Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218332
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113218332.5

Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom v Cyperskej
republike, Agiou Nikolaou, 67-69, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, reg.č.: HE 308237, zastúpený
zástupcom: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gorkého 3, proti odporcovi:
B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. nad V., ul. Z. XXX/XX, zastúpený Mgr. Erikou Ranušovou,
advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, ul. Moyzesova 1200/12, o zaplatenie 3.096,84 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 492,71 eur, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 22.07.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.096,84 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 19.07.2013 do zaplatenia.
Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že dňa 01.02.2008
uzatvoril odporca s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. zmluvu č. 000482601290108, na základe ktorej sa
pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebný úver vo výške 100.000,-Sk, teda 3.319,39 eur.
Odporcovi bol úver poskytnutý dňa 01.02.2008 bezhotovostným prevodom. Odporca sa zaviazal úver
vrátiť pôvodnému veriteľovi späť za podmienok v zmluve uvedených, spolu s úrokmi a poplatkom za
poskytnutie úveru. Nakoľko odporca svoj záväzok vrátiť úver v dohodnutých splátkach nesplnil riadne
a včas, pôvodný veriteľ písomne vyzval odporcu na splnenie neuhradenej splatnej splátky. Ku dňu
14.05.2013 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 6.160,12 eur. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom zo dňa
14.08.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti
konania sa navrhovateľ rozhodol uplatňovať svoj nárok len v časti istiny vo výške 3.096,84 eur spolu
so zákonnými úrokmi z omeškania.

Na základe návrhu navrhovateľa súd vo veci vydal dňa 25.07.2013 platobný rozkaz, proti ktorému
podal odporca riadny odpor. V ňom uviedol, že je pravdou, že uzatvoril s VÚB, a.s. dňa 01.02.20008
úverovú zmluvu a svoj záväzok z nej si nesplnil riadne a včas. Má však za to, že časť nároku
uplatnená navrhovateľom je premlčaná. Preto vznáša námietku premlčania. Na podaný odpor odporcu
reagoval navrhovateľ písomným podaním zo dňa 11.09.2013, v ktorom uviedol, že odporca sa dostal do
omeškania voči pôvodnému veriteľovi po prvý krát dňa 01.05.2008, neuhradením tretej anuitnej splátky.
Odo dňa 13.12.2008 neuhradil pôvodnému veriteľovi žiadnu platbu. Celkovo uhradil 709,32 eur, pričom
na istinu bola započítaná suma 222,55 eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi skutočne čerpanou
výškou peňažných prostriedkov v sume 3.319,39 eur a vrátenou sumou 222,55 eur započítanou na
istinu. Je zrejmé, že navrhovateľ nepopiera predmetnú pohľadávku, jej vznik, ani výšku. K námietke

premlčania uviedol, že dĺžku premlčacej doby je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka,
teda v dĺžke štyroch rokov. Podľa čl.I úverovej zmluvy bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na
01.02.2015.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov účastníkov
konania. Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa odporcu. Právny zástupca navrhovateľa sa
pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil v elektronickom podaní zo
dňa 16.03.2016.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca navrhuje, aby súd návrh zamietol
v celom rozsahu, nakoľko uplatnený návrh navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný. Tento
svoj argument odporca odôvodňuje prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 14.8.2012,
na základe ktorej navrhovateľ nadobudol predmetnú pohľadávku. Z nej teda vyplýva, že právny
predchodca navrhovateľa pred postúpením pohľadávky vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa
11.5.2009. Navrhovateľ resp. jeho právny predchodca mohol svoj návrh na súde uplatniť už dňa
12.5.2009, avšak urobil tak až 22.7.2013 viac ako štyri roky po možnosti uplatniť si tento právny nárok.
Na premlčanie je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o
spotrebiteľsky vzťah. Aj keby bolo premlčanie posudzované podľa Obchodného zákonníka, premlčacia
doba uplynula aj podľa Obchodného zákonníka. Čo sa týka vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru z roku
2013 navrhovateľom, ide o duplicitné vyhlásenie, a zrejme o snahu navrhovateľa dosiahnuť zaplatenie
žalovanej sumy u odporcu. V prípade úspechu si odporca uplatňuje právo na náhradu trov konania,
ktoré vyčísli v zákonnej lehote.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: predžalobná
výzva zo dňa 11.5.20013, oznámenie o vyhlásení predčasného splatenia úveru, Zmluva o poskytnutí
Flexi pôžičky zo dňa 1.2.2008, prehľad histórie transakcií na úverovom účte zo dňa 12.12.2008,
Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám -
občanom zo dňa 1.1.2013, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2009, príloha 2 - vzor, príloha k
zmluve o postúpení pohľadávky. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový
stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov.

