Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114235941
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114235941.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. I., bytom M. XX, o vymoženie
sumy 308,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
18Er/1338/2014-18 zo dňa 13.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka
60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4

písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach. Uviedol, že predmetom exekúcie je vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 308 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, sp. zn. SR 00081/14 zo dňa 23.05.2014. Predtým, než by súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie, skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že to tak nie je, lebo vychádzajú z exekučného
titulu, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda
na plnenia právom nedovolené. Exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Súd konštatoval, že
účastníci uzavreli zmluvu o úvere č. 402100888 dňa 21.11.2011 a povinný podpísal aj zmenku na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka zo dňa 21.11.2011, ako aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa
21.11.2011 k zmluve o úvere. Medzi nimi išlo o spotrebiteľský vzťah na základe noriem spotrebiteľského

práva. Zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva boli už vopred pripravené veriteľom pre veľký počet
spotrebiteľov,apretopovinnýdlžníkaninemoholovplyvniťichobsahazmluvnédojednania.Uzatvoreniu
zmluvy o úvere bezprostredne predchádzalo uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, je zrejmá ich vzájomná
súvislosť a podmienenosť. Tvrdenie oprávneného, že povinnému poskytol úver na účel zamestnania
nebolo preukázané; v tomto smere dôkazné bremeno ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za
následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, nespotrebiteľský, t. j. veriteľa. Bezpečným preukázaním nemôže

byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,
aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, lebo boli
pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Pri posúdení toho, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych

právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva. V tomto prípade rozhodcovskú zmluvu nemožno
posúdiť ako individuálne dojednanú. Povinný sa jej uzavretím vzdal vopred svojich práv uplatniť alebo
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v
spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do
doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Je to totiž výlučne veriteľ,

kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi. Rozhodcovskou zmluvou tak nadobudne veriteľ voči
spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor
rozhodne. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi, je
teda neprijateľnou podmienkou, ktorá je ako taká absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Takáto zmluva bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Vzhľadom na to súd dospel k záveru o neprijateľnosti

rozhodcovskej zmluvy, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý napadnuté uznesenie žiadal
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci ako aj pre neúplne zistený
skutkový stav veci. Podľa neho súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a nesprávne aplikoval

ustanovenia Exekučného poriadku. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul len z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu tak ako vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú

povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery
oprel aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a

nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na

všeobecný súd. Čo sa týka námietky súdu o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je
umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods.
2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením.
Súd prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej
právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (v spise a č. l. 6) v súvislosti

s uzavretou zmluvou o úver (v spise na č. l. 4) , pričom ak sa exekúcia má vykonať na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu
exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, žeide o vzťah spotrebiteľský, a to aj napriek tomu, že podľa zmluvy úver mal byť poskytnutý na výkon
zamestnania. V zmluve nebola dohodnutá ani ročná priemerná miera nákladov (RPMN), čo je v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny
záveroneplatnostidojednaniarozhodcovskejdoložky,ktoránemohlazaložiťprávomocrozhodcovského
súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

Je zrejmé, že motiváciou povinného bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že
jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac
ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom,
bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku
bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie
z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo

zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, v akom
rozsahu bol povinný poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom ako
spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom
právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom; oprávnený si celým postupom od rozhodcovskej zmluvy, zmenky až po rozhodcovský
rozsudok zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd
výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie majúca sa viesť na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
neplatnú rozhodcovskú zmluvu ani nemal byť vydaný. Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať
spor účastníkov konania a jeho rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvého stupňa preto správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej podkladom
mal byť exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.