Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/626/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310200330
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5310200330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: MEDIA/
ST, s.r.o., so sídlom Moyzesova 35, Žilina, IČO: 36 380 849, zastúpený JUDr. Mgr. Štefanom Buchom,
advokátom so sídlom F. M. R. R. X, XXX XX W., proti odporkyni: Mgr. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXXX, XXX XX P. nad P., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 1.613,12 Eur s príslušenstvom, v
konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/135/2010-280 zo dňa
12. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 83,76 Eur a tieto
zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkyne Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so
sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 2.038,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu odporkyne.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.01.2010 domáhal proti odporkyni
zaplatenia istiny 1.613,12 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.04.2009 do zaplatenia.
Navrhovateľ tvrdil, že v roku 2008 uhradil časť faktúry č. 083228 z 15.10.2008, ktorou bola pre odporkyňu
uhradená sedacia súprava a posteľ, ktorý tovar dodala pre odporkyňu firma GEKO Žilina. Tiež vychádzal
ztvrdenia,žeodporkyňadňa24.02.2009uznalasvojzáväzokvočinavrhovateľovivovýške1.613,12Eur.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu viacerými podaniami (zo dňa 31.03.2013, 19.03.2014, 21.04.2015) požadoval zmeny návrhu,

ktoré súd nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania mu neumožňovali konať o zmenených
návrhoch. Tieto zmeny boli naviac podané niekoľko rokov po podaní pôvodného návrhu. Pokiaľ ide
o list zo dňa 24.02.2009 (č.l. 5 spisu), okresný súd ho nepovažoval za uznanie záväzku zo strany
odporkyne, nakoľko označený list neobsahuje prejav vôle odporkyne, ktorým by uznávala záväzok voči
navrhovateľovi vo výške 1.613,12 Eur. Nejde teda o platný právny úkon uznania záväzku
v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Okresný súd ďalej z obsahu listu zo dňa 24.02.2009
zistil, že odporkyňa ako zamestnanec navrhovateľa mala za roky 2008 - 2009 nárok na provízie vo

výške 1.535,22 Eur (46.250,00 Sk). Odporkyni mohla byť táto provízia (ako pohyblivá zložka mzdy)
vyplatená i v naturálnej podobe, čo sa nakoniec realizovalo tým spôsobom, že od navrhovateľa si
prostredníctvom firmy GEKO Žilina prevzala tovar, konkrétne sedaciu súpravu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil,
že odporkyňa prevzala od firmy GEKO i posteľ, túto skutočnosť dodacím listom nepreukázal, ostatnýnábytok, ktorý odporkyňa od firmy GEKO prevzala, netvoril predmet sporu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že
odporkyňa prevzala od firmy GEKO i posteľ, okresný súd uviedol, že z listinných dôkazov, a to z faktúry
č. 281574 a č. 282072 nemal preukázané, že navrhovateľ zaplatil firme GEKO sedaciu súpravu a posteľ.

Označené faktúry nie sú účtovnými dokladmi o zaplatení sedacej súpravy a postele, čím navrhovateľ
nepreukázal, že je vlastníkom vyššie označených hnuteľných vecí. Nepreukázal aktívnu legitimáciu na
vydanie označených hnuteľných vecí, nepreukázal, že je aktívne legitimovaný k vymáhaniu kúpnej ceny
za hnuteľné veci od odporkyne a na akom skutkovom a právnom základe. Základ nároku tvorilo tvrdenie
navrhovateľa, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.613,12 Eur z titulu bezdôvodného

obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pretože došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, pričom za právny dôvod uviedol uznanie záväzku a čl. IV pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2008.
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že existoval platný právny titul - uznanie záväzku zo dňa 24.02.2009,
v konaní bolo preukázané, že nešlo o platné uznanie záväzku. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že bol
tu i titul podľa čl. IV pracovnej zmluvy, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyni vznikol
nárok na províziu za roky 2008 a 2009 vo výške 46.250,00 Sk (1.535,22 Eur), ktorá jej v peniazoch

vyplatená nebola, ale bola jej vyplatená formou naturálnej mzdy dodaním tovaru od firmy GEKO. Nárok
na preplatok naturálnej mzdy však netvoril predmet sporu. Okresný súd na základe týchto skutočností
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporkyni ako úspešnej účastníčke konania priznal
podľa § 142 ods. 1 náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s právnymi názormi, ktoré uviedol okresný súd na strane
8, ods. 1, 2, 3, 4, 5 písomného vyhotovenia rozsudku. Tvrdenie okresného súdu, že vo faktúre č.
20101885 zo dňa 15.12.2010 nie je bližšie špecifikovaný dodaný tovar, nie je pravdivé, pretože v

