Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Blahovská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612205271
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612205271.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľky

K. O., L.. XX.XX.XXXX, J. F. XX, D. L. E. právne zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Urbanom,
Advokátska kancelária Bratislava, Uhrova 18, Bratislava proti odporkyni I. V., L.. X.X.XXXX, J. X. XXX,
O., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Vírovou, Zimná 62 Spišská Nová Ves
o zaplatenie 41 000 Eur takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu 23.3.2012 domáhala zaplatenia sumy 41 000,- Eur

titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 5.12.2006 darovala odporkyni
(svojej dcére) nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to trojizbový byt č. XX s
príslušenstvom. Na byte bolo zriadené vecné bremeno doživotného užívania a poskytnutia starostlivosti
navrhovateľke odporkyňou až do smrti.
Neskôr podpísala zmluvu o zrušení vecného bremena na návrh odporkyne z dôvodu, že jej bolo
sľúbené poskytnutie základnej starostlivosti a bývania v dome odporkyne, kde navrhovateľka aj istý
čas bývala, pričom toto právo malo byť zriadené vo forme vecného bremena. Vzhľadom na to, že

navrhovateľka úprimne verila odporkyni, že sa o ňu do konca života postará, súhlasila so zrušením
vecného bremena na byt, ktoré bolo zrušené dňa 19.11.2010 rozhodnutím Správy katastra Spišská
Nová Ves o povolení vkladu zrušenia vecného bremena. Po zrušení vecného bremena, odporkyňa dňa
14.10.2010 byt predala za sumu 41 000 Eur.
Navrhovateľka bývala v dome odporkyne približne pol roka od zrušenia vecného bremena. Dňa
15.5.2011 bola pred rodinným domom odporkyne fyzicky napadnutá manželom odporkyne (zaťom
navrhovateľky), ktorý ju chytil a hodil o zem, znovu násilím zdvihol a hodil do dvora cez otvorené dvere

rodinného domu, na základe čoho bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a neskôr bola vec postúpená Obvodnému úradu v
Spišskej Novej Vsi na prejednanie priestupku. Pri tomto útoku navrhovateľka utrpela fyzické zranenia,
a to mnohopočetné kožné odreniny na oboch kolenách a pohmoždenie ľavého ramena, ktoré mala už
pred útokom zaťa zlomené a v dôsledku zaťovho útoku sa obmedzila jeho pohyblivosť a vrátila bolesť,
čo potvrdzuje záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby a lekárske vyšetrenie. Následne jej bola
zavolaná služba prvej pomoci a navrhovateľka bola odporkyňou vyhodená z domu. Fyzické zranenia po

zaťovom útoku si navrhovateľka liečila do 3.6.2011, t. j. 20 dní, počas ktorých by bola práce neschopná,
ak by nebola poberala starobný dôchodok, ako je uvedené i v lekárskom potvrdení.Navrhovateľke nie je poskytnutá zo strany odporkyne sľúbená starostlivosť a bývanie, čo v spojení s
tým, že odporkyňa vyhodila navrhovateľku z domu, len dokresľuje hrubé porušenie dobrých mravov vo
vzťahu k navrhovateľke ako darkyni.

Navrhovateľka po uvedenom incidente a správaní sa odporkyne a jej manžela, nemohla naďalej bývať v
spoločnej domácnosti v dome odporkyne, bola nútená si prenajať byt. Došlo k zhoršenie životnej úrovne
navrhovateľky v súvislosti so vzniknutými nákladmi na bývanie. Na základe Zmluvy o prenájme bytu
zo dňa 22.6.2011 uhrádza mesačne vopred nájomné vo výške 230 Eur, pričom jej dôchodok dosahuje
výšku len 271,40 Eur a nepostačuje ani na pokrytie jej základných životných potrieb.

Navrhovateľka stratila strechu nad hlavou v dôsledku správania sa odporkyne, ktoré možno kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov, rozhodla sa navrhovateľka zrušiť dar, ktorý jej poskytla a to
prostredníctvom predžalobnej výzvy. Vzhľadom na to, že odporkyňa na výzvu nereagovala a dar, resp.
jeho peňažný ekvivalent nevrátila, domáha sa vrátenia jeho peňažného ekvivalentu. Odporkyňa predala
darovaný byt, preto sa nemôže domáhať jeho vrátenia, aby si vyriešila svoju bytovú otázku po tom, čo
bola odporkyňou vyhodená z domu. Odporkyňa sa týmto bezdôvodne obohatila a jedinou obranou zo

strany navrhovateľky je tento návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe vrátenia peňažného
ekvivalentu predaného bytu (v zmysle štandardnej judikatúry, pokiaľ obdarovaný predmet daru už nemá,
musí poskytnúť darcovi peňažnú náhradu podľa zásad o bezdôvodnom obohatení - R 201/1949).
Uvedené platí aj v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Už krátko po presťahovaní sa k odporkyni táto vyjadrovala značnú nespokojnosť s jej varením

(navrhovateľka bola nútená variť bez soli, bez zásmažiek a vždy podľa pokynov odporkyne). Odporkyňa
ďalej často mávala voči navrhovateľke výbuchy zlosti, kedy hádzala panvice do drezu, slovne ju
napádala a vykrikovala jej, aby vypadla bývať k druhej dcére navrhovateľky, nech jej tá na starobu utiera
zadok. Inokedy, bolo to v jedno sobotňajšie ráno prišla odporkyňa do kuchyne a hneď začala kričať,
nech vypadne z domu, lebo je vraj nadrogovaná a nechala ju celý víkend na hornom poschodí domu bez

stravy. Dole do kuchyne mohla zísť až v pondelok ráno. Útoky zo strany odporkyne nasledovali, aj keď sa
vrátila od lekára, pričom odporkyni značne prekážalo, že užíva lieky (trpí ťažkými migrenóznymi stavmi,
kedy musí často užívať lieky od bolesti, ďalej trpí bolesťami chrbtice s plánovanou operáciou) a v čase,
keď ju odporkyňa vyhodila z domu, mala zlomenú ruku o čom odporkyňa vedela. Od rána do večera
sa starala o syna odporkyne (svojho vnuka). Keď napríklad manžel odporkyne išiel do Nemecka na dva

dni, opäť mala na starosti vnuka aj celú domácnosť. Keď odporkyňa bola na celý mesiac hospitalizovaná
kvôlirizikupredčasnéhopôrodu,celázodpovednosťzavedeniedomácnostibolaopäťnajejpleciachato
napriek tomu, že mala vtom čase zlomenú ruku. Naopak, keď sa stal navrhovateľke úraz (zlomená ruka),
odporkyňasavyjadrila,žesanebudestaraťokalikuadonemocnicemuselinavrhovateľkuodviesťpreňu
úplne cudzí ľudia. Odporkyňa jej často hovorila, že ju nenávidí, aby zmizla z ich života, že keby zomrela,

tak si to vraj ani nevšimne, atď. Bola 14 dní hospitalizovaná s obrovskými bolesťami a s diagnózou
nutnej operácie chrbtice, avšak odporkyňu to vôbec nezaujímalo. Naopak, jej útoky sa stále stupňovali a
stále častejšie jej kričala, že ju nenávidí a že má čiernu dušu (aj na osobu mladšej dcéry navrhovateľky
používala odporkyňa veľmi hrubé a vulgárne nadávky a útoky). Nebolo dňa, kedy nebolo navrhovateľke
vyhodené na oči, že kvôli nej a jej zlomenine, boli odporkyňa s jej manželom pripravení o obchody, že

navrhovateľka je pomalá a neschopná. Ďalším príkladom správania sa odporkyne, ktoré považuje za
správanie zvlášť v rozpore s dobrými mravmi, bolo to, keď odporkyňa brávala navrhovateľke lieky, pálila
a schovávala ich, hoci vedela, že ich navrhovateľka potrebuje, lebo trpela veľkými bolesťami. Odporkyňa
sa rovnako neštítila telefonovať lekárom navrhovateľky, aby jej nepredpisovali lieky, lebo údajne „chodí
zdrogovaná". Žije v neustálom strachu o prežitie, lebo z dôchodku jej ostáva iba 41,40 Eur (271,40 Eur

- 230 Eur), na lieky minie mesačne cca 15 Eur (pričom si z lekárne vyberie iba tie najnutnejšie) a žije
doslova z darov od iných ľudí, ktorí jej dávajú potraviny.

