Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201186
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dášy Filovej a členov senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: pplk. A.. Z. O., bytom U.
XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-48/2013 zo dňa 18.04.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č.: SLV-PS-PK-48/2013 zo dňa 18.04.2013
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 167,44 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2013 sa žalobca domáhal, aby súd
preskúmal rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-48/2013 zo dňa 18.04.2013, ktorým zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to personálny rozkaz č. 46 zo
dňa 27.02.2013, ktorým podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolal žalobcu z doterajšej funkcie
riaditeľa ORPZ v Prievidzi a ustanovuje ho do funkcie referent špecialista Oddelenia extrémizmu a

diváckeho násilia, odboru kriminálnej polície KRPZ v Trenčíne.
Žalobca uvádza, že v rozhodnutí žalovaného absentujú vecné a logické súvislosti. Žalovaný sa v konaní
o rozklade nezaoberal s rozhodnutím vydanom v prvom stupni z hľadiska zákonnosti a postupom
predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia v prvom stupni.
V podaní o rozklade poukazoval žalobca na skutočnosť, že personálny rozkaz ministra vnútra SR
č. 46 zo dňa 27.02.2013 bol vydaný na základe ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.,
pričom namietal, že pre uplatnenie uvedeného ustanovenia zákona neboli splnené zákonné podklady.

V nadväznosti na uvedené žalobca tvrdil, že žiadny dôležitý záujem služby na uplatnenie citovaného
zákonného ustanovenia neexistuje a nikdy neexistoval. Zo sporného prvostupňového rozhodnutia nie
je možné posúdiť existenciu resp. neexistenciu dôležitého záujmu služby, pretože oprávnený orgán,
ktorý rozhodnutie vydal nevniesol do sporného rozhodnutia žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že taký
záujem služby existuje, resp. existoval v čase vydania rozhodnutia.
Pred vydaním predmetného prvostupňového rozhodnutia žalobca nikdy nebol zo strany nadriadených
upozorňovaní na žiadne pracovné chyby a nedostatky. Nebol so žalobcom vykonaný žiadny pohovor

a ani iným spôsobom mu nebolo naznačené, že by vykonával svoju funkciu nezodpovedajúcim, t.j.
nezákonným spôsobom.
Žalobca tvrdí, že uplatnenie uvedeného zákonného ustanovenia § 35 ods. 2 zákona má dispozitívny
charakter. Rozhodnutie ministra o tom, či uplatní uvedené zákonné ustanovenie nemôže byť svojvoľnéale musí sa opierať o existenciu takého skutkového stavu veci, kedy je zrejmé, že prostredníctvom
uplatnenia uvedeného zákonného ustanovenia bude vzhľadom na okolnosti najvhodnejšie dosiahnuté
účelu, ktorý sa jeho uplatnením sleduje.

Žalobca tvrdí, že boli porušené ustanovenia § 231, 232, 233, 235, 237, 238 zákona č. 73/1998
Z.z. a oprávnený orgán koná v ich rozpore. Žalobca namietal, že nemá vedomosť o tom, kedy
začalo konanie vo veci vydania predmetného prvostupňového rozhodnutia, ani o tom, z koho podnetu
bolo konanie začaté. Nebol oboznámený so žiadnymi skutočnosťami, ktoré by zakladali dôvod na
vydanie predmetného prvostupňového rozhodnutia a nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh

resp. výsledok konania. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi zo strany oprávneného orgánu bolo v
prvostupňovom konaní upreté právo v zmysle § 238 ods. 3 uvedeného zákona ako účastníkovi konania
navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Žalobca má zato, že oprávnený orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Neuviedol v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia žiadne úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov.

Žalobca v rámci podaného rozkladu poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo/52/2011 zo dňa
13.06.2012 a tvrdil, že rozpor medzi ustanoveniami zákona citovanými vyššie je len zdanlivý. Tvrdí,
že bolo povinnosťou oprávneného orgánu inkorporovať do svojho prvostupňového rozhodnutia dôvody,
ktoré odôvodňovali vydanie rozhodnutia. Uvedený judikát Najvyššieho súdu SR bol podľa žalobcu z
hľadiska výkladu ustanovenia § 35 ods. 2 cit. zákona jasným legitímnym dôkazom toho, ako sa má

postupovať pri aplikácii ustanovenia § 35 ods. 2 cit. zákona.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.12.2013 uviedol, že z

ustanovenia § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov s poukazom na jeho
gramatickú skladbu jednoznačne vyplýva, že minister môže ak to vyžaduje dôležitý záujem služby aj
nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné
preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu aj bez
uvedenia dôvodu, pričom výraz bez uvedenia dôvodu platí súčasne pre policajta zaradeného v útvare

