Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1082/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211263
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812211263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany
Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: N.. J. P., bytom B., J. XXXX, proti
odporcovi: H. W., bytom B., M.R. P. XXX/XX, zastúpenému H. W., s.r.o., so sídlom X. , P. 2, o ochranu
osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. júna 2014,
č.k. 5C/104/2012-294, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
uloženia povinnosti na vlastné náklady uverejniť v týždenníku L. X J. do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku ospravedlnenie v znení: " H. W. sa ospravedlňuje N.. J. P., primátorovi mesta B., za
výroky uverejnené v č. XX/XXXX zo dňa 25.8.2011, kde uviedol nepravdivé výroky o jeho nedobrom

charaktere, pomätenej hlave a korupčných praktikách a bez privolenia N.. J. P. šíril nezákonne získaný
obrazový záznam z jeho súkromia, čím znížil jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku
česť a dobré meno“. Súčasne sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy voči odporcovi vo výške
50 000 eur a náhrady trov konania. Súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet
súdu náhradu trov konania štátu v sume 34,22 eur a zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume
2 780,72 eur. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že v uvedenom čísle týždenníka bol na stranách

110 až 112 publikovaný článok redaktorky O. I. s názvom „U.ť?“, ktorý obsahuje viaceré hanlivé a
znevažujúce výroky na jeho adresu, nepravdivé skutkové tvrdenia a úsudky odporcu, ktoré hrubo
zasahujú do osobnostných práv navrhovateľa. V článku je na úvod napísané, že odporca zorganizoval
stretnutie vo svojej kancelárii vo firme J. v B., na ktorom mal každý pozvaný hovoriť o svojich zlých
skúsenostiach s tamojším primátorom J. P.. Viac ako dvojhodinové rozprávanie ukončila videonahrávka
z niekoľkohodinového sledovania primátora. Podľa navrhovateľa tvrdenia odporcu uvedené v článku
a produkcia videonahrávky z jeho súkromného života narušili vážnosť, autoritu a jeho postavenie

v spoločnosti, nielen na území mesta B., ale aj v rámci celej U. G. vzhľadom na zverejnenie v
celoslovenskom týždenníku. Vážny dopad mal tento článok na zdravotný stav jeho matky, ktorá má
vážne zdravotné problémy. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 11,
§ 13 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané,
že návrh nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetný článok bol
spracovaný na základe rozhovoru redaktorky časopisu s odporcom a ďalšími 4 osobami. V konaní

bolo aj z nahrávky celého rozhovoru zistené, že odporca sa v rozhovore s redaktorkou nevyjadril
o „ pomätenej hlave navrhovateľa, jeho korupčných praktikách a nedobrom charaktere“ - takéto
výrazy od neho nezazneli a z výpovede autorky článku bolo zistené, že uvedené výrazy použilaako vlastné zhodnotenie vyjadrení všetkých zúčastnených osôb v rozhovore s ňou, teda nie iba
odporcu. Redaktorka teda zhodnotila vyjadrenia zúčastnených osôb tak , ako to sama vnímala a za
toto jej zhodnotenie odporca nemôže niesť zodpovednosť. Je možné, že pri spracúvaní článku inou

osobou, by toto zhodnotenie bolo iné, resp. iné vnímané. Ide teda o hodnotiaci úsudok redaktorky
ako autorky článku, nie výroky vyslovené odporcom. Okrem toho v konaní bolo preukázané, že
odporca žiadal pred jeho uverejnením o jeho autorizáciu, čo mu umožnené nebolo. Odporca teda ani
nemal možnosť ovplyvniť obsah článku. Pokiaľ samotná autorka článku uviedla, že podkladom pre
jej zhodnotenie bolo vyjadrenie všetkých zúčastnených, nie je dôvod o tomto jej tvrdení pochybovať.

