Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Vranka

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010078
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814010078.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanej P. A. pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 13. apríla 2016
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza podané v neprospech obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. októbra 2015, sp. zn. 2T/22/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. októbra 2015, sp. zn. 2T/22/2014 bola obžalovaná P.
A. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodená spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza
zo dňa 11. februára 2014, sp. zn. 2Pv/747/12/3307-43 pre skutok kvalifikovaný
ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorý mala spáchať na tom skutkovom

základe, že

dňa 25.09.2012 okolo 13.00 hod. v W. v obývačke bytu č. X C/XX na E. ceste vykonala pohlavný styk s
maloletým K.B., nar. XX.X.XXXX, hoci vedela, že tento ešte nemá 15 rokov.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená V. S. odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na občianske

súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovanej prokurátor pre nesprávnosť výroku o
oslobodení obžalovanej P. A., t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania
považoval hodnotenie vykonaných dôkazov okresným súdom za nedôsledné, neobjektívne a nesprávne

a nestotožnil sa ani s jeho záverom o oslobodení obžalovanej P. A.. Podľa názoru prokurátora sa
obžalovaná dopustila konania uvedeného v obžalobnom návrhu a naplnila zákonné znaky žalovaného
trestného činu. Poukazoval na to, že obžalovaná uviedla niekoľko verzií priebehu skutku i na rozpory v
jej výpovediach pred vyšetrovateľom, na hlavnom pojednávaní, v jej vyjadreniach pred znalcami, pred
matkou poškodeného a pred policajtmi, ktoré okolnosti spolu so závermi znaleckých posudkov podľa
názoru prokurátora znižujú vierohodnosť výpovede obžalovanej a preukazujú, že jej výpovede nie je

možné považovať v určitých častiach za pravdivé, predovšetkým v častiach, v ktorých vypovedala o
použitom násilí. Obžalovaná aj poškodený sú obaja mentálne retardovaní, preto je podľa prokurátora
potrebné k ich výpovediam pristupovať veľmi citlivo a starostlivo ich hodnotiť, pričom za podstatný
pri posudzovaní a hodnotení výpovedí považoval vek obžalovanej aj poškodeného v čase činu a to
u obžalovanej vek 18 rokov a u poškodeného vek 11 rokov s prihliadnutím na ich fyzické dispozície.
Podľa prokurátora obžalovaná aj napriek mentálnej retardácii si je vedomá toho, čo jej hrozí a z čoho

je obvinená, pričom svojimi vyjadreniami sa snaží zbaviť trestnej zodpovednosti. Poukázal na to, že
obžalovaná matke poškodeného krátko po čine povedala: „Stalo sa, čo sa nemalo stať“, preto podľaprokurátora za vierohodné vyjadrenia ku skutku obžalovanej a poškodeného je potrebné považovať
ich vyjadrenia pred matkou poškodeného a pred policajtmi krátko po čine, teda vyjadrenia, že mali
spolu pohlavný styk. Vo vzťahu k vyjadreniu obžalovanej o použití násilia poškodeným poukazoval

na stav obžalovanej krátko po čine, kedy lúpala semiačka a pľula ich do matky poškodeného, pričom
nebolo na nej badať žiadne emócie a prežívanie, či reakciu, ktoré by bolo možné očakávať v prípade
jej znásilnenia. Vierohodnosť obžalovanej podľa prokurátora znižuje aj jej tvrdenie, že pred skutkom
nemala pohlavný styk, čo je v rozpore so závermi a lekárskou správou gynekológa MUDr. Lányiho.
Pri hodnotení vykonaných dôkazov je podľa názoru prokurátora vziať do úvahy aj vyjadrenia znalcov

psychiatrov, že u obžalovanej a v jej osobnosti sú prítomné prejavy teatrálnosti, konverzie, pravých
a nepravých konfabulácii. V tejto súvislosti poukázal na závery znalca PhDr. Benkoviča, ktorý okrem
iného k obžalovanej skonštatoval, že jej všeobecná vierohodnosť je ovplyvnená narušenými mentálnymi
výkonmi, vzhľadom na nízku usudzovaciu schopnosť, že jej úsudok môže byť povrchný, jednostranný
a často nepriliehavý, pričom v dôsledku narušených mentálnych schopností sa u obžalovanej môžu
vyskytovať poruchy pamäte - konfabulácia. Vo vzťahu k výpovedi znalca MUDr. Smetánku na hlavnom

