Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/310/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212493
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615212493.3

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa Quantum
Credit a.s. so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal s.r.o. ,
so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava proti odporcovi Ľ. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. E. S. XXX v konaní
o zaplatenie 127,70 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 79,90 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 11,90 eura od 26.08.2012 do zaplatenia s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 16,89 eura
od 26.09.2012 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 51,11 eura od 26.10.2012
do zaplatenia a trovy konania 19,20 eura, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti zaplatenia sumy 47,80 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 26.08.2013 do zaplatenia
sa žaloba z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 24.08.2015 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým
sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 127,70 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že Slovak
Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, uzatvoril s odporcom dňa 13.02.2012
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo pripojiť účastníka k verejnej mobilnej
telefónne sieti, aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb RELAX 60

+(120). Spolu so zmluvou podpísal odporca 13.02.2013 Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorej
mu bola poskytnutá zľava na služby . Na základe služby poskytoval Slovak Telekom a.s. plnenie riadne a
včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval, umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať a odovzdal mobilný
telefón.Zaposkytnutéslužbyboliúčastníkovivystavenéfaktúryč.XXXXXXXXXXnasumu11,90euraso
splatnosťou dňa 25.08.2012 , č. XXXXXXXXXX na sumu 16,89 eura so splatnosťou dňa 25.09.2012 a č.
XXXXXXXXXX na sumu 51,11 eura so splatnosťou dňa 25.10.2012 a čl. XXXXXXXXXX na sumu 47,80

eura so splatnosťou dňa 25.08.2013. Odporca porušil Zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil v
dôsledkučohoboldeaktivovanýanásledne došlokodstúpeniuodZmluvy.Predčasnýmzánikomzmluvy
nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti na ktorú sa odporca zaviazal a od ktorej
sa odvíjala aj zľava na poskytnuté služby. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi
služby nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola odporcovi vyfakturovaná. Vzhľadom na skutočnosť, že
Slovak Telekom a navrhovateľ uzatvorili medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 09.06.2014

predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne
a včas. Odporcovi službu aktivoval, zabezpečil využívanie zmluvne dohodnutého programu a riadne
služby fakturoval, preto mu vznikol nárok na uhradenie faktúr. Keďže odporca zmluvu na program
služieb porušil tým, že za poskytnuté služby neuhradil faktúry, vznikol Podniku na základe toho nárok
fakturovať zmluvnú pokutu, vzhľadom na to, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti. Dôvodom neuznania nároku navrhovateľa na vyplatenie zmluvnej pokuty zo

strany odporcu by mohlo byť jediné posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom
na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokutyslúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považujú jeho dojednanie za absolútne
oprávnené. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatických charakterom z ktorého
vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej

zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu, zatiaľ čo
druhá zmluvná strana zmluvu porušila, preto Podniku vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej
pokuty. Odporca nebol nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, slobodne bez nátlaku
si vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa, sám si vybral okruh služieb a napokon si sám zvolil
aj mobilný telefón. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo

kalkulované plnenie v podobe marže s tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval
do zmluvného vzťahu s odporcom za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku,
čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. Okrem týchto nárokov si uplatňujú aj
zákonný úrok z omeškania.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho

zástupcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní
písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie riadne a včas
vykázané.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený
nasledovný skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 10.02.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných

služieb a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,, predmetom ktorých bolo pripojenie
odporcu k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovanie SIM karty na dohodnutý mesačný program
Služieb RELAX 60 + (120) s dobou viazanosti 24 mesiacov a s dohodnutou zmluvnou pokutou 47,80
eura.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. 7208174476 splatnú dňa 25.08.2012
znejúcu na sumu vo výške 11,90 eura, faktúru č. 7209232163 splatnú dňa 25.09.2012 znejúcu na sumu
16,89 eura, faktúru č. 7210303792 splatnú dňa 25.10.2012 znejúcu na sumu 51,11 eura a faktúru č.
7308062909 splatnú dňa 25.08.2013 znejúcu na sumu 47,80 eura čo predstavuje zmluvnú pokutu.