Odporkyňa k návrhu uviedla, že je pravdou, že uzatvorili darovaciu zmluvu dňa 5.12.2006, ktorej
predmetom bolo prevod vlastníckeho práva k popísanej nehnuteľnosti. Súčasťou darovacej zmluvy

bolo aj zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech navrhovateľky. Navrhovateľka
sa rozhodla darovať odporkyni nehnuteľnosť potom ako jej odporkyňa pomáhala nielen osobne ale aj
finančne. Navrhovateľka sa teda po zrelej úvahe rozhodla spomínanú nehnuteľnosť darovať, pričom
tento právny úkon odrážal jej skutočnú vôľu ako darcu. Navrhovateľka si bola vedomá, že sa zrieka
bezodplatne svojho vlastníckeho práva v prospech odporkyne. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa

14.10.2010 predala odporkyňa vyššie uvedenú nehnuteľnosť so súhlasom navrhovateľky, ktorá na
základe vzájomnej dohody podpísala dohodu o zrušení vecného bremena. Ponúkla navrhovateľke, aby
sa nasťahovala do rodinného domu v Rudňanoch, v ktorom jej spolu s manželom vytvorili samostatnépriestory na bývanie, ktoré užívala sama. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že malo byť zriadené
vecné bremeno spočívajúce v poskytnutí základnej starostlivosti a bývania v dome odporkyne.
Svoj nárok na zaplatenie sumy 41.000 Eur navrhovateľka opiera o tú skutočnosť, že mala byť dňa

15.5.2011 napadnutá jej manželom. Svoje tvrdenie preukazuje lekárskymi správami a uznesením OR
PZ Markušovce, Č.: M.-XXX/MK-D.-XXXX X.o dňa 11.07.2011 o postúpení veci Obvodnému úradu v
Spišskej Novej Vsi. Navrhovateľka však súdu opomenula spomenúť, že rozhodnutím Obvodného úradu
v Spišskej Novej Vsi, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo Q. zo dňa 18.10.2011 bolo konanie
zastavané, pretože nebolo preukázané, že by mal manžel odporkyne G. V. spáchať priestupok proti

navrhovateľke. Samotná správa z lekárskeho vyšetrenia zo dňa 15.05.2011 obsahuje len konštatovanie,
že navrhovateľka má odreniny na oboch kolenách a pohmoždenie ľavého ramena, ktorá však žiadnym
spôsobom nepreukazuje tú skutočnosť, že uvedené poranenia jej mal spôsobiť manžel odporkyne
G. V.. Zároveň odporkyňa poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka uvádza súdu nepravdivé
informácie, keď tvrdí, že sa z týchto poranení liečila 20 dní, pritom MUDr. Štefan Zelený - znalec z odboru
Zdravotníctvo a farmácia vo svojom odbornom vyjadrení konštatoval dobu liečenia 4-5 dní.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky mala byť po tomto incidente vyhodená odporkyňou z domu. Uvedené
tvrdenie sa nezakladá na pravde a nebolo ani na základe žiadneho objektívneho dôkazu zo strany
navrhovateľky preukázané. Navrhovateľka dobrovoľne opustila rodinný dom odporkyne a jej manžela.
Dôvodom, pre ktorý navrhovateľka podala návrh na súd je v podstate vyriešenie si bytovej otázky.
Pokiaľ ide o ďalšie postrehy navrhovateľky týkajúce sa správania odporkyne, tie sa nezakladajú na

pravde.Odporkyňa nikdy nevyjadrila nespokojnosť svarením navrhovateľky,nemávalavočinejžiadne
výbuchy zlosti, ani jej nehovorila, že ju nenávidí a pod. Je pravdou, že vzťahy medzi navrhovateľkou a
odporkyňou ochladli, čo bolo zapríčinené chovaním navrhovateľky.

Súd rozsudkom 10C/20/2012 zo dňa 11.7.2013 žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a proti rozhodnutiu o
trovách konania aj odporkyňa.
Odvolací súd uznesením 1Co/415/2013-204 zo dňa 23.4.2014 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že súd musí vykonať dokazovanie
postupom podľa § 129 O.s.p. a následne vykonané dôkazy vyhodnotiť, vykonať výsluch netere, prípadne

zdôvodniť, prečo tak nevykonal, uviesť, aké čiastkové zistenia z výsluchov svedkov vyvodil, musí sa
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Konštatoval, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné
pre pochybenia v dôkaznom procese, preto je predčasný, a teda aj nesprávny treba považovať jeho

záver ohľadom nedôvodnosti žalobného návrhu.

V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, účastníci konania boli podľa § 129 O.s.p.
oboznámení na pojednávaní dňa 13.11.2014 s predloženými listinnými dôkazmi prečítaním. Účastníkom
konania boli všetky listinné dôkazy aj predložené.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 16.4.2012
a 14.5.2012, právny zástupca navrhovateľky prevzal uznesenie dňa 22.5.2012. Na pojednávaní dňa
20.6.2013 účastníci konania prehlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
V odvolaní navrhovateľka uviedla, že ak súd poukazuje na stav navrhovateľky po užívaní liekov, tak

navrhuje aby súd vykonal dokazovanie výsluchom psychiatra. Súd si vyžiadal súhlas navrhovateľky s
vypočutím ošetrujúceho lekára - psychiatra, aby sa tento mohol vyjadrovať k jej zdravotnému stavu.
Navrhovateľka v liste zo dňa 25.6.2014 uviedla, že nemá v úmysle zbaviť svojho ošetrujúceho lekára
povinnosti mlčanlivosti a nesúhlasí s jeho výsluchom.
Tiež v odvolaní poukazovala na to, že súd mal v konaní vypočuť mal. L., tento dôkaz nevykonal

a ani nevysvetlil dôvod prečo. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť maloleté dieťa, okrem toho
navrhovateľka zastúpená advokátom na poslednom pojednávaní pred ukončením dokazovania nemala
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd ani nezdôvodňoval, prečo nevykonal ďalšie dôkazy.

Po zrušení rozsudku, na pojednávaní dňa 13.11.2014 právny zástupca navrhovateľky navrhol

doplniť dokazovanie a to vykonaním ohliadky miesta, rodinného domu, kde malo dôjsť k vyhodeniu
navrhovateľkyzdomuatrvalnavypočutímaloletéhodieťaťa.Súdtietonávrhynadoplneniedokazovania
zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho opisovala
navrhovateľka. Obhliadka terénu by nepreukázala, čo skutočne sa stalo. Čo sa týka výsluchu mal.Niny, tento návrh zamietol súd z dôvodu, že na pojednávanie sa dostavila matka maloletej, ktorá súdu
oznámila, že aj keď pôvodne súhlas na jej vypočutie dala, svoj názor zmenila a nesúhlasí s vypočutím
dcéry, pretože táto má teraz 11 rokov, je to kritický vek a nechce ju vystaviť tejto kauze a paľbe otázok.

Súd tento nesúhlas rodičov ako aj nesúhlas s vypočutím psychiatra rešpektoval. Okrem toho súd výsluch
maloletej nepovažoval za potrebný, pretože v čase incidentu mala 8 rokov a pri hre na dvore, nemohla
vidieť či manžel odporkyne vykopol alebo vyhodil navrhovateľku z domu, pretože podľa výpovedí, k
tomu malo dôjsť v dome a nie na dvore a tiež vzhľadom na jej vek a odstup času, by nemohla správne
posúdiť čo sa vlastne stalo. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu nesúhlasila s vypočutím

matky maloletej, nakoľko jej výpoveď by považovali za tendenčnú.
Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, darovacej zmluvy so zriadením vecného
bremena formou notárskej zápisnice, rozhodnutia správy katastra, kúpnej zmluvy, záznamu o
zhodnotení zdravotného stavu, lekárskeho vyšetrenia a potvrdenia, uznesenia OR PZ v Markušovciach,
rozhodnutiaObvodnéhoÚraduSpišskáNováVesozastaveníkonania,pretožespáchanieskutkunebolo
obvinenému preukázané, predžalobnej výzvy, zmluvy o nájme bytu, rozhodnutia sociálnej poisťovne

o výške invalidného dôchodku, fotokópii poštových poukážok, vyčíslenie nákladov navrhovateľky pre
odporkyňu, výpisov z účtu, výsluchom účastníkov konania a svedkov, doplnením dokazovania v zmysle
pokynov odvolacieho súdu zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľka dňa 5.12.2006 darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena formou notárskej

zápisnice darovala odporkyni nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to trojizbový byt č.
XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na štvrtom poschodí v obytnom dome súp. č. XXXX v celosti
podľa zápisu na liste vlastníctva pod B18, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu s. č. XXXX, ktorý stojí na pozemku pare. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel
na pozemku parcely registra C Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2, o veľkosti

318/10000 podľa zápisu v liste vlastníctva pod B 18.
Rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves č. vkladu E. XXXX/XX zo dňa 19.11.2010 bol povolený
vklad zrušenia vecného bremena zriadeného v prospech navrhovateľky.
Kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2010 odporkyňa byt predala za sumu 41 000,- Eur.

Navrhovateľka sa dňom 1.11.2010 presťahovala k odporkyni, ktorá dňa 15.2.2010 nastúpila do
nemocnice. Odporkyňa dňa 17.3.2011 porodila trojčatá, dňa 1.4.2010 s nimi prišla domov, dňa 15.4.2010
k nim nastúpila profesionálna opatrovateľka, po týždni sa aj navrhovateľka vrátila z nemocnice domov.
Dňa 15.5.2011 navrhovateľka po incidente z domu odišla.

Dňa 15.5.2011 po údajnom napadnutí navrhovateľky, po privolaní RZP bola navrhovateľka vyšetrená
a bol spísaný záznam o 14.12 hod. Následne bola navrhovateľka o 16,00 hod vyšetrená v nemocnici,
kde sa konštatuje, že navrhovateľka uviedla, že bola napadnutá vlastným zaťom, ktorý ju chytil a hodil
o zem, zdvihol a hodil do dvora, pričom si udrela obidve kolená a ľavé rameno ( v minulosti zlomené ).
Zistená diagnóza - kožné mnohopočetné odreniny na oboch kolenách a pohmoždenie ľavého ramena.

V lekárskej správe zo dňa 8.6.2011 je uvedené, že došlo k zhoršeniu ťažkostí s ľavým ramenom, ktoré
bolo zlomené a liečené v období marec - apríl 2011 a predpokladaná doba liečenia by bola od 15.5.2011
do 3.6.2011.
Navrhovateľka podala podnet na trestné stíhanie, kde uviedla, že dňa 15.5.2011 ju G. V. po
predchádzajúcej hádke napadol, schytil okolo ramien, vyzdvihol a celou silou hodil na zem, následne

po dopade na zem ju opätovne schytil, zdvihol hore a celou silou odhodil smerom na dvor cez otvorené
dvere rodinného domu, čím jej spôsobil zranenia. Uznesením OR PZ Markušovce, Č.: M.-XXX/MK-D.-
XXXX X. dňa 11.07.2011 bola vec postúpená Obvodnému úradu v Spišskej Novej Vsi na prejednanie
priestupku.
Rozhodnutím Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo Q. zo

dňa 18.10.2011 bolo konanie zastavané, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku
preukázané. Na ústnom pojednávaní priestupku navrhovateľka uviedla, že G. V. jej hrubo nadával a
ublížil jej na zdraví tým, že ju schytil okolo ramien, vyzdvihol do výšky a celou silou hodil o zem. Následne
ju opäť, keď sa postavila, schytil okolo ramien, vyzdvihol do výšky a celou silou odhodil smerom na dvor.
Navrhovateľka dňa 22.6.2011 uzavrela zmluvu o nájme, na základe ktorej si prenajala jednoizbový byt.

Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.7.2011 do 1.7.2012. V súčasnej dobe býva v
sociálnom byte pridelenom Mestom Spišská Nová Ves.
Listomzodňa10.10.2011navrhovateľkavyzvalaodporkyňunavráteniedaruažiadalapeňažnúnáhradu
vo výške 41 000,- Eur ako dôvod uviedla, že po niekoľkých mesiacoch bývania u odporkyne bolanapadnutá jej manželom a vyhodená z domu odporkyňou a jej manželom obzvlášť hrubým spôsobom
a utrpela aj fyzické zranenia. Neposkytli jej žiadne náhradné ubytovanie ani starostlivosť, čím sa voči
nej dopustili hrubo porušenia dobrých mravov.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaniach navrhla riešiť spor zmierom a to
uhradením sumy 47 000,- Eur. V odvolaní uviedla, že ak by mal súd rozhodnúť spravodlivo, priznal by
navrhovateľke aspoň polovicu žalovanej sumy, keďže ide o spor o zaplatenie (vydanie bezdôvodného
obohatenia v peniazoch) a nejde o vrátenie samotného daru.

Navrhovateľka uviedla, že je rozvedená, bola vlastníčkou bytu na F. XX v Spišskej Novej Vsi, kde bývala
sama. Má dve dcéry. Odporkyňa jej finančne pomáhala dobrovoľne od mladosti, ona ju nič nežiadala.
Chcela, aby jej z toho dôvodu byt darovala s tým, že jej bude zriadené vecné bremeno. Neskôr jej dávala
mesačne 200,- Eur asi 3 roky, z toho platila nájomné a inkaso. Po spísaní darovacej zmluvy v roku
2006 naďalej ostala bývať v byte. V októbri 2010 súhlasila so zrušením vecného bremena lebo vedela,
že dcéra chce byt predať. Odporkyni sa mali narodiť trojčatá a s tým k nim išla, že im bude pomáhať.

Lákali ju všelijakými sľubmi, že jej peniaze nezoberú, že ich dajú na jej účet a konečne bude chodiť na
dovolenky a liečenia, lebo mala veľmi nízky dôchodok a nikde nebola.
Dohodli sa, že celé poschodie v dome v O. bude jej a že jej tam zriadia vecné bremeno. Presťahovala
sa 1.11.2010 a bývala tam až do 15.5.2011, kedy ju zať napadol. V dome mala malú spálňu, obývačku
a hygienické príslušenstvo. Spočiatku asi 2-3 mesiace ku konfliktom nedochádzalo. Sústavne im varila

a dcéra bola nespokojná so stravou, nechcela soliť, žiadnu zásmažku, všetko len na vode. Pri pečení
placiek jej vypínala šporák a keď sa placka pripálila celú panvicu hodila do dresu.
Pri sťahovaní si poškodila chrbticu a musela byť hospitalizovaná a vo februári si zlomila ruku. Zať sa
nesnažil odviesť ju do nemocnice, ale odviezli ju cudzí ľudia, tiež jej vykrikovali, že im nejdú obchody.
Toto nebola pravda, lebo bola zima, zať mal stavebnú firmu a v zime robiť nemohol. Snažila sa robiť

všetko so zlomenou rukou, boľavou chrbticou, varila, vysávala, keď bolo treba šla do škôlky po vnuka.
Tvrdili, že bola nadrogovaná, brala lieky od bolesti, ktoré jej naordinoval neurológ. Dcéra ju napadala
slovne, zať ju ignoroval. Stalo sa, že keď išla ráno na raňajky, dcéra pozrela na ňu a povedala že je
nadrogovaná a má sa okamžite vrátiť hore, kde bola celú sobotu a nedeľu, bez stravy bez všetkého.
Dňa 15.5.2011 v nedeľu, okolo 8 hod. zišla dole na raňajky a dcéra jej hneď povedala, že je nadrogovaná

a že má zobrať vnuka a ísť von. Bola s ním von celé doobedu bez raňajok, keď sa okolo 12 hod. vrátili
domov videla, že dcéra niesla v rukách krabičku s jej liekmi a chcela ich spáliť v kozube. Lieky jej zobrala
a povedala jej, že má tam lieky bez ktorých s tými silnými bolesťami nemôže exitovať. Začala jej kričať,
že málo robí ako babka, že je lenivá, že babky sú na to aby sa starali o vnúčatá. Na to povedala, že
nech zať zavolá svoju matku, ktorá je 3 roky v Anglicku pri dcére. Zať sa naštval, že nemá brať do úst

jeho matku a vulgárne jej začal nadávať. Povedala mu, prečo jej tyká, že s nim husi nepásla, nato v
obývacej miestnosti ju chytil za golier a šmaril ju o zem. Potom ju zdvihol, celou silou ju hodil tak, že
letela cez celú chodbu a letela dva metre od dverí na dvor. Tam omráčená ostala ležať, po chvíli sa
zdvihla a šla dovnútra, dcéra v tom čase bola dnu v obývacej miestnosti a nezabránila mu v tom, aby
ju hodil o zem. Bola taká otrasená, že zabudla číslo polície tak volala mladšej dcére čo sa stalo a ona

jej dala číslo polície a zavolala políciu. Zať zavolal políciu a RZP a nie preto, aby jej pomohli, že bola
dobitá ale preto že chcel dokázať, že je nadrogovaná. Chcel, aby ju zobrali na psychiatriu do Levoče.
Medzi tým prišla polícia, ukázala im kolená a lakte, ich to nezaujímalo. Odišla pred bránku a čakala na
dcéru ale medzitým prišla RZP. Zobrali jej krv, zmerali tlak a doktorka jej povedala, že jej absolútne nič
nie je a nevidia dôvod aby išla s nimi a urobili zápis. Potom prišla mladšia dcéra, zobrala si veci a odišli

na ošetrenie na chirurgiu do Spišskej Novej Vsi. V ten deň prespala u mladšej dcéry a na druhý deň
som sa vrátila do Rudnian s tým, že ich to prejde, ale zať otvoril dvere a povedal jej, či chce dopadnúť
ako včera. Videla, že je to už koniec, že do domu ju nepustia. Povedala jej, že sa bude môcť vrátiť len
keď absolvuje liečenie na Prednej Hore.
Určitý čas prespávala kde sa dalo a potom som si našla podnájom, byt od Mesta Spišská Nová Ves

dostala v júni 2012. So sťahovaním jej pomohla mladšia dcéra a priatelia.
Z nemocnice bola prepustená po narodení trojčiat sa vrátila sa s tým, že je nutná operácia a oni ju
nechali behať za chlapcom alebo jej nabalili jedno z trojčiat do kočíka, potom jej dali ďalšie a tak to bolo
až do večera.
Odporkyňa jej z nemocnice dňa 24.2.2011 poslala sms, že z celého srdca jej ďakuje, že sa tak krásne

stará o jej chlapov, že jej to nikdy nezabudne. Dňa 1.6.2012 jej odporkyňa poslala sms, odišiel od nás
čert, ktorý mi chcel zabiť moje deti. Boh ma za to odmení nekonečnou láskou, mojich detí ku mne.“ Z
negatívnym obsahom má asi 10 sms. Kým spolu bývali, tak jej povedala, že by jej vôbec nebolo ľúto,
keby zomrela, raz počula, že sa zhovárajú o nej ako ju dostať z domu, s tým že ju dajú do domova.Na druhom pojednávaní uviedla, že negatívne správanie sa začalo tesne po nasťahovaní. Incident zo
dňa 15.5.2011 opísala tak, že zať ju chytil ju za sveter a hodil o koberec. Na to ju zdvihol, za krk ju
odviedol ku vchodu, chytil ju za plece, buchol ju tak, že preletela cez celú chodbičku 2m a pred vchodom

spadla na kamienky, vyletela von neobutá. Odporkyňa jej povedala, že pokiaľ jej nepredpíše byt, tak ju
nebude podporovať a sťahovať sa nechcela. Lieky berie aj z dôvodu, že má uvádzané, že je depresívny
typ a užívala aj lieky proti migréne.
Na treťom pojednávaní uviedla, že lieky jej chceli vysypať do ohňa a zať jej vulgárne nadával. Zať ju chytil
vzadu za sveter a hodil ju o zem. Na to ju dvihol, kopol ju do kostrče a ona letela von, letela 2m. Vôbec

ju nedvihol, čo môže dosvedčiť aj jeho otec. On sa divil čo robí na zemi a videl, že sa sama pozberala.
Mala náplasť Flektor, ktorú možno kúpiť bez predpisu. Je pravda že p. J. platila podľa predložených
poukážok po 4 000,- Sk mesačne, ale tieto peniaze odovzdávala navrhovateľka odporkyni. Bola to
len snaha navrhovateľky, aby pani Biskupová tieto peniaze vrátila, lebo by ich inač nikdy nevrátila. Je to
tiež pravda že vkladala na účet navrhovateľky vysoké sumy, ale tieto sumy boli peniaze, ktoré odporkyňa
schovávala pred svojím manželom, ktorý by ich bol minul ináč. Aj tieto peniaze boli odporkyni vrátené.

