súdneho exekútora na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný
rozhodcovským rozsudkom Výzvou zo dňa 21.7.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Spis Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 11970/09 bol uložený na správe tunajšieho súdu pod sp. zn.
1SprV/337/2010. Uznesením z 8.2.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2011. Súd uznesením zo 17.3.2011
exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2011.

V žalobách označených ako NP, kde bolo namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po zákonnej
15 dňovej lehote, bolo zistené:
Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 6Er/258/2009 (pripojený k spisu 9C/207/2012) súd zistil, že
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 25.5.2009. Súd poverenie
pre exekútora vydal 27.5.2009. Dňa 15.8.2011 Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa T. doručilo

súdu návrh na zastavenie exekúcie. Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 6Er/288/2009 (pripojený
k spisu 9C/280/2012 v spojenej veci 9C/207/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 3.6.2009. Súd poverenie pre exekútora vydal 5.6.2009.
Dňa 15.8.2011 E. na ochranu finančného spotrebiteľa T. doručilo súdu návrh na zastavenie exekúcie.
Výzvou z 8.11.2011 súd vyzval M. rozhodcovskú, a.s. Z. na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu

preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, výzvou z 8.11.2011 vyzval súdneho exekútora na
zapožičanie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 16.1.2012 doručil súdu súdny exekútor
vyčíslenie trov spolu s exekučným spisom. Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 6Er/698/2008
(pripojenýkspisu9C/311/2012vspojenejveci9C/207/2012)vyplýva,žežiadosťoudeleniepovereniana
vykonanieexekúcieboladoručenásúdudňa1.12.2008. Povereniepresúdnehoexekútoranavykonanie

exekúcie bolo vydané dňa 5.12.2008. Z exekučného spisu OS Rožňava, sp. zn. 6Er/289/2009 (pripojený
k spisu. 9C/312/2012 v spojenej veci 9C/207/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 3.6.2009. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 5.06. 2009. Dňa 15. 08. 2011 Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
T. doručilo súdu návrh na zastavenie exekúcie.

Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, 2, 3, § 6 ods.
1, 2, 3, 4, § 9 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 - 4, § 19
ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov ako aj § 44 ods. 1, 2, 3, 8, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a dospel k záveru, že ani jedna z prejednávaných žalôb nie je dôvodná, pretože v konaní
nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v označených exekučných konaniach,
ani nezákonnosť žalobkyňou označených rozhodnutí exekučného súdu (ani jedno rozhodnutie nebolo
odvolacím súdom zrušené) a ani výška žalobcom uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

Konštatoval, že žalobkyňa si vyčíslila škodu vo výške 125 € (v každej žalobe NP) a vo výške istiny a
príslušenstva (v každej žalobe R. RS). Vznik škody zdôvodnila nutnosťou vykonávať administratívne
úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o jej návrhu v exekučnom konaní v zákonných lehotách. Žalobkyňa
doložila znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého záverov vyplýva, že výška
škody je 30,76 € pri žalobách NP. Dospel k záveru, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku

škody tak, ako si ju uplatnila žalobkyňa, čo spochybnilo správnosť ňou uplatnenej náhrady škody. Pri
nemajetkovej ujme si žalobkyňa uplatňovala 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NP. U žalôb
R. RS si uplatnila 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom. Zdôvodnila to tým, že nečinnosť súdu
pri rozhodovaní o jej návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boliporušené jej práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom
žalobkyňa neuviedla pravdivý údaj o dĺžke konania, nakoľko nepočítala lehotu od nápadu vecí na súd
do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí, alebo zmene exekútora, ale lehotu počítala od doby

spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd, kde táto doba bola často dlhšia ako samotné súdne
konanie. Uviedol, že žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom,
ktorý zadala vypracovať ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho
postupu súdu vo veciach R. RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť
vyhotovené len v budúcnosti z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný

postup, resp. nezákonné rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy. Nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty na rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002). V
žalobe označenej R. RS exekučný súd rozhodol o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia v lehote
dlhšej ako 15 dní od podania návrhu. Návrh na udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú

rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol vo veciach nečinný, ale žiadal pripojenie dokladov od
oprávneného alebo od rozhodcovského súdu a po ich obdržaní okamžite vo veci rozhodol. Nebolo
možné vec posúdiť z dôvodu nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalobkyňa ani nevyužila možnosť
podať opravný prostriedok voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na udelenie poverenia, a
rozhodnutie, ktorým sa návrh na udelenie poverenia zamietol, nebolo zrušené. Nebol zistený ani

nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona 514/2003 Z.z., naviac nebolo povinnosťou súdu
rozhodnúť do 15 dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd zistil rozpor exekučného
titulu so zákonom, kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta, a v tomto prípade nie je určená lehota
na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
platnom znení do 31.5.2010, do 31.5.2011 a od 1.6.2011. Toto zákonné ustanovenie sa v jednotlivých

vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c/a d/
Exekučného poriadku pri vydaní poverenia, ale 15 dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu
v prípade nevydania poverenia, ak rozhoduje uznesením o zamietnutí návrhu. Preto aj žaloba označená
R. RS bola nedôvodná. V žalobách označených ako NP súd vydal poverenie pre exekútora v lehote
15 dní, preto žaloby v týchto veciach nie sú dôvodné. Napokon súd na základe uvedených skutočností

konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala v jednotlivých spojených veciach nesprávny úradný postup
exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia (ani jedno rozhodnutie nebolo zrušené),
nepreukázala ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobkyňa uvádza len svoje tvrdenia) a takisto
nepreukázala príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom
akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnej žalobkyni nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešná
žalovaná si trovy nevyčíslila, preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § podľa § 205 ods.
2 písm. a/, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm c/, d/, e/

a f/ O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p. v situácii, ak požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila
listiny spájané s označenými dôvodmi. Trvala totiž na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na

pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Poukazom
na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a citujúc ust. § 15 O.s.p. namietala, že
vo veci rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jej neprítomnosti,
odňal jej tým právo konať pred súdom a porušil jej právo na súdnu ochranu, keďže sa nemala možnosť
vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie,

čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu ochranu. Pokiaľ
ide o výšku škody, dala vyhotoviť znalecký posudok. Argumentovala, že ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté
podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal stať ňou tvrdený
skutkový stav. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej

škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti
súdu a ignoroval tvrdenia žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené svyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha,
na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla.

Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 10.3.2016 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v

rozsahu vyplývajúcom z ust.§ 213 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ , c/ a f/ O.s.p., t.j. v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p.

Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon
priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v

neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani
nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

Žalovanej bol rovnopis žaloby doručený 1.2.2013, žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa
15.2.2013.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa

24.2.2015 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Predvolanie na pojednávanie na deň 24.2.2015 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne
16.2.2015, a žalovanej 16.2.2015. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle

citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Dňa 19.2.2015 žalobkyňa doručila súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania
na neurčito z dôvodu, že v tomto konaní požiadala o prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade Slovenská republika,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti v konaní o náhradu škody pre porušenie práva európskej únie
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Neprítomnosť na pojednávaní dňa
24.2.2015 žalovaná písomne ospravedlnila.Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie dňa 24.2.2015 nedostavili, svoju neúčasť iným
dôvodom, ako v podaní doručenom 19.2.2015 neospravedlnili, a keďže súd prvého stupňa nepovažoval
žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle ust. § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná sa z

neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto pojednávaní
oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením pripojených vyššie označených exekučných spisov
Okresného súdu Rožňava a vo veci rozhodol.

Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná účastníčka na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila
ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými
istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sama sa zbavila procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila,
malabymožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazomirealizovaťďalšieprocesnéprávaspojenésúčasťou

na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu
preto porušené neboli.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v

spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne,nebolajejodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Keďževyjadreniežalovanejkžalobebolosúdu
doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa JUDr. Agnesa Hvastová, ktorej podľa rozvrhu
práce bola náhodným výberom pridelená vec 9C 207/2012 (a k nej spojené veci), nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania veci, o čom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 9NcC
14/2012-14 z 22.10.2012. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 1.2.2013.

V prejednávanej veci preto tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr.
Agnesa Hvastová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne

rozhodnuté vyššie označeným uznesením Krajského súdu v Košiciach.

Aj pokiaľ ide o žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.c/ a f/ O.s.p.
odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by

na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého

stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rožňava v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod vyššie uvedenýmispisovými značkami a nezákonnými rozhodnutiami vydanými v týchto konaniach, z ktorého dôvodu
základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Rožňava sa v uvedených
exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.
rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní, a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.

Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávaných veciach exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd

nebol viazaný lehotou 15 dní. V exekučných veciach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia, urobil tak z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti
bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vo vyššie
uvedených konaniach preto nemožno vidieť nesprávny úradný postup, ako to namietala žalobkyňa.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj
za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z

právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov
bola preukázaná.Pokiaľ žalobkyňa nesprávny úradný postup súdu videla v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo

v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský
rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. c/ (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. 5 Cdo 439/2012, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky , napr. sp. zn. I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011 atď.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Rožňava v označených exekučných konaniach vedených na tomto

súde je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávaných veciach zrušenie (pre nezákonnosť) alebo zmena právoplatného rozhodnutia
okresného súdu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, preukázané neboli a vzhľadom
na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie ďalších podmienok bez

právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Súd v

odôvodnení rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to
znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka

procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, ale nemusí tak urobiť. Prerušenie konania
je tu na úvahe konajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho
povinnosť. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je procesným inštitútom, ktorý sa zvolí vtedy, ak
je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú
pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 O.s.p.) a účastníci (dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak
spojené s konaním. Tak, ako nedochádza k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných
oprávnení postupom súdu, ktorý konanie prerušil, nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať

ani procesným postupom súdu, ktorý konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. neprerušil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci neprebieha žiadne konanie,
v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci (§ 109 ods. 2písm. c/ O.s.p.), nakoľko predmetom prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru Európskej únie
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 je vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva ne/činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej

moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi
zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie, a posúdenie otázky, či má
byť prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu
pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na predmet tohto konania nie je zrejmé, aké

otázky a skutočnosti relevantné pre toto konanie majú byť v konaní o predmetných prejudiciálnych
otázkach zodpovedané. Z tohto dôvodu prerušiť konanie v posudzovanej veci nie je potrebné.

Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o
jej trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.