Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610207263
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7610207263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov

senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci navrhovateľa: X. s.r.o., N. XX,
X. A. Q., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Šimkulákovou, Štefánikovo nám.
2, Spišská Nová Ves proti odporcovi: P. X., O. XG, W. - T., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom
Mgr. Lukášom Lapšanským, Kysucká 5, Bratislava, o zaplatenie 41.086,80 eura s prísl. a o vzájomnej
žalobe odporcu proti navrhovateľovi o zaplatenie 6.358,50 eura s prísl., o odvolaní účastníkov konania
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1.1.2011 č. k. 10Cb/63/2010-256, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 20.000 eur

s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.7.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu odporcu o zaplatenie 6.358,50 eura s príslušenstvom.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o trovách konania a vo
výroku o trovách štátu a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 20.000,-
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 3.7.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzájomný návrh odporcu o zaplatenie 6.358,50 eura s prísl.

zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi a
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu - svedočné každému vo výške 15,- eur na účet konajúceho
súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa 27.1.2009
zmluvu o dielo č. 001/09, podľa ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ na podklade realizačného projektu
stavbyzhotovenéhoarch.Ing.F.vypracovaťrealizačnýprojektstavbyvčastiarchitektúra,statikavčítane

statického výpočtu a výkresov výstuží železobetónových konštrukcií a výkaz výmer časti architektúra a
statika použiteľný ako podklad pre výber generálneho dodávateľa stavby, pričom výsledná cena stavby
mala byť nižšia ako cena stavby zistená po prvom kole výberového konania. Podľa zmluvy sa žalobca
zaviazal zhotoviť časti predmetu zmluvy do 31.3.2009. Účastníci konania si v bode 5.2 zmluvy dohodli
cenu diela vo výške 22.150,- eur bez DPH za vyhotovenie predmetu zmluvy v rozsahu článku III bod 3.1
a článku IV zmluvy, ktorú mal objednávateľ (žalovaný) podľa článku VI bodu 6.1.1 zmluvy uhradiť v plnej
výške za zrealizované projektové práce (architektonické výkresy ako podklad pre profesie - tzv. slepé

matrice) na základe zhotoviteľom predloženej faktúry. Podľa článku XI bodu 11.3 zmluvy sa žalobca
ako zhotoviteľ zaviazal dopracovať projektovú dokumentáciu v rozsahu realizačného projektu (projektu
na realizáciu diela, časť architektúra, statika a výkaz výmer časti architektúra a statika) až po uzavretí
zmluvy medzi dodávateľom stavby a objednávateľom diela, pričom zhotoviteľ mal dopracovať projektv časti architektúra a statika v rozsahu realizačného projektu až po písomnom prehlásení dodávateľa
stavby, ktorý sa zaviaže dosiahnuť požadovanú úsporu objednávateľom po vypracovaní predbežného
rozpočtu stavby zo slepých matríc. Žalobca ako zhotoviteľ mal podľa zmluvy nárok aj na dodatočnú

odmenu podľa bodu 5.3 zmluvy vo výške 22.150,- eur bez DPH, ak po novom výberovom konaní na
dodávateľa stavby bude stavebné dielo zazmluvnené a ak bude cena stavebného diela nižšia alebo
rovná oproti hodnotám z výberového konania maximálne vo výše 300 miliónov Sk. V emaili zo dňa
19.2.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že sa dohodol s investormi na ďalšom postupe, slepé
výkresy si ešte raz prezrie a odovzdá ich v pondelok v Bratislave aj s faktúrou. Uviedol tiež, že na

základe odovzdania slepých výkresov majú nárok na prvú polovicu odmeny. Listom zo dňa 16.6.2009
odporcavyzvalnavrhovateľa,abyodovzdalkompletnéprojektovéprácedo7dníodprevzatialistuavrátil
faktúruč.52009stým,žejuneuznáva.Následnenavrhovateľodovzdalprojektovúdokumentáciuspolus
faktúrouč.082009dňa30.6.2009,prevzatiepotvrdilIng.H.W..Odporcauvedenúfaktúruvrátilzdôvodu,
ženavrhovateľnemánároknadodatočnúodmenu,lebozmluvasdodávateľomstavbynebolapodpísaná
a žiadal faktúru prepracovať. Ďalšou faktúrou č. 092009 zo dňa 16.7.2009 navrhovateľ vyúčtoval

vykonané práce v sume 20.000,- Sk s lehotou splatnosti 30.7.2009. Listom zo dňa 24.8.2009 odporca
oznámil navrhovateľovi, že odstupuje od zmluvy, pretože predmet zmluvy neodovzdal v stanovenej
lehote do 31.3.2009. Navrhovateľ podaním zo dňa 16.9.2009 oznámil odporcovi, že odstúpenie je
neplatné, lebo k odstúpeniu od zmluvy došlo až po tom, čo mu projekt odovzdal.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1, § 344 ods. 1, § 349 ods. 2 a § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. a konštatoval, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo
vypracovanie realizačného projektu stavby prvej etapy bytového domu T. ulica v O. tak, aby výsledná
cenastavbybolanižšia,akozistenápoprvomkolevýberovéhokonanianazákladerealizačnéhoprojektu

stavby spracovanej Ing. F.. Uviedol, že navrhovateľ sa zaviazal zhotoviť predmet zmluvy do 31.3.2009,
z ustanovení zmluvy však vyplýva, že dopracovanie projektovej dokumentácie v rozsahu realizačného
projektu (projektu na realizáciu diela, časť architektúra a statika) bude až po uzavretí zmluvy medzi
dodávateľom stavby a objednávateľom diela, na základe písomného prehlásenia dodávateľa stavby,
že dosiahne úsporu požadovanú objednávateľom po vypracovaní predbežného rozpočtu stavby zo

slepých matríc. Súd prvého stupňa poukázal na znenie zmluvy, podľa ktorého mal odporca zaplatiť
celú dohodnutú cenu diela za zrealizované projektové práce vyhotovením tzv. slepých matríc. V konaní
bolo preukázané, že navrhovateľ odovzdal slepé matrice 2.2.2009, teda v dohodnutej lehote, odporca
mu však zaplatil len časť dohodnutej ceny vo výške 6.358,50 eura, preto uložil odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi zostatok dohodnutej ceny vo výške 20.000,- eur vrátane úroku z omeškania odo dňa

nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia. Navrhovateľovi nepriznal požadovanú dodatočnú
odmenu, pretože vo výberovom konaní bol síce vybratý dodávateľ stavby, k uzavretiu zmluvy však
nedošlo a stavba bola pozastavená, preto žalobu o zaplatenie 21.086,80 eura s požadovaným úrokom
z omeškania zamietol. V dodatočne určenej lehote navrhovateľ odovzdal dňa 30.6.2009 odporcovi
projektovú dokumentáciu, ktorú za odporcu prevzal Ing. H. W., oprávnený na tento úkon. Pokiaľ

odporca tvrdil, že od zmluvy odstúpil, súd prvého stupňa uzavrel, že odstúpenie nebolo účinné, pretože
navrhovateľ pred odstúpením, povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil. Z tohto dôvodu súd prvého
stupňa vzájomný návrh odporcu na zaplatenie 6.358,50 eura s prísl. zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 o. s. p. a vyslovil, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože účastníci boli v konaní úspešní každý približne
v polovici.