inšpekčnej služby aj pre nadriadeného.
Minister vnútra SR po splnení zákonov stanovených podmienok preložil žalobcu v súlade s ust. § 35 ods.
2 z funkcie riaditeľa ORPZ v Prievidzi na inú funkciu v rámci KRPZ v Trenčíne služobného úradu MVSR.
Ust. § 35 ods. 2 zákona definuje špeciálne kompetencie ministra vnútra, ktorý môže (teda nemusí) práve
z dôležitého záujmu služby, čo je na posúdení a rozhodnutí ministra, inak by toto ustanovenie v tejto

časti stratilo opodstatnenie, aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej
služby, ak to nie je možné preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného
služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu.
Žalovaný poukazuje na to, že zákonodarca ministrovi vnútra SR taxatívne nevymedzil dôležitý záujem
služby, neupravuje to ani žiaden iný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmu služby sú ponechané na

jeho absolútnu úvahu. V predmetnej veci ide o prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ponecháva
príslušnému nadriadenému v danom prípade iba ministrovi vnútra SR možnosť voľnej úvahy, či využije
alebo nevyužije predmetné oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody
využitia tohto oprávnenia, pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí, v čom
spočíva dôležitý záujem služby. Využitie predmetnej zákonnej možnosti je predmetom absolútnej voľnej

úvahy, tohto nadriadeného, ktorej účelnosť a vhodnosť súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. nepreskúmava.
Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených
zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov
v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov a to aj
nadriadených, ktorý podľa § 35 ods. 2 zákona prevedenie alebo preloženie pre plnenie úloh v inej funkcii.

Čo sa týka poukázania žalobcu na judikát Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo 52/2011 zo dňa 13.06.2012 s
poznámkou, že žalobca sa neriadil týmto judikátom, žalovaný uvádza, že Kolégium Najvyššieho súdu
SR najmä na návrh predsedu kolégia, predsedu Najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská
k zjednocovaniu výkladu zákonom a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k
výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov toho istého kolégia. Najvyšší súd

SR v záujem jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov vydáva v občiansko-právnych, trestno-právnych, obchodno-právnych a správnych
veciach Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, v ktorej zverejňuje stanovisko
Najvyššieho súdu SR k zjednocovaniu výkladu zákonov a jej všeobecne záväzných právnych predpisov.Z uvedeného vyplýva, že predovšetkým všeobecným súdom v predmetnej veci či už Krajskému súdu
v Bratislave, prípadne Najvyššiemu súdu SR prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov v záujme
jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov. Práve

správny názorom týchto súdov sa žalovaný stotožnil v plnom rozsahu a tieto vo svojej činnosti dôsledne
aplikuje pri vedení konania a rozhodovaní podľa ustanovení zákona.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie v rozklade
ako aj personálny rozkaz za dôvodné a vydané plne v intenciách platnej právnej úpravy a preto žiada,
aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovanéhojepotrebnézrušiť,nakoľko jenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov

v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca bol služobne zaradený v stálej
štátnej službe vo funkcii riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, služobného úradu Krajského
riaditeľstva PZ v Trenčíne. Personálnym rozkazom č. 46 zo dňa 27.02.2013 bol preložený v zmysle §

35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov z uvedenej funkcii a bol ustanovený do
funkcie referent špecialista oddelenia extrémizmu a diváckeho násilia, Odboru kriminálnej polície KRPZ
v Trenčíne dňom 16.03.2013. V odôvodnení personálneho rozkazu je uvedené, že preloženie na inú
funkciu sa vykonáva v dôležitom záujem služby a dôvod je podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.
sa v tomto prípade neuvádza. Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, o ktorom

rozhodol žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-48/2013 zo dňa 18.04.2013, ktorým zamietol rozklad
žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 64. S odôvodnením, že ide o prejav diskrečnej právomoci štátu,
kedy sa ponecháva príslušnému nadriadenému v danom prípade iba ministrovi vnútra SR možnosť
voľnej úvahy, či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť
konkrétne dôvody využitia tohto oprávnenia. Pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom

rozhodnutí, v čom spočíva dôležitý záujem služby.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.

najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov minister môže policajta
zaradeného v útvare inšpekčnej služby 10b a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného,
previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú

funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu
po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom.

V zmysle § 233 ods. 1 cit. zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol
presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný zaobstarať si na rozhodnutie potrebné

podklady.