Odporkyňa uviedla, že nemá čo vracať, jej vzťahy s matkou boli vždy pekné aj so sestrou. Po skončení
školy v roku 1994 odišla pracovať do zahraničia a od vtedy matku podporovala. Posielala jej po švagrovi
peniaze, raz to bolo 10 000,- Sk, 5 000,- Sk, 50,- libier, na zubárku jej dala 6 000,- Sk. Manželova
sesternica im dlžila nejaké peniaze, šekom každý mesiac posielala 4 000,- Sk, tieto išli na adresu matky,

ktoré si nechávala, spolu to bolo 110 000,- Sk. Zhruba okolo novembra roku 2003 si ju dala zavolať,
že 4 000,- Sk, ktoré jej dáva je málo. Vyčíslila jej koľko ju stoja lieky, nákupy, jej nároky sa zvyšovali -
vyčíslenie písané rukou navrhovateľky súdu predložila. Povedala jej, že by potrebovala minimálne okolo
5 000,- Sk. Vtedy jej povedala, že má aj druhú dcéru, že nech ju požiada o finančnú podporu. Už vtedy
povedala, že T. I.ej nič nedá. Povedala jej, že nech ju ide poprosiť o peniaze. O dva dni prišla s tým,

že sestra jej povedala, že nech ju podporuje I. ona má viac peňazí. Vtedy jej mama povedala, že má
právo rozhodnúť komu daruje byt a ona ho daruje jej. Potom ju naďalej podporovala, odišla s manželom
do Francúzka a dala jej svoju platobnú kartu s tým, že si bude každý mesiace vyberať z účtu 5 000,-
Sk, nebolo to 5 000,- Sk, ale vyberala si 7 000,- Sk a ešte ju používala na platenie potravín a svojich
výdavkov. Videla to vo výpisoch z účtov. Keď sa o tom s ňou rozprávala povedala jej, aby nerobila z

toho vedu, že byt bude jej.
Byt jej darovala v decembri 2006. Keď uzavreli darovaciu zmluvu, v ten deň jej previedla na účet 58 000,-
Sk, vo februári 2007 dostala 200 000,- Sk a dohodli sa, že to má na dva roky. Dňa 5.12.2007 ju mama
požiadala o peniaze na zateplenie, dala jej 160 000,- Sk a potom investovala 80 000,- Sk na výmenu
okien a každý mesiac od januára 2009 jej dávala 200,- Eur a plus jej nosila potraviny. Navrhovateľka žila

v byte do roku 2010. Vtedy otehotnela, čakala trojičky a po vzájomnej komunikácii sa dohodli, že pôjde
k nim bývať. Matka sa na to veľmi tešila. V novembri 2010 sa k nim presťahovala. Vzťahy boli veľmi
pekné, oslávili maminu šesťdesiatku. Manžel išiel niekedy hore spýtať sa či má teplé radiátory, či jej
niečo nechýba a ona ho pozvala na pivo, sedeli spolu a rozprávali sa, alebo len tak pozerali nejaký film.
Vzťahy sa začali zhoršovať, keď sa vrátila z pôrodnice s trojičkami domov. Akoby jej matke nevyhovoval

spôsob ich života, pretože režim sa veľmi zmenil. Do vtedy viedla domácnosť ona a potom bolo treba ísť
ráno so synom do škôlky, postarať sa o trojičky. Nikdy svojej matke nenadávala. Nemohla jej nadávať
do kalík, keď si zlomila ruku, pretože v tom čase bola v pôrodnici, do nemocnice ju odviezla jej švagriná,
ktorú pozná 20 rokov. Stalo sa to večer a manžel nemohol ísť, lebo sa potreboval postarať o trojročného
syna. Mamu si vždy vážili, manžel jej ani nepovedal, že si mama zlomila ruku. Keď sa ho pýtala, či je

všetko v poriadku, či babka pomáha povedal, že áno. Až jej intuícia ju presvedčila, že niečo nie je v
poriadku, a na otázku či sa niečo deje, že prečo sa tak domov ponáhľa, keď je doma babka, jej povedal,
že on sa musí o babku postarať, lebo má zlomenú ruku. Robil jej raňajky, viedol domácnosť. Potom ako
sa vrátila s trojičkami domov, mama začala kombinovať lieky a na liekoch je napísané, že sa nesmú
užívať s alkoholom. Povedala jej, že nemala by piť alkohol na lieky, pretože to dosť ovplyvňovalo jej

konanie. Týždenne si kupovala 25 pív aj ich vypila. Robila také veci ako napr. vyvrátila dieťa s vaničkou,
pretože zaspala. Spadla so schodov a ona ju zachytila, nechala zapnutá rýchlovarnú kanvicu bez vody,
išla variť polievku zapla pec a odišla hore do svojej izby, nechala tam prikrývku, ktorá sa úplne roztopila.
Ani po týchto veciach nikdy nezvýšila hlas, nenadávala, povedala jej, že lieky ju ovplyvňujú, aby s tým
niečo robila, lebo sa dostanú do nešťastia. Päť mesiacov pred tým im vyhorel dom. Prosila ju aby

nefajčila v dome, že môže zaspať, že môžu vyhorieť a všetci tam umrú. Povedala, že hore nefajčí ale
jej manžel ju prichytil. Ani vtedy jej nenadávali, manžel jej veľmi pekne dohováral. Dojednali schôdzku s
psychiatrom, na ktorú mama išla dobrovoľne. Nechcela, aby mama prestala užívať lieky od bolesti aleaby to nekombinovala, aby ich správne užívala a nezapíjala alkoholom. Nikdy mamu z domu nevyháňala
ani raz jej nepovedala, aby odišla z domu.
Dňa 15.5.2011 ráno prišla dole a bolo zjavne vidno, že opäť zobrala tabletky. Povedala jej, že sa pomýlila

a zobrala 2 tabletky naraz, zabudla, že pred pol hodinou už jednu tabletku zobrala. Povedala jej, aby
sa išla prejsť vonku, že je tam aj C., ktorý potom pribehol dnu a povedal, že už nechce byť von, lebo
babka je veľmi čudná. Išla von ku mame, sedela na lavičke, pila kávu, ktorú jej svokor urobil. Poprosila
ju, aby išla dnu a doniesla jej z hora od nej veľkú krabicu liekov. Chcela jej tie lieky dávkovať, aby to
nerobila ona lebo sa v dávkovaní mýlila a aby niektoré lieky dala preč. Mama keď videla, že tú krabicu

drží v rukách dostala amok, začala šalieť, chytila ju strašná zlosť, začala kričať, že zavolá na nich políciu,
ako si dovoľujú brať jej lieky. Povedala jej aby sa ukľudnila, že tie lieky jej nechce vziať, len vyradia tie
čo nemá užívať. Vôbec ju nepočúvala, len kričala. V tom prišiel jej manžel, chytil ju za ruku a povedal,
babka choďte sa von ukľudniť. Neublížil jej, nenadával jej. Dievčatká sa zobudili a začali plakať. Manžel
sa jej ani nedotkol, on pri nej ani nestál. Keď si obúvala topánky zatackalo ju, bol tam schodík, potkla
sa, vyletela von, rozbila si koleno a manžel hneď utekal a ju dvihol. Začala sa vyhrážať a povedala, že

teraz nám urobí zo života peklo a skončím so svojimi trojičkami pod mostom. Ak by ju manžel chytil do
výšky a hodil, tak by zomrela na mieste. V nemocnici bola od polovice februára 2011 do 1.4.2011. Do
vtedy bolo všetko v poriadku. Po páde, keď povedala, že zavolá políciu, tak manžel zavolal políciu. Prišla
hliadka a keď videli, že matke nič nie je, poradili im, aby zavolali RZP, aby ju vyšetrili a aby bola správa,
že jej neublížili. Lekárka povedala, že svokra je v poriadku, že sa im môže zdať, že je trošku omámená,

pretože užíva ópiové náplasti a odišli. Išla za ňou a povedala jej, že to vyriešia, potom prišla po ňu sestra
a vtedy jej povedala, že aj tak tu s nimi v Rudňanoch nechce bývať. Na druhý deň si prišla pre veci, keď
ona spala a manžel je povedal, aby na ňu počkala a dala si s jeho otcom kávu. Potom vstala a povedala
jej, aby sa porozprávali, že chce aby boli spolu a Maťko mal babku. Mamu nikdy nevyháňali, mala pre
seba celé horné poschodie. Byt chceli predať preto, že čakala trojičky, už nerobili v zahraničí, nemali

také finančné prijmi a nemohli jej už platiť 200,- Eur mesačne.
Peniaze z bytu použili tak, že ich dali na účet, byt predali za 39 000,- Eur, 3 000,- Eur dali mame na účet,
ostalo 36 000,- Eur, v Tatra banke mala dlh približne 5 000,- Eur, toto uhradila a zvyšok aj s ich peniazmi
manžel investoval a postavili si domček na Červenom Jarku, do ktorého chceli presťahovať aj mamu.
Aj jej to telefonovala, že domček sa dokončieva a tam pôjde. O zriadení vecného bremena v dome v

Rudňanoch sa nikdy nebavili. Po incidente 15.5.2011, keď prišla jej povedala, mami vyriešime to. Ja
chcem, aby si tu bývala. Len ustálime režim a musia tu byť pravidla. Nefajčiť, neužívať lieky, nezapíjať
alkoholom. Povedala jej, že ak sa jej deťom niečo stane, do konca života si to neodpustí, že tomu
nezabránila. Má veľa sms, kde je píše, že má u nich postarané o bezplatné bývanie do konca života.
Nemala jediný dôvod chcieť, aby matka od nich odišla. Dňa 15.5.2011 mali trojčatá 3 mesiace a syn

bezmála 4 roky. Bolo to náročné obdobie, matku pri sebe potrebovala či už na psychickú alebo fyzickú
podporu, obrátila sa jej chrbtom, vzdala sa jej a vnúčat, nechala ju samu a k tomu si vymyslela fyzické
útoky. Keby matku k sebe nechcela, tak ju k nim nezavolá bývať. Nikdy jej nebolo sľúbené vecné
bremeno, keď čakala trojčatá, išla za mamou a povedala jej, že po narodení trojčiat sa im zvýšia výdavky
a nezvládnu ju podporovať sumou 200,- Eur mesačne. Povedala jej, že môže ísť bývať do Rudnian,

alebo ostať v Spišskej Novej Vsi, keď si to vie zariadiť a T. jej pomôže, jej manžel vtedy dobre zarábal.
Povedala, že nie je čo riešiť a ide do O.. Nikdy nešpekulovala ako prísť k matkinmu bytu, ak by chcela
byt, tak si ho jednoducho mohla kúpiť. Za peniaze, ktoré matke dávala počas 16 rokov mohla mať dva
krásne byty. Nikdy jej neposielala negatívne sms práve naopak, vždy ju prosila, aby dali vzťah do kopy,
nemala záujem. Nikdy jej nedávala, že je alkoholička, nadrogovaná.