Keďže v konaní bolo preukázané, že výroky o „ nedobrom charaktere primátora , jeho pomätenej
hlave a korupčných praktikách“ nie sú výrokmi odporcu, ale hodnotiacim úsudkom autorky článku,
vychádzajúcim z vyjadrení viacerých osôb, nielen odporcu, súd nepovažovala odporcu v tejto súvislosti
ako pasívne legitimovaného a návrh v tejto časti považoval za nedôvodný. Navrhovateľ sa domáhal
aj ospravedlnenia za to, že bez jeho privolenia odporca šíril nezákonne získaný obrazový záznam z
jeho súkromia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca počas stretnutia s redaktorkou

O. I. jej premietol videozáznam v trvaní asi 1-2 minúty, na ktorom je zachytený navrhovateľ ako sa
vezie v služobnom aute po diaľnici, ako sa vedľa tohto auta prezlieka do plaviek, pri čom je videný
ako nahý a ako sa stretol s neznámymi ženami. Odporca túto videonahrávku redaktorke prezentoval v
súvislosti s výkonom funkcie navrhovateľa ako primátora mesta , nie ako súkromnej osoby. Z výpovede
svedkyne I. ako aj odporcu vyplynulo, že odporca tým poukazoval na to, že navrhovateľ bol zachytený v

pracovnom čase na kúpalisku s použitím služobného vozidla. To, že nešlo o oblasť súkromného života
navrhovateľa, ale kritiku súvisiacu s výkonom funkcie, vyplýva aj z komentára odporcu v článku...toto
je náš primátor...Navrhovateľ je primátorom mesta B., je teda verejným činiteľom. Ako osoba verejného
záujmu musí znášať v súvislosti so svojím postavením aj kritiku svojho správania zo strany verejnosti,
či médií. Hranice prípustnej kritiky sú u takejto osoby širšie, než vo vzťahu k inej „súkromnej“ osobe.

Súd preto nepovažoval premietnutie videozáznamu odporcom redaktorke časopisu za neprimeraný,
resp. nezákonný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Okrem toho z vyjadrenia samotného
navrhovateľa bolo zistené, že obsah tohto videozáznamu bol odvysielaný v televízii Y. už v roku 2005
a v uvedenom období bol šírený aj prostredníctvom tlačoviny B.. Aj v tejto časti súd nepovažoval
nárok navrhovateľa za dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nedošlo zo strany odporcu k neoprávnenému

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nie je dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti týkajúcej
sa jeho nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd uviedol, že v konaní nebolo ani
preukázané, že by konaním odporcu bola navrhovateľovi spôsobená ujma. Z výpovede navrhovateľa
bolo zistené, že v oblasti jeho rodinného života nedošlo k narušeniu vzájomných vzťahov, v konaní
uviedol, že manželka mu verí a podporuje ho. Taktiež z výpovede svedka N.. T. P. (brat navrhovateľa)

súd zistil, že nedošlo k narušeniu ich rodinných vzťahov. Pokiaľ ide o zhoršenie zdravotného stavu matky
navrhovateľa, v konaní táto skutočnosť nebola žiadnym objektívnym spôsobom preukázaná, rovnako
aj príčinná súvislosť tohto zhoršenia s uverejneným článkom. Navrhovateľ uvádzal, že o článku mu
hovorili a pýtali sa naň aj iní starostovia pri rôznych stretnutiach, chceli vedieť, čo sa deje. Zároveň však
uviedol, že tieto osoby sa vyjadrili, že nechceli veriť tomu, čo sa v článku písalo. Na dôvažok navrhovateľ

získal aj ocenenie v etickej oblasti od p. Y.. Navrhovateľ rovnako nepreukázal tvrdenia o tom, že by
mu v súvislosti s článkom vznikla ujma v rámci pracovných vzťahov, resp. že v súvislosti s článkom
uverejneným v roku 2011 nebol úspešný vo voľbách do VÚC v roku 2013. Súd ďalej poukázal na to, že
nesporne medzi účastníkmi sú dlhodobé vzájomné spory a konflikty. Je to zrejmé z toho, že na okresnom
súde prebieha iný spor na ochranu osobnosti, kde navrhovateľom je H. W. a odporcom Ing. J. P.. Taktiež

