Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. marec 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Csr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815892387
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815892387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: K. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom J., ul. Š. č. XXX/XX, proti odporcovi: Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO 35 792 752, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Žilina, ul.
Framborská 3605, pod sp. zn. RK-PC-154/14-EK zo dňa 03.11.2015 a to v celosti.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným 29.12.2015 navrhla zrušiť tuzemský rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria arbiter, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK - PC - 154/15/EK na tom základe,

že nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a nebolo jej umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní
nebol správne zistený skutkový stav, boli nesprávne vyhodnotené dôkazy, vo veci rozhodoval zaujatý
rozhodca, rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecne závažnými právnymi predpismi na
ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktorého povaha je objektívne

nemožná, právom nedovolená a odporujúca dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by
bol v rozpore s verejným poriadkom SR, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhla preto zrušiť rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. RK - PC - 154/15 EK zo dňa
3.11.2015 a nahradiť trovy konania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd
prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi, a to písomným vyjadrením
navrhovateľky zo dňa 3.11.2015, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. RK - PC 154/15 - EK zo dňa
3.11.2015, rozhodcovskou zmluvou z 2.10.2013, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru /
zmluvou o revolvingovom úvere z 2.10.2013, spisom RK - PC - 154/15 -EK, na základe čoho zistil
tento skutkový stav:

Dňa 25.9.2013 požiadala navrhovateľka odporcu o poskytnutie revolvingového úveru v sume 660,- eur
so splatnosťou 42 mesačných splátok vždy k 20.dňu v mesiaci, s mesačnou splátkou úveru 35,36 eur,
celkovou čiastkou k zaplateniu 1485,12 eur, predpokladanou RPMN 70,00%, ročnou úrokovou sadzbou
70,00%, priemernou RPMN 46,06%, poskytnutou čiastkou revolvingu 347,94 eur, celkovou čiastkourevolvingu k zaplateniu 848,64 eur, predpokladanou RPMN 63,31%, ročnou úrokovou sadzbou 76,20%.
V časti formulára žiadosť o poskytnutie úveru /zmluva o revolvingovom úvere sa nachádzajú údaje o
schválenom revolvingovom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 660,- eur, splatnosť úveru 42 splátok,

mesačná výška splátky 35,36 eur, celková čiastka k zaplateniu 1485,12 eur, RPMN 69,78%, ročná
úroková sadzba 70,00%, priemerná RPMN 46,06% a ďalej údaje o schválenom ďalšom revolvingu.
Zmluva je podpísaná stranou veriteľa dňa 2.10.2013. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -
zmluva o revolvingovom úvere č. 8500032397 vyplýva, že odporkyni bol schválený revolvingový úver za
podmienok uvedených v zmluve o úvere s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 3.11.2013, dátum

splatnosti splátky k 3.dňu v mesiaci dátum poslednej splátky úveru 3.4.2017, odplata za poskytnutie
služby v zmysle čl. 8.81 Dohody je 95,17 eur a iné údaje.

Dňa 2.10.2013 bola uzavretá Rozhodcovská zmluva č. 8500032397 medzi účastníkmi konania, v
ktorej je predformulovaný text, podľa ktorého dlžník svojím podpisom vyhlasuje a potvrdzuje, že súhlasí
s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je

podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Ďalej sa nachádza v zmluve text o tom, že veriteľ pred podpisom rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Spory môžu
byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi.
V čl. 5. Rozhodcovskej zmluvy sa ďalej nachádza text, podľa ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti

alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov
podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court, s.r.o Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri

Victoria legal arbiter s.r.o Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V čl.7. rozhodcovskej
zmluvy sa nachádza oprávnenie dlžníka odstúpiť od tejto zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia
v písomnej forme.

Z písomného odporu zo dňa 3.11.2015 vyplýva, že v rámci rozhodcovského konania navrhovateľka
namietala rozhodcovské zmluvy č. 8500032397 zo dňa 2.10.2013 a zo dňa 3.1.2014, obe zmluvy
sú neprijateľné a nekalé, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
jej neprospech, rozhodcovské zmluvy neboli dojednané individuálne. Rozhodcovské zmluvy pripravil
žalobca aj pre ostaných spotrebiteľov, sám koncipoval podmienky a mal záujem na ich uzavretí, preto

považujecelé konanienarozhodcovskom súdezanezákonné. Navrhovateľa viacnásobneinformovala
o tom, že má záujem a vôľu splatiť oprávnené záväzky, žije sama s dvomi deťmi, prekonáva vážne
rodinné a existenčné problémy, svojim veriteľom môže uhrádzať maximálne 50,- eur mesačne.