Trovy štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného Ing. W. vo výške 30,- eur, súd prvého stupňa podľa §
148 ods. 1 O. s. p. zaviazal zaplatiť oboch účastníkov podľa výsledku konania rovným dielom.

Proti tomuto rozsudku podali obidvaja účastníci konania v zákonnej lehote odvolanie.

Navrhovateľ napadol odvolaním výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa jeho žalobu zamietol v časti
prevyšujúcej sumu 20.000,- eur a vo výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil a zaviazal odporcu na zaplatenie 21.086,80 eura s
9% úrokom z omeškania ročne od 22.9.2009 do zaplatenia, na náhradu trov prvostupňového konania
podľa vyčíslenia v podaní zo dňa 14.11.2011 a trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú zo súdneho
poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 1.718,06 eura.Navrhovateľ mal za to, že splnil podmienky pre vyplatenie dodatočnej odmeny, lebo vo výberovom
konaní zvíťazil účastník, ktorý urobil ponuku, že stavebné dielo zhotoví za cenu nižšiu alebo rovnú
sume 300 miliónov Sk. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, lebo podľa

§ 285 Obchodného zákonníka ponuka do výberového konania vrátane predloženého návrhu zmluvy
o dielo sú právne úkony, ktoré zaväzujú účastníka výberového konania, ktorý v prípade úspechu vo
výberovom konaní je povinný ponúknuté podmienky dodržať. Preto nebolo potrebné žiadne ďalšie
písomné prehlásenie dodávateľa stavby, že dosiahne požadovanú úsporu. Taktiež vyhlasovateľ verejnej
súťaže je podľa § 287 Obchodného zákonníka povinný prijať návrh, ktorý sa vybral spôsobom uvedeným

v § 286 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že tým, že vyhlasovateľ súťaže oznámil úspešnému
účastníkovi súťaže, že v súťaži zvíťazil, vznikla medzi nimi zmluva, resp. viazanosť účastníkov svojimi
prejavmi. K „zazmluvneniu" podľa podmienok spornej zmluvy došlo podľa navrhovateľa tým, že v súťaži
konkrétny dodávateľ stavby uspel a vyhlasovateľ súťaže mu to písomne oznámil. Podľa bodu 5.3 zmluvy
preto patrí navrhovateľovi 80% dohodnutej odmeny a na zostávajúcich 20% by mal nárok po podpise
zmluvy s dodávateľom stavby.

Odporca podal odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 20.000,- eur s prísl, proti výroku, ktorým bol jeho vzájomný návrh zamietnutý
a proti výrokom o trovách konania a trovách štátu. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v týchto
výrokoch zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania a vo

výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý založil svoje rozhodnutie na závere, že do
31.3.2009 mal navrhovateľ odovzdať len tzv. slepé matrice, pretože súd prvého stupňa neprihliadal
na ustanovenia zmluvy uvedené v bodoch 4.1 a 4.2 týkajúce sa dohody zmluvných strán o termíne
odovzdania diela a rozsahu odovzdávaného diela. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal z bodu 11.3

druhého odseku zmluvy o dielo, podľa ktorej mal navrhovateľ ako zhotoviteľ dopracovať projekt po
písomnom záväzku dodávateľa stavby dosiahnuť požadovanú úsporu"...po vypracovaní predbežného
rozpočtu stavby zo slepých matríc.", zotrval na svojom vyjadrení v konaní, že táto časť zmluvy
o dielo je neplatná pre nemožnosť plnenia. V tejto súvislosti odporca vysvetlil postup prác na
realizačnom projekte v častiach architektúra a statika s odkazom na Metodické odporúčanie Slovenskej

komory architektov na výpočet honoráru za architektonické služby z roku 2005. Tvrdil, že povinnosť
navrhovateľa odovzdať celé dielo, nielen slepé matrice do 31.3.2009 vyplýva aj zo zmluvy o dielo
medzi odporcom a investorom, podľa ktorej predmet plnenia a spôsob odovzdania diela boli identické
a termín odovzdania diela vychádzal na 30.3.2009. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil a tým, že sa nezaoberal skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami

odporcu, ktorými preukazoval povinnosť navrhovateľa odovzdať do 31.3.2009 celé dielo, nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie a odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, resp. zaťažil konanie
inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odporca mal za to, že súd
prvého stupňa nesprávne právne posúdil odstúpenie od zmluvy o dielo, pretože ustanovenie § 349
ods. 2 Obchodného zákonníka nemohlo na odstúpenie odporcu od zmluvy dopadať. Zdôraznil, že súd

prvého stupňa sa vôbec nezaoberal početnými vadami projektovej dokumentácie a považoval napriek
tomu odovzdanie nekompletnej projektovej dokumentácie navrhovateľom dňa 30.6.2009 za splnenie
zmluvnej povinnosti. Odporca potvrdil, že navrhovateľ mu odovzdal do 31.3.2009 tzv. slepé matrice
a uviedol povinnosti, ktoré si navrhovateľ zo zmluvy o dielo nesplnil v tomto termíne. Vyslovil názor,
že nedodanie diela v dohodnutom termíne má za následok zánik zmluvy o dielo podľa § 349 ods.

