Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232483
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113232483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom s predsedníčky JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr.

Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej I. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J. P. H., XXX XX G. - P.
republika, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.390,66 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Prešove, č.k. 20C 111/2013-84 zo dňa 30.5.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 399,52
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 399,52 eur od 21.10.2011 do zaplatenia
v mesačných splátkach po 50 eur mesačne vždy do 15-ého dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania vo výške 143,38 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Igora
Šafranka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcov nárok je
dôvodný len z časti. prihliadol na námietku premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala viac ako 3 roky
pred podaním žaloby, teda pred 7.11.2013, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Za nepremlčané považoval
súd prvého stupňa splátky, ktorých splatnosť nastala po 7.11.2010, čo predstavovalo 12 splátok po
1.003, Sk spolu 12.036 Sk, čo sa rovná 399,52 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Poukázal na

to, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola v Občianskom súdnom poriadku zavedená úprava týkajúca sa
postavenia vedľajšieho účastníka vo vzťahu aj k právnickej osobe, predmetom ktorej činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu. V danom prípade, teda vedľajšieho účastníka charakterizoval práve
ako právnickú osobu vystupujúcu zo zákona na ochranu práv spotrebiteľa.

Výrok o povolení splátok odôvodnil ust. § 160 O.s.p..

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p., vychádzajú z časti z úspechu a z časti
neúspechu v tomto konaní.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej v prevyšujúcej časti žalobu súd prvého
stupňa zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
Ako odvolacie dôvody uviedol, že uzavretá zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle § 497 Obchodného

zákonníka v spojení so zákonom č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalobcu
išlo o absolútny obchod, ktorý podlieha režimu Obchodného zákonníka a pri posudzovaní vlastne vždy
rozhodne povaha a podstata právneho vzťahu. Rovnako aj premlčanie tohto práva sa má posudzovať
podľa predpisov Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Mcdo 4/2012. Úprava premlčania nie je preto otázkou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa

a premlčanie pôsobí voči obom rovnako. Právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nebola
prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že konečná splatnosť úveru nastala
20.10.2011, až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku, čo podporuje aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo 54/2007. Preto žiadal, aby na základe nesprávne
zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho záveru bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmenené a aby bolo vyhovené žalobcovi v celom rozsahu v rámci zamietnutej žaloby.

Zároveň tiež žalobca namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o trovách
konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom s poukazom na to, že tieto trovy zo strany vedľajšieho
účastníka neboli účelne vynaložené. Nakoľko súd prvého stupňa z úradnej povinnosti prihliada na
premlčanie nároku, nemožno potom považovať trovy vedľajšieho účastníka za účelné bránenie práva

žalovaného, na ktorej strane vedľajší účastník vystupuje. Keďže túto okolnosť bolo možné zistiť ex
offo, potom medzi vedľajším účastníkom a žalobcom bolo potrebné rozhodnúť podľa § 150 ods. 1
O.s.p. a náhradu trov konania nepriznať. V tomto rozsahu žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa
alebo zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Zároveň si uplatnil aj nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na svoju veľmi ťažkú finančnú situáciu s
tým, že momentálne príjem nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb a žiada, aby mohla
sumu splatiť v určených splátkach podľa rozsudku súdu v prvom stupni, keďže nevie iným spôsobom
vyrovnať dlh voči žalobcovi.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., s

ktorou žalovaná uzavrela zmluvu o splátkovom úvere č. 0503920095 dňa 20.11.2006. Na základe tejto
zmluvy žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 36.000, - Sk, čo predstavuje 1.194,98 eur. Žalovaná
sa zaviazala splácať formou mesačných splátok úverovú sumu po 1.003, Sk, čo je 21,48 eur vždy
do 20-tého dňa v mesiaci počnúc 20.12.2006 a končiac 20.10.2011. Medzi žalobcom a Slovenskou
sporiteľňou, a.s. bola uzavretá dňa 28.3.2013 zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá bola pohľadávkou

voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav úveru k 30.9.2011 vo výške 1.373,73
eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom čase uzavretia úverovej zmluvy )
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.l Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.l, ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1, ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods.l, ods.2 písm. a/, ods.4, ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí a osobitných náležitostí uvedených v tomto ustanovení musí obsahovať sumu, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s
upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 100 ods.l, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že posudzovanie nárokov dodávateľa, v danom
prípade právneho predchodcu žalobcu, ktorý vstúpil do tohto vzťahu v celom rozsahu na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky ako spotrebiteľský vzťah. K tomuto charakteru vzťahu sa odvolací

súd opakovane vyjadroval už aj vo veciach žalobcu v iných konaniach a ustálil okolnosti uzavretej
zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahuje osobitná úprava v podobe zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, ale s novelou od
1.4.2004 boli začlenené vzťahy a právna úprava aj do Občianskeho zákonníka počnúc ustanoveniami
§ 52 a násl. tohto zákona. Z tohto dôvodu odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností uzavrel, že

ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi žalovanou ako spotrebiteľkou, fyzickou osobou právnym
predchodcom žalobcu a v tomto smere považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za správne.Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že je tu potrebné najprv charakterizovať základ tohto vzťahu a
následne od toho odvíjať aj počítanie premlčacej lehoty, aj v tomto prípade rovnako ako aj v obdobných
veciachprejednávanýchvšeobecnýmisúdmi,jemožnékonštatovať,ženatentovzťahokremustanovení

o spotrebiteľských úveroch okrem záväznosti Slovenskej republiky smernicou rady 393/13/EHS z
5.4.1993 je zrejem, že na ustanovenie Občianskeho zákonníka sa prihliada aj pri premlčacích lehotách.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (3M Cdo 14/2014),
z ktorého je jasné a bolo prijaté po rozhodnutiach, na ktoré poukazoval v odvolaní žalobca, že v
prípade spotrebiteľských úveroch je potrebné posudzovať premlčaciu lehotu v rozsahu troch rokov podľa

Občianskeho zákonníka. Potom legitímny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý takto postupoval a
správne tiež plynutie premlčania odôvodnil vo svojom rozhodnutí.

Neobstojí ani námietka žalobcu, že bolo potrebné vychádzať pri počítaní premlčacej lehoty z konečnej
splatnosti úveru, teda počítať túto od 20.10.2011. Vzhľadom na to, že boli v zmluve dohodnuté mesačné
splátky vždy k 20tému dňu toho-ktorého kalendárneho mesiaca počnúc 20.12.2006, bolo potrebné

počítať aj premlčanie jednotlivých týchto splátok tak , ako to urobil súd prvého stupňa, čo vyplýva z §
103 Občianskeho zákonníka, na ktoré bolo súdom prvého stupňa poukázané vo svojom rozhodnutí. Z
týchto dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k použitiu ustanovení
Občianskeho zákonníka pri posudzovaní vzťahu medzi účastníkmi konania, počítaní premlčacej lehoty
a odôvodnení rozhodnutia za vecne správne a ako také toto rozhodnutie potvrdil podľa § 219 O.s.p..

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu k výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd poukazuje na závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu.
Bolo správne použitie ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a súd prvého stupňa dôsledne odôvodnil toto
rozhodnutie mierou úspechu a neúspechu účastníkov konania. Táto miera úspechu a neúspechu sa

vzťahu rovnako aj na vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na stane žalovaného, ako samostatný
subjekt, ktorý v priebehu konania bránil záujmu žalovanej, čo vyplýva z jeho oznámenia o vstupe do
konania a podaní, ktoré v rámci tohto konania vykonal. Správne tiež súd prvého stupňa prihliadal na
námietku premlčania, ktoré vzniesol vedľajší účastník v konaní a na základe toho vo veci aj rozhodol.
Pokiaľ aj argumentoval žalobca tým, že súd ex offo mal prihliadať na prípadné premlčanie nároku,

odvolací súd sa domnieva, že napriek tomu vedľajší účastník dôvodne argumentoval vo veci námietkou
premlčania, ktorá obstála, na ktorú prihliadol súd prvého stupňa a ani zákonná úprava nemení nič na
tom, že nárok žalobca uplatnil vo väčšom rozsahu, úspešný bol len z časti a to práve kvôli vznesenej
námietke premlčania. Z týchto dôvodov odvolací súd sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
aj v tejto časti výroku o trovách konania bolo vecne správne a vedľajší účastník mal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu, v ktorom úspešne bránil postavenie žalovaného v konaní. Preto aj tieto trovy
konania považoval odvolací súd za účelné a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom

k tomu, že v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a vedľajší účastník, ktorý ale náhradu trov si
neuplatnili, odvolací súd trovy odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.