Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208753
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214208753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti
žalovanému: D. C., nar. XX. U. XXXX, E. F. XX, o zaplatenie 878,04 eur a príslušenstvo, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 13. augusta 2014 č. k. 14C/160/2014-29
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žalobu v dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007
Z. z.) účinnej od 1. mája 2014, v zmysle ktorej orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
(vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej
veci žalovaný, premlčania nedovolá. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo
spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných
strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v
3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v

znení neskorších zmien a doplnení). V tejto súvislosti dal do pozornosti ust. § 52 ods. 2 O.z, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 O.z. je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia
upravujúceprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ“.Citovanéustanoveniepretoukladáorgánu
aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako
slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Pri skúmaní otázky premlčania preto aplikoval občianskoprávnu

úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič
na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného
zákonníkabezohľadunapovahuzmluvnýchstrán.Spotrebiteľskázmluvaniejesamostatnýmzmluvným
typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v
obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 O.z., podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá
je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom
zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávanípoužitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v
spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

23.11.2011, sp. zn. 17 Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp. zn.
6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I ÚS 402/2013). Pre posúdenie, či ust. §
5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred
jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné

premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b
vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru
ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí,

že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto, ak v čase
rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho
aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Z predloženej platobnej
histórie (č.l. 6-7) vyplýva, že prvá debetná operácia sa na účte uskutočnila dňa 24.2.2009 a posledná
dňa 3.8.2009. Žalovaný poslednú úhradu vykonal dňa 22.12.2009. Prvostupňový súd mal za to, že 3-

ročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 23.12.2009, t.j. deň po poslednej úhrade a uplynula
dňa 23.12.2012, pričom žalobca návrh na súd podal až dňa 29.4.2014, teda po uplynutí premlčacej doby
a 3-ročná premlčacia doba, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo, tak uplynula ešte pred podaním
návrhu na začatie konania, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení) ho zmenil tak, že mu vyhovie, respektíve v zmysle ustanovenia § 221
ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu

trov konania v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy odvolacieho konania pozostávajú z
jedného právneho úkonu právnej služby vo výške 61,74 eur s DPH a režijného paušálu právnej služba
vo výške 9,65 eur s DPH spolu 71,39 eur s DPH (podanie odvolania). Zamietnutie žalobného návrhu z
dôvodu premlčania s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. považuje za nesprávne, keďže v danom
prípade súd postupoval v zmysle zákonného ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. mája 2014.

Odvolateľka odkázala na znenie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR ako aj na Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 16/95 a PL. ÚS 36/95, ďalej na čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, Nálezy Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/02, keď zastáva názor, že aplikáciou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k
porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy
SR,knarušeniuprávanamajetokaochranuvlastníckehoprávapodľačl.20ods.1ÚstavySR,čl.11ods.
1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR
ačl.37ods.3Listinyzákladnýchprávaslobôd.PrávnaúpravaplatnávSlovenskejrepublikedo30.apríla
2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby
vznesením námietky premlčania. Aplikáciou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce
súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom

a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej
istoty ako jedného zo znakov právneho štátu. Priamym aplikovaním § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
súd porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou
SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na to, že v konaní si uplatnila svoj nárok žalobným

návrhom zo dňa 29. apríla 2014, pričom ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť
až 1. mája 2014, nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O.s.p. v medziach odvolania celú vec, pretože
od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej (napadnutého ako celok) bol závislým i výrok
rozsudku o trovách konania a to podľa § 214 ods. 1 a contrario a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania
(pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal vec
na pojednávaní a nebol tu ani verejný záujem vyžadujúci nariadenie pojednávania) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny
a je dôvodné ho v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím
na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky
pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku z dôvodu jeho premlčania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku a vec i správne právne posúdil až na disproporciu v začatí plynutia premlčacej doby, čo
však neznamenalo vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Nebol dôvod nestotožniť sa s argumentáciou

súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob
rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že nárok je premlčaný, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecnesprávnypotvrdil(§219ods.1O.s.p.),pričomnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia
dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1. mája 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Predovšetkým bolo potrebné vyriešenie si otázky nastolenej odvolateľkou, či ust. § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov zavedené novelou, je možné podľa žalobkyne retroaktívne

aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1. májom 2014, pričom
dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno, pretože zodpovedanie tejto otázky súvisí
s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a
procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy
dopredu aniespätne.Vdanomprípadeust.§5bZákonaoochranespotrebiteľanormujeprocesnú

činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter
procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň
táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho
zaviedla,musíplatiťpravidlookamžitejaplikabilitytohtoustanovenia.Aktedaplatí,žeprávnanorma§5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim

intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti
tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na
to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného
znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. mája 2014)
správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

S poukazom na uvádzané potom, pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol,
rozhodol vecne správne a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tento si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.