3 Obchodného zákonníka k prvému dňu omeškania navrhovateľa, teda k 1.4.2009, resp. v dôsledku
dodatočnej nemožnosti plnenia najneskôr ku dňu odovzdania odporcom spracovanej dokumentácie
účastníkom výberového konania (k 6.4.2009), resp. v dôsledku odstúpenia od zmluvy odporcom dňa
24.8.2009. Vytýkal súdu prvého stupňa, že okolnosťami zániku zmluvy sa nezaoberal, nedostatočne
odôvodnilsvojerozhodnutieatýmodňalodporcoviakoúčastníkovimožnosťkonaťpredsúdom.Odporca

poukázal aj na rozpory v priebehu dokazovania, na odstránenie ktorých navrhol opätovne vypočuť p.
Q., predsedu predstavenstva spoločnosti M. T., prípadne zástupcov štyroch stavebných firiem, ktoré si
prevzali súťažné podklady a ponechali si ich. Súd prvého stupňa tieto návrhy na doplnenie dokazovania
zamietol, v dôsledku čoho neúplne zistil skutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ poukázal aj na nejasnú a neúplnú formuláciu odôvodnenia

napadnutého rozsudku, keď súd prvého stupňa len konštatoval, že bol odovzdaný výkaz výmer, z
rozsudku však nevyplýva kedy, kým, komu a akým spôsobom; že došlo k posunutiu termínu, nie je však
zrejmé akého a z odôvodnenia nevyplýva, aké závery súd prvého stupňa z týchto úvah vyvodzoval.
Na odstránenie pochybností o tom, ktorý realizačný projekt bol dňa 6.4.2009 odporcom odovzdanýinvestorovi a stavebným firmám, odporca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom p. Q. a vypočuť
zástupcovstavebnýchfiriem,ktoréprevzalisúťažnépodkladyaponechalisiich.Akodvolacísúddospeje
k záveru, že zmluva nezanikla podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, navrhol, aby sa odvolací súd

oboznámil s obsahom CD nosiča za účelom zistenia, či obsahuje aj výkaz výmer. Navrhol vykonať aj
znalecké dokazovanie zamerané na zistenie, či dokumentácia dodaná navrhovateľom dňa 30.6.2009
spĺňa požiadavky kladené na štandardný realizačný projekt stavby. Pre prípad, že sa odvolací súd
stotožní so záverom, že navrhovateľ nemal povinnosť do 31.3.2009 odovzdať celé dielo v rozsahu a
spôsobom podľa článkov III. a IV. zmluvy o dielo, odporca sa dovoláva relatívnej neplatnosti zmluvy o

dielo podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Odporca očakával, že v dojednanej lehote mu navrhovateľ
dodá dielo v dohodnutom rozsahu spôsobom dohodnutým v zmluve a ak by vedel, že navrhovateľ bude
zmluvu interpretovať tak, že mu plnenie podľa článkov III. a IV. nedodá celé, nebol by zmluvu podpísal.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odporcom
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že

navrhovateľ dielo zhotovil a pre krátkosť času a potrebu organizovať výberové konanie ho po dohode s
odporcom dodal elektronickou poštou v rozsahu potrebnom na výberové konanie. V dohodnutej forme
bolo dielo dodané najneskôr 16.6.2009 a prevzatie odporcom bolo potvrdené.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti,

v ktorej bol zamietnutý nárok na dodatočnú odmenu navrhovateľa potvrdil a uložil navrhovateľovi
povinnosť nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Vyslovil názor, že zmluva
o dielo zanikla podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka k prvému dňu omeškania navrhovateľa (k
1.4.2009), resp. v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia najneskôr ku dňu odovzdania odporcom
spracovanej dokumentácie účastníkom výberového konania, t. j. najneskôr k 6.4.2009, resp. v dôsledku

odstúpenia odporcu od zmluvy o dielo z 24.8.2009. Z tohto dôvodu nemožno vyhovieť návrhu
navrhovateľa na dodatočnú odmenu, ktorý vyvodzuje zo zaniknutej zmluvy. Ak by odvolací súd
tento názor neakceptoval, odporca poukázal na ustanovenie bodu 5.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého
mal navrhovateľ na dodatočnú odmenu nárok, ak bolo stavebné dielo zazmluvnené. Mal za to, že
„zazmluvnenie" vyplýva z uvedeného ustanovenia zmluvy a znamená vyhodnotenie najlepšej cenovej

ponuky, rokovania s potenciálnym dodávateľom stavby a podpis zmluvy o dielo na realizáciu stavby
s definitívnym víťazom výberového konania. Odporca tvrdil, že „zazmluvnením" v kontexte bodu 5.3
zmluvy o dielo sa môže rozumieť len podpis zmluvy o dielo na realizáciu stavby s víťazom výberového
konania, ktorý vzišiel z rokovaní s užším okruhom štyroch účastníkov vybraných po vyhodnotení
všetkých došlých ponúk. S poukazom na ustanovenie § 281 Obchodného zákonníka odporca tvrdil,

že v danom prípade výberové konanie dodávateľa stavby nespĺňalo zákonom stanovené podmienky
obchodnej verejnej súťaže, pretože nebolo určené neurčitým osobám, ale boli oslovené konkrétne
stavebné firmy. Výberové konanie podľa odporcu nemalo charakter verejnej obchodnej súťaže ani
vzhľadom na podmienky stanovené v § 282 Obchodného zákonníka, ktorý predpokladá všeobecné
vymedzenie predmetu požadovaného záväzku; všeobecné vymedzenie ostatného obsahu zamýšľanej

zmluvy, na ktorej vyhlasovateľ trvá; určenie spôsobu podávania návrhov, určenie lehoty, do ktorej
možno návrhy podávať, určenie lehoty na oznámenie vybraného návrhu a uverejnenie vyššie uvedených
podmienok vhodným spôsobom. Z obsahu výzvy na účasť vo výberovom konaní mal za to, že táto
nespĺňalavšetkyuvedenépodmienky,pretovýberovékonanienazhotoviteľastavbynebolokoncipované
ako obchodná verejná súťaž. Odporca tiež poukázal na to, že bod 6.1.2 zmluvy o dielo neupravuje

podmienky vzniku nároku na dodatočnú odmenu, ale iba splatnosť tohto nároku; podmienky vzniku
nároku na dodatočnú odmenu upravuje bod 5.3. zmluvy o dielo. Pokiaľ navrhovateľ opieral svoj nárok
na vyplatenie dodatočnej odmeny o skutočnosť, že dodatočná odmena bola vyplatená odporcovi
spoločnosťou M. T., odporca zdôraznil, že podmienky vyplatenia dodatočnej odmeny boli iné, ako
podmienky dohodnuté medzi účastníkmi konania.

