Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010156
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5813010156.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina
Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 31. decembra 2013 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným O. G. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4Nt/7/2013 zo
17.9.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4Nt/7/2013 zo 17.9.2013 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 4Nt/7/2013-16 zo 17.9.2013 podľa § 399 ods. 2 Tr.
por. návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že odsúdený O. G. podal dňa 21.5.2013 návrh na povolenie obnovy

konania, ktorú odôvodnil tým, že bol odsúdený za použitia asperačnej zásady. Návrh bol upresnený
ďalším podaním odsúdeného prostredníctvom ustanovenej obhajkyne, ktoré bolo doručené okresnému
súdu dňa 1.8.2013. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva právny názor okresného súdu, podľa ktorého
nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz28.11.2012,sp.zn.PL.ÚS106/2011astrataúčinnostičasti
ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., prvá veta, časť za bodkočiarkou, sa považuje za „skutočnosť súdu skôr
neznámu“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., odôvodňuje tak konanie o návrhu na povolenie obnovy konania,

ale neznamená pre súd obligatórne povinnosť vyhovieť každému z tohto dôvodu podanému návrhu.
Okresný súd je toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné uložiť trest vo vyššej výmere, keďže
predchádzajúce tresty u odsúdeného nemali na odsúdeného žiaden výchovný účinok. S poukazom
predovšetkým na kriminálnu minulosť odsúdeného súd nezistil, že by uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu. V danom prípade nebola splnená druhá podmienka pre povolenie obnovy

konania, vzhľadom na všetky okolnosti považoval okresný súd súhrnný trest uložený odsúdenému vo
výmere 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia v ňom označených rozsudkov vo výroku o
treste, za spravodlivý a rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietol ako nedôvodný.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo 17.9.2013 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení

a poučení o opravnom prostriedku odsúdený „zahlásil sťažnosť voči uzneseniu súdu“, obhajca sa pripojil
k vyjadreniu klienta a prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť.

Odsúdený O. G. odôvodnil sťažnosť prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním, ktoré bolo
doručené okresnému súdu 21.11.2013, pričom v sťažnosti uviedol nasledovné argumenty:
„Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T 71/2010-136 zo dňa 10.2.2011 v

spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. 3To/31/2011-144 zo dňa 21.4.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.4.2011, bol O. G. uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženiana zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do
31.8.2009azatobolodsúdenýpodľa§155ods.1Trestnéhozákona,§42ods.1Trestnéhozákona.§41

ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ma súd na výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/130/09 zo dňa
5.11.2009 právoplatnom dňa 5.11.2009, ktorým bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/6/2010 zo
dňa 29.4.2010, právoplatnom dňa 29.4.2010, ktorým bolo rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného
trestu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Keďže súd odsúdeného odsudzoval za viaceré úmyselné
trestné činy, spáchané viacerými skutkami, pričom jeden z nich bol zločinom, súd odsúdenému uložil

zvýšený súhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, t.j. zvýšil hornú hranicu
trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšieho trestného činu o jednu tretinu a uložil tak odsúdenému
trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8
(osem) mesiacov, pričom zároveň zrušil výroky o treste, ktoré boli odsúdenému uložené skoršími vyššie
uvedenými rozsudkami. Voči predmetnému rozsudku podal odsúdený odvolanie, pričom odvolací súd

sa stotožnil s názorom okresného súdu vo výroku o treste, kde okresný súd v súlade s § 34 Tr. zák. ustálil
výšku trestu odňatia slobody na 8 rokov a 8 mesiacov. Odvolací súd konštatoval, že v danom prípade
bolo nutné uložiť odsúdenému súhrnný trest odňatia slobody, nakoľko k spáchaniu trestného činu došlo
skôr, ako boli vyhlásené odsudzujúce rozsudky vo veciach vedených na Okresnom súde Námestovo pod
sp.zn. 6T/130/2009 a sp.zn. 6T/6/2010, a preto z uvedeného dôvodu okresný súd správne vychádzal z

trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák.) - 4 roky až 10 rokov, pričom v súlade s § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o
jednu tretinu a trest odsúdenému uložil nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby. V predmetnom
prípade odsúdeného O. G. bola jednoznačne použitá práve asperačná zásada pri ukladaní trestu, a
odsúdenému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody podľa ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona

nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov, keďže v súlade s ust. § 41
ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 21.12.2012 trestná sadzba, v rámci ktorej by bol
odsúdenému ukladaný trest odňatia slobody, je ohraničená rozpätím od 4 rokov do 13 rokov a 4
mesiacov. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z aplikácie nálezu Ústavného súdu SR zo dňa
28.11.2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov 21.12.2012 zákonom

č. 428/2012 Z.z., bola v zmysle tohto nálezu zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods.
2 Trestného zákona, ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento
uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2
Trestného zákona, kedy ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. Predmetné ustanovenie „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu,
ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle článku 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale
nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia
je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku“. Z
uvedeného je zrejmé, že strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia (jeho časti) sa považuje za

