Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202685
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2712202685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM Slovensko a.s.,
so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený: JUDr. Helena Strachotová,
usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: X. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XXX, K. I., t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníčkou: I. H., zamestnankyňa
Okresného súdu Senica, o zaplatenie 1.082,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 29. septembra 2014, č.k. 3C/109/2012-133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia návrhu, o určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok a trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu
892,35 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2011 do zaplatenia, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudkuavozvyškunávrhzamietol.Súčasnesúdurčil,žezmluvnápodmienkauvedená
vo všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
význame článku III. - IV. splácanie úveru, podľa ktorej CETELEM splátku použije na úhradu dohodnutých

úrokov,poplatkovpodľazmluvyoúvere,prípadnepodľaaktuálnehosadzobníkapoplatkovzverejneného
CETELEMOM vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a príslušnej časti
úverovej istiny, klient je povinný splácať poskytnutý úver vrátane nákladov a vo význame článku V. - 3.
podľaktoréhomáodporca,akporušípovinnosťsplácaťposkytnutýúverriadneavčas,povinnosťzaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní
sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi uložil
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 41,87 eur a náhradu trov právneho zastúpenia

do rúk jeho advokátky vo výške 107,57 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4
a § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ s odporcom
dňa 22.01.2010 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd posúdením náležitostí Žiadosti/Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikla platne zmluva o

spotrebiteľskom úvere, pretože navrhovateľ podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.000 eur. Ďalej bolo listinnými dôkazmi, a to Žiadosťou/
Zmluvou preukázané, že strany sa dohodli na splácaní úveru v mesačných splátkach vo výške 25,39
eur po dobu 60 mesiacov, pričom súd z výpisu z účtu odporcu mal za preukázané, že odporca celkomzaplatil navrhovateľovi sumu 107,65 eur. V zmluve o úvere sa nenachádzali žiadne poplatky, navrhovateľ
podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od odporcu ako spotrebiteľa nemôže požadovať
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto súd navrhovateľovi nepriznal

plnenie na poplatkoch, ktoré navrhovateľ účtoval odporcovi. Súd považuje úver za bezpoplatkový a ďalej
nepriznal navrhovateľovi ani ním žiadané úroky, nakoľko podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b),
d) až j), k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Predmetná úverová zmluva neobsahuje niektoré náležitosti podľa odseku 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to predovšetkým
náležitosti uvedené v písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, v písm. i) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v písm. l) veriteľom vyžadované poistenie. Okrem
uvedeného k poplatkom nie je dôvodné priznať navrhovateľovi poplatky, ktoré slúžili navrhovateľovi
iba jeho účelu na vymáhanie jeho pohľadávky od odporcu. Nakoľko však v zmluve nebolo uvedené,
aké poplatky požaduje navrhovateľ po odporcovi uhradiť, nebola uvedená výška poplatkov a ani za

aké plnenie od navrhovateľa poskytnuté odporcovi ich má odporca zaplatiť, navrhovateľ nepreukázal
dôvodnosť poplatkov, tieto navrhovateľovi súd nepriznal. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že bola s
odporcom uzavretá riadna zmluva týkajúca sa poistenia, ide iba o uvedenie, že odporca sa oboznámil
s Rámcovými zmluvami o poistení, ktorá môže byť iba zmluvou o budúcej zmluve. Konkrétna zmluva
medzi odporcom a poisťovňou s dohodnutými podmienkami poistenia súdu predložená nebola a súd mal

za to, že bola porušená zmluvná voľnosť účastníkov pri uzatváraní zmluvy, keď predložil navrhovateľ,
konajúc bez odbornej starostlivosti a s ohľadom na predmet jeho podnikateľskej činnosti a dlhoročné
pôsobenie na trhu v oblasti poskytovania úverov nebankovým subjektom sa tak nemalo stať, že
navrhovateľ odporcovi predložil návrh takej zmluvy, ktorá bola tlačivom, obsahujúcim aj poistenie. Návrh
zmluvy vypracovaný navrhovateľom vrátane ním navrhnutých úverových podmienok a poistenia mohol

odporca buď ako celok prijať, alebo odmietnuť, nemohol ovplyvniť ich obsah, teda ak mal záujem, aby
získal úver, mohol odporca Žiadosť/Zmluvu podpísať iba ako celok alebo ako celok odmietnuť. Nemohol
podmienky úveru individuálne vyjednávať, a to ani u poistenia. V dôsledku nedostatku slobodnej,
určitej a vážnej vôle odporcu má sú za to, že riadna zmluva o poistení medzi odporcom a poisťovňou
nevznikla, poplatok za poistenie navrhovateľovi nepatrí, a preto súd navrhovateľovi nárok naň nepriznal.