Odvolací súd prejednal odvolania účastníkov konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.
1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože
nejde o také odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorých
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné

a odvolanie odporcu je nedôvodné.

V posudzovanej veci navrhovateľ uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie ceny diela podľa zmluvy
o dielo č. 001/09, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 27.1.2009. Podľa článku III bodu 1 zmluvymal navrhovateľ vypracovať realizačný projekt stavby prvej etapy bytového domu T. ulica v O., a to
realizačný projekt stavby v časti architektúra, statika včítane statického výpočtu a výkresov výstuží
železobetónovýchkonštrukciíavýkazvýmerčastiarchitektúraastatikapoužiteľnýakopodkladprevýber

generálneho dodávateľa stavby (po bod 1). Projekty mal podľa čl. III bodu 3.1.10 zmluvy expedovať v 6
pare vo vytlačenej podobe a jeden krát na CD nosiči vo forme PDF a výkaz výmer mal expedovať na CD
nosiči vo formáte EXCEL. Takto určený predmet zmluvy sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť
do 31.3.2009. V článku IV bodu 4.2 si strany dohodli, že zhotoviteľ splní zmluvný záväzok riadnym
zhotovením a odovzdaním predmetu zmluvy v rozsahu, ktorý je definovaný v článku III tejto zmluvy, teda

odovzdaním realizačného projektu časti architektúra, statika a výkaz výmer.

Odporca potvrdil, že navrhovateľ časť prác vykonal a odovzdal v dohodnutej lehote (slepé výkresy),
v stanovenej lehote však neodovzdal práce v dohodnutom rozsahu, preto ho odporca listom zo dňa
16.6.2009 vyzval na splnenie povinnosti dohodnutej v zmluve a predloženie kompletných projektových
prác do 7 dní od prevzatia tohto listu. Navrhovateľ v dodatočne určenej lehote dňa 30.6.2009 odovzdal

odporcovi, resp. ním poverenej osobe projektovú dokumentáciu pre realizáciu stavby pozostávajúcu
z architektonicko-stavebného riešenia, statiky a výkazu výmer v 6 sadách v papierovej forme a 1x v
digitálnej forme vo formáte pdf a excel. Po preštudovaní predloženej projektovej dokumentácie odporca
listom zo dňa 24.8.2009 oznámil navrhovateľovi, že ním predložené dielo nepovažuje za kompletný
realizačný projekt a pre omeškanie navrhovateľa s dodaním kompletného realizačného projektu skoro 5

mesiacov oproti stanovenému termínu podľa ustanovenia 8.3 zmluvy od zmluvy odstúpil a žiadal vrátiť
už vyplatenú sumu.

V odvolaní odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne právne posúdil a vyhodnotil plnenie
poskytnuté navrhovateľom podľa zmluvy o dielo a namietal nedostatok právneho posúdenia odstúpenia

odporcu od zmluvy o dielo.

Odvolacísúdsanajprvzaoberalposúdenímskutočností,ktorémalipodľatvrdeniaodporcuviesťkzániku
zmluvy o dielo uzatvorenej účastníkmi konania.

Odporca predovšetkým tvrdil, že došlo k automatickému zániku zmluvy o dielo k prvému dňu omeškania
navrhovateľa so splnením zmluvnej povinnosti, pretože navrhovateľovi muselo byť známe, že po
dohodnutom čase plnenia k 31.3.2009 nebude mať už záujem na splnení zmluvy, pretože lehota plnenia
súvisela s prípravou projektu pre výberové konanie dodávateľa stavby, ktoré sa malo uskutočniť v apríli
2009.

Podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na
splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom
omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

Citované ustanovenie upravuje tzv. fixné zmluvy, z ktorých obsahu vyplýva, že veriteľ nebude mať
záujem na zmluvnom plnení, ak nastane po stanovenej lehote plnenia. Pre určenie, či ide o fixnú zmluvu,
je rozhodujúca dohoda zmluvných strán takto jasne vyjadrená v zmluve alebo skutočnosť, že ide o fixný
obchod, musí vyplávať z obsahu zmluvy.

Predmetom zmluvy účastníkov konania bolo vypracovanie projektovej dokumentácie navrhovateľom v
dohodnutom rozsahu pre výber generálneho dodávateľa stavby v lehote do 31.3.2009. Samotné určenie
termínu splnenia záväzku ešte neznamená, že zmluvné strany sa dohodli na fixnom obchode. V prípade,
že strany majú záujem dojednať fixnú zmluvu, podmienka doby plnenia vo fixnom termíne by mal byť v
zmluve výslovne uvedená, prípadne by malo byť v zmluve uvedené, že pri nedodržaní dodacej lehote sa

zmluvaruší.Vdanejvecisivšakúčastnícikonaniavzmluvejednoznačnenedohodli,žepotomtotermíne
už odporca ako objednávateľ nebude mať záujem na dohodnutom plnení a dohoda o fixnom obchode
nevyplýva ani z obsahu zmluvy. V zmluve nie je totiž uvedené, kedy má byť uskutočnené výberové
konanie na dodávateľa stavby, z ktorého by bola zrejmá nevyhnutnosť odovzdať dohodnuté dielo v
stanovenej lehote do 31.3.2009. Navyše, podľa názoru odvolacieho súdu ani sám odporca nepovažoval

zmluvu o dielo za fixný obchod, z ktorého povinnosť mal navrhovateľ splniť len do 31.3.2009. Vo
svojom vyjadrení zo dňa 9.9.2011 totiž uviedol, že odporca nemal záujem na splnení zmluvy, lebo
navrhovateľ neodovzdal dielo do 31.3.2009, ani do 6.4.2009, kedy si stavebné firmy mali vyzdvihnúť
súťažné podklady. Ak teda považoval za prijateľné poskytnutie plnenia navrhovateľom aj po 31.3.2009,zmluvu účastníkov konania nemožno považovať za zmluvu fixnú. Zmluvu účastníkov konania nemožno
považovať za fixný obchod s pevným termínom plnenia do 31.3.2009 aj s poukazom na ustanovenie čl.
VIII bodu 8.3 zmluvy, z ktorého vyplýva, že až v prípade omeškania zhotoviteľa so splnením zmluvnej

povinnosti o viac ako 14 dní mal objednávateľ právo od zmluvy odstúpiť. V tomto ustanovení zmluvné
strany teda výslovne akceptovali aj prípadne omeškanie zhotoviteľa so splnením zmluvnej povinnosti
po dohodnutom termíne 31.3.2009, čo je v rozpore so zmyslom fixných obchodov.