z fotokópií článkov predložených do spisu vyplýva, že navrhovateľ sa dlhodobo kriticky vyjadruje na
adresu odporcu a sám navrhovateľ uviedol, že voči odporcovi podal viacero trestných oznámení. Článok,
ktorý je predmetom sporu mal byť vlastne reakciou odporcu na viaceré vystúpenia navrhovateľa voči
osobe odporcu. Paradoxne však článok ako celok vyznieva difamujúco skôr voči odporcovi ako voči
navrhovateľovi a aj autorka článku uviedla, že tento článok je o osobe odporcu, nie navrhovateľa. Súd

zároveň zdôraznil, že petit návrhu navrhovateľa, ktorým žiada, aby bola odporcovi uložená povinnosť
na vlastné náklady uverejniť v časopise ospravedlnenie určitého obsahu, je nevykonateľný. Takáto
povinnosť by mohla byť uložená vydavateľovi, ktorý rozhoduje o obsahu daného periodika, odporca
však na splnenie tejto povinnosti nemá dostatočné možnosti. Môže vydavateľa, resp. redakciu časopisu
požiadať o zverejnenie ospravedlnenia, ale nemá možnosť zabezpečiť, aby jeho ospravedlnenie aj

naozaj bolo v požadovanom čase uverejnené. Odporcovi by mohlo byť uložené iba to, aby trpel
uverejnenie ospravedlnenia určitého obsahu v periodiku vydavateľa. Na základe týchto skutočností súd
návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu súd odôvodnil ust. § 148 ods.
1 O.s.p. a rozhodnutie o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní úspešnému odporcovisúd priznal náhradu trov konania spolu v sume 2 780,72 eur z uplatnenej sumy 3 179,83 eur, keď súd
nepriznal odporcovi náklady za ubytovanie v sume 134 eur (v dňoch 8.10.2013 do 9.10.2013, v dňoch
6.5.2014 do 7.5.2014, v dňoch 17.6.2014 do 18.6.2014), keď tieto nepovažoval za účelne vynaložené

vzhľadom k tomu, že pojednávanie dňa 9.10.2013 a 18.6.2014 začínalo o 8,30 hod a dňa 7.5.2014
o 9,30 hod., teda nebolo nevyhnutné s ohľadom na vzdialenosť zo sídla právneho zástupcu odporcu
do miesta pojednávania zabezpečovať si ubytovanie deň pred pojednávaním. Súd taktiež nepriznal
odporcovi náhradu trov za úkony - porada s klientom dňa 8.10.2013 a 7.2.2014 - v oboch termínoch o
rozsahu 1 hod.- keď nebolo preukázané, že tieto úkony aj boli zrealizované.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu vyhovel, príp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Dôvodil, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorý zamietol jeho návrh, keď dospel k
záveru, že zo strany odporcu nedošlo k zásahu do jeho práv chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Poukázal na odôvodnenie rozsudku na strane 12, v ktorom súd konštatuje, že odporca sa
nevyjadril o pomätenej hlave navrhovateľa, jeho korupčných praktikách a nedobrom charaktere, pričom
tieto výrazy použila autorka článku ako vlastné zhodnotenie vyjadrení zúčastnených osôb v rozhovore
s ňou, teda nie iba odporcu. Je podľa neho neuveriteľné, že sudkyňa napriek preukázaným dôkazom
a púšťaním zvukového záznamu priamo v súdnej sieni podivuhodne „obhajuje“ odporcu. V minutáži

1:15:30 odporca na jeho adresu uviedol: „aj tí policajti musia zistiť, že je to cvok“, v minutáži 1:55:39
uviedol „ on je padnutý na hlavu, som to povedal aj v televízii“ a v minutáži 2:10:55 povedal „ už sú tak
sprostí tí policajti, že nevidia, že je to debil henten človek „. Z uvedeného je jednoznačne preukázané
a vypočula si to aj sudkyňa, že na základe týchto viet písala redaktorka o „ pomätenej hlave primátora
P. a pod.“, čo uviedol jedine odporca. Bez ohľadu na to, že odporca článok neautorizoval, by mal

niesť následky za všetky výroky, ktoré na jeho adresu v prítomnosti autorky článku vyslovil. Preto sa
nestotožňuje s názorom súdu, že zo strany odporcu nedošlo k zásahu do jeho práv chránených ust.
§ 11 a nasl. OZ. Dal do pozornosti, že zákonná sudkyňa od samého začiatku podania žaloby účelovo
tolerovala prieťahy v konaní, spôsobené odporcom, keď nepreberal riadne poštové zásielky, doručované
zo strany súdu, došlo k odročovaniu pojednávaní (napr. pre plánovanú dovolenku odporcu). Namietal,