Navrhovateľ je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 právnym nástupcom
obchodnej spoločnosti VÚB, a.s. v záväzkovom vzťahu s odporcom. Uvedený právny predchodca
navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 01.02.2008 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvu o úvere, označenú ako Zmluva o poskytnutí
spotrebného úveru, ďalej len „úverová zmluva“. Na základe tejto úverovej zmluvy bol právny predchodca
navrhovateľa povinný poskytnúť za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom,
ďalej len „VOP“, peňažné prostriedky ako spotrebný úver. Odporca bol povinný poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa úverovej
zmluvy. Odporcovi boli na základe úverovej zmluvy dňa 01.02.2008 poskytnuté peňažné prostriedky
v sume 100.000,-Sk, teda 3.319,39 eur. Lehota splatnosti bola dohodnutá do 01.02.2015, a to v 84
mesačných splátkach. Prvá splátka bola splatná dňa 01.03.2008. Výška splátky titulom splácania úveru
bola dohodnutá vo výške 2.037,81 Sk a úrok za poskytnutie úveru bol dohodnutý pevnou sadzbou vo
výške 16,90 % ročne. Celkové náklady dlžníka, teda poskytnutá istina úveru a výška úrokov s poplatkami
boli v sume 177.795,35 Sk. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 20,24 % ročne.
Ďalej boli dohodnuté poplatky za poskytnutie úveru, za vedenie úverového účtu, za upomienky, za
vystavenie upozornenia ručiteľovi, za zmenu zmluvných podmienok, za predčasné splatenie časti úveru
a základný súbor poistenia. Súčasťou úverovej zmluvy sú VOP. Odporca sa so splácaním úveru dostal
do omeškania.

Podľa bodu VII.1. písm. a/ VOP banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti
alebo môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom
splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok
alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s
upozornením na právo banky odstúpiť od úverovej zmluvy.

Podľa prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, ktorá je založená v spise na č.l.
44 bola Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (pôvodným veriteľom, postupcom pohľadávky) v danom
prípade vyhlásená splatnosť pohľadávky dňom 11.05.2009. V prílohe sa uvádza, že úver bol odporcovi
poskytnutý vo výške 3.319,39 eur, celková výška pohľadávky predstavuje sumu 5.527,13 eur, z toho
istina je 3.096,84 eur. Počet dní omeškania bol 1 261 dní. Pôvodná splatnosť pohľadávky bola
01.02.2015. Skutočnosť, že Všeobecná úverová banka, a.s. vyhlásila dňom 11.05.2009 predčasnú
splatnosť úveru odporca nerozporoval.

Výzvou zo dňa 14.05.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na splnenie dlhu. Pretože odporca nesplnil svoj
záväzok ani po tejto výzve, pristúpil dňa 21.05.2013 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, o čom
odporcu upovedomil písomne.

Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v súčasnosti účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporcovi odôvodňuje tým,
že s odporcom jeho právny predchodca uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej vznikla odporcovi
povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktorú si riadne nesplnil.