uvedenej faktúre je presne špecifikovaný tovar, ktorý odporkyňa od firmy GEKO prevzala a navrhovateľ
ho i uhradil. Potvrdenie o dovoze (č.l. 296 spisu) vyvracia tvrdenie okresného súdu, že dodanie postele
nebolo preukázané. Skutočnosť, že odporkyňa zobrala z firmy GEKO všetok nábytok uvedený vo faktúre
č. 083228, potvrdzuje i listina s názvom „pani J. si zobrala“ (č.l. 200 spisu), ktorú listinu odporkyňa
podpísala. Pokiaľ okresný súd mal pochybnosti o úhrade hnuteľných vecí, ktoré si odporkyňa od

spoločnosti GEKO zobrala, mal vykonať dôkaz za účelom zistenia objektívnej pravdy. Na pojednávaní
konanom dňa 10.03.2014 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že s ohľadom na to,
že veci, ktoré si odporkyňa prevzala, boli prevzaté do jej súkromia, pri týchto veciach ide o veľmi rýchlu
amortizáciu, vydaním vecí by prišiel navrhovateľ o finančné prostriedky, preto zvolil formu finančnej
sumy a nie vydanie veci. Z uvedeného vyplýva, že okresnému súdu bolo dňa 10.03.2014 známe,

prečo navrhovateľ nežiadal vrátenie veci, ale finančnú náhradu. Okresný súd sa dostatočným spôsobom
nezaoberal jeho alternatívnym návrhom, súd ako znalý zákona mal posúdiť oba návrhy a priznať
navrhovateľovi žalovanú čiastku, čo však okresný súd bez relevantných dôvodov neurobil. Navrhovateľ
napadol odvolaním i výrok o náhrade trov konania, mal za to, že priznanie trov právneho zastúpenia nie
je v súlade so zákonom. Okresný súd výrok o náhrade trov konania dostatočne neodôvodnil, t.j. presne

nešpecifikoval, podľa akého právneho predpisu priznal odporkyni trovy právneho zastúpenia a neuviedol
ani príslušné ustanovenie právneho predpisu. V dôsledku toho sa stalo rozhodnutie okresného súdu o
trovách konania nepreskúmateľným. Tiež poukázal na skutočnosť, že podľa internetu nie je zo Žiliny do
Čadce vzdialenosť 35 km, ale len 32 km a strata času za 1 cestu je jedna polhodina.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,76 Eur (odmena za vyjadrenie k
odvolaniu v hodnote 61,41 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 20 % DPH 13,96 Eur).
Za podstatnú považovala skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že je vlastníkom sporných
hnuteľnýchvecí.Konštatovanieokresnéhosúdunastr.8druhýodseknapadnutéhorozsudkunevyvracia

tvrdenie okresného súdu na str. 10 napadnutého rozsudku, že dodanie postele nebolo preukázané.
Navrhovateľ žiadnymi právne relevantnými dôkazmi nepreukázal, že zaplatil spoločnosti GEKO Žilina
sedaciu súpravu a posteľ a v akej výške ich mal zaplatiť. Okresný súd sa v odôvodnení svojho
rozsudku vysporiadal s otázkou, prečo niektorým návrhom na vykonanie dokazovania či už výsluchom
svedkov alebo predložením listinných dôkazov zo strany navrhovateľa nevyhovel. Okresný súd v tomto

smere správne uviedol, že vzhľadom na predmet sporu vykonanie ďalších dôkazov by bolo už len
opakovaním existujúceho skutkového stavu, bolo by nadbytočné a nehospodárne. Navrhovateľ počas
celej doby sporu svoj nárok odvodzoval z uznania záväzku. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu
počas jednotlivých fáz prebiehajúceho sporu chaoticky menil svoje návrhy, kalkulácie, ktoré boli preňu chaotické a neprehľadné. Z prednesov a podaní právneho zástupcu navrhovateľa mala za to, že
počas dlhej doby konania ani sám nevedel, čo vlastne v mene navrhovateľa žaluje a z akého titulu.
Navrhovateľ ani nevedel špecifikovať, z čoho vlastne má pozostávať suma, ktorej sa v konaní domáha.

Navrhovateľ nevedel a zrejme do dnešného dňa ani nevie špecifikovať, z čoho pozostáva suma, ktorej
sa domáha. Nasvedčuje tomu zmena petitu zo dňa 20.04.2015. Čo sa týka tvrdení navrhovateľa, ktorými
rozporuje vzniknuté trovy právneho zastúpenia, sám jeho právny zástupca uvádza, že boli vypočítané
podľavyhláškyč.655/2004Z.z.,tedajenesporné,žeajnapriektomu,žesúdneuviedolpríslušnýprávny
predpis, právnemu zástupcovi navrhovateľa bol postup okresného súdu zrejmý. Tvrdenie navrhovateľa,

žepodľainternetuniejezoŽilinydoČadce35km,alelen32km,neobstojí.Naviacjevšeobecneznámou
skutočnosťou, že pokiaľ vodič dodržiava právne predpisy upravujúce bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky, nie je možné z konkrétnej adresy v centre mesta Žilina dôjsť za časový úsek 30 minút na
konkrétnu adresu v meste Čadca. Cesta 30 minút by bola za istých okolností uskutočniteľná, ak by sa
jednalo o cestu od tabule s označením mesta na konci Žiliny po začiatočnú tabuľu s označením mesta
Čadca a jednalo by sa o diaľnicu.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods.

1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a
prejednávanú vec i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého

rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Odvolací súd považuje za potrebné najskôr uviesť, že po vydaní skoršieho rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 8C/135/2010-134 zo dňa 09.06.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.

6Co/398/2011-157 zo dňa 30.04.2012, predmetom konania zostal už len peňažný nárok navrhovateľa
vo výške 1.273,33 Eur s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k. 8C/135/2010-234 zo dňa 09.06.2011 v druhom výroku (ktorým bol návrh navrhovateľa o zaplatenie
sumy 339,79 Eur zamietnutý) nadobudol právoplatnosť po uplynutí 15 dní od jeho doručenia, keďže proti
označenému výroku účastníci konania odvolanie nepodali.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/135/2010-280 zo dňa 12.05.2015,
a to z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) konštatuje správnosť záveru
okresného súdu, že listina zo dňa 24.02.2009 (č.l. 5 spisu) nespĺňa základné náležitosti uznania dlhu
v zmysle ust. § 558 OZ, pretože v tejto listine absentuje prejav vôle odporkyne, ktorým by uznala svoj
dlh voči navrhovateľovi vo výške 48.597,00 Sk (1.613,12 Eur). Označená listina (i keď je odporkyňou

podpísaná) vo svojej podstate predstavuje len oznámenie navrhovateľa adresované odporkyni v tom
smere, že má mať peňažný záväzok voči navrhovateľovi (69.424,00 Sk), že ho môže uhradiť do
15.03.2009 v hotovosti alebo do 28.02.2009 formou barterových obchodov, resp. že po poskytnutí zľavy
30 % na tovar v hodnote 69.424,00 Sk odporkyňa môže zvyšok, t.j. sumu 48.597,00 Sk uhradiť v
splátkovom kalendári do 31.12.2009. Pokiaľ teda navrhovateľ svoj nárok proti odporkyni uplatňoval z

právneho titulu uznania dlhu, ku ktorému malo dôjsť listinou zo dňa 28.02.2009, z označeného titulu
právo navrhovateľovi nevzniklo.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľ v priebehu konania viackrát
menil žalobný návrh (čo do skutkových tvrdení), ktoré zmeny neboli prvostupňovým súdom pripustené.
Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že i keby sa dalo uvažovať, že navrhovateľ uplatnil

proti odporkyni peňažný nárok ako bezdôvodné obohatenie z titulu rozdielu medzi hodnotou tovaru,
ktorý odporkyňa prevzala od firmy GEKO Žilina a hodnotou provízií, na ktoré mala za obdobie rokov
od 2008 - 2009 nárok (46.250,00 Sk/1.535,22 Eur), zo skutkového stavu ustáleného prvostupňovým
súdom nemožno vyvodiť záver, že by na strane odporkyne bezdôvodné obohatenie vzniklo. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné (čo nakoniec vyplýva i z listiny zo dňa 24.02.2009), že odporkyni