že súd nepokladal za dôvodný ani jeho návrh na ospravedlnenie za to, že odporca nezákonne získal
a šíril jeho záznam zo súkromného života. Je síce pravdou, že tento materiál bol tlačou a televíziou Y.
publikovaný úž v roku 2005, avšak neznamená to, že sa jeho ľudskej dôstojnosti už nemôže dotknúť
a že jeho ďalšie šírenie nemôže spôsobiť ujmu. Je taktiež pravdou, že ako osoba verejného záujmu
musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie vo vzťahu k záujmu o jeho osobu zo strany médií a verejnosti,

ale je toho názoru, že aj takáto tolerancia je limitovaná základnými pravidlami slušnosti a istou mierou
medziľudskej ohľaduplnosti, aby verejný činiteľ nebol vystavený na pranier za konanie, ktoré sa u iných
osôb pokladá za bežné. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že mu konaním odporcu nebola spôsobená
žiadna ujma, keď jeho následkom nedošlo k narušeniu rodinných vzťahov, keď aj napriek článku získal
ocenenie v etickej oblasti. Postoj súdu, ktorý k ním a jeho bratom tvrdenému zhoršeniu zdravotného

stavu ich matky uviedol, že toto nebolo preukázané, považuje za absurdný, najmä keď uviedol, že
jeho matka medzičasom chorobe podľahla. V priebehu konania nenadobudol dojem, že by malo ísť
o skutočnosť, ktorú treba dokladovať potvrdením lekára, keďže súd nespochybnil ani jeho tvrdenie,
ani výpoveď svedka. Pokiaľ by jeho matka netrpela iným ochorením, mediálne zneváženie syna by ju
nepochybne vážne zasiahlo, fyzicky a aj psychicky. Pokiaľ súd uviedol, že petit návrhu, ktorým žiada

aby bola odporcovi uložená povinnosť na vlastné náklady uverejniť v časopise ospravedlnenie určitého
druhu, je nevykonateľný, považuje to za absurdné a svedčí o zaujatosti sudkyne voči jeho osobe.
Sudkyňa tohto súdu Y.. W. v inej veci (sp. zn. 6C/111/2011) mu totiž uložila takúto povinnosť. Ak teda
súd pokladá za nevykonateľný petit, ktorým má byť uložená povinnosť odporcovi na vlastné náklady
uverejniť ospravedlnenie v týždenníku L. X J. tvrdí, že tento spôsob ospravedlnenia si odporca môže

zabezpečiť aj formou zaplatenia inzercie v uvedenom periodiku.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že sa nestotožňuje s uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,
keď navrhovateľ v odvolaní neuvádza ani jeden z predpokladov, ktoré by preukazovali, že rozsudok

je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. V odvolaní navrhovateľ žiadnym spôsobom
nešpecifikuje, v čom by malo nesprávne právne posúdenie veci spočívať. Je toho názoru, že rozsudok
je vecne správny a plne sa s ním stotožňuje a na tomto závere nič nemenia ani skutočnosti, na
ktoré v odvolaní navrhovateľ poukazuje. Tieto však ani okrajovo nesúvisia s odvolacím dôvodom, nazáklade ktorého sa preskúmania rozsudku navrhovateľ odvolaním domáha. Zdôraznil, že v konaní
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, tak ako sa to snaží navrhovateľ navodiť v odvolacom konaní, že
on si mal objednať zverejnenie článku, ktorý má zasahovať do osobnostných práv navrhovateľa. Takéto