Zmluvnú pokutu súd navrhovateľovi nepriznal z dôvodu, že je zmluvnou podmienkou, ktorú navrhovateľ
s odporcom pri uzatváraní zmluvy nedohodol. Zmluvná pokuta je uvedená iba vo VOP navrhovateľa,
ktoré nie sú zmluvou, VOP neboli podpísané zo strany odporcu. U odporcu chýba prejav vôle k tomu,
aby bola zmluvná pokuta dohodnutá. Podmienka dohody k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute je
jednoznačne vyjadrená v § 544 OZ. Bez nedostatku slobodnej vôle, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti

je právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný a z neplatného právneho úkonu nemožno priznať plnenie.
Táto zmluvná podmienka napĺňa znaky aj neprijateľnej podmienky (§ 53 ods. 1, 2 OZ v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia zmluvy, v znení „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“
Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah). V zmysle
§ 53 ods. 3 OZ a v nadväznosti na § 120 ods. 1 a § 120 ods. 4 O.s.p. mal navrhovateľ povinnosť
ako dodávateľ finančnej služby preukázať, že zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty s

odporcom individuálne vyjednal, čo v konaní splnené nebolo, a preto treba aj ustanovenie zmluvy,
týkajúce sa zmluvnej pokuty, považovať za individuálne s odporcom nevyjednané. Zmluvná podmienka
týkajúca sa zmluvnej pokuty je daná do zmluvy v neprospech odporcu ako slabšej zmluvnej strany
z pohľadu vyjednávacej sily pri uzatváraní zmluvy, pretože odporca má popri zmluvnej pokute platiť
aj úroky z omeškania a čl. V.-3. dáva navrhovateľovi možnosť navyše uplatniť voči nemu aj náhradu

škody, čo spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvnom vzťahu v neprospech
odporcu, spotrebiteľa. Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy a postavenia účastníkov v zmluvnom vzťahu, je aj zmluva o spotrebiteľskom
úvere svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, lebo na jednej jej strane vystupuje spotrebiteľ. V
rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu nielen vnútroštátnymi predpismi, ale aj Smernicou

Rady č. 93/13/ EHS poskytovanej spotrebiteľovi ex offo dospel súd k záveru, že je v záujme ochrany
spotrebiteľa potrebné určiť, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných podmienkach CETELEM
SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vo význame článku III.- 4. splácanie úveru
podľa ktorej CETELEM splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy oúvere, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov zverejneného CETELEMOM vrátane čiastky
určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny, klient je povinný
splácať poskytnutý úver vrátane nákladov a vo význame článku V.-3., podľa ktorého má odporca,

ak poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní, že tieto
podmienky sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými. Navrhovateľ uzatvára spotrebiteľské zmluvy
o úveroch so značným množstvom spotrebiteľov, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, z
ktorej je tiež známe, že navrhovateľ predkladá návrhy zmlúv spotrebiteľom a všeobecné obchodné

podmienky nanímvypracovanýchformulároch,ktorýchobsahčizmlúvaleboVOP,spotrebitelianemôžu
ovplyvniť, môžu ich buď ako celok prijať, alebo odmietnuť. Preto súd s odkazom na ustanovenie §
153 ods. 3 a O.s.p. súdnym výrokom určil, že vo výroku rozsudku uvedené podmienky, dané do VOP
navrhovateľom sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými. Čo sa týka zmluvnej podmienky ohľadom
jej neprijateľnosti pre odporcu, je zdôvodnená vyššie. Ani z jedného listinného dôkazu predloženého
navrhovateľom nie je zrejmé, aké náklady má spotrebiteľ uhradiť navrhovateľovi. Súd má za to, že takto

naformulovaná povinnosť spotrebiteľa je príliš všeobecná, neurčitá, bez možnosti súdneho preskúmania
nároku navrhovateľa a možnosti poskytnutia právnej ochrany spotrebiteľovi pred prípadným uplatnením
finančných nárokov navrhovateľa voči odporcovi nesúladných s právom. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 2 definuje celkové náklady spotrebiteľa, ktoré sú spojené so spotrebiteľským úverom
ako všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru

s výnimkami, uvedenými pod 1) až 5). Čo mienil navrhovateľ nákladmi, okrem úrokov a poplatkov
zo žiadnych ustanovení zmluvy ani VOP nevyplýva a súd má za to, že ustanovenie tak, ako je
naformulované navrhovateľom, treba hodnotiť pre spotrebiteľa ako neprijateľnú podmienku, ktorej obsah
odporca nemohol ovplyvniť, preto je pre odporcu podmienkou ho nezaväzujúcou. Táto podmienka je
neurčitá v tom, že nie je zo zmluvy jasné, aké poplatky a náklady spojené s úverom má spotrebiteľ platiť.