Účastníci konania vzhľadom na uvedené neuzavreli fixnú zmluvu, preto uplynutím dohodnutého termínu

plnenia nedošlo z tohto dôvodu k zániku zmluvy.

Odporca v odvolaní tvrdil, že k zániku zmluvy o dielo došlo v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy, lebo
navrhovateľ ako zhotoviteľ neodovzdal dielo riadne a včas.

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva

alebo tento alebo iný zákon.

Odstúpenie od zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia je jednostranný právny úkon smerujúci
k zániku zmluvy v prípadoch, ktoré stanovuje Obchodný zákonník a tiež vtedy, ak si dôvody odstúpenia
od zmluvy dohodnú zmluvné strany. Právo odstúpiť od zmluvy vzniká v rámci zodpovednosti za

omeškanie alebo za vady dohodnutého plnenia. V súvislosti s omeškaním dlžníka alebo veriteľa
Obchodný zákonník rozlišuje dva režimy odstúpenia od zmluvy, ktoré upravuje samostatným spôsobom
a spája s nimi rôzne právne následky v závislosti od toho, či ide o podstatné porušenie zmluvy alebo
nepodstatné porušenie zmluvy.

Podľa§345ods.1Obchodnéhozákonníkaakomeškaniedlžníka(§365)aleboveriteľa(§370)znamená
podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to
oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase

uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na
plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy
nie je podstatné (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strane oznámi, že na splnení tejto
povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená
odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre
dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty (§ 345 ods.
3 Obchodného zákonníka).

Pokiaľ by odporca v konaní preukázal, že v čase uzavretia zmluvy mal navrhovateľ vedomosť
alebo ak by vzhľadom na účel zmluvy mohol navrhovateľ predvídať, že odporca nebude mať záujem
na plnení zmluvy pri nedodržaní dohodnutého termínu, nepochybne by išlo o podstatné porušenie
zmluvy zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa, ak by predmet diela nedodal v dohodnutej lehote.

To by oprávňovalo odporcu ako objednávateľa od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy.
Zákonným predpokladom pre platné odstúpenie od zmluvy v takom prípade však je, že odporca musel
navrhovateľovi oznámiť odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o tomto porušení
dozvedel. To znamená bez zbytočného odkladu po tom, keď navrhovateľ dňa 31.3.2009, resp. po
uplynutí ďalších 14 dní (stanovených zmluvou) dohodnutú zmluvnú povinnosť nesplnil. Túto zákonnú

podmienku však odporca nesplnil, pretože hoci navrhovateľ podľa jeho tvrdenia projekt neodovzdal do
31.3.2009, odporca mu nielenže neoznámil bez zbytočného odkladu, že od zmluvy odstupuje, ale o tri
mesiaceneskôrvjúni2009hovyzvalnaodovzdaniediela,tedatrvalnasplnenízmluvnejpovinnosti,aod
zmluvy odstúpil až v auguste 2009, teda po viac ako piatich mesiacoch odo dňa, kedy mal navrhovateľ
splniť zmluvnú povinnosť. Samotná výzva s uložením dodatočnej lehoty na splnenie zmluvnej povinnosti

popiera tvrdenie odporcu, že po 31.3.2009 už nemal záujem na splnení zmluvy.Pretože odporca nevyužil včas právo odstúpiť od zmluvy, ale vyzval navrhovateľa na splnenie zmluvnej
povinnosti v dodatočnej lehote, bol oprávnený od zmluvy odstúpiť len spôsobom ustanoveným pre
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti (§ 345 ods. 3 Obchodného zákonníka).

Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v
omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Podľa § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred
týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

V posudzovanej veci odporca odstúpil od zmluvy výslovne z dôvodu dohodnutého v článku VIII v bode
8.3 zmluvy, a to pre omeškanie navrhovateľa ako zhotoviteľa s odovzdaním diela v dohodnutej lehote. V
konaní nebolo sporné, že navrhovateľ v stanovenej lehote v dohodnutej písomnej forme a na CD nosiči

svoj záväzok nesplnil. Odporca však nevyužil svoje právo a po uplynutí 14 dní od uplynutia dohodnutej
lehoty na splnenie záväzku zhotoviteľom od zmluvy neodstúpil. Ak by bol odporca bez zbytočného
odkladu od zmluvy odstúpil, došlo by k zániku záväzku bez jeho splnenia a strany, pokiaľ si poskytli
už skôr určité plnenia, museli by si ich vrátiť. Navrhovateľ však poskytol odporcovi dodatočnú lehotu
na splnenie zmluvnej povinnosti a zmluvné plnenie poskytnuté navrhovateľom v stanovenej lehote dňa

30.6.2009 aj prijal.

Podľa § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo
jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie
od zmluvy.

Vzhľadomnato,ženavrhovateľvdodatočneposkytnutejlehotesvojzáväzoksplnil,odporcaužnásledne
nemohol pre omeškanie navrhovateľa so splnením povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o dielo od
tejto zmluvy platne odstúpiť. Vyplýva to z citovaného ustanovenia, ktoré určuje lehotu na zánik práva na
odstúpenie od zmluvy Navrhovateľ v dodatočnej lehote odovzdal projektovú dokumentáciu, čo písomne

potvrdil aj odporca, jeho záväzok zo zmluvy preto zanikol splnením, ak splnil svoj záväzok riadne, teda
v súlade so zmluvou.

Odporca v odvolaní tiež tvrdil, že k zániku zmluvy o dielo došlo pre dodatočnú nemožnosť plnenia,
pretože záväzok zo zmluvy splnil sám odporca a navrhovateľ už nemal čo plniť.

Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne (§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Záväzok zo zmluvy môže zaniknúť aj v prípade, ak po jej vzniku nastane určitá okolnosť, ktorá objektívne
znemožní dlžníkovi, povinnému zo zmluvy, aby poskytol dojednané plnenie, prípadne jeho časť. Je

možné, že takouto okolnosťou bude splnenie zmluvnej povinnosti, v danom prípade zo zmluvy o
dielo, jej objednávateľom. Nemožnosť plnenia je povinný podľa § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka
preukázať dlžník, zo zmluvy o dielo teda zhotoviteľ. Podľa názoru odvolacieho súdu však v prípade,
ak objednávateľ tvrdí, že záväzok zo zmluvy o dielo splnil sám, je dôkazné bremeno na preukázanie
takéhoto tvrdenia na objednávateľovi, pretože z existencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivejšie právne dôvody. V posudzovanej veci odporca zánik zmluvy pre dodatočnú nemožnosť
plneniaodôvodňujetak,akobycelýpredmetzmluvyvykonalsám.Pritomsámodporcavkonaníuviedola
vyplýva to aj z e-mailových správ, že navrhovateľ mu odovzdal v dojednanej lehote minimálne tzv. slepé
matrice. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že na USB kľúči odovzdal navrhovateľ odporcovi
aj ďalšie výstupy, ktorých nejasné, prípadne sporné problémy odporca s navrhovateľom konzultoval a

následne projekt kompletizoval. Pokiaľ odporca namietal, že mu navrhovateľ neodovzdal výkaz výmer
a že tento zabezpečil sám, nepreukázal, kto mal túto činnosť vykonať, keďže Ing. W., ktorý mal nielen
kompletizovať, ale aj doprojektovať určité činnosti, uviedol, že on výkazy výmer nerobil, ale dostal ich
od odporcu. Je pravdou, že následná nemožnosť plnenia sa môže týkať aj len časti plnenia, podľa
názoru odvolacieho súdu však odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal rozsah, v akom

činnosti, ktoré mal podľa zmluvy o dielo vykonať navrhovateľ, vykonal odporca. Vzhľadom na to, že tieto
rozhodujúce skutočnosti nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti, a preto
nie je možné rozhodnúť v jeho prospech a uzavrieť, že k zániku zmluvy došlo v dôsledku následnej
nemožnosti plnenia.Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že odporca platne od zmluvy o dielo neodstúpil a ani iným
spôsobom nedošlo k jej zániku.

Záväzok zo zmluvy zanikne, len ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Navrhovateľ odovzdal projektovú
dokumentáciu po stanovenej lehote, v odporcom dodatočne určenom termíne. Z ustanovenia § 324 ods.
2 Obchodného zákonníka vyplýva, že záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ak predtým už
nezanikolodstúpenímveriteľaodzmluvy,kčomuvdanomprípadenedošlo.Prezánikzáväzkuzozmluvy

je rozhodujúce nielen včasné splnenie zmluvnej povinnosti, ale tiež aby povinnosť zo zmluvy dlžník splnil
riadne. Odvolací súd posudzoval preto dôvodnosť odvolacej námietky odporcu, že navrhovateľ nesplnil
povinnosť vyplývajúcu mu z bodu 3.1 podbodov 1, 7 druhej vety a 10 zmluvy o dielo a neodovzdal dielo
podľa v zmluve popísaných obsahových, formálnych a kvalitatívnych požiadaviek.

Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije,

mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia,
a záväzok zaniká ich uspokojením (§ 324 ods. 3 Obchodného zákonníka).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak dlžník, v danom prípade zhotoviteľ, nesplní svoj
zmluvný záväzok riadne, poskytol teda vadné plnenie, mení sa obsah záväzku tak, ako to zodpovedá

právam objednávateľa a povinnostiam zhotoviteľa zo zodpovednosti za vady diela.

Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela
objednávateľovi na dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom (§ 554 ods. 1 vety
prvej Obchodného zákonníka). Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v

zmluve. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426 (§ 560
ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka).

Podľa § 560 ods. 2 vety prvej pred bodkočiarkou Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady,
ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554).

Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však
nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas
neoznámil predávajúcemu.

Zmluva o dielo je samostatným typom zmluvy podľa Obchodného zákonníka, v prípade vád diela a
nárokov z vád diela však primerane platia ustanovenia o kúpnej zmluve. Pre uplatnenie práv zo

zodpovednostizavadyjerozhodujúce,kedybolodieloodovzdané.Preobjednávateľavyplývapovinnosť
predmet diela prehliadnuť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní
predmetu diela (§ 562 ods. 1 Obchodného zákonníka). V ustanovení § 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka sú stanovené objektívne lehoty na zistenie vád, ich oznámenie a uplatnenie voľby práva.
V prípade, že objednávateľ si riadne a včas nesplní notofikačnú povinnosť, t. j. neoznámi vady diela,

prípadne ich neoznámi včas, nielenže nemôže vymáhať práva zo zodpovednosti za vady (ak sú splnené
podmienky stanovené v § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka), ale zaniká aj jeho právo odstúpiť od
zmluvy v tých prípadoch, kedy by inak mohol odstúpiť od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy
alebo pre nepodstatné porušenie zmluvy pri splnení podmienok uvedených v § 437 ods. 5 Obchodného
zákonníka.

V posudzovanej veci navrhovateľ preukázal, že písomným odovzdávacím protokolom odovzdal
dňa 30.6.2009 projektovú dokumentáciu pre realizáciu stavby, ktorá pozostávala z troch častí -
architektonicko-stavebného riešenia, statiky a výkazu výmer. Dielo prevzal Ing. W., ktorý podľa záveru
súdu prvého stupňa, ku ktorému dospel na základe vykonaného dokazovania, bol osobou oprávnenou

za odporcu projektovú dokumentáciu prevziať. V odvolacom konaní tento záver súdu prvého stupňa
nebol spochybnený.Odporca od zmluvy odstúpil výslovne z dôvodu podľa článku VIII bod 8.3 zmluvy, teda pre omeškanie s
plnením predmetu zmluvy, listom zo dňa 24.8.2009. V uvedenom liste súčasne vytýkal navrhovateľovi
aj to, že ním spracovaný projekt nepovažuje za kompletný realizačný projekt, osobitne však neuviedol,

že od zmluvy odstupuje aj z dôvodu vád diela. To by znamenalo, že ak by si týmto podaním odporca
splnil notifikačnú povinnosť, neuplatnil si z tohto dôvodu práva zo zodpovednosti za vady diela podľa
§ 436 Obchodného zákonníka, ak považoval vady diela za podstatné porušenie zmluvy, alebo podľa §
437 Obchodného zákonníka, ak išlo o nepodstatné porušenie zmluvy.

Odvolací súd vychádzal z obsahu listu odporcu zo dňa 24.8.2009 a dospel k záveru, že týmto podaním
odporca odstúpil od zmluvy nielen pre omeškanie navrhovateľa so splnením zmluvnej povinnosti, ale
aj pre vady diela.