Dňa 09.06.2014 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telekom a.s. Bratislava, Bajkalská 28,
IČO: 35 763 469, ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi.

Listom zo dňa 01.07.2014 spoločnosť Slovak Telekom a.s. oznámila odporcovi, že postúpila všetky

pohľadávky, ktoré mu vyúčtovali v celkovej výške 127,70 eur spolu s príslušenstvom na navrhovateľa.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti, zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 42 ods. 1, písm. a) Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách , podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa ods. 4, písm. a) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, zo
zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami , b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná zmluvná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 4, písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôže vopredvzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní

je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vpredmetnejvecijenepochybné,žepredmetomkonaniajezaplateniefaktúrzatelekomunikačnéslužby

na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle
§ 43 na nasl. Zák.č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť

zo zmluvy a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti
navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb na
základe vystavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná, súd
preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v celkovej výške 79,90 eur, ako nezaplatené plnenia zo
zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z § 42 a nasl. Zák.č. 610/2003 Z.z. .

Zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura, ktorá bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v zmluve o
pripojení súd považoval za neplatnú a neprijateľnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko v
danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo
z čl. 144 ods. 1 Ústavy SR na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 t.j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v čl. 6 ods.
1 smernice Rady č.93/2013/EHS zo dňa 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Ú.v.ES L 95,s.29;Mim.vyd.15/002,s.288, ďalej len „smernica“) stanovil aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavreté medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre
spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných

strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V ods. 3 § 53 Občianskeho zákonníka je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok
uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe Smernice č. 93/13/EHS bol ich výpočet spresnený
a doplnený zákonom č. 568/2007 Z.z..

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielen že by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality) ale došlo by aj k porušeniu záväzku Slovenskej republiky
vyplývajúci z členstva v Európskej únii.Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty, ako vzor, niektoré zmluvné podmienky,

ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali
byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných

zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008, č. 2007/2495, v ktorom sa okrem
iného uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného

práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)

nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Eeditorial SA a Racío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M.Sánchez Alcón Prades a spol., spojedné prípady C-240/98 a C 244/98
z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by

sa nedosiahol keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než zložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že

účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len, ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v zmluve
o pripojení zmluvná pokuta, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.

Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej
v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti
podmienky, ( napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok

Okresného súdu Prešov č.k. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012) .

V konaní mal súd preukázané, že zmluva o pripojení patrí medzi spotrebiteľské zmluvy tzv. typové
zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods.2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ, ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva. Zmluvné dojednanie obsiahnuté
v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so

zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Úž toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že

navrhovateľ, ako právny nástupca dodávateľa nie je nejako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinností na jeho strane.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornej Zmluve o pripojení súd považuje
za neprimeranú sankciu v zmysle § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka. Tým, že odporca
porušil povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby navrhovateľom v lehote splatnosti podľa názoru súdu

navrhovateľvzmysle§517ods.1,2Občianskehozákonníkamáprávonazaplatenieúrokuzomeškania,
čo v danom prípade aj požadoval a súdom mu to bolo priznané a preto súd nevidí dôvod na
sankcionovanie odporcu z titulu nesplnenia si uvedenej povinnosti ešte aj priznaním zmluvnej pokuty.

Na základe uvedených skutočností súd žalobe v časti zaplatenia sumy 79,90 eura s príslušenstvom

vyhovel a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eura s príslušenstvom žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Keďže sa odporca dostal s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr, súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko návrhu v časti zaplatenia sumy
79,90 vyhovel a návrhu v časti zaplatenie 47,80 eura žalobu zamietol. Vzhľadom na čiastočný úspech
navrhovateľa v rozsahu 25,12 % priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 4,14

eura (25,12% z 16,50) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 15,06 eura (25,12% z 59,98 eura),
ktorú prisúdenú náhradu je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.