Čo sa týka ukrývania peňažných prostriedkov pred manželom ako tvrdí navrhovateľka, nie je pravda,
sama uviedla, že od roku 1999 nikde prepracuje, takže ju podporoval jej manžel. Mali spoločný účet,
vedel koľko zarába, nemohla zobrať jeho peniaze len tak, žeby si to nevšimol a ukrývať ich u svojej
mami. Manžel nikdy nerozhadzoval peniaze, začo by ináč založil firmu, nakúpil stroje, zrekonštruoval
matkin byt, postavil ich dom a každý mesiac matku podporoval, nie malými sumami. Žiadne peniaze

jej nevrátila.
Jej manžel na mamu nikdy nenadával, mali pekný vzťah. Manžel ju nikdy fyzicky nenapadol sú spolu
22 rokov, po 13 rokoch sa stali manželia, nie je agresívny. Mama vie veci prekrútiť. Sú značné rozpory
v jej tvrdeniach.
Nie je pravda, že matku zaťažovala starostlivosťou o deti, že so zlomenou rukou musela variť, pratať,

chodiť do škôlky. Robil to jej manžel, keď nemohol bol to svokor, švagriná, neter, ktorí išli po Maťka do
škôlky. Matka tvrdila, že zo 4000,- Sk jej 3 000,- Sk dávala späť a 1 000,- Sk ostalo, predložila dôkaz,
jej výpočet, kde sama uviedla koľko jej dáva, je to papier písaný jej rukou v roku 2003.Svedkyňa sestra odporkyne uviedla, že s mamou má dobrý vzťah a so sestrou sa nenavštevuje. Vie o
tom, že sestra mame finančne pomáhala, čo mala 100x vyhodené na očiach. O tom, že mama darovala
bytsestrenevedela,dozvedelasatoažneskôr.Bolanamamunahnevaná,zdôvodužejejtoneoznámili.

Mama jej povedala, že bola to nútená urobiť, pretože sestra sa vraj vyjadrila, že ju prestane finančne
podporovať, keď na ňu byt neprepíše. Keď jej mama oznámila, že byt je predaný, veľmi sa nahnevala,
povedala jej, že je tiež jej dcéra a mala právo o tom vedieť. Keď mama bývala u sestry, vtedy za ňou
nebola ani raz, bola s ňou v kontakte len telefonicky a mama plakala jej do telefónu, že sa veľmi zle k nej
správajú, že sestra na ňu kričí, že jej zakázala brať lieky od bolesti, že je potom malátna, nadrogovaná

a vraj opitá. Potom ju pozvala, aby si u nich oddýchla a prespala.
Dňa 15.5.2011 v nedeľu poobede, jej zavolala mama, bola rozrušená a plakala, chcela vedieť číslo na
políciu a povedala jej, že ju zať napadol fyzicky aj slovne. Povedala jej číslo na políciu a v zlosti na ňu
začala kričať, nech zavolá políciu. Asi o 20 minút jej zase volala, aby prišli po ňu. Potom ju išli zobrať a
šli s ňou na políciu podať trestné oznámenie a na polikliniku, aby jej vyšetrili ruku. V ten deň ostala u nich
spať, ona na druhý nastúpila do nemocnice a manžel mamu na druhý deň odviezol späť do Rudnian.

Potom jej zavolala, že švagor povedal, že keď chce dopadnúť ako včera, tak nech sa prace. Sestrin
svokor ju doviezol k nim domov a jej manžel ju odviezol hneď v ten deň k sesternici na Tarču, kde bola
asi dva týždne a opatrovala sesternici syna. Asi 3 dni bola u brata a potom jej našli podnájom. Jednu noc
u nich prespala preto, lebo mama nemala dobrý vzťah s jej manželom a nechcela ju vystavovať ďalším
stresom a hádkam. Žeby boli medzi navrhovateľkou a sestriným manželom konflikty o tom nevie.

Mama jej povedala, že keď prišla domov s prechádzky s deťmi, švagor so sestrou jej začali nadávať, že
je nadrogovaná, opitá, že im chce zabiť deti a vraj švagor ju chytil a silno ju štuchol, spadla rozbila si
lakeť a keď sa chcela postaviť, chytil ju znovu a vyhodil ju z domu.
Všetko smerovalo k tomu, že chceli predať byt, zobrať peniaze a mami sa zbaviť. Mama mala obdobie,
ale je to už dávno, že trochu viac pila, teraz už nie. Vie že mama chodila ku psychiatrovi a brala

nejaké lieky, ale určite ju neovplyvňovali tak, ako to opisovala odporkyňa a určite by ju neposielala na
prechádzku s malými deťmi. Mama teraz býva v dome opatrovateľskej služby a pomohli jej pri sťahovaní.
Mama nemala možnosť vrátiť sa do domu v Rudňanoch, lebo sestra s manželom si to nepriala. Sestra
jej písala sms aj mame, že nech sa najprv ide liečiť na Prednej Hore a potom porozmýšľa , že či sa môže
vrátiť do domu, že ona keď sa ničí a padá do priepasti, že sestra sa na to pozerať nebude, že keď chcem

tak nech sa pozerám na to ja. Mama sa tešila, že ide bývať do O. a že sa bude môcť starať o vnúčatá.
S odporkyňou nekomunikuje od vtedy od kedy sa dozvedela, že byt je predaný.

Svedok manžel odporkyne uviedol, že navrhovateľke chceli vytriediť lieky, ktoré boli zakázané užívať sa
spolu, nakoľko veľmi zle vplývali na jej stav, bola malátna a ako mimo života. V takom stave zabudla

napríklad panvicu na peci, položila prikrývku na rozžeravenú pec, alebo tiež zapla varnú kanvicu bez
vody a odišla. Na poschodie kde mala byt sú dosť strmé schody, zatackala sa a manželka ju musela v
takom stave zachytiť, aby nespadla. A veľmi zlá skúsenosť bola, keďže mali čerstvo narodené trojičky,
keď sedela pri vanička, v ktorom ležalo bábätko, snažila sa ho kolísať ale zaspala nad vaničkou,
opatrovateľka chytila vaničku a poprosila navrhovateľku, aby si išla oddýchnuť.

Podobná situácia nastala ráno 15.5.2011, preto navrhovateľku poprosili, aby sa išla prejsť. Rozprával sa
s manželkou, že je to veľmi nebezpečné, že je to potrebné riešiť. Keďže mala lekársku správu položenú
v kuchyni nebolo problém zistiť, ktoré lieky sa vylučujú. Zistili, že keďže mala zranenie, užívala utlmujúce
liekyamalaliekypredpísanéajpsychiatrom.Zistili,želiekypredpísanépsychiatromanautlmeniebolesti
sa vylučujú, stalo sa, že omylom vzala aj dve dávky. Ani jeden z týchto liekov nemohol byť užívaný

súčasne s alkoholom a navrhovateľka pravidelne užívala pivo. Zavolali ju dnu, že je potrebné riešiť a
vytriediť, čo môže užívať. Na to bola veľmi panická reakcia, začala ich krikom obviňovať, ako si dovoľujú
vstúpiť do súkromia a hrabať sa v jej veciach. Manželka jej dohovárala, slušným spôsobom jej chcela
vysvetliť o čo im ide. Potom sa začali stupňovať od navrhovateľky vyhrážky, že na nich zavolá políciu,
že toto si dovoliť nemôžu. Manželka počas rozhovoru stále hovorila, že ju nenútime do ničoho, že ak

potrebuje súkromie má ho a že to kočíkovanie nie je až tak veľa, o ktoré z času na čas poprosíme. A z
toho sa zvrhla vec, ktorá vyprovokovala mňa a navrhovateľka mi povedala, že kde je moja mater, ktorá
bola v tom čase v Anglicku. Bol nahnevaný, do vtedy sa do rozhovoru nezapájal, zobral navrhovateľku
za ruku, vyviedol ju do predsiene a povedal jej, že nech sa ide ukľudniť, pretože aj on bol nahnevaný
a potreboval sa skľudniť. Pád nastal tak, že v predsieni majú dva stupne. Zóna, kde sa obúvajú je o

jeden schod nižšie, tam majú všetky topánky a navrhovateľka tam mala papuče. Snažila sa obuť ale
vplyvom situácie sa jej to nepodarilo. Vonkajšie dvere majú prah, potkla sa o prah, mali tam 30 cm vysoký
schod, snažila sa ešte uchytiť dverí ale stúpila cez ten vysoký schod a spadla na kolená. On ostal na
stupni z obývačky do predsiene a videl ako vypadla von. Keďže sa jej nepodarilo obuť papuče vyšielvon, zdvihol ju zo zeme a položil jej papuče, aby sa obula. Jej prvá reakcia bola, keď sa zdvihla, že
teraz vám ukážem, teraz vám urobím zo života peklo. Na základe týchto vyhrážok volal hliadku, aby to
celé vyšetrili v čase kedy sa to stalo a privolaná hliadka mu odporúčala zavolať RZP, aby prehliadli či sa