tvrdenie navrhovateľa je v rozpore s vyjadrením odporcu a svedkyne Ing. I.. Je pravdou, že redaktorke
rozhovor poskytol, avšak bolo nepochybne preukázané, tento nemohol autorizovať, pričom nepodstatné
diskrepancie jeho vyjadrení, ktoré použila v článku redaktorka so skutočnosťou, boli spôsobené
práve tým, že on nedostal priestor na autorizáciu článku. O príprave článku obdobného znenia nemal
vedomosť,sozverejnenímčlánkybynesúhlasil,zvlášť,keďtentozasahujeväčšmidojehoosobnostných

práv ako do práv navrhovateľa. Rovnako bolo preukázané, že on nie je autorom ani pôvodcom
hodnotiacich úsudkov , ktoré mali neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa a voči
ktorým sa domáha týmto konaním ochrany, a to proti subjektu, ktorý v konaní zjavne nie je pasívne
vecne legitimovaný. Poukázal ďalej na to, že sú to práve dlhoročné mediálne útoky navrhovateľa aj
voči jeho osobe , ktorých logickým dôsledkom je len vlastný názor odporcu o osobe navrhovateľa ako
primátora mesta B., ktorý on vyjadril v prítomnosti redaktorky. Domnieva sa pritom, že záujem redaktorky

o rozhovor s ním mohli vyvolať výlučne len časté mediálne útoky navrhovateľa voči jeho osobe, a
to aj prostredníctvom vydavateľa, v ktorom pôsobila v čase vydania článku redaktorka. S poukazom
aj na výpoveď brata navrhovateľa, ktorý ako príbuzný navrhovateľa má nepochybne záujem na jeho
úspechu v konaní, ak vôbec mohla nemajetková ujma navrhovateľovi vzniknúť, táto žiadnym spôsobom
nesúvisí so skutočnosťami, uverejnenými v článku, ako sa to snaží navodiť navrhovateľ, ale súvisí s

úplne inými skutočnosťami a informáciami, ktoré boli o osobe navrhovateľa nezávisle od článku alebo
jeho (odporcu) priebežne zverejňované. Nemajú teda s článkom alebo ním žiaden ani len nepriamy
súvis. Nepreukázané negatívne reakcie jeho známych zo Slovenska a Čiech sám navrhovateľ negoval,
keď uviedol, že všetci mu vyjadrili podporu a dokonca mu bola udelená cena. Snaha o nachádzanie
súvislosti zverejnenia článku a jeho spájanie ako priameho dôsledku zhoršenia zdravotného stavu matky

navrhovateľa a jej následnej smrti, považuje za amorálne, zvrátené a neľudské. Dodal, že považuje
všetky navrhovateľove súd urážajúce tvrdenia o obhajobe jeho osoby a favorizácii jeho osoby konajúcou
sudkyňou, ako aj neustále spochybňovanie procesného postupu sudkyne za absolútne nedôvodné a
neopodstatnené.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §
214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu a dospel k záveru,
že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal
za preukázané, a ktoré nie, podrobne uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a

na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky navrhovateľa, uvedené v
podanomodvolaní,pretonemohli privodiťzmenunapadnutéhorozsudku.Anivodvolacomkonaníneboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Za daného
stavu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach
na ne odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva

odvolací súd nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) tohto zákonného
ustanovenia.

Výhradouprotiskutkovýmaprávnymzáveromsúduprvéhostupňauplatňujenavrhovateľodvolacídôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dôvod na odvolanie, ktoré navrhovateľ v podanom odvolaní
uplatnil, nie je daný.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci - je pochybenie
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa
inéhoprávnehopredpisu,nežktorýsprávnemalbyťpoužitý,aleboaksícebolaplikovanýsprávneurčený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci

použil správne právne predpisy, ktoré aj správne aplikoval. Zároveň vykonané dokazovanie vyhodnotil
v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické, ani faktické
rozpory.