Tieto náklady ani poplatky nie sú v zmluve presne špecifikované a teda má dodávateľ priestor účtovať
akékoľvek poplatky a „náklady“, čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka zmluvnej podmienky,
ustanovenej navrhovateľom do VOP v čl. III.-4., súd ju hodnotí ako pre odporcu neprijateľnú. Pri súdnej
kontrole zmluvných podmienok súd vychádzal z predmetu zmluvy. Navrhovateľ stanovil v článku III. bod
4.1. zmluvnú podmienku, podľa ktorej CETELEM Slovensko a.s. použije splátku na úhradu dohodnutých

úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka platného v deň čerpania úveru.
Túto podmienku súd vyhodnotil v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného a účinného
v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ako ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou,
pretože umožňuje veriteľovi, aby splátku použil najprv na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov. Podľa

názoru súdu veriteľ si takouto podmienkou istí, že v prípade nevymožiteľnosti jeho pohľadávky od
dlžníka nepríde o úrok, o poplatky za upomienky a o poplatky za vstup pohľadávky do vymáhania.
Súd vyhodnotil tieto zmluvné podmienky ako neprijateľné, dané do zmluvy v neprospech spotrebiteľa,
ktorý nemôže mať záujem na uhradení najprv úrokov a poplatkov veriteľovi za upomienky a až
potom istiny. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
teda ide zo strany veriteľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Tomu nezodpovedá, že si veriteľ
stanovuje v zmluve poplatky a odpočítava ich od splátky uhradenej odporcom, pretože odporcovi žiadne
finančné prostriedky, ale ani služby v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch

neposkytuje. Poplatok by mal podľa uvedených ustanovení korešpondovať nejakému predmetu plnenia.
Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku v § 2 písm. e),
ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok vstup pohľadávky do vymáhania, teda za
vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech veriteľa. Čo sa týka

poradia odrátavania zo splátok najprv na úroky, na poplatky a nakoniec na istinu, má súd za to, že ide
tiež o podmienku danú do zmluvy v rozpore so záujmom odporcu, ktorý nemôže mať záujem najprv na
uhradení úrokov, vôbec nie poplatkov a až potom istiny. Navrhovateľ dal do zmluvy takúto podmienku
slúžiacu iba jeho prospechu zrejme podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak
má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých

záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený
záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo a podľa ods. 2 pri plnení peňažného záväzku sa
započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak, tiež podľa ods. 3, ak má dlžník
voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôrzáväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr
splatného. K tomuto súd uvádza, že ak sa zoberie do úvahy, že predkladateľom návrhu a stanovenia
podmienok zmluvy je navrhovateľ, na tlačive a obsah zmluvy nemohol odporca ovplyvniť, nebola daná

ani odporcovi možnosť vyjadriť sa ako dlžníkovi, aké určí poradie zo splátky na započítanie, či najprv
na istinu, čo odporca aj očakával a až potom na úroky, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom
pohľadávky. Zmluvná podmienka je preto neprijateľnou podmienkou, danou do zmluvy v neprospech
spotrebiteľa, ak sa navyše stanovuje poradie na úhradu najprv úrokov, potom poplatkov, ktoré nie sú v
zmysle § 121 ods. 3 OZ ani príslušenstvom pohľadávky. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,

že návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že platne vznikla
poistná zmluva, zmluvná podmienka odrátavania zo splátky najprv na úroky, poplatky, až potom na
istinu je neprijateľnou podmienkou, odporcu nezaväzujúcou a vzhľadom ku skutočnosti, že súd úver
posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový, súd dospel k záveru, že je dôvodné zaviazať odporcu iba na
zaplatenie sumy 892,35 eur, čo je rozdiel poskytnutého úveru vo výške 1.000 eur a odporcom uhradenej
sumy v splátkach, navrhovateľom si ponechaných na úrokoch, poistnom a poplatkoch celkom vo výške