nestalo nejaké zranenie. Ošetrujúca lekárka povedala, že môže sa nám zdať malátna lebo užíva ópiové
náplasti. Medzi tým navrhovateľka volala mladšej dcéra, aby po ňu prišla. Jeho otec sa do príchodu
druhej dcéry rozprával s navrhovateľkou, že treba všetko riešiť s kľudnou hlavou, že tie emócie nám
opadnú. Mysleli sme si, že strávi noc u dcéry a na druhý deň sa porozprávame. Na druhý deň prišla po
osobné veci, on bol s opatrovateľkou v kuchyni, vtedy prechádzala okolo, otvoril okno a povedal jej, že

manželka spí, nech ide k otcovi na kávu. Potom sa zobudila manželka a spolu išli do domu, on bol vtedy
vo svojej dielni v dome. Nikdy navrhovateľke nevravel, že nesmie vojsť do domu.
Vedel, že manželka finančne podporuje mamu, nebol proti tomu. Pracovali v zahraničí, darilo sa im,
nemali finančný problém. O zriadení vecného bremena doživotného bývania v dome sa nerozprávali.
Dňa 15.5.2011 navrhovateľke nebránili v prístupe do domu. Spomínanú negatívnu sms písal z
manželkinho telefónu.

Svedok druhý zať navrhovateľky uviedol, že dňa 15.5.2011 navrhovateľka doobeda zavolala jeho
manželke, že sú v O. nejaké problémy a poobede po ňu išli, pretože poobede znovu volala, že ju vyhodili
z domu a spôsobili jej zranenia. Povedala im, že pred tým tam bola sanitka, ošetrili jej zranenia, ktoré je
spôsobili, keď ju vyhodili von dvermi. Zobrali ju hneď na chirurgiu do Spišskej Novej Vsi, aby sa spísal

záznam, že je zranená. Hneď po ošetrení na chirurgii boli podať trestné oznámenie. Na druhý deň v
pondelok manželka išla na operáciu žiadala ho, aby sa postaral o jej mamu aby neostala na ulici. Zobral
ju autom okolo obeda do Rudnian. Povedal jej, že mu je ľúto čo sa jej stalo ale on jej peniaze za byt
neukradol, že peniaze zobrali V., tam si ich treba pýtať. Bola v zlom psychickom stave, celá sa triasla,
povedala,žeonatamnejde,žečokeďjejopäťniečozrobia.Odviezoljuanechaljupredbránoustým,že

prišiel starý pán V. a jemu povedal, nech pomôže, vie že ju potom zobral z O. ku kamarátke. Odporkyňa
je zvláštny typ, kamarátky nemala, a keď sa niečo stalo vždy prišla za sestrou, vyplákavala, že manžel
jej surovo vynadal. Bol svedkom, keď odporkyňa došla k nim na záhradu s rozbitým lakťom a keď ostala
sama s manželkou povedala jej, že Peter ju hodil do stola. Myslí si, že keď bol schopný G. V. ublížiť
svojej žene, tak je to schopný to urobiť aj navrhovateľke. Navrhovateľka je jeho svokra a mama jeho

manželky, váži si ju, nemali nikdy nijaké problémy, keď niečo bolo tak si to vyriešili. Svokra sa rozhodla
ísť po incidente ku kamarátke. Vie, že jeho manželka s navrhovateľkou chodila dosť často po lieky,
aké lieky to boli nevie, ale boli to množstvá a na lekársky predpis, lebo manželka chodila za doktorom.
Pochybuje, aby takéto lieky mohla kombinovať s alkoholom. Keď mali nejaké stretnutie navrhovateľka
vypila pol pohára vína a povedala, že viacej nemôže lebo berie lieky. Nie je pravda, že je zaťažená na

alkohol. Manželke hovoril, že odporkyňa je mamonárka a raz príde k tomu, že pôjde po peniazoch. S
navrhovateľkou sa nehneval, niekedy si názory vymenili. Jednalo sa o bežné veci, neboli to nič také, aby
ju zbil alebo vynadal. Priamym svedkom nevhodného správania navrhovateľky k odporkyni a naopak
nebol.

Svedkyňa C. Š. uviedla, že je zamestnankyňa Spišskej katolíckej charity, obec Rudňany dala žiadosť o
pomoc pre rodinu V., keď sa im narodili trojčatá. Nastúpila k nim 15.4.2011. Navrhovateľka bola v tom
čase v nemocnici, prišla asi po týždni. Keď prišla do rodiny, bol tam chaos, kým prišli na systém ako robiť
sdetičkami.Keďnavrhovateľkaprišlaznemocnicebolarada,žebudúdve,vzťahybolipekné,odporkyňa
kojila a bola rada, že aj oni dve si rozumejú. Tam sa každý pekne choval aj p. V.. Pri deťoch bola od 7,30

do 16,00 hod. a niekedy aj dlhšie. V tom čase boli deti maličké, boli ich asi 3-4 razy kočíkovať, vonku
chodili obidve s nimi, ona brala dve deti a navrhovateľka jedno. Chodili po cestičke k lesu a naspäť.
V jedno ráno, keď k ním došla, odporkyňa robila raňajky, chystala raňajky pre navrhovateľku a potom
si zvykli dať čaj alebo kávu. Bola svedkom keď p. O. varila, pomáhali si. Odporkyňa nechcela soliť a
nemala rada zápražky. Pekne poprosila aj ju, že keď bude niečo variť, aby menej solili. Nebola svedkom

konfliktov medzi nimi.
Na druhý deň po incidente navrhovateľka prišla asi okolo o 10,00 hod., ona mala jedno dievča na rukách,
ukázala sa jej v okne a pýtala sa kde je I.. Povedala jej, že si šla ľahnúť, že je tu Peter, on jej do okna
nič nepovedal. Išiel ku dverám a ona išla tiež, kde povedal navrhovateľke, že I. si išla ľahnúť a že nech
ide k dedovi na kávu. Nič jej viac nepovedal.

Keď prišla k nim ráno povedala im, že babka dlho spí a oni jej povedali, že odišla, nič viac až keď si
prišla navrhovateľka po veci, tak vtedy jej povedali, že G. ju niekde sotil a spadla. Keď navrhovateľka
išla k V. staršiemu, tak G. D.a vrátil, zobral si nejaké veci zo stola a odišiel. Potom keď sa odporkyňazobudila, navrhovateľka si prišla po veci. Nepočula čo rozprávali, lebo boli hore a ona bola s deťmi dole.
Vie, že odporkyňa veľmi prosila mamu, mami daj sa do kopy, vylieč sa bude nám tu dobre.
Prvý týždeň keď k ním prišla pozorovala navrhovateľku, zdala sa jej ospalá, zasnený pohľad, myslela si,

že je to z nemocnice. Nevedela, že dôvodom sú tabletky, myslela si, že je to nejaký liek na spanie. Až
keď zaspávala nad tanierom a skoro vyvrátila vaničku s bábätkom, vtedy si uvedomila, že sú tam nejaké
silnejšie lieky. Prosila ju aj s odporkyňou, aby sa išla dospať, ale nechcela ísť, zdráhala sa. Potom jej
p. V. povedal, mama prosím vás choďte si ľahnúť, toho prosenia tam bolo veľa, ale na koniec si išla
ľahnúť. To bolo v ten týždeň pred incidentom. Ešte hore jej dohovárala, K. daj sa dokopy, bude nám tu

fajn, neber tie lieky. V piatok, keď odchádzala bolo všetko v poriadku.
Jej úlohou bolo starať sa o trojičky. Išlo o profesionálnu starostlivosť. Táto starostlivosť zahŕňa aj
zodpovednosť za deti. V dome odporkyne sa zdržiavala aj cez víkendy ale iba v sobotu. V čase incidentu
v nedeľu v dome nebola. Vo večerných hodinách v dome nebola, najdlhšie bola do 18,00 hod. Keď
bola navrhovateľka pod vplyvom liekov nevedela, či je pod ich vplyvom alebo opitá. Vplyv liekov sa
prejavovala tak, že stále bola zapozeraná, zasnená. Na prechádzkach sa správala normálne ale boli na

nich iba 3-4x. Medzi navrhovateľkou, odporkyňou a jej manželom boli veľmi pekné vzťahy. Tam nikdy
nepadlo mama uvar, ale bolo mama prosím ťa uvar, to je tam aj do dnes. Je tam už 2 roky, myslí si,
že za tie dva roky by sa niekto povahovo prejavil. Vzťah medzi manželmi je pekný. Nebola svedkom
žiadnych vulgárnosti medzi nimi troma navzájom. Navrhovateľka v žiadnom prípade nebola nad mieru
zaťažovaná starostlivosťou o trojičky, na to tam bola ona. Niekedy ju prosila, aby jej pomohla a pridržala

fľaštičku ale prebaľovať, prezliekať, prekladať a kúpať to robila ona.

