Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 0er/2358/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6699896366
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6699896366.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného Nestlé Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievidza,
Košovská cesta 11, IČO: 31 568 211 (právny nástupca obchodnej spoločnosti Schöller Potraviny spol. s
r.o. so sídlom Bratislava, Trenčianska 53/B, IČO: 31 450 571) proti povinnému A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, B., občianka SR o vymoženie 1 114,07 eur s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Albínom Božekom pod sp. zn. EX XXX/XXXX s

a v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t naú z a s t a v u j e s a.

Súdnemu exekútorovi a povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie

doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.09.1999, čím sa exekučné konanie začalo

Dňa 29.10.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/19954 Z.z.

Podľa prechodných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov § 235 ods. 2, exekučné konania, ktoré sa
začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Keďže sa exekučné konanie začalo dňa 22.09.1999, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie, bude sa predmetné exekučné konanie
spravovať ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučnýporiadok)vzneníúčinnomdo01.02.2002(ďalejlen„EP“),ktorýnepoznázastavenieexekúcie
z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení ),
preto súd logickým výkladom § 57 ods. 1 písm. g) EP dospel k záveru, že nemajetnosť povinného je
dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno ďalej vykonávať.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) EP, súd exekúciu zastaví ak, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou
rozhodovania o trovách exekúcie, súd o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej moci.

Zo správy o majetkových pomeroch povinnej, ktorá bola súdu zo strany súdneho exekútora doručená
spolu s podnetom na zastavenie exekúcie dňa 29.10.2015, bolo zistené, že povinná je nemajetná, jepoberateľkou starobného dôchodku vo výške 233,50 Eur, z ktorého jej je zrážaná suma mesačne vo
výške 23,60 Eur, a teda suma dôchodku povinnej po odpočítaní zrážok je 209,90 Eur. Zo strany súdneho
exekútora šetrením majetkových pomerov povinnej bola zistená značná zadlženosť.

Nemajetnosť povinného exekučný súd zaraďuje medzi dôvody zastavenia exekúcie, avšak táto musí
byť v exekučnom konaní objektívne zistená a to šetrením majetkových pomerov súdnym exekútorom.
V opačnom prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Nato, aby súd mohol zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného voči povinnému je potrebné,

aby zo spisu súdneho exekútora bolo jednoznačné a nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z
ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. A teda zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý má záujem na tom,
aby sa v exekúcii pokračovalo aj v takomto prípade, nakoľko je tu z jeho strany očakávanie, že v priebehu
exekúcie môže dôjsť k zlepšeniu majetkových pomerov povinného.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd dostatočne preukázanú nemajetnosť povinnej preto exekúciu v
zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 196 EP Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Súdny exekútor si svoj nárok na náhradu trov konania neuplatnil a povinnému žiadne trovy exekúcie
nevznikli preto im súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcii je prípustné odvolanie v lehote 15

dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Proti výroku uznesenia o trovách exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec (§ 374 ods. 4 Os.p.)

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdeniaveci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.