Preskúmavaná právna vec sa týka ochrany osobnostných práv navrhovateľa, do ktorých malo byť podľa
návrhu zasiahnuté dňa 25.08.2011 odporcom , a to výrokmi uverejnenými v č. 35/2011 týždenníka L. X

J. kde mal odporca uviesť nepravdivé výroky o jeho nedobrom charaktere, pomätenej hlave korupčných
praktikách a bez privolenia navrhovateľa mal šíriť nezákonne obrazový záznam z jeho súkromia, čím
došlo k zníženiu jeho ľudskej dôstojnosti, vážnosti, profesijnej a občianskej cti a dobrého mena.
Od odporcu žiadal v uvedenom týždenníku uverejniť na vlastné náklady ospravedlnenie , zaplatiť mu
nemajetkovú ujmu vo výške 50 000 eur a náhradu trov konania. Mal za to, že predmetný článok

redaktorky O. I., s ktorou odporca rozhovor uskutočnil, obsahuje viaceré hanlivé a znevažujúce výroky
a nepravdivé tvrdenia a úsudky odporcu.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby, resp. dobrej povesti právnickej osoby prichádza
do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, resp.

do dobrej povesti, ktoré sú neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej
osoby, resp. do dobrej povesti právnickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. s
právnym poriadkom. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do
osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti
splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu

buď v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah
musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou
ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Obdobné predpoklady musia byť splnené
aj pre poskytnutie občianskoprávnej ochrany za zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby,
no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v
prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba, vstúpiaca na verejnú scénu,
musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma
o jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje

verejné záležitosti.

Navrhovateľ v čase zverejnenia predmetného článku nepatril do kategórie "bežný občan", preto miera
posudzovania skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov musela byť vo vzťahu k realizácií slobody
prejavu odporcu podstatne prísnejšia. Je to dané skutočnosťou, že osoba verejne známa (na rozdiel od

bežného občana), ku ktorým patrí aj navrhovateľ ako primátor mesta, musí počítať s tým, že bude pod
drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma nielen o jeho profesionálny, ale aj súkromný život.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že odporca poskytol redaktorke týždenníka
L. X J. rozhovor, ktorého sa na úvod zúčastnili aj ďalšie štyri osoby. Tento je zachytený na nahrávke, z

ktorého článok v týždenníku L. X J. v č. XX/XXXX zo dňa 25.08.2011 vychádza. Je potrebné zdôrazniť,
že tento článok je predovšetkým nie o osobe navrhovateľa ,ale o osobe odporcu. Odporca pritom
nie je autorom a ani pôvodcom hodnotiacich úsudkov uverejnených v článku redaktorky, ktorý naviac
odporca ani neautorizoval. V konaní boli rovnako preukázané dlhodobé vzájomné konflikty účastníkov
konania, ich vzájomné mediálne útoky ako aj podávanie trestných oznámení (predovšetkým zo strany

navrhovateľa na odporcu). Pokiaľ aj v rozhovore redaktorky s odporcom boli uvedené určité invektívy
na osobu navrhovateľa, tieto už v kontaktoch medzi nimi opakovane v nedávnej minulosti odzneli
a v žiadnom prípade nimi nedošlo k zásahu do práv navrhovateľa, chránených ust. § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Taktiež súd prvého stupňa správne nepovažoval premietnutie videozáznamuodporcom redaktorke O. I., naviac odvysielaný v televízii už v roku 2005 a šírený aj tlačovinou B., za
nezákonný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Nepochybne nešlo o kritiku navrhovateľa ako
súkromnej osoby, ale o jeho kritiku ako primátora mesta, teda verejného činiteľa. Súd prvého stupňa

správne konštatoval, že zo strany odporcu nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa a nie je potom dôvodný ani návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Pokiaľ navrhovateľ svoje odvolanie zdôvodňuje aj zaujatosťou vec prejednávajúcej sudkyne, odvolací

súd je toho názoru, že nejde o zaujatosť sudkyne v zmysle ust. § 14 ods. 1 O.s.p., ale navrhovateľ
namieta postup sudkyne v konaní, ktorý nie je dôvodom na vylúčenie sudkyne ( § 14 ods. 3 O.s.p.); na
takúto námietku sa v zmysle ust. § 15a ods. 5 O.s.p. ani neprihliada.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania a trovách konania

štátu a v ostatnom poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s
ktorým sa stotožňuje ( 219 ods. 2 O.s.p.)

Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúd bolorozhodolpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.a
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhrada týchto trov nebola priznaná,

keďže si túto neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo senátom prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .