Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210707
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513210707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o.,
IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, práv.
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi X. O.K., Z.. XX.X.XXXX, B. F.
XXXX/XX, B., o zaplatenie 1,68 EUR s príslušenstvom a iné a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 97/2013-61 zo dňa 23.3.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu
Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 97/2013-61 zo dňa 23.3.2015 časti týkajúcej sa úroku z omeškania

v sadzbe 0,19% denne zo sumy 504,- EUR od 22.8.2010 do 1.6.2011 do zaplatenia z r u š u j e a
konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 1,68 EUR

vo zvyšku návrh zamietol a uviedol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení
zamietajúcej časti rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ si návrhom uplatnil nároky zo
zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave dňa 10.11.2009, a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj remitent) zaplatiť pri predložení 504,- EUR spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne od 22.8.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na
rad navrhovateľa. Zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75

zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O
vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je
splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do
jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl.
I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ
pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s..
Rozsudkomč.k.SR00365/11z16.3.2011rozhodcovskýsúdodporcoviuložilpovinnosť,abyspoločnostiPOHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 504,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 504,-
EUR od 5.11.2010 a 6 % ročne zo sumy 504,- EUR od 22.8.2010 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.4.2011 a dňa 7.4.2011 sa stal vykonateľným. Podľa § 35

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej
veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er 5643/2012 vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému X. O., o udelenie poverenia zistil, že na základe rozhodcovského
rozsudku č.k. SR 00365/11 zo dňa 16.3.2011 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. 36Er 5643/2012-38 z 5.11.2014 právoplatným
29.12.2014, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku
0,25% denne zo zmenkovej sumy zamietol a na vymoženie zvyšnej časti vydal dňa 5.11.2014 poverenie.

Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené,
keďže dohoda o zmenkovom úroku 0,25% denne je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.

Uviedol, že zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal
platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní.

Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej
aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy
skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry potrebné ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré
sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil možnosť
spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom,

povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva
neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť, t.j.
nezáväznosť exekučného titulu. Súčasne konštatoval, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha
plneniazozmenkyanávrhskutkovovymedzillentým,žejemajiteľomzmenky,ktoránebolaprisplatnosti
zaplatená.Zmenkajedokonalýanespornýcennýpapier,právaapovinnosti súdefinovanélensamotnou

zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto
pokiaľ ani jedna zo strán nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský
charakter príčinného vzťahu a jeho priamu súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo
spotrebiteľského právneho vzťahu. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné
oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a

to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaní.

Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku

rei iudicatae a podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova.Totožnosťpredmetuobochkonaníjezachovaná.Navrhovateľnebolúčastníkomrozhodcovského
konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2
zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na
zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi

na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku
dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol.
Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie
zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po
splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového

zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv
zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni
súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy sumu 504,- EUR, úroku 0,25 % denne zo sumy 504,- EUR od
22.8.2010 do zaplatenia, ako aj úroku 6 % ročne zo sumy 504,- EUR od 5.11.2010 do zaplatenia znovu

rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej
odmeny 1,68 EUR. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1
v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo

výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny 1,68 EUR,
počítanej zo zmenkovej sumy 504,- EUR zaviazal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16
nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal
v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov
konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku
o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd v týchto častiach
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, pričom si uplatnil i náhradu
trov odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa vykonanie dokazovania oboznámením sa s
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom takéto dokazovanie žiadny z účastníkov

nenavrhol. V ďalšej obsiahlej časti svojho odvolania zopakoval svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanej
veci nemôže ísť o rei iudicatae, tak ako to tvrdil pred súdom prvého stupňa tiež s poukazom na viaceré
rozhodnutia Najvyššie súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolateľ v odvolaní ďalej
uviedol, že nie je správny záver súdu prvého stupňa, že zmenka bola indosovaná až po uplynutí lehoty
na protest, preto má účinky obyčajného postúpenia. Poukázal na to, že z predloženého originálu zmenky

vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, teda ide o nedatovaný indosament a je preto nevyhnutné
aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest.

Písomným podaním zo dňa 21.12.2015 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti týkajúcej sa 0,19% úroku
denne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a priznať mu úrok iba v časti 0,06% denne. V podaní

uviedol, že týmto svoj nárok zosúladil s názorom vyjadreným v stanovisku č. 93 publikovaného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa a súhlas odporkyne, odvolací súd v súlade s § 208 O.s.p. v
časti, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť pripustil čiastočné späťvzatie, rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. len v napadnutej zamietajúcej časti

a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne
správny keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a
vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom
č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok.Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie,

čo legálne nemohol urobiť, keď odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade
s § 156 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď
ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné

pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmať
bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal
podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci
podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa záveru súdu prvého stupňa o indosovaní zmenky
po uplynutí lehoty na protest odvolací súd poukazuje na obsah návrhu, v ktorom samotný navrhovateľ
uvádza, že keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť
predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou, skutočnosť ktorá svedčí o tom, že zmenka bola
indosovaná až po uplynutí lehoty na vykonanie protestu.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa neporušil ustanovenie čl. 7 nar. 861/2007, keď
podľa jeho názoru uvedené ustanovenie len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu
nedoručila odpoveď dotknutej strany avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia nariadenia podľa
názoru odvolacieho súdu nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz napriek

nečinnosti dotknutej strany, ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za
potrebnévykonanieďalšiehodokazovaniaatobezohľadunato, čisaodporcavdanejvecivyjadrilalebo
nie. Za takýto nepochybne treba považovať navrhovateľom uplatnený 0,25 % denný úrok, predstavujúci
91,25 % ročne. Za správny v zmysle § 39 Obč. zák. považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa,
ktorý v tejto časti návrh zamietol v celom rozsahu, keď vôľou účastníkov nebolo dohodnúť úrok v nižšej

sadzbealeprávevsadzbe0,25%denne,ktoráakonatosprávnepoukázalsúdprvéhostupňa,dosahuje
takmer výšku samotnej istiny a takto dohodnutý úrok je pre rozpor so zákonom neprípustný. Odvolací
súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak by aj navrhovateľovi úrok patril tak iba do
splatnosti zmenky, kedy podľa čl. I § 48 Zák. 191/50 Zb. čl. I ods. 1 bod 2 v spojení s § 77 vznikol nárok
na 6 % úrok. Odvolací súd poukazuje aj na názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky

v stanovisku č. 93, na ktoré poukazuje odvolateľ, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť a to aj v prípade absencie aktivity odporcu v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Najvyšší súd SR v stanovisku konštatoval,
že je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,

predovšetkým aplikácii znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany
slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov.

Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.