Z obsahu spisu však vyplýva, že odporca neoznámil vady diela včas, teda bez zbytočného odkladu
po tom, čo ich zistil, resp. bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej

starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca, resp.
Ing. W. za odporcu, totiž prevzal projektovú dokumentáciu dňa 30.6.2009. Listom zo dňa 7.7.2009
odporca oznámil navrhovateľovi okrem iného, že po jej preštudovaní sa vyjadrí k jej úplnosti. V
odpore proti platobnému rozkazu pritom odporca uviedol, že „V prípade, že by bol odporca prítomný v
kancelárii, po jednoduchom prehliadnutí odovzdávanej dokumentácie by skonštatoval, že dokumentácia

je nekompletná a nedokončená a ako takú by ju určite neprevzal." To znamená, že ak vady diela boli
také jednoznačné, odporca neoznámil navrhovateľovi vady diela bez zbytočného odkladu potom, ako
mal a mohol vady zistiť pri prehliadne projektovej dokumentácie už v júni 2009, ale oznámil vady diela
až listom zo dňa 24.8.2009, a to len všeobecným poukazom na nekompletnosť a povrchné spracovanie
projektovej dokumentácie bez podrobnej špecifikácie vád, ktorá by odôvodňovala tento časový odstup

od prevzatia diela.

Vzhľadom na to, že odporca neoznámil vady diela včas, podľa § 441 Obchodného zákonníka nemôže
od zmluvy z tohto dôvodu odstúpiť. Odporca si však iné práva zo zodpovednosti za vady (dodanie
chýbajúcich častí diela, oprava odstraniteľných vád diela, primeraná zľava) v oznámení vád diela

(24.8.2009), ani bez zbytočného odkladu po tomto oznámení neuplatnil, nemohol ich teda ani súd
prejednať a o nárokoch odporcu z vád diela voči navrhovateľovi rozhodnúť.

Odporca neodstúpil platne od zmluvy a projektovú dokumentáciu preukázateľne odovzdal, súd prvého
stupňa preto dôvodne zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zostatok dohodnutej ceny diela v

uplatnenej výške a dôvodne zamietol aj vzájomný návrh odporcu o zaplatenie 6.358,50 eura s prísl.,
pretože na vrátanie poskytnutej platby by mal odporca nárok len v prípade, že by došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy.

Záväzkové vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku sú založené na princípe zmluvnej voľnosti.

To znamená, že okrem kogentných ustanovení, ktoré sú uvedené v § 263, sú ostatné ustanovenia
Obchodného zákonníka dispozitívne a zmluvné strany sa môžu od nich odchýliť alebo ich použitie vylúčiť
tak, aby prispôsobili obsah konkrétnych práv a povinností svojim potrebám.

Účastníci konania si v zmluve dohodli cenu za realizáciu diela, ktorého predmet bol špecifikovaný v

článku III zmluvy. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť súčasne na podmienkach, za ktorých má byť
cenadielavyplatená-môžebyťvyplatenávoformepreddavkuadoplatku,pourčitomčasepoodovzdaní
diela, prípadne iným spôsobom. V danej veci si účastníci konania dohodli v článku VI bode 6.1.1 zmluvy,
že dohodnutú odmenu uhradí objednávateľ zhotoviteľovi v plnej výške za zrealizované projektové
práce - architektonické výkresy ako podklad pre profesie - tzv. slepé matrice na základe zhotoviteľom

predloženej faktúry so splatnosťou 14 dní. Odporca potvrdil, že slepé matrice mu navrhovateľ odovzdal
a faktúru zhotoviteľa na dohodnutú cenu diela aj čiastočne zaplatil.

Navrhovateľ ako zhotoviteľ teda nepožadoval dohodnutú cenu len za slepé matrice, ako to tvrdí odporca,
pretože jeho povinnosťou bolo splniť zmluvu v plnom rozsahu tak, ako bol jej predmet určený v článku III

zmluvy. Nárok na vyplatenie odmeny dohodnutej v článku V bode 5.2 zmluvy však navrhovateľovi vznikol
už vyhotovením slepých matríc, pretože na takomto spôsobe plnenia sa účastníci konania dohodli v
zmluve. To znamená, že vyplatenie celej dohodnutej ceny diela po vyhotovení len časti diela - slepýchmatríc nezbavilo navrhovateľa ako zhotoviteľa povinnosti zhotoviť dielo podľa zmluvy, ani práva odporcu
ako objednávateľa domáhať sa splnenia diela v dohodnutom rozsahu.

Odvolacísúdpoukazujeajnae-mailodporcunavrhovateľovizodňa19.2.2009,vktoromodporcauviedol
„na základe odovzdania slepých výkresov máme nárok na prvú polovicu odmeny." Nepochybne sa
táto veta vzťahovala k nárokom navrhovateľa, pretože odporca mal so svojim zmluvným partnerom
spoločnosťou M. T., a.s., O. uzavretú skoro totožnú zmluvu o dielo zo dňa 5.12.2008, platobné
podmienky však boli dohodnuté iným spôsobom.

Po začatí konania uplatnil navrhovateľ proti odporcovi aj nárok na dodatočnú odmenu vo výške
21.086,80 eura s prísl. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa v tejto časti zamietol z dôvodu, že
navrhovateľovi nárok na vyplatenie tejto odmeny nevznikol, lebo predbežná zmluva s dodávateľom
stavby nebola uzavretá a došlo k pozastaveniu stavby. Tento záver je však predčasný, pretože súd
prvého stupňa rozhodol bez toho, aby dostatočne zistil skutkový stav, dôsledkom čoho môže byť

nesprávne rozhodnutie vo veci.

PodľačlánkuVbodu5.3zmluvyúčastníkovkonaniazhotoviteľmáokremdohodnutejcenyvzmyslebodu
5.2 tejto zmluvy nárok aj na dodatočnú odmenu. Po ukončení projektovania a predložení výkazu výmer
zabezpečí objednávateľ bezodkladne nové výberové konania na dodávateľa stavby. Po vyhodnotení

najlepšej cenovej ponuky a rokovaniach s potencionálnym dodávateľom stavby sa porovná cena
výstavby, ktorá bude zazmluvnená s tou, ktorá bola nacenená predtým. Zhotoviteľ predpokladá, že
svojou činnosťou, ktorá je predmetom tejto zmluvy, zabezpečí zníženie nákladov stavebného diela oproti
hodnotám z výberového konania maximálne hodnotu 300 mio Skk. Na dodatočnú odmenu zhotoviteľa
mázhotoviteľnárokpokiaľbudestavebnédielozazmluvnenésdodávateľomstavbynacenunižšiualebo

rovnú sume 300 mio Skki. Výška odmeny sa dohodla na sumu 22.150,- eur bez DPH.

Citované ustanovenie zmluvy o dielo účastníkov konania dodatočnú odmenu zhotoviteľa spájajú s
výberovým konaním dodávateľa stavby. Navrhovateľ založil svoje odvolanie na tvrdení, že v danom
prípade ide o verejnú obchodnú súťaž podľa § 281 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu zmluvy

však nevyplýva, že výberové konanie dodávateľa stavby sa uskutočnilo práve verejnou obchodnou
súťažou a teda už výberom konkrétneho dodávateľa stavby došlo zo zákona aj k uzatvoreniu zmluvy
medzi vyhlasovateľom verejnej obchodnej súťaže a dodávateľom stavby.

Prerozhodnutieotomtonárokunavrhovateľaniejevýznamné,čiinvestorodporcoviakoobjednávateľovi

diela v danej veci dodatočnú odmenu zaplatil, právne významné sú len dojednania účastníkov konania
v zmluve o dielo v nadväznosti na podmienky výberového konania dodávateľa stavby pre záver, či došlo
k „zazmluvneniu" a či vznikol navrhovateľovi nárok aj na dodatočnú odmenu.

Výberové konanie dodávateľa stavby mohlo byť vykonávané formou verejnej obchodnej súťaže,

verejného návrhu na uzavretie zmluvy podľa Obchodného zákonníka, tiež formou verejnej súťaže podľa
Občianskeho zákonníka alebo návrhom zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho
konkrétnym dodávateľom stavby. Len zistením podmienok výberového konania a jeho výsledku bude
možné ustáliť, či k vzniku zmluvy došlo výberom najvhodnejšieho návrhu (verejná obchodná súťaž)
alebo či k uzavretiu zmluvy malo dôjsť podľa ustanovení § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne

iným spôsobom. Na základe takto vykonaného dokazovania podľa podmienok, ktoré si dohodli účastníci
konania v zmluve, bude potrebné posúdiť, či boli splnené predpoklady pre priznanie dodatočnej odmeny.

V odvolacom konaní odporca namietal relatívnu neplatnosť zmluvy o dielo podľa § 49a Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že ak by bol vedel, že navrhovateľ si zmluvu bude vykladať tak, že do 31.3.2009,

kedy bol dohodnutý čas plnenia, nemá odovzdať celé dielo v rozsahu a spôsobom podľa článkov III. a
IV zmluvy o dielo, takúto zmluvu by s ním určite nepodpísal.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, §
589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil (§ 40a veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka).

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k právnym následkom, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.Vôľajepsychickýmsubjektívnymprvkomsmerujúcimkspôsobeniuurčitéhoprávnehonásledku.
Omyl je špeciálnou vadou vôle a jeho právna podstata spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu

alebo nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Omyl konajúceho má za následok
neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak je podstatný, teda rozhodujúci pre uskutočnenie právneho
úkonu konajúceho a súčasne za predpokladu, že druhý účastník právneho úkonu omyl konajúceho
vyvolal alebo ak ho nevyvolal, so zreteľom na všetky okolnosti musel o ňom vedieť. Omyl je vyvolaný
druhým účastníkom vtedy, ak tento účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa účastníka do omylu
vznik omylu spôsobil, napríklad uvedením nepravdivých skutočnosti, ktoré boli pre utvárajúcu sa vôľu

konajúcej osoby rozhodujúce. O prípad, kedy omyl musel byť druhému účastníkovi známy, ide vtedy,
keď druhý účastník buď omyl poznal alebo vzhľadom na okolnosti poznať musel a mýliaceho sa na tento
omyl neupozornil.

Právny význam nemá akýkoľvek omyl konajúceho subjektu, ale len podstatný omyl, ktorý sa týka

právneho dôvodu (účastníci uzavreli zmluvu, pričom konajúca osoba sa domnievala a prejavila vôľu k
inému právnemu úkonu); predmetu právneho úkonu alebo sa týka osoby, ktorá sa na právnom úkone
zúčastňuje.

Odporca nespochybňuje, že s navrhovateľom chcel uzavrieť zmluvu o dielo na predmet zmluvy tak, ako

je uvedený v článku III zmluvy o dielo. Omyl vidí v tom, ako si vykladá navrhovateľ rozsah predmetu diela,
ktorý mal odovzdať ako zhotoviteľ v dohodnutej lehote do 31.3.2009. V takom prípade však odporca nie
je oprávnený domáhať sa neplatnosti právneho úkonu pre omyl, keďže omyl pri posudzovaní rozsahu
plnenia nevznikol na jeho strane a ako strana oprávnená zo zmluvy o dielo (objednávateľ) môže sa
domáhať plnenia zo zmluvy o dielo prostriedkami, ktoré mu umožňuje Obchodný zákonník. Relatívnej

neplatnostiprávnehoúkonubysamoholprípadnedomáhaťlennavrhovateľspoukazomnačasarozsah
plnenia podľa zmluvy o dielo uvedený v článku III a IV zmluvy a v článku XI, preto návrhu odporcu na
vyslovenie neplatnosti zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka pre omyl nevyhovel.

Odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti odporcu

zaplatiť navrhovateľovi 20.000 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2009 do zaplatenia a vo
výroku, ktorým vzájomný návrh odporcu o zaplatenie 6.358,50 eura s prísl. zamietol podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu zamietol v prevyšujúcej časti, t. j. o zaplatenie 21.086,80

eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.9.2009 do zaplatenia, vo výroku o trovách konania a vo
výroku o trovách štátu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. písm. h/ O. s. p.
zrušil a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vyžiadať listiny, na základe ktorých mal odporca

zabezpečiťvýberovékonaniedodávateľastavbyvrátanelistín,ktorýmibolovýberovékonanieukončené.
Následne právne posúdi, aký vplyv mal výber, prípadne i následne uzavretá zmluva s dodávateľom
stavby na vznik práva navrhovateľa na dodatočnú odmenu vzhľadom na podmienky pre poskytnutie
dodatočnej odmeny podľa dohody účastníkov konania v zmluve o dielo. V odôvodnení svojho
rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V prípade, že nevykoná
účastníkmi navrhované dôkazy, uvedie dôvody, pre ktoré týmto návrhom nevyhovel.

V novom rozhodnutí o veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.