Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200474
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615200474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu: X. V. L.,

L..C..I.., L. L. T. X, F. XX, IČO: 35724803, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovanému: J. Y.Á., W.. XX.X.XXXX, F.
U. XXX/X, L. Š. o zaplatenie 1 050,18 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.1.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 1 050,18 Eur spolu s prísl. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca Slovenská

sporiteľňa uzavrel so žalovaným Y. Y., ktorý zomrel 23.11.2008 a žalovanou Zmluvu o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre Fyzické osoby v znení dodatkov dňa 5.9.2007, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky. Predmetom zmluvy bolo tiež poskytnutie Poleného prečerpania do výšky 796,65
Eur. Žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania, ktoré ku dňu postúpenia pohľadávky bolo vo
výške 1 050,18 Eur. Táto suma pozostávala z istiny 796,65 Eur, riadneho úroku 123,37 Eur a úroku z
omeškania 123,37 Eur.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 8.6.2015.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s
prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, na
predchádzajúcom pojednávaní bola vypočutá. Súd preto poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával
v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, prílohy č.

1 k Zmluve, Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, Oznámenia o poskytnutí
povoleného prečerpania, Všeobecných obchodných podmienok, Osobitných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, pokusu o zmier, výpisov z histórie pohybov na účte žalovanej, špecifikácie
žalovanej sumy zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca so L. L., a.s., Bratislava uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa
27.9.2013, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka žalovanej. Podľa pripojenej prílohy č. 1

bola postúpená pohľadávka Y. Y. vo výške 1 050,18 Eur, ktorú tvorila istina vo výške 796,65 Eur a úroky
vo výške 253,53 Eur.Žalovaná s manželom mala uzavretú v L. L. a.s. F. Zmluvu o bežnom účte, ktorú žalobca nepredložil, na
základe ktorej im bol zriadený bežný účet. Dňa 5.9.2007 uzavreli Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a
služiebprefyzickéosoby,ktorejsúčasťouboliObchodnépodmienkyaVšeobecnéobchodnépodmienky.

Predmetom zmluvy bola zmena balíka Extra, vydanie platobnej karty VISA Elektron a podľa bodu
4. poskytnutie Povoleného prečerpania. Listom zo dňa 25.10.2007 im bolo oznámené poskytnutie
povoleného prečerpania účtu do výšky 24 000,- Sk/796,65 Eur.

Y. Y. dňa XX.XX.XXXX zomrel, čo mal súd preukázané z dedičského spisu. Uznesením 2D/209/2008 zo

dňa 3.3.2009 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že bankomatovú kartu nikdy nevyužívala, lebo nevie kde je, tú mal
manžel a ten zomrel.

Z predloženého výpisu z účtu mal súd preukázané, že posledná platba bola vložená na účet dňa

29.9.2008 a od uvedenej doby ďalšie platby a výbery na účte realizované neboli. Dlžná suma je tvorená
poplatkami za vedenie účtu, vyhotovenie výpisov z účtu a pripísaním debetného úroku.

Podľa všeobecných obchodných podmienok, časti 7 úvery, bod 7.6. prípady porušenia, ak dôjde k
porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo písm. b)

ak je klient v omeškaní so splatením Poplatkov spojených s úverom, ktorá trvá viac ako 10 dní, banka
je oprávnená podľa písm. a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, b) vypovedať zmluvu alebo od nej
odstúpiť. Podľa bodu 7.6.2. banka je oprávnená vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou splatnosťou.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby

na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

podmienky vypracované odborníkmi alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo ceny plnenia.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou a jej
manželom uzatvoril zmluvu o bežnom účte na základe ktorej zriadil a viedol žalovanej účet, uzavrel
zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb. Zmluva o bežnom účte je obchodnou zmluvou, kde

sa banka zaväzuje zriadiť bežný účet pre majiteľa a počnúc dňom zriadenia účtu je banka povinná
prijímať a vykonávať platby. Slúži na bezhotovostný platobný styk. Musí byť uzavretá písomne, spravidla
sa využívajú zmluvné formuláre, čo umožňuje § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, alebo priamo
v zmluve je odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria súčasť a sú známe účastníkom
zmluvy (§ 273 ods. 1 ObZ). Povinnosťou banky je vykonať platbu za predpokladu, že sú na účte

peňažné prostriedky. Ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu a preto je potrebné posudzovať ju aj podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, resp. aj podľa ustanovení zákona o
ochrane spotrebiteľa.
Zmluva o bežnom účte nemá obligatórne povahu odplatnej zmluvy, keďže záväzok zaplatiť banke
odplatu za zriadenie a vedenie bežného účtu netvorí podstatnú časť tejto zmluvy, to znamená, že táto
zmluva môže byť dohodnutá aj ako bezodplatná zmluva. Kogentný charakter má výlučne úprava úhrady

nákladov za vykonanie platieb, podľa ktorej je banka oprávnená požadovať za vykonanie platieb úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte v zmysle § 711 ods.
1 Obchodného zákonníka.
Napriek vyššie uvedenému je pre zmluvu o bežnom účte charakteristické práve to, že je zmluvou
odplatnou. Výška odplaty bude vecou dohody účastníkov zmluvy a zákon túto výšku neustanovuje.

Spravidla bude výška odplaty určená odkazom na cenník banky. Odkaz na cenník banky, čo do svojej
podstaty predstavuje dohodu o spôsobe určenia výšky odplaty. Spôsob úhrady odplaty sa takisto riadi
dohodou a v tejto dohode je väčšinou dohodnuté, že banka je oprávnená si svoju pohľadávku na
zaplatenie odplaty uhradiť priamo z prostriedkov na bežnom účte majiteľa.
V zmysle citovaného ustanovenia § 709 Obchodného zákonníka, banka je povinná uskutočňovať

z prostriedkov na peňažnom účte platby podľa písomného príkazu majiteľa účtu. Táto povinnosť
je podmienená tým, že na účte sú potrebné peňažné prostriedky (dostatočný zostatok). Povinnosť
uskutočňovať platby aj pri chýbajúcich prostriedkoch má banka len v prípade, že to bolo v zmluve
výslovne dohodnuté a v tomto prípade sa práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb
spravujú zmluvou o úvere v zmysle § 710 Obchodného zákonníka. V takomto prípade ide o tzv.

kontokorentný účet a banka uskutočňuje platby v mene žalovaného z prostriedkov, ktoré sú mu
poskytnuté ako úver.
Debetný zostatok na účte žalovanej však nevznikol realizáciou príkazov žalovanej na platby, ale vznikol
tým, že žalobca inkasoval poplatok za správu kartového účtu, na ktorom nebol dostatok prostriedkov,
debetné úroky a zmluvné úroky z omeškania.

Dlh žalovanej ako klienta banky na bežnom účte, ktorým je aj dlh na poplatkoch za správu účtu je
záväzkom zo zmluvy o bežnom účte, teda ide o plnenie zmluvnej povinnosti žalovanou. Banka má právo
na zúčtovanie týchto poplatkov na ťarchu majiteľa účtu aj bez predloženia platobného príkazu v zmysle
§ 3 ods. 2 zákona 492/2009 Z.z. o platobných službách. Tomuto právu zodpovedá povinnosť majiteľa
účtu uvedený dlh splniť, a to aj po skončení zmluvného vzťahu. Spôsob skončenia zmluvného vzťahu

je z tohto hľadiska bez právneho významu.
Zo zmluvy nevyplýva, ako dlho môže banka účtovať poplatky a takto vytvárať nepovolený debet ak
sa na účte nerealizujú platby. Postihuje iba jednu zo zmluvných strán. Nešpecifikuje obdobie úročenia,
začiatok a koniec.

Podľa § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z.o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.V predmetnom konaní z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase

jej uzatvorenia. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských
zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd poukazuje na to, že hoci ide o zmluvu, ktorá je spravovaná Obchodným zákonníkom, vzhľadom k
tomu, že ide zároveň aj o zmluvu spotrebiteľskú za použitia § 54 Občianskeho zákonník, je potrebné

na vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Obchodný
zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia
vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania sa použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ( viď. uznesenie I. ÚS
402/2013 ).

Podľa § 5b zákona č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zmenený s účinnosťou od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ako bolo vyššie konštatované právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a preto na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Podľa § 100 ods.1 a § 101 Občianskeho zákonníka, právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, pričom pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz. Na základe citovaného zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd v danej
veci prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu

premlčania nároku.
V zmysle cit. ustanovení Všeobecných obchodných podmienok banka už pri omeškaní s platením viac
ako 10 dní bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a aj vypovedať zmluvu. Podľa cit.
§ 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke mohla banka svoju

pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Ak žalovaná porušila svoje povinnosti a od
29.9.2008 ďalšie platby nevložila, bol dôvod na vypovedanie zmluvy a nie na zvyšovanie debetu.

Žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 1 050,18 Eur návrhom podaným na tunajšom súde
dňa 19.1.2015. Žalovaná poslednú platbu vložila na účet dňa 29.9.208, platby mali byť zasielané

mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca podal návrh na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej
doby.

Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaným

z dôvodu premlčania nároku, kedy súd musel na premlčanie prihliadnuť podľa platnej právnej úpravy aj
bez návrhu, návrh žalobcu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p., ich náhradu účastníkom nepriznal.
Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol a žalovaná aj keď
bola v konaní úspešná si náhradu trov konania neuplatnila a trovy konania jej ani nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.