Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112219155
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112219155.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľa: J. Q. B. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. K. X, XXX
XX A., právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava,
proti odporcom: 1/ V. B., N.. X.X.XXXX, A. F. X, XXX XX Ž., Y. B., a 2/ F. B., N.. XX.X.XXXX, A.
F. X, XXX XX Ž., Y. B., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, konajúceho prostredníctvom

splnomocneného zástupcu: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, 971 01 Stropkov,
o zaplatenie sumy 898,30 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Odporcom ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľovi v r a c i a krátený súdny poplatok v sume 46,80 eur, ktorý bol zaplatený na účet tunajšieho
súdu.

U p r a v u j e prevádzkovateľa platobného systému E-KOLOK: Slovenská pošta, a. s., IČO: 36
631 124, so sídlom Partizánska 9, 975 99 Banská Bystrica, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil

navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 46,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom rozhodnutia súdu,
ktorým by súd odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 898,30 eur s prísl..
Navrhovateľ taktiež žiadal zaviazať odporcov k náhrade trov konania titulom zaplateného súdneho
poplatku a titulom trov právneho zastúpenia.

Pred prvým pojednávaním vo veci samej podaním doručeným súdu dňa 18.12.2015 navrhovateľ zobral
návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 OSP: Súd konanie nezastaví, ak odporca so späť vzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 OSP: Nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späť vzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späť vzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým je späťvzatie návrhu na začatie konania, s
prihliadnutím na skutočnosť, že nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu by bol s poukazom na
ustanovenie § 96 ods. 3 OSP neúčinný, keďže ku späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním

vo veci samej (z uvedeného dôvodu súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v
ustanovení § 6 OSP nerealizoval ani výzvu podľa ustanovenia § 96 ods. 2 OSP), pri aplikácii vyššie
citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o zastavení konania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov

zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu
vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania v celom rozsahu bez bližšieho odôvodnenia. V zmysle
vyššie citovaného zákonného ust. § 146 ods. 2 veta prvá, keďže zavinil zastavenie konania, je preto
povinný uhradiť odporcom vzniknuté trovy konania. Nakoľko však odporcom v priebehu konania žiadne

trovy nevznikli, súd o trovách konania vo vzťahu k odporcom rozhodol tak, že týmto náhradu trov konania
nepriznal.

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi rozhodol súd tak, že tomuto náhradu trov konania nepriznal, a to
z nižšie uvedených dôvodov:

Súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v konaní
zastúpený právnym zástupcom vychádzal jednak zo skutočnosti, že vedľajší účastník zahlásil svoj
vstup do konania ešte v skrátenom konaní a jednak zo skutočnosti, že vedľajší účastník si uplatnil
náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v podaní doručenom súdu dňa 28.11.2012,

ktoré podanie bolo označené ako odpor proti platobnému rozkazu, a to za 2 úkony právnej služby, 1/
prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ podanie odporu proti platobnému rozkazu. Súd svoje rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi oprel jednak o uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 357/2012 zo dňa 30.10.2013, z ktorého okrem iného vyplýva, že
„...oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného

v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto
subjektu....“. Vychádzajúc z vyššie citovaného teda vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor
proti platobnému rozkazu. Vedľajším účastníkom podaný odpor proti platobnému rozkazu navyše z
obsahového hľadiska obsahoval iba všeobecnú právnu argumentáciu, z ktorej je zrejmé, že zo strany
vedľajšieho účastníka išlo pravdepodobne o jedno z mnohých „všeobecných “podaní, ktoré podal bez

bližšieho oboznámenia sa s vecou samou. Okrem odporu voči platobnému rozkazu už vedľajší účastník
na strane odporcu na súd neuskutočnil žiadne podania.
Rovnako súd svoj záver opiera o uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo
9/2013, z ktorého vyplýva, že „Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie
treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na

právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v
celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných
veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane.“

Na základe vyššie uvedených skutočností opierajúc sa o vyššie citované závery rozhodnutí Najvyššie

súdu Slovenskej republiky preto súd konštatuje neúčelnosť vedľajším účastníkom uplatňovaných trov
konania.Ztohodôvodusúdvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonaniatitulomnáhradytrovprávneho
zastúpenia nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta v spojitosti s ods.

4 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov(ďalejlenZoSP),podľaktorýchpoplatoksplatnýpodanímnávrhunazačatiekonania,podaním
odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a

poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6, 70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním
vo veci samej, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi podľa citovaného
ustanovenia. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 53,50 eur na účet

tunajšieho súdu. S poukazom na citované ustanovenie súd preto rozhodol o vrátení kráteného súdneho
poplatku v sume 46,80 eur (53,50 eur mínus 6,70 eur). Krátený súdny poplatok bude navrhovateľovi
vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému v
zmysle ust. § 11 ods. 6 ZoSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.