107,65 eur. Odstúpenie od zmluvy neobsahuje žiadny prejav vôle navrhovateľa na odstúpenie od zmluvy
s účinkom vyvolať ukončenie zmluvy týmto spôsobom. Podľa obsahu je iba oznámením o zaplatení
úveru dňom 28.02.2011. Súd nemá z doručenky predloženej súdu k odstúpeniu od zmluvy preukázané,
že sa odstúpenie dostalo do dispozície odporcovi, nakoľko ho prevzala svokra odporcu. Podľa zmluvy
o úvere bol odporca povinný zaplatiť poslednú splátku navrhovateľovi 24.06.2010, z predložených

listinnýchdôkazovjezrejmé,žeodporcauhradillenjednusplátku,ajtooneskorene,tedaneplnilpeňažný
záväzok riadne a včas a dostal sa do omeškania ešte pred dňom 01.03.2011, t.j. pred dňom, od ktorého
navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania. Bolo potom dôvodné zaviazať odporcu na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR z
priznanej sumy od 01.03.2011 do zaplatenia, pretože omeškanie odporcu trvá. O trovách konania súd

rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo. Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporcovi, a preto súd vypočítal
jeho pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer
rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho

neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 1.082,16 eur, z toho mu súd priznal sumu 892,35
eur a do zvyšku tejto sumy návrh o sumu 189,81 eur zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje
82,46 % a u odporcu 17,54 %, čistá miera úspechu navrhovateľa predstavuje 64,92 %, čo znamená, že
navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 64,92 %. Súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 41,87 eur (64,92 % z 64,50 eur) a trovy právneho

zastúpenia vo výške eur pozostávajúcu z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie na súd) v sume 79,73 eur (64,92 % z 122,82 eur), režijný paušál 9,91
eur (64,92 % z 15,26 eur) a DPH vo výške 17,93 eur a na ich úhradu zaviazal odporcu. Súd nepriznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za podanie navrhovateľa zo dňa 25.10.2012 spolu s
režijným paušálom a k nim patriacemu DPH, nakoľko v uvedenom podaní navrhovateľ prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne podrobne špecifikoval a predložil dôkazy preukazujúce uplatnený nárok,
nakoľko má súd za to, že povinnosť špecifikovať nárok a pripojiť dôkazy mal navrhovateľ splniť už pri
podaní návrhu, s tým, že vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ túto svoju povinnosť tvrdenia splnil až
dodatočne po výzve súdu, nemožno zaťažiť odporcu na úhradu takto uplatneného 1 úkonu, odmenu za
uvedený úkon súd nepovažuje za účelnú.

Proti zamietajúcej časti rozsudku, výroku o neprijateľných podmienkach a výroku o náhrade trov konania
podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Záver súdu prvého stupňa obsiahnutý v odôvodnení
napadnutého rozsudku nemá oporu v predložených dôkazoch a nie je zrejmé, z čoho súd prvého stupňa

vychádzal. Poistenie je síce na tlačive uvedené, je ale iba na rozhodnutí klientov, či si chcú úver poistiť
alebo nie a je to ich vôľa a nie rozhodnutie veriteľa. Skutočnosť, či si klient vyjedná aj poistenie, nemá
na poskytnutí úveru žiadny vplyv. Podľa jeho názoru žiadny právny predpis neobmedzuje účastníkov
právnych vzťahov v uzatváraní tzv. formulárových zmlúv, pričom ich uzatváranie je obvyklé a bežné, a
v spotrebiteľských vzťahoch hojne využívané. Čo sa týka náležitosti uvedenej v ust. § 4 ods. 1 písm.

g) zákona č. 258/2001 Z.z., navrhovateľ nesúhlasil s právnym názorom súdu, nakoľko k nemu dospel
na základe reštriktívneho výkladu, ktorý v danom prípade nemal oporu ani v právnych predpisoch, ani
pri použití obecných právnych princípov. Podľa názoru navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľný, nakoľko súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí presne neuviedol, akými úvahamisa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvéhostupňapodsp.zn.3C/109/2012bolozaplatenie1.082,16
eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť
navrhovateľovi sumu 892,35 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2011 do zaplatenia, do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne súd určil, že zmluvná

podmienka uvedená vo všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo význame článku III. - IV. splácanie úveru, podľa ktorej CETELEM splátku
použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho
sadzobníka poplatkov zverejneného CETELEMOM vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ
je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny, klient je povinný splácať poskytnutý úver vrátane

nákladov a vo význame článku V. - 3. podľa ktorého má odporca, ak poruší povinnosť splácať poskytnutý
úver riadne a včas, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej
sa dostal do omeškania viac než 30 dní sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými. O trovách konania
súd rozhodol tak, že odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 41,87 eur
a náhradu trov právneho zastúpenia do rúk jeho advokátky vo výške 107,57 eur, všetko do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia návrhu vo zvyšku, v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a v časti trov
konania.

Odvolateľ namietol nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i
uznesenia, súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v
zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie

spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z
21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listinyje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z

23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však

nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda
preskúmateľné.

Porovnajúc všeobecné a konkrétne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa s vyššie citovaným
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom, dospel odvolací súd k záveru, že
prvostupňový súd sa danými kritériami riadil.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu

normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože tento na ich priznanie návrh nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.