Dňa 3.11.2015 bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Žilina

rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - PC 154/15 - EK na žiadosť Profi Credit Slovakia s.r.o Bratislava,
ktorým bolo rozhodnuté tak, že odporkyňa K. Z. bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi /v tomto konaní
odporcovi/dotrochdníodprávoplatnosti rozsudkusumu952,49eur sozmluvnoupokutou0,04%denne
a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia, pričom
zmluvná pokuta a úrok z omeškania mali byť počítané až do sumy 660,- eur a odo dňa nasledujúceho

po tomto dni úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 852,49 eur do zaplatenia, nahradiť náklady
spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky 71,81 eur, trovy rozhodcovského konania 31,80 eur
a trovy právneho zastúpenia 143,62 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ide o nárok žalobcu zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500032397 zo dňa 2.10.2013, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 660,- eur, ktorý mala splatiť v 42 mesačných splátkach po 35,36 eur.

Svoju právomoc odvodil od Rozhodcovskej zmluvy k úveru č. 8500032397 uzavretej dňa 2.10.2013,
ktorú posúdil ako riadne a platne uzavretú v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Na daný úverový vzťah aplikoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pričom sankcie v súvislosti s neplnením záväzku žalobca uplatňuje svoje nároky v medziach
§ 3a ods. 1 a 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.

Z pripojeného rozhodcovského spisu vyplýva, že dňa 5.8.2013 podal žalobca Profi Credit Slovakia
s.r.o. Bratislava voči odporkyni žalobu na Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter so sídlo v Žiline,
ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 952,49 eur s príslušenstvom. K žalobe bol pripojený pokus o zmierz 12.3. 2015, zmluva o revolvingovom úvere č. 8500032397 spolu so Zmluvnými dojednaniami Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o., rozhodcovská zmluva č. 8500032397
zo dňa 2.10.2013, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V spise sa nachádza doručenka

zo zosplatnenia zo dňa 20.2.2015, karta klienta a rozhodcovský rozsudok, ktorý bol navrhovateľke
doručený do vlastných rúk 8.12.2015. Súčasťou spisu je oznámenie o začatí spotrebiteľského
rozhodcovského konania zo dňa 11.8.2015 spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, ktoré boli
doručené navrhovateľke dňa 31.8. 2015.

Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že spoločnosť Profi Credit Slovakia s.r.o. jej neustále ponúkal
pôžičky a aj telefonicky a aj prostredníctvom finančnej poradkyne, niekedy jej prišla ponuka aj v obálke,
pričom bola v tej dobe v zlej situácii. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu tak finančná agentka ju zavolala do
kancelárie do Prievidzi a ponúkla jej úver, mohlo to byť v októbri 2013, v tej dobe bola na tom finančne
veľmi zle, pretože odišiel od nej manžel do ČR a neposielal jej peniaze. Zostala s dvoma deťmi sama
a zamotala sa do týchto finančných úverov. Ponúkli jej sumu 660,- eur, pričom ona chcela nižšiu sumu,

bavili sa len o výške sumy úveru a o tom, koľko bude mesačne platiť. Vôbec jej nebolo vysvetlené,
že by mal byť úrok 70% ročne, nebolo jej vysvetlené koľko preplatí navyše, len ju ubezpečovali, že sa
to takto robí aj v iných bankách. Všetky údaje vypisovala zástupkyňa spoločnosti do listín, nemohla
sa k tomu ani vyjadriť. Spolu so zmluvou jej dali podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom
vôbec nevedela čo podpisuje. Keď sa na to pýtala, bola ubezpečená, že sa jej to netýka ak bude

platiť úver, vôbec jej nebolo vysvetlené, že ak by úver nesplácala tak sa začnú vykonávať zrážky
zo mzdy. Podpisovala naraz veľa dokladov, nevedela čo podpisuje a už vôbec nie to, že podpisuje
rozhodcovskú zmluvu. Keby vedela čo je rozhodcovská zmluva tak to určite nepodpíše, nevedela aké
účinky a dôsledky má takáto zmluva. Všetko sa dialo narýchlo, zástupkyňa sa ponáhľala. Zo začiatku
aj úver splácala, následne prestala platiť, pretože nemala z čoho. V rámci rozhodcovského konania

odoslala listinu - odpor, namietala postup rozhodcovského konania, toto jej spisoval mediátor, ktorý jej
pomohol napísať aj žalobu. Namieta teda platnosť rozhodcovskej zmluvy, lebo nevedela akú zmluvu
podpisuje a aké má účinky a z toho dôvodu nemohol byť vydaný ani rozhodcovský rozsudok. Namieta
teda aj spôsob určenia rozhodcu a chybný postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.
Zamestnávateľ jej naďalej vykonáva zrážky aj pre toto plnenie s čím nesúhlasí.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku dňu uzavretia
predmetných rozhodcovských zmlúv , rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská

zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 73 ods. 1) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je
ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú
aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3) citovaného zákona Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4) citovaného zákona na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom

2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v
konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.Podľa § 73 ods. 5) citovaného zákona rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom
uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak

nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu 10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady
udržiavať stály rozhodcovský súd.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala

potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku

vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a
i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.Podľa § 46 ods. 1,2) citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského

rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby

podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľkou. Vzhľadom k tomu,
že rozhodcovské konanie začalo dňa 5.8.2015, súd posudzoval lehotu na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní, v zmysle ktorého možno žalobu podať do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského
rozsudku. Navrhovateľke bol doručený rozhodcovský rozsudok do vlastných rúk dňa 8.12.2015, pričom
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala dňa 29.12.2015, t.j. riadne a včas.
Navrhovateľka namietala okrem iného i neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 45
ods. 1 písm. e/ citovaného zákona a poukazovala a na iné vady rozhodcovského konania. Predmetná

rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 2.10. 2013, teda za účinnosti zákona č. 244/2001 Z.z.
o rozhodcovskom konaní a v zmysle §73 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z.z. sa takáto rozhodcovská
zmluva spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere rozhodca v rámci rozhodcovského konania posúdil ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenú v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného v
rozhodnom čase.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere /ďalej len OZ/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia

zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Súd v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere" zo dňa 2.10.2013, ktorá vytvára
právny rámec vzťahu medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený
zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere"
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy

sú „Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o."
ďalej len ako „Zmluvné dojednania". Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mubol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.
Na druhej strane je nepochybné, že odporca ako veriteľ uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde

týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov". Z toho dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní
je zrejmé, že navrhovateľ nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na
predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol

navrhovateľom poskytnutý ako spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)

(ďalej len smernica „Rady 93/13/EHS") na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl.3

Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu

povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, lenak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné

aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka si neplnila riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si odporca ako veriteľ svoje nároky v rozhodcovskom

konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy č. 8500032397 zo dňa 2.10. 2013, kde rozhodca
bez vypočutia navrhovateľky vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok. V prvom rade sa súd zaoberal
právomocou rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci predmetný spor, a to vzhľadom na dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku.

V zmysle čl. 4, 5 Rozhodcovskej zmluvy č. 8500032397 zo dňa 2.10.2013 sa veriteľ a dlžník

dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B.

Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej

strane podávajúcej žalobný návrh.

Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom ako spotrebiteľom je podľa názoru súdu len zdanlivá.
V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako
spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť

ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia
sporov.

Tu sa súd zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú
doložku uzatvoriť. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch riešenie sporov prostredníctvom

rozhodcu vyslovene nezakazuje. Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie
de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a
inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto
otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo

2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či
skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou
rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch

zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako
dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V zmysle § 73 ods. 4 zákona č.
355/2004Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní nazáklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej
pred 1.1.2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1.1.2015 rozhodovať len

rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
Ďalšie podmienky rozhodcovského konania sú upravené v § 73 ods. 5 citovaného zákona. V odôvodnení
rozhodcovského rozsudku sa pritom konštatuje, že osoba rozhodcu spĺňa všetky zákonom stanovené
podmienky rozhodcu a je zapísaná v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu.V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a tým osoba rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu a tým i rozhodcu na predtlačenom formulári

dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu dlžníka si finančné prostriedky touto
cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere vôbec pristúpil.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade Veriteľ, čiže odporca , pretože tento zostavil znenie vo
vopred pripravenej formulárovej zmluve.

Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od

jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul
identické rozhodcovské doložky, resp. zmluvy, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu
ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným

súdom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácia o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,

že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný
zástupca veriteľa najprv poučil spotrebiteľa a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Spotrebiteľovi
jetaktoodopretámožnosťbrániť svojeprávapredvšeobecnýmsúdom vovšetkýchprípadoch,akveriteľ
podávočinemužalobunarozhodcovskomsúde. Predtlačenépoučenieveriteľavrozhodcovskejzmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie

vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Ak použije veriteľ neplatnú rozhodcovskú doložku, ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /uznesenie ÚS SR z 24.2.2011 sp. zn. IV.ÚS 55/2011/. Preto
predmetný rozsudok, ktorý vydal rozhodca, ktorý si odvodil právomoc na konanie a rozhodol na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej
zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy jednostranne odstúpiť bez uvedenia dôvodu

do 14 dní od jej doručenia, súd udáva, že odstúpiť je možné len od platne zmluvy. Ak je zmluva od
začiatku ex tunc neplatná, nie sú splnené podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská
zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po
jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.

Vychádzajúc z uvedeného súd v rámci konania o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
preto ustálil, že rozhodcovská zmluva je neplatná od samého začiatku, pretože nebola individuálne
dojednaná, rozhodca nemohol rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, navrhovateľ
dôvodne namietal jej platnosť, preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok práve z tohto dôvodu.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s
účinnosťouod01.01.2008jevustanovení§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníkavýslovneuvedená
aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská zmluva dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania

dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným,
povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ
podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť účinnú súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienkaobsiahnutávzmluveuzatvorenejmedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom,ktorá

bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská
zmluva podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 odst. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS
(výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) bola kvalifikovaná ako nekalá a absolútne

neplatná /§ 54 odst. 5 Občianskeho zákonníka/.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského
súdu.Aksirozhodcasvojuprávomocztaktouzavretejzmluvyodvodil,naktoromzákladenáslednevydal
exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.

Navrhovateľka však uplatnila ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že nebola riadne
upovedomená o ustanovení rozhodcu , v konaní nebol správne zistený skutkový stav, tento bol
nesprávne vyhodnotený a iné okolnosti, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky /§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2004 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní/ a nepriznal teda rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je
potrebnézaoberaťsavecnoustránkounapadnutéhorozsudku. Preúplnosť však súdudáva, žezmluva
o úvere nemá zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v nej absentuje údaj o splatnosti splátok, termíne konečnej
splatnosti úveru, ročná úroková sadzba 70,00% je neprimerane vysoká a zjavne prekračuje úrokové

sadzby bánk v obdobných úveroch a je zjavne určená nesprávne vzhľadom na výšku pôžičky a výšku
sumy, ktorú je navrhovateľka ako spotrebiteľ povinná vrátiť. Úver je preto potrebné v zmysle § 11 ods.
1 citovaného zákona považovať za bezpoplatkový a bez úverov. Z rozhodcovského rozsudku vôbec
nie je zrejmé z čoho pozostáva prisúdená istina, aké plnenia sú v nej zahrnuté, pretože rozhodca len
preopakoval žalovaný nárok do rozsudku bez náležitej špecifikácie tohto plnenia. Z obsahu rozsudku

len vyplýva, že odporkyňa zaplatil a len sumu 532,63 eur, pričom vôbec nie 660,- eur za stavu, že
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je preto naplnený aj druhý
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v zmysle § 45 ods. 1 písm. g/ i/ l/ zákona č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na uvedené súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu, pretože
neprichádza do úvahy čiastočné zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na neplatnú
rozhodcovskú zmluvu ako celok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná navrhovateľka,

ktorá si trovy konania neuplatnila, resp. jej nevznikli, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.