Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211410
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709211410.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: G. C., Š.F. O. E., R. Č. XX, XXX XX R. zastúpeného
advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, so sídlom Belinského 16, 851 01 Bratislava proti odporcovi: D. A.,
Š. O.K. E., U. R. E. XX, XXX XX Č. zastúpenému opatrovníkom Naďou Hrubou, tajomníčkou Okresného
súdu Malacky o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1.866,15 eura s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/30/2013-49 zo dňa 27.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/30/2013-49 zo dňa 27.10.2014 v
napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo

výške 1.866,15 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 1.866,15 Eura od
15.01.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd
rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobou zo dňa 28.11.2009
doručenou súdu dňa 30.11.2009 navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť

navrhovateľovi peňažnú sumu 1866,15 eura s príslušenstvom a spolu s náhradou trov konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že na základe požiadavky odporcu mu odporca predal tovar (pohonné hmoty)
za obdobie od 01.12.-31.12.2008 v množstve a cenách uvedených v daňovom doklade - faktúre č.
FO-2008/166.

V predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 153b ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudkom

pre zmeškanie.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej
byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez
určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady,
ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so

zmluvou a týmto zákonom.Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný
tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže

robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Mal za preukázané, že návrh navrhovateľa je oprávnený a z predložených listinných dôkazov mal
za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto zaviazal odporcu na zaplatenie uplatnenej
pohľadávky.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p.
podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku sa v časti týkajúcej sa trov konania v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ.
Nenamietal, že navrhovateľovi bola voči odporcovi priznaná náhrada trov konania vo výške 100%,
domáhal sa meritórneho rozhodnutia jediným rozsudkom aj vo veci náhrady trov súdneho konania,
konkrétne priznania náhrady za navrhovateľom zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho

zastúpenia v konaní, v intenciách petitu návrhu na začatie konania.

Od iniciovania predmetného súdneho sporu uplynie takmer 5 rokov a nie je žiadúce ani vhodné z
hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania, aby sa vo veci náhrady trov súdneho konania muselo
rozhodovať ďalším rozhodnutím súdu, ktoré zbytočne a neracionálne predĺži a skomplikuje meritórne

rozhodnutie veci aj v záležitosti trov súdneho konania.

Voči odporcovi ako povinnému je na základe vykonateľného rozhodnutia súdu už vedené exekučné
konanie, v ktorom je problematické vymoženie istiny s príslušenstvom z dôvodu pobytu odporcu na
neznámom mieste.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že zaviazal odporcu na zaplatenie uplatnenej istiny navrhovateľovi v celkovej

sume 1.866,15 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 1