Podľa § 233 ods. 2 cit. zákona oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti
bez ohľadu nato, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.

V zmysle § 237 ods. 2 cit. zákona, účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou
protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov.

Súd poukazuje nato, že preloženie policajta v postavení nadriadeného na nižšiu pozíciu v policajnej
hierarchii je nepochybne vážnym zásahom do jeho štátnej služby najmä ak ide o skúseného riadiaceho
pracovníka v dôležitej funkcii s viacročnou praxou v policajnom zbore. Vykonanie takéhoto zásahupostupom podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe proti vôli dotknutého policajta v postavení
nadriadeného umožňuje zákon za predpokladu, že je to v dôležitom záujem služby, pričom jeho príslušný
nadriadený o tom môže rozhodnúť aj bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré ho k tomu viedli.

Služobný orgán teda v zmysle uvedeného ustanovenia môže ale nemusí v rozhodnutí o preložení
uviesť dôvody viažuce sa k dotknutému policajtovi a pokiaľ sa rozhodne akokoľvek je treba jeho postup
akceptovať. Pokiaľ však zákon vyžaduje, aby bol v prípade preloženia nadriadeného naplnený dôležitý
záujem služby na takomto rozhodnutí má krajský súd zato, že tento záujem je potrebné definovať,
pomenovať v dôvodoch rozhodnutia, aby nielen dotknutý policajt, ale celý policajný zbor, napokon aj

verejnosť, ktorej tento zbor slúži vedeli, aký služobný záujem viedol nadriadeného k preloženiu, ktoré u
žalobcu prakticky znamenalo je náhlu a neočakávanú služobnú degradáciu.
Podľanázorusúdunestačílenkonštatovanie,žejedanýdôležitýzáujemslužbyaletentoprávneneurčitý
pojem je potrebné niečím konkrétnym naplniť. Pri napĺňaní tohto pojmu disponuje minister voľnou
úvahou, ktorú môže súd preskúmavať len do tej miery, či nevybočuje z medzí hľadísk zákona. Pojem
dôležitý záujem služby na preložení policajta vníma krajský súd širšie ako konkrétne dôvody preloženia

vymedzené v § 35 ods. 1 zákona o štátnej služby, ktoré sa viažu k osobe policajta, k jeho spôsobilostiam
a k funkcii, ktorú zastáva. Dôležitý záujem služby na preloženie policajta v postavení nadriadeného
môže spočívať aj v iných okolnostiach, týkajúcich sa povedzme aktuálnych potrieb Policajného zboru.
Nepomenovanie dôležitého záujmu služby na preloženie žalobcu a každého policajta v podobnom
postavení nutne vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu, čo

neprospieva k dôvere občanov v Policajný zbor.
Podľa odporúčania č. Rec (2004) 20 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o súdnom
preskúmavaní administratívnych aktov, bod B (1) (b) súd má byť schopný preskúmať akékoľvek
porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných pochybení a zneužitia moci. Podľa bodu
B (4) (e) tohto odporúčania súd musí byť v takej pozícii, aby mohol preskúmať všetky faktické aj právne

otázky týkajúce sa predmetu konania prezentované účastníkmi.
Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ale musí mať možnosť preskúmať, či sa
vyskytli dôležité záujmy služby, keďže práve ich existenciou podmieňuje zákonodarca možnosť postupu
voči nadriadenému podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej služby, t.j. preloženie bez uvedenia dôvodu.
Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že pokiaľ § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe

umožňoval ministrovi vnútra preložiť žalobcu aj bez uvedenia dôvodu, avšak vyžadoval existenciu
dôležitého záujmu služby na tomto preložení, potom ústavný konformný výklad predmetného
ustanovenia zákona musí byť taký, z ktorého plynie pre ministra povinnosť definovať dôležitý záujem
služby, ktorý ho viedol k preskúmavanému rozhodnutiu.
Súd má zato, že ak je dôležitý záujem služby len deklarovaný bez naplnenia tohto pojmu konkrétnym

obsahom, ktoré by bol výsledkom správneho uváženia ministra, stáva sa súdny prieskum rozhodnutia
o preloženie len formálnym a prakticky zbytočný.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. nakoľko je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,44 eur pozostávajúce z:
- prevzatie a príprava zastúpenia (28.05.2013) ... tarifa 61,84 eur + paušál 7,81 + DPH 20% 13,93 eur....

spolu 83,58 eur;
- účasť na pojednávaní (06.05.2014) ... tarifa 61,84 eur + paušál 8,04 eur + DPH 20% 13,98 eur ....
spolu 83,86 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.