ako zamestnankyni navrhovateľa vznikol za roky 2008 - 2009 nárok na províziu vo výške 1.535,22
Eur (46.250,00 Sk), ktoré jej vyplatené neboli. Podľa výpovede svedkyne W. na pojednávaní konanom
dňa 10.03.2011 odporkyňa mala záujem o sedaciu súpravu, ktorej cenu si mala odporkyňa „vykryť“
barterovými obchodmi. Svedkyňa zároveň potvrdila, že v období, kedy odporkyňa u navrhovateľapracovala, riešila sa iba sedacia súprava, o inom tovare sa nehovorilo. Odporkyňa v konaní potvrdila
(výsluch na pojednávaní konanom dňa 30.09.2010), že k sedacej súprave sa dostala tak, že konateľka
navrhovateľa jej povedala, že na barterové obchody nie sú financie, preto jej budú provízie vyplatené

sedacou súpravou. Odporkyňa nepoprela, že sedaciu súpravu od spoločnosti GEKO Žilina aj skutočne
prevzala. Podľa faktúry č. 083228 sedacia súprava bola navrhovateľovi fakturovaná v cene 60.074,79
Sk (prvé tri položky faktúry - poznámka odvolacieho súdu), čo činí 1.994,11 Eur. Podľa listiny zo dňa
24.02.2009 však odporkyni bola navrhovateľom poskytnutá zľava na tovar vo výške 30 %, čo znížilo
hodnotu sedacej súpravy na sumu 1.335,88 Eur. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že cena sedacej

súpravy neprevyšuje hodnotu provízií, na ktoré mala odporkyňa nárok a ktoré jej navrhovateľ podľa
dohody s odporkyňou vyplatil naturálnou formou, t.j. sedacou súpravou. To znamená, že ani z tohto
titulu nemohol navrhovateľovi vzniknúť voči odporkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporkyňa prevzala od firmy GEKO aj iný tovar (posteľ, resp. tovar
špecifikovaný vo faktúre č. 083228), uvedené tvrdenie odvolací súd vyhodnotil ako právne nevýznamné
vo vzťahu k predmetu tohto konania, nakoľko nie je podstatné, čo všetko bolo odporkyni dovezené od

firmy GEKO a čo všetko si odporkyňa od označenej firmy objednala. Podstatné je to, že navrhovateľ sa
rozhodol provízie, na ktoré odporkyňa mala za roky 2008 - 2009 nárok, zaplatiť naturálnou formou, t.j.
sedacou súpravou. Ohľadne ďalšieho tovaru dodaného odporkyni môže ísť eventuálne o právny vzťah
medzi odporkyňou a firmou GEKO.
Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil i odvolacie námietky navrhovateľa smerujúce k výroku

o trovách konania. Možno síce súhlasiť s námietkou navrhovateľa, že okresný súd neoznačil pri
jednotlivých úkonoch právnej služby konkrétne ustanovenia vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ale táto sama skutočnosť
nerobí odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľným. V odôvodnení písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku sú presne špecifikované (názvom i konkrétnym časom) jednotlivé úkony,

ktoré advokát odporkyne v rámci poskytovaných právnych služieb vykonal a proti ktorým navrhovateľ
nakoniec žiadne námietky nevzniesol. Neuvedenie konkrétnych ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v odôvodnení rozsudku nie je teda takou vadou konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a na ktorú by odvolací súd musel prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Neobstojí ani
odvolacia námietka navrhovateľa, že podľa internetu je vzdialenosť medzi Žilinou a Čadcou iba 32 km

a z tohto dôvodu mala byť priznaná náhrada za stratu času pri účasti právneho zástupcu odporkyne
na jednotlivých pojednávaniach iba v rozsahu jednej polhodiny, nie dvoch polhodín. V tomto smere
možno súhlasiť s názorom právneho zástupcu odporkyne, že vzdialenosť medzi Žilinou a Čadcou bolo
možné uskutočniť i osobným motorovým vozidlom za dlhšiu dobu ako 30 minút, a to s prihliadnutím na
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Nemožno teda vychádzať z údajov uvedených na internete,

ktorý údaj nevystihuje skutočnú vzdialenosť medzi sídlom advokátskej kancelárie právneho zástupcu
odporkyne v Žiline a sídlom Okresného súdu Čadca.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo všetkých jeho výrokoch potvrdil.

Odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal odporkyni náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko v tomto konaní bola v plnom rozsahu úspešná. Odvolacie trovy odporkyne
predstavujú trovy právneho zastúpenia, keď advokát odporkyne vykonal v odvolacom konaní 1 úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 61,41 Eur, ku ktorému bol pripočítaný režijný

paušál vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH, t.j. 13.96 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.