pojednávaní namietal, že znalec nemôže hodnotiť vierohodnosť výpovede obžalovanej a poškodeného
a povedať, či sú vierohodné alebo nie, pretože taký záver patrí výlučne do kompetencie súdu a rovnako
znalec nemôže ani povedať, či obžalovaná a poškodený prežili to, čo vypovedali. Len za osobný názor
znalca PhDr. Benkoviča, na ktorý pritom znalec nie je podľa prokurátora oprávnený a kompetentný, treba
považovať tvrdenie znalca, že celé je to otočené a obžalovaná mala byť poškodenou. Podľa názoru

prokurátora vzhľadom na ním uvedené okolnosti treba konštatovať, že obžalovaná sa dopustila konania
uvedeného v obžalobnom návrhu a naplnila znaky trestného činu uvedeného v obžalobe. Na základe
uvedených dôvodov preto prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/
Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaná P. A. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spolu so svojím obhajcom navrhli, aby
odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné s poukazom na to, že
hodnotenie vykonaných dôkazov a napadnutý rozsudok považujú za vecne správne.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 4. marca 2016, na
verejnom zasadnutí dňa 13. apríla 2016 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovanej spod obžaloby

(o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné

dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o
výpovede obžalovanej P. A., o svedecké výpovede maloletého K. A., V. A., V. S., T. B., J. B., ako
aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Svetozára Drobu a MUDr.

Andreja Smetánku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria i zo znaleckého posudku
znalca PhDr. Andreja Benkoviča z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých i
výpovede znalcov MUDr. Andreja Smetánku a PhDr. Andreja Benkoviča na hlavnom pojednávaní, tiež o
zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča a listinné dôkazy (zápisnica

o ohliadke miesta činu, lekárska správa MUDr. Ernesta Lányiho Csc. a ďalšie), na ktoré v napadnutom
rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu
vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje
skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne apresvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel
svoje závery o oslobodení obžalovanej spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovanej P. A.
spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho spáchala
obžalovaná P. A., je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako
prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohla ho obžalovaná P. A. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak
podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovanej P. A. a dôkazmi
vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré poukázal

v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaná
ho teda nespáchala. Nad rámec dôkazov uvedených súdom prvého stupňa poukazuje v uvedenom
smere odvolací súd aj na zistenia a závery vyplývajúce zo zápisnice o ohliadke miesta činu, z lekárskej
správy MUDr. Ernesta Lányiho, Csc. i zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča (obžalovaná v

čase skutku mala menštruačné krvácanie, napriek tomu na mieste činu, ani u poškodeného neboli
zistené krvné stopy, stery z pošvy obžalovanej a ani zaistený biologický materiál od obžalovanej
nevykazoval prítomnosť DNA poškodeného), ktoré tiež svedčia pre záver, že žalovaný skutok sa nestal.
Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný

a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a
bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej veci
konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne v
neprospech obžalovanej, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver nemožno

však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy
i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia
obžalovanej i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa i odvolací súd, pripúšťajú aj druhú,
protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal
a obžalovaná ho teda nespáchala. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na ktoré

poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol
stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaná mohla spáchať, ale zároveň, najmä
keďvykonanédôkazypripúšťajúzáverajodruhejmožnosti skutkovéhoriešenia,ktorájepreobžalovanú
priaznivejšia a keď nevylučujú jej obhajobu, že nekonala spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a
žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jej vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovanú

priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr.por. ju spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por.
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho

záver o oslobodení obžalovanej P. A. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.

Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol
vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania
hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a
podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnoteniadôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno
potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického
konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej

veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad
uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom,
lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.