Svedok svokor odporkyne uviedol, že majú spoločný trojdom. Od začiatku, keď prišla navrhovateľka do
domu bolo všetko v poriadku, až keď prišli malé deti niečo sa s ňou stalo, zmenila sa. Chodila ku nemu na
pivo každý deň. Sem tam prišla aj na kávu. Mali priateľský vzťah, s ním vypila najviac dve pivá, to nebolo

každý deň. Nebol svedkom nezhôd. V ten deň keď sa stal incident bol vonku, robil pre psíka búdku a
prístrešok. Potom prišla ku nemu, či nevidel, že G. ju vyhodil. Povedal jej, že nič nevidel. Vravela,
že spadla na lakeť ale nemala tam nič. Na kolená jej nepozeral, neplakala. Trvala stále na svojom, že
ona tam už nebude, že ona odchádza. Presviedčal ju, že zavolá žene, že keď tam nechce byť, tak majú
druhú spálňu že sa tam vyspí. Potom po ňu prišla dcéra T., tá začala vykrikovať ani nevedel na koho a

potom navrhovateľka išla do domu veľmi rýchlo sa zbalila, zobrala jednu tašku aj kabelku a odišla, ešte
ju vyprevadil. Na druhý deň ju doviezol T. muž, išla si zbaliť veci, brala dve tašky a povedala, že T. jej
vybavila u dajakej kamarátky starostlivosť o syna a potom ju odviezol až na Tarču. S odporkyňou a aj
s navrhovateľkou vychádzal normálne.

Svedkyňa svokra odporkyne uviedla, že vedela, že navrhovateľka príde bývať do domu jej syna. V roku
2010 na jeseň bola mimo SR. Prvý krát v kontakte s navrhovateľkou bola začiatkom januára 2011. Vtedy
sa prvý krát stretli a bola rada, že je tam. Ponúkli jej, že kedykoľvek ich môže navštíviť, porozprávať sa
a stráviť čas medzi rovesníčkami. Vedela o veľmi dobrých vzťahoch medzi matkou a dcérou a medzi jej
synom a svokrou. V čase jedného mesiaca navštevovali nevestu, ktorá očakávala trojičky. Dva týždne po

jej odchode, odchádzala nevesta do nemocnice, asi v polovici februára. Krátko po udalosti jej zavolala
nevesta a s plačom povedala, že mama odišla.
Navrhovateľku a jej dcéru poznala, pretože odporkyňa od svojej mladosti bývala u nich, ešte za slobodna
a chodila k nim aj jej mama. Mali dobrý vzťah. Chodila aj druhá dcéra s manželom aj malý vnúčik. Čo sa
týka rodiny navrhovateľky vedela, že jej manželstvo stroskotalo a mala dojem, že týmto pomerne trpela.

Aj zdravotný stav ako sama povedala, nebol na 100%.
Počas jedného mesiaca čo bola doma, ak ponúkla navrhovateľke čaj, chcela pivo. Vie že brala lieky,
lebo bolo potrebné zatelefonovať lekárke, že je potrebné predpísať lieky. Vie, že syn s nevestou finančne
podporovali navrhovateľku a už aj v dávnejších dobách. V počiatkoch keď mladí bývali u nich sa veľa
veci točilo okolo navrhovateľky, vraveli že idú k mame, mama chce, mama volá, mama potrebuje. Pre

ňu to bolo prirodzené, veľmi normálne. Raz ju poprosila nevesta, aby vzala svojich 5 000,- Sk a odniesla
ich jej mame, že keď sa vrátia, že ich dostane späť. Nikdy nezažila, žeby nevesta bola vulgárna k svojej
mame. Po 20 rokoch spolužitia s nevestou majú vzťah veľmi dobrý a aj bol veľmi dobrý.

Svedkyňa sestra navrhovateľky uviedla, že nebola svedkom nijakého incidentu medzi matkou a dcérou,

ale keď sa stretla so sestrou alebo bola pri nej, mali s odporkyňou nadštandardné vzťahy. Odporkyňa
bola hlavou rodiny, všetko to ťahala, zariadila čo bolo potrebné. Sama sestra jej povedala, že keby
nebolo dcéry ona by to neutiahla. Vždy vravela, že druhá dcéra jej nedá ani korunu. Nevedela o tom, že
išla k dcére do O., zavolala jej to až keď tam bývala. Povedala jej, že mala si radšej kúpiť jednoizbovýbyt, lebo im na spolužitie nedávala viac ako tri mesiace. Sestra je ťažká povaha, je ťažko s ňou vyjsť.
Vždy musí mať pravdu, vždy musí byť tak ako ona povie. Asi druhý mesiac čo tam bývala u dcéry jej
povedala, že jej tam je dobre, že má celé poschodie pre seba. Sťažovať sa začala až keď sa narodili

trojčatá. Potom prišla ku nej s dcérou T. či nemôže u nich prespávať, boli s bratom dosť zhrození. Ruku
mala v sadre a bolo vidieť, že je v zlom stave. Prosili T., lebo vravela, že prespávala v chatke na záhrade,
aby matku zobrala k sebe kým si niečo vybaví. T. jej povedala, že nemôže ju k sebe zobrať domov,
pretože jej manžel dal navrhovateľke facku a zakázal jej do bytu vstupovať.
Sestra jej hovorila, že jej odporkyňa mesačne na účet posielala 6 000 - 7 000,- Sk. Keď u nej bola, videla,

že jej kúpila mikrovnku, chladničku a herbalife. Sama jej povedala, že keď nie dcéra, tak si to dovoliť
nemôže. Navrhovateľka málo hovorila o vnúčatách a o manželovi odporkyne sa dobre vyjadrovala.
S odporkyňou má normálny vzťah. Odporkyňa bola vždy veľmi samostatná. Zrejme ju donútilo k tomu
to, že ju mama vyhnala z domu a bývala jeden čas u svojej sesternici. Bola veľmi šikovná, vedela všetko
zariadiť a na navrhovateľku nedala dopustiť.
V čase keď navrhovateľka bývala v nájme v tej istej bytovke ako dcéra T., sa jej navrhovateľka sťažovala,

že dcéra T. jej nedá najesť, že kašle na ňu, že ju nepríde pozrieť. Preto jej raz dala stovku, raz stravné
lístky, raz jej poslala jedlo.

Svedok brat navrhovateľky, uviedol, že navrhovateľka a odporkyňa mali dobré vzťahy. Ohľadom dcéry
nikdy nepočul, žeby na mamu nadávala a čo sa týka navrhovateľky, skôr nadávala na druhú dcéru a jej

manžela a s odporkyňou mali vždy dobré vzťahy. Zmenilo sa to len v poslednej dobe, o tom sa dozvedel
vtedy, keď prišla k nemu do bytu a chcela, aby ju prenocoval. Povedala, že bývala u svojej dcéry I., že
mali nejaké konflikt a že ju vyhodila z domu. Nepopísala mu konflikt a vtedy sa dozvedel, že vraj má
neter beštiu. Spýtal sa jej, na čom fičí, pretože mu pripadala ako opitá a tvrdila, že to je všetko psychika,
že berie tabletky, ledva chodila a motala sa. Na otázku, prečo nejde bývať ku T. mu povedala, že zakázal

to manžel Katky, že ju vyhodil z bytu a dal jej facku. So sestrou mali vzťah dobrý do doby kým neumrela
ich mama. Je konfliktný typ a celý život s niekým bojovala. Boli to slovné hračky, ohovárania.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo
porušuje dobré mravy, a to správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné
správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi
právo domáhať sa vrátenia daru.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného

alebo len jeho nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity
alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, t.j.
povinnosť, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria
k členom rodiny darcu.

Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú
intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nestačí
iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
Dobré mravy nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,

pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou boli roky
veľmi dobré. Odporkyňa dlhé roky svoju matku - navrhovateľku finančne podporovala a to nemalými

čiastkami, čo navrhovateľka potvrdila a následne sa rozhodla darovať jej byt. Dňa 5.12.2006 podpísali
darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena formou notárskej zápisnice. Navrhovateľka zostala
bývaťvbyteaodporkyňajunaďalejfinančnepodporovalaatoaždoroku2010.Vroku2010zdôvodu,že
odporkyňa očakávala trojičky a vedela, že navrhovateľku už nebude môcť naďalej finančne podporovať,
dohodli sa na zrušení vecného bremena z dôvodu predaja bytu a s tým, že navrhovateľka sa presťahuje

k nim.
Sama navrhovateľka uviedla, že odporkyni sa mali narodiť trojčatá a s tým k nim išla, že im bude
pomáhať, ale na druhej strane tvrdila, že ju lákali všelijakými sľubmi, že jej peniaze nezoberú, že ich dajúna jej účet a konečne bude chodiť na dovolenky a liečenia. Je zrejmé, že tieto jej predstavy sa nesplnili,
pretože do rodiny pribudli tri malé deti, čiže znížili sa príjmy a pribudli značné starosti.
Navrhovateľka sa 1.11.2010 nasťahovala k odporkyni, prvé tri mesiace bolo všetko v poriadku, čo je

zrejmé z jej výpovedi aj výpovedi svedkov, neskôr uviedla, že k nezhodám dochádzalo od začiatku.
Odporkyňa dňa 15.2.2011 nastúpila do nemocnice a vrátila sa 1.4.2011 aj s trojičkami. Navrhovateľka po
odchode odporkyne do nemocnice vo februári 2011 si zlomila ruku. Dňa 15.4.2011 k odporkyni nastúpila
profesionálna opatrovateľka, ktorá sa starala o deti a o týždeň na to prišla s nemocnice navrhovateľka.
Po troch týždňoch od návratu navrhovateľky z nemocnice, čo je dosť krátky čas, dňa 15.5.2011 už

malo dôjsť k opisovanej udalosti a z navrhovateľka domu odišla. Navrhovateľka vo svojich výpovediach
poukazovala na zlé správanie odporkyne v minulosti, ktoré však nebolo preukázané a svedkovia to ani
nepotvrdili. To že jej odporkyňa poskytovala dlhé roky finančnú pomoc, toto považovala za samozrejmé,
keďže to robila odporkyňa dobrovoľne a ona ju o to nežiadala.
Z výpovedi svedkov mal súd preukázané, že všetko bolo v poriadku, jej sestra uviedla, že pri
telefonických rozhovoroch jej tvrdila, že sa má dobre, sťažovať sa začala až po narodení trojčiat. Súd

mal z výsluchov svedkov preukázané, že odporkyňa, ak od niekoho niečo chcela, vždy ho o to slušne
poprosila. Vzhľadom k tomu, že predtým vyhoreli a do rodiny pribudli tri malé deti venovala zvýšenú
pozornosť ich ochrane.
Navrhovateľka v predžalobnej výzve ako dôvod vrátenia daru uviedla dôvod, že bola napadnutá
manželom odporkyne a vyhodená z domu obzvlášť hrubým spôsobom a utrpela aj fyzické zranenia,

neposkytli jej žiadne náhradné ubytovanie ani starostlivosť. Ďalšie skutočnosti na ktoré poukazovala na
pojednávaniach vo výzve na vrátenie daru neuvádzala. Predmetom dokazovania boli teda iba uvedené
skutočnosti.
Navrhovateľka, incident ktorý sa stal 15.5.2011 z dôvodu, že jej odporkyňa chcela vytriediť lieky a ktorý
má byť dôvodom na vrátenie daru opisovala rôzne. Pred políciou tvrdila, že ju manžel odporkyne schytil

okolo ramien, vyzdvihol a celou silou hodil na zem, následne po dopade na zem ju opätovne schytil,
zdvihol hore a celou silou odhodil smerom na dvor. Na ústnom pojednávaní priestupku na Obvodnom
úrade uviedla, že potom čo ju hodil o zem sa sama postavila, schytil ju opäť okolo ramien, vyzdvihol
do výšky a celou silou odhodil smerom na dvor.
Na pojednávaní tvrdila, že ju chytil za golier a šmaril ju o zem. Potom ju zdvihol, celou silou ju hodil tak,

že letela cez celú chodbu a letela dva metre od dverí na dvor. Tam omráčená ostala ležať, po chvíli
sa zdvihla a šla dovnútra, dcéra v tom čase bola dnu v obývacej miestnosti a nezabránila mu v tom,
aby ju hodil o zem.
Na druhom pojednávaní uviedla, že zať ju chytil za sveter a hodil o koberec. Na to ju zdvihol, za krk ju
odviedol ku vchodu, chytil ju za plece, buchol ju tak, že preletela cez celú chodbičku 2m a pred vchodom

spadla na kamienky, vyletela von neobutá.
Na treťom pojednávaní uviedla, že zať ju chytil vzadu za sveter a hodil ju o zem. Na to ju dvihol, kopol
ju do kostrče a ona letela von, letela 2m.
Svedok, zať navrhovateľky incident popísal tak, že zobral navrhovateľku za ruku, vyviedol ju do
predsiene, kde sa snažila obuť, potkla sa o prah a spadla na kolená. Na prejednávaní priestupku na

obvodnom úrade v Spišskej Novej Vsi poprel tvrdenia navrhovateľky a uviedol, že navrhovateľku chytil
za ruku, následne ju pustil, chcela sa obuť, chytiť vchodových dverí, potkla sa o prach a vypadla na dvor.
Toto rozdielne opisovanie incidentu navrhovateľkou spochybňuje, že skutok sa stal tak ako ho opisuje
navrhovateľka resp. ako si ho pamätá a to už bez ohľadu ako popísal skutok svedok. Čiže aj keby súd
nebral do úvahy výpoveď svedka, výpoveď navrhovateľky je týmito rozdielnymi podaniami spochybnená.

Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka brala silné lieky proti bolestiam
od neurológa a aj lieky od psychiatra, po ktorých bola malátna, pôsobila akoby opitá, zaspávala, čo
bolo potvrdené svedkyňou - opatrovateľkou detí a teda skutočnosti, ktorými odôvodňovala svoj návrh
vyplývajú z prevažnej miery z jej pocitov a subjektívneho vnímania reality a môžu byť teda ovplyvňované
liekmi a aj určitými zdravotnými dôvodmi.

Súd výsluchom účastníkov konania a svedkov mal preukázané, že účastníkmi popísaného incidentu boli
navrhovateľka, odporkyňa a svedok - manžel odporkyne. Aj keď navrhovateľka uviedla pri prejednávaní
priestupku, že prítomný pri incidente bol František Fabíny, táto skutočnosť preukázaná nebola a svedok
to poprel. Ostatní svedkovia prítomní neboli, neboli priamymi svedkami udalosti a o udalosti sa dozvedeli

len sprostredkovane od navrhovateľky, ktorá však incident popisuje rozdielne. Je veľký rozdiel v tom, či
svedok vyhodil navrhovateľku z bytu po tom čo ju mal zdvihnúť zo zeme alebo ju vykopol von kopnutím
do kostrče alebo ju sotil a stratila rovnováhu. Rozdielnosti v popise incidentu svedčia o tom, že skutok
sa nestal tak, ako ho opisuje navrhovateľka, resp. v takej intenzite, ako to popisuje navrhovateľka.Navrhovateľka poukazovala aj na to, že odporkyňa nezabránila v incidente, nezabránila manželovi vo
fyzických útokoch na ňu a spolu s manželom ju vyhodila z domu. Ustanovenie § 630 OZ nemožno

rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb
ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať,
aby znášal sankciu za správanie aj iných osôb voči darcovi, za ktoré nezodpovedá. Keďže v konaní sa
nepreukázalo, že skutok sa stal, resp. sa stal tak ako ho opísala navrhovateľka, je zrejmé, že odporkyňa
nemala čomu zabrániť.

Súd výpovede svedkov, a to druhej dcéry a jej manžela považuje za tendenčné, nakoľko neboli prítomní
pri udalosti a z ich výpovedi je zrejmé, že boli nazlostení z dôvodu, že byt bol predaný bez toho aby o tom
vedeli a z bytu podiel nedostali. O udalostiach vedia len sprostredkovane a to z telefonických rozhovorov
s navrhovateľkou a to tak ako im ich podala. Udalosti, ktoré sa mali stali pred popisovanou udalosťou nie
sú podstatné v tomto konaní, preto sa súd podrobne nezaoberal týmito vyjadreniami. Ostatní svedkovia

sa k udalosti nevyjadrili, popisovali len udalosti, pred týmto obdobím a ktoré nepotvrdili zlé vzťahy medzi
navrhovateľkou a odporkyňou, práve naopak ich výpoveďami bolo preukázané, že odporkyňa mala k
navrhovateľke veľmi dobrý vzťah, pomáhala jej a poskytovala jej značnú finančnú pomoc. Toto potvrdila
aj druhá dcéra navrhovateľky a tiež uviedla že jej to, že takto nepomáhala bolo vytýkané.
Jediným nestranným svedkom bola opatrovateľka detí, ktorá však pri incidente dňa 15.5.2011 nebola

prítomná, bola prítomná na druhý deň, nepotvrdila však tú skutočnosť, že navrhovateľka bola vyhodená
z bytu. Okrem toho potvrdila, že odporkyňa a jej manžel sa k navrhovateľke vždy správali slušne. Ani z
lekárskej správy nevyplýva, žeby lekár konštatoval že zranenia mohli byť spôsobené úmyselne druhou
osobou.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom odvolaní poukazuje na to, že je nelogické
aby odišla z domu dobrovoľne, keď nemala zabezpečené bývanie a je nelogické, keď mali dobré vzťahy,
aby volali políciu, ale bola to ich špekulácia, aby opísali príbeh v ich vymyslenom podaní.
Súd však považuje za nelogické to, aby odporkyňa po tom čo prišla domov z pôrodnice s troma malými
deťmi, ktorá po pôrode potrebovala pomoc, by vyhodila navrhovateľku z bytu po troch týždňoch, keď

bola odkázaná na jej pomoc.

Navrhovateľka nepreukázala, že ku skutku došlo tak ako ho opisovala. Sama zmenila výpoveď a
následne tvrdila, že ju zať vykopol, ale ani táto skutočnosť nebola preukázaná. Upozornenia odporkyne -
prosby, možno považovať za konanie bežné medzi blízkymi členmi rodiny. Ak odporkyňa chcela vytriediť

lieky a dávkovať ich, súd má za to, že pri danej situácii a množstve liekov, ktoré navrhovateľka brala
to bola povinnosť odporkyne, aby zamedzila poškodeniu zdravia navrhovateľky. Tieto skutočnosti však
nie sú dôvodom na vrátenie daru.
Navrhovateľka v konaní teda nepreukázala, že by ju odporkyňa s manželom vyhodila z domu, žeby jej
výslovne niekto z nich povedal, že tam nesmie bývať, nechcela sa prispôsobiť danej situácii a sama

sa rozhodla že sa tam nevráti ako uviedla pred svedkom, svokrom odporkyne. V žiadnom prípade
konanie odporkyne nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka a aj odporkyňa boli v uvedenom období v nemocnici, nemohlo ísť ani o sústavné konanie.
Práve naopak ide o konanie bežné medzi blízkymi členmi rodiny.

Vzhľadom na uvedené nemožno správanie sa odporkyne považovať za porušenie dobrých mravov
značnej intenzity, ani za ich sústavné porušovanie alebo o neposkytnutie potrebnej pomoci darkyni,
preto súd z uvedených dôvodov návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 150 O.s.p.. Odporkyňa bola v konaní úspešná a

požadovala náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. S poukazom na ustanovenie § 142 ods.
1 O.s.p. teda ma nárok na náhradu trov konania. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/20/2012-38
zo dňa 3.4.2012 bola navrhovateľka od súdnych poplatkov oslobodená. Preto v danom prípade sú
u navrhovateľky dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ju súd výnimočne k náhrade trov
konania v celom rozsahu nezaviazal. V závere teda rozhodol, že účastníci konania nemajú právo na

náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.