„skutočnosť súdu skôr neznámu...“ v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku. V trestnej veci
odsúdeného O. G. bol trest bol ukladaný práve v trestnej sadzbe určenej ustanovením § 41 ods. 2 Tr.
zák. účinného do 20.12.2012. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov je uložený
presne v jednej polovici zvýšenej trestnej sadzby určenej za zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods.
1 Trestného zákona (4 r. - 13 r. a 4 m.). Podľa názoru odsúdeného je pre povolenie obnovy konania

podstatné a relevantné, že v jeho prípade bola jednak aplikovaná horná polovica sprísnenej sadzby v
zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. a zároveň aj trest bol odsúdenému uložený v sprísnenej trestnej sadzbe.
Zároveňpoukazujemenaustanovenie§41bods.1oorganizáciiústavnéhosúdu,ktorézakladáosobitný
dôvod obnovy konania, podľa ktorého sa skúma, či právny predpis bol zrušený alebo nie, a neskúmajú
sa podmienky uvedené v § 394 Trestného zákona. V prípade, že by sa tieto podmienky aj skúmali,

máme za to, že trest je neprimeraný, nakoľko u odsúdeného sa asperovala dolná hranica, a taktiež bola
zvýšená horná hranica. Dôvodom na povolenie obnovy konania je už len samotné splnenie podmienok
uvedených v ust. § 41b zákona č. 38/93, teda len existencia nálezu ústavného súdu
ohľadne neústavnosti časti asperačnej zásady. Podľa názoru odsúdeného súd sa mal primárne zaoberaťskutočnosťou, či po právoplatnosti rozhodnutia, na základe ktorého bol odsúdený uznaný vinným a bol
mu ukladaný trest podľa ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona, vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu. Pri úvahe, aký trest by mohol odsúdený dôvodne očakávať v prípade, ak by bol
v tomto konaní rozsudok zrušený, treba vychádzať z trestnej sadzby zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a

prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.8.2009 za použitia
asperačnej zásady po vypustení vety za bodkočiarkou podľa § 41 ods. 2 TZ, za použitia ust. § 38 ods.
7 TZ, podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá trest , pokiaľ
by za použitia asperačnej zásady takéto zohľadnenie bolo neprimerane prísne, by potom bol ukladá
súhrnný trest za použitia § 41 ods. 2 TZ, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa
neprimerane prísne. Pri tejto úvahe o treste by u odsúdeného mohol byť ukladaný trest, ktorého dolná

hranica by predstavovala 4 roky a horná hranica 13 rokov a 4 mesiace. Takéto rozpätie trestnej sadzby
dôvodne umožňuje súdu uložiť odsúdenému nižší trest, ako mu bol v pôvodnom konaní uložený, a
takto uložený trest by mohol byť považovaný za trest nepomerne nižší ako trest odsúdenému uložený v
pôvodnom konaní. Odsúdený je presvedčený, že v jeho prípade by na nápravu pritom postačoval aj trest
kratšieho trvania, ktorý by dostatočne zabezpečil ochranu spoločnosti, a zároveň by výchovne pôsobil aj

na odsúdeného. Na základe uvedených skutočností odsúdený navrhuje, aby odvolací súd podľa ust. §
194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie Okresného súdu Námestovo 4Nt 7/2013
zo dňa 17.9.2013 zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že obnovu konania povolí.“

Príslušný prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného O. G. nevyjadril.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený
obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov uvedených v § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez
ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania,
ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali predpodklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 402 ods. 3 Tr. por., § 185 ods. 1, 2 Tr.
por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr.
por. a v súlade s ustanovením § 189 ods. 3 Tr. por. obhajkyňa odsúdeného sťažnosť riadne odôvodnila.

Krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného O. G. je dôvodná.

Z obsahu súdnych spisov vyplýva, že odsúdený O. G. písomnou žiadosťou, doručenou okresnému
súdu dňa 21.5.2013, požiadal „Okresný súd v Námestove o zrušenie aspiračnej zásady formou
obnovy konania, nakoľko som bol touto sprísňujúcou zásadou odsúdený a môj trest sa tým značne
ovplyvnil“ (doslovný odpis časti žiadosti - pozn. krajského súdu). Argumentačne skromnú žiadosť

odsúdeného O. G. doplnila podrobným a odborným písomným podaním ustanovená obhajkyňa
odsúdeného, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Námestovo dňa 1.8.2013. V každom prípade možno
ustáliť, že dôvodom žiadosti o obnovu konania u odsúdeného O. G. je nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ústavný súd) z 28.11.2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011, zverejnený 21.12.2012 pod
číslom 428/2012 Z.z. a § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov) z dôvodu, že trest, ktorý mu bol v uvedenej
veci uložený aj za použitia tzv. asperačnej zásady, ktorá v súčasnosti nemá oporu v Ústave Slovenskej
republiky (ďalej len ústava), je neprimerane prísny a v zrejmom rozpore s účelom trestu.Z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/71/2010
z 10.2.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/31/2011 z 21.4.2011, bol

obžalovaný O. G. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., účinného do 31.8.2009. Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41
ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov,
navýkonktoréhobolzaradenýpodľa§48ods.2písm.a)Tr.zák.doústavunavýkontrestusminimálnym

stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/130/2009 z 5.11.2009, ktorým bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo
výmere 30 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia,avýrokotrestevrozsudkuOkresnéhosúduNámestovo,sp.zn.6T/6/2010z29.4.2010,ktorým
bolo rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného trestu, a zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Je teda nesporné, že odsúdenému O. G. bol ukladaný trest odňatia slobody za použitia tzv. asperačnej
zásady (zostrenie trestu) podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení pred nálezom ústavného súdu, sp.zn. PL.
ÚS 106/2011 z 28.11.2012.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo

zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je
objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.

Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom

konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v
pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona (§ 394 ods. 1 Tr.
por.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk:

1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme,
2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Tr. por.

Záver súdu o tom, či existencia nových skutočností, či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než
pôvodnéprávoplatnérozhodnutie,nemožnoustáliťinýmprocesnýmpostupom,lenporovnanímdoposiaľ
vykonaných dôkazov s dôkazným významom novotvrdených skutočností alebo novovykonaných
dôkazov, a to v intenciách ust. § 2 ods. 12 Tr. por., pričom taký postup nie je v rozpore s požiadavkami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 19 Tr. por. Preto už v rámci konania o návrhu na povolenie

obnovy konania (iudicium rescindens) musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z hľadiska
ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu a nemôže sa obmedziť len na
strohé konštatovanie existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov pristúpi až
potom, ako na ich podklade povolí obnovu konania.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., účinného do 21.12.2012, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za
dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z
nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenejtrestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť
rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým

zo súdených trestných činov.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012 v pléne o návrhu Krajského súdu v Prešove
na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005
Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, čl. 50 ods.

1 a čl. 141 ods. 1 ústavy rozhodol tak, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, t.j. v § 41 ods. 2 Tr. zák.
časť prvej vety za bodkočiarkou bola vyhlásená za protiústavnú.

V zmysle § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak súd v trestnom konaní

vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 ústavy, rozsudok,
ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho
časti alebo niektorého ustanovenia, je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

So zreteľom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu ústavného súdu bola zrušená veta

za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa
asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej
vety § 41 ods. 2 Tr. zák., ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z.
v znení neskorších predpisov.

Podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. sa netýkajú zmeny právneho stavu, teda zmeny
zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Ak je podaný návrh na povolenie
obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností
predpokladanýchvustanovení§41bods.1zák.č.38/1993Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,jesplnenie
podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (ide o dôvod obnovy konania

„ex lege“). Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por.,
ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona
č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nález ústavného súdu, že právny predpis, jeho časť
alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr
neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., a tým len jednou z podmienok obnovy konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že povolenie obnovy konania, na ktorú má dopad nález
ústavného súdu, bez skúmania a posúdenia, či trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, je v každej takejto veci obligatórne. Preto nie je potrebné,
aby súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu

konania je potrebné povoliť podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per. analogiam z dôvodu uvedeného v § 41b ods.
1 zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov (zhodne Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS
SR Tpj 44/2013 z 26.11.2013- bod I. a II.).

V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd

oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov je súd v
zásade oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy
konania, to znamená, že iba pri tých výrokoch rieši súd otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo
dôkazybysamyosebealebovspojenísoskutočnosťamialebodôkazmiužznámymimohliodôvodniťich
zmenu. Z toho však súčasne vyplýva, že súd nie je oprávnený povoliť obnovu konania pri tých výrokoch

preskúmavaného rozhodnutia, pri ktorých nie sú uvedené podmienky splnené, aj keď sa navrhovateľ
domáha povolenia obnovy konania, aj pokiaľ ide o tieto výroky.

Odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania len vo vzťahu k výroku o treste v rozsudku
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/71/2010 z 10.2.2011, a to s poukazom na nález ústavného súdu,

že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s ústavou.

V predmetnej veci bude potrebné povoliť obnovu konania v prospech odsúdeného vo vzťahu k výroku
o treste za súčasného zrušenia výroku o treste v preskúmavanom rozsudku. Súd prvého stupňa vovýroku svojho rozhodnutia bude musieť použiť ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1998 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. per analogiam za súčasného zrušenia
výroku o treste v preskúmavanom rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí podľa § 400 ods. 1 Tr. por.

Zároveň bude potrebné, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahovalo aj výrok, ktorým sa rozhodne
o väzbe odsúdeného podľa § 403 Tr. por. Moment eventuálneho vzatia do väzby však musí byť
dopredu stanovený tak, aby bol viazaný na právoplatnosť výroku, ktorým bol zrušený výrok o treste
preskúmavaného rozsudku.

Nadriadený súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K
vráteniu veci súdu prvého stupňa bol nadriadený súd vedený najmä tým, že je potrebné súbežne s
povolením obnovy konania rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného podľa § 403 Tr. por. pri rešpektovaní
princípov dvojinštančnosti súdneho konania a pred rozhodnutím o väzbe je potrebné odsúdeného aj k

tejto otázke vypočuť.

Krajský súd pripomína ustanovenie § 194 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého orgán, ktorému bola vec vrátená
na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci
vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.