Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Zaťková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/235/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200785
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200785.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: Bc. U. G.,
bytom O. U. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta
8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2014 , takto
r o z h o d o l :
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2014
a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods.2 písm.c) O.s.p.
Krajský súd n e p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 25. augusta 2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto bolo vydané v
rozpore so zákonom. Odporkyňa rozhodla tak, že jeho žiadosť z 18.07.2014 o priznanie starobného
dôchodku od 28.04.2009 zamietla, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 21 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods.1 zákona č.461/2003
Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení zákona č.721/2004 Z.z. Poukázal na okolnosti,
že podľa jeho názoru splnil potrebné podmienky na uvedený nárok, lebo vek 55 rokov dosiahol dňa
XX.XX.XXXX a tento nárok sa mu musí z titulu splnenia 20 rokov a viac odpracovaných v II. kategórii
služby zachovať do roku 2023, jednak podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a tiež podľa §
274 zákona. Dobu dôchodkového poistenia v rozsahu cca 10 rokov v civilnom poistení s odvádzaním
riadnych daní nemožno zhodnocovať v rozsahu doby pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 58
zákona č.328/2002 Z.z. Poukázal na to, že je poberateľom výsluhového dôchodku a podľa súčasne
platnej právnej judikatúry a rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä rozsudku sp.zn.
9 So/108/2012 zo dňa 27. novembra 2013, má nárok na to, aby jeho nárok bol posúdený aj vo
všeobecnomsystémesociálnehozabezpečenia.Uviedol,žeodporkyňamunezhodnotilasprávnevšetky
doby poistenia, a to učňovskú dobu od 01.09.1962 do 03.01.1967 a dobu od 29.12.1968 do 31.08.1973,
keď pracoval ako civilný zamestnanec v Slovenskej televízii. Tiež namietol, že ani vo výsluhovom
dôchodku nemá započítané všetky obdobia, lebo je preukázané, že v zbore väzenskej a justičnej
stráže pracoval od 01.09.1973 do 30.09.2002. Žiadal priznať dávku tri roky spätne od podania žiadosti.
Poznamenal, že osobitný systém, z ktorého mu bol priznaný výsluhový dôchodok nesúvisí s odvodmi
odvádzanými počas civilného povolania, a preto odmietnutie takéhoto nároku vytvára v jeho prípade
diskrimináciu oproti iným poistencom, keď má vedomosť o tom, že v iných prípadoch sa uznáva. Na
podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, s
tým, aby mu bol priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona.
Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu dňa 22.09.2014 písomné
vyjadrenie zo dňa 18.09.2014, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.Poukázala na okolnosť, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V.
časti zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku
na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods.1 zákona č.100/1988 Zb.
posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme
už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS, a preto nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté
doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže.
Krajský súd následne vykonal prieskum oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho výsluchom
a ďalšími písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne,
komplexným administratívnym spisom odporkyne, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. 9So/108/2012 zo dňa 27. novembra 2013, vyjadrením zástupkyne odporkyne, ako aj ostatnými
listinnými dôkazmi. Krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné
priznať úspech.
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.08.2014 odporkyňa rozhodla tak, že žiadosť
navrhovateľa zo dňa 18.07.2014 o priznanie starobného dôchodku od 28.04.2009
zamietla, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods.1 zákona v znení zákona č.721/2004 Z.z Krajský
súd napadnuté rozhodnutie preskúmal vo všetkých jeho častiach a dospel k záveru, že rozhodnutie
nezodpovedá zákonu.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si podal dňa 18.07.2014 žiadosť
o priznanie starobného dôchodku od 28.04.2009. Zo spisu je preukázané, že právoplatným rozhodnutím
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru č. GR ZVJS-12771/30-2002
zo dňa 18.12.2002 bol navrhovateľovi od 01.10.2002 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38
a § 128 zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Podľa § 128 zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období
po 01.07.2002 do 31.12.2010 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku
s prídavkom k tomuto dôchodku. Navrhovateľ k 28.04.2002 splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok s prídavkom k starobnému dôchodku, a preto útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS
porovnal sumu starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku vypočítanú podľa piatej časti
zákona č.100/1988 Zb. so sumou výsluhového dôchodku, a keďže suma starobného dôchodku spolu s
prídavkom k starobnému dôchodku bola vyššia, výsluhový dôchodok bol preto priznaný v tejto sume. Na
určenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej
služby od 03.01.1967 do 23.12.1968 a doba služobného pomeru od 01.09.1973 do
30.09.2002, a to nasledovne: - od 03.01.1967 do 23.12.1968 v I. kategórii funkcií, - od 01.09.1973
do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, - od 01.01.2000 do 30.09.2002 v III. pracovnej kategórii.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že odporkyňa nezistila v náležitom
rozsahu skutkový stav veci a rozhodnutie vydala predčasne. Podľa názoru krajského súdu z doposiaľ
zadovážených dôkazov vo veci nie sú dostatočne preukázané doterajšie tvrdenia navrhovateľa, ktoré
sa javia byť oprávnenými. V tomto smere nestačí len konštatovanie, že je poberateľom výsluhového
dôchodku, a že na posudzovanie jeho ďalších nárokov je príslušný odbor sociálneho zabezpečenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súdu sa javí nedostatočný záver o posúdení a správnosti
celkových započítateľných dôb poistenia, ktoré nepochybne vyvolávajú rozpory v otázke nároku na
priznanie dávky pre navrhovateľa. Napokon v tomto kontexte treba poukázať na doterajšiu právnu prax
konajúcich súdov v totožnej problematike, najmä už vyššie uvádzaný rozsudok najvyššieho súdu. Pri
posúdení meritórneho prerokovania veci je potrebné vychádzať z objektívneho posúdenia všetkých
podkladov slúžiacich pre vydanie posudzovaného rozhodnutia. Podstatou problému v posudzovanej
veci je okolnosť, že je nutné a potrebné skúmať podmienky splnenia poistenia navrhovateľa nielen
v osobitnom, ale aj všeobecnom systéme spôsobom, aby sa nevytvárala diskriminácia poistencov
osobitného systému. Za tým účelom je nutné vypočítať teoretickú výšku dôchodku navrhovateľa,
ktorá by patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme. Výsluhový
dôchodok navrhovateľa má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok
zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (systému) len charakter dávky v starobe.Odporkyňa má teda povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom
poistnom systéme a dôchodok navrhovateľovi priznať vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo
všeobecnom systéme.
Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na dávky a ich
výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku
z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z
garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli
pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí
alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania
alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke,
náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Keďže na navrhovateľa sa vzťahuje ustanovenie § 274 zákona, podľa ktorého sa zachovávajú nároky
vyplývajúcezozaradeniazamestnaniadoI.aII.pracovnejkategórie,ktorésapriznávajú podľaprávnych
predpisov účinných do 31.12.2003, pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu
zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť
iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Nároky vyplývajúce z výkonu služby v
I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby
policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri inom
riešení by dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii len
preto, že zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených zboroch. Pri správnej aplikácii
zákona o sociálnom poistení je potrebné skúmať jeho pôsobnosť aj na tých poistencov, ktorí boli v
určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme.
Doterajší postup odporkyne nie je preto úplný, preskúmavané rozhodnutie odporkyne vychádza
z nedostačujúceho zistenia skutkového stavu a je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Z
prieskumu vo veci vyplynulo, že odporkyňa za takéhoto stavu nesprávne rozhodla o otázke nároku
- priznania dôchodkovej dávky navrhovateľa. Súd považuje za potrebné zdôrazniť rešpektovanie
oprávnených námietok navrhovateľa zo strany odporkyne, aby v ďalšom nedošlo k porušeniu
ústavného práva na jeho ochranu a primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl.39 Ústavy SR).
Doterajšia argumentácia výkladu právneho hodnotenia odporkyňou vytvára v posudzovanej
veci pochybnosti, ktorú je potrebné odstrániť, jasne odôvodniť, a to spôsobom, aby táto bola
pre navrhovateľa jednoznačná, presvedčivá a najmä zrozumiteľná. Samotné rozhodnutie o starobnom
dôchodku musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a za tým účelom musí odporkyňa vykonať
dokazovanie podľa § 196 zákona. Pritom je potrebné, aby pri rozhodovaní v posudzovanej veci dodržala
jednotný postup, ktorý je garantovaný a uplatňuje ho vo všetkých obdobných prípadoch.
Podľa § 196 a nasl. zákona - okrem iného- dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. a rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie spôsobom zodpovedajúcim stavu
veci a zákonu, a to najmä s poukazom na platnú judikatúru a námietky navrhovateľa, pričom zhodnotí
dobu civilného zamestnania podľa evidenčných listov o dobách zamestnania v rozsahu, ako je to už v
tomto rozhodnutí uvádzané. Až následne môže vydať nové rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať zákonu.
Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 25. augusta 2014 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods.l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti
neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V posudzovanom prípade bol navrhovateľ v
konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Keďže ide o návrhové konanie
a navrhovateľ si trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia neuplatnil, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia odporkyne a vrátení veci na ďalšie
konanie, n i e j e podľa § 250s O.s.p. p r í p u s t n é odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.