Úverová zmluva, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom ako spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa
otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný
právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložené listinné dôkazy a
zistené skutočnosti súd posúdil aj s ohľadom na zabezpečenie tejto ochrany.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho
konania, posúdil dôvodnosť námietky premlčania uplatneného práva navrhovateľa, ktorú vzniesol
odporca. Existencia premlčania práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej
forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje
svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre
výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Z navrhovateľom predloženého z listinného dôkazu - prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa
12.06.2012, ktorá sa týka práve pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi, ktorá
je predmetom tohto konania, vyplýva, že už právny predchodca navrhovateľa vyhlásil v zmysle čl. VII
bod 2 písm. a/ VOP predčasnú okamžitú splatnosť úveru, a to ku dňu 11.05.2009. Podľa prílohy 2 - Vzor
zoznamu pohľadávok, každá postupovaná pohľadávka je okrem iného označovaná aj dňom splatnosti
(v poradí deviaty stĺpec). Túto skutočnosť odporca takisto nerozporoval a vyplýva aj z prehľadu histórie
transakcií na úverovom účte, podľa ktorého bol účet vedený do 30.04.2009 a nepriamo aj z počtu dní
omeškania (1261 dní). Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca potom mohol svoj nárok na súde
uplatniť prvýkrát už dňa 12.05.2009. Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 22.07.2013,
teda viac ako rok po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka. Súd teda konštatuje, že uplatnené právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy je
premlčané a nemožno ho navrhovateľovi priznať. Preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde dokonca aj po uplynutí
štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka. Súd považuje za potrebné v tejto
súvislosti uviesť to, že pri svojom rozhodnutí sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom.
Ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného
zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového
vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.
Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu.
Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým
je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od
01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu v súčasnosti
účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,
pričom uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia
znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Na závere súdu o premlčaní uplatneného práva navrhovateľa nemôže nič zmeniť ani jeho vlastné
oznámenie o vyhlásení predčasného splatenia úveru navrhovateľom zo dňa 21.05.2013, pretože v
konaní bolo z vykonaného dokazovania zistené, že ide o duplicitné (už raz urobené) vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporca bol v konaní plne úspešný.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. Odporcovi tak
patrí plná náhrada účelných trov konania, ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia. Odporca
si prostredníctvom jeho právnej zástupkyne vyčíslil trovy právneho zastúpenia v lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia rozsudku, a to podaním zo dňa 18.03.2016, v celkovej výške 492,71 eur. Trovy
právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby a to: príprava a prevzatie
zastúpenia zo dňa 13.08.2013, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odpor proti platobnému
rozkazu zo dňa 13.08.2013, odvolanie proti uzneseniu zo dňa 10.09.2013 a účasť na pojednávaní dňa
17.03.2016.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby, okrem podania odvolania proti uzneseniu zo dňa
10.09.2013, patrí právnej zástupkyni odporcu podľa § 10 ods.1 písm.a/, § 13a ods.1 písm.
a/, d/, § 13a ods.2 písm.b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo
výške 121,17 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10
ods.1 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 3.096,84 eur. Za odvolanie proti uzneseniu zo
dňa 10.09.2013 patrí právnej zástupkyni odporcu odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny podľa § 13a ods.2 písm.b/ vyhlášky, teda vo výške 60,59 eur.

Ku každému z úkonov právnych služieb patrí právnej zástupkyni odporcu podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj
režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový
základ v roku 2016 je vo výške 858 eur a v roku 2013 bol vo výške 781 eur. Celkovú výšku odmeny
spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 456,11 eur.

Právnej zástupkyni odporcu, ktorá je advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, patrí aj náhrada za
stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny príslušného výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonala v mieste, ktoré nie je jej sídlom, teda v prípade, že
ich vykonala v Trenčíne a nie v Dubnici nad Váhom. Ide o prípad právneho zastúpenia na pojednávaní.
Cesta na toto pojednávanie vrátane cesty späť trvala dve začaté polhodiny. Celkovú výšku náhrady za
stratu času strávený cestou na pojednávanie súd určil v sume 28,60 eur (2 x 14,30 eur).

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal odporcovi aj náhradu cestovných výdavkov v
súvislosti s účasťou jeho právnej zástupkyne na pojednávaní. Právna zástupkyňa odporcu použila na
dopravu motorové vozidlo zn. BMW 116l VAN s ev. č. IL899BB s kombinovanou spotrebou 7,5 litra
benzínu na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi sídlom právnej zástupkyne odporkýň a sídlom súdu je

približne 15 km. Priemerná cena 1 litra benzínu podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola
v 11. týždni roku 2016 (14.03.2016 - 20.03.2016) vo výške 1,154 eura. Právna zástupkyňa odporcu
platila za 1 liter benzínu cenu nižšiu, a to 1,117 eur. Základná náhrada za použitie vlastného osobného
cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny
č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnej zástupkyni odporcu tak vznikli cestovné
výdavky na cestu na uvedené pojednávanie v celkovej výške 8 eur (2,51 eur + 5,49 eur).

Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi a náhradami v prípade odporcu súd určil v sume
492,71 eur. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný nahradiť trovy
konania zo zákona na účet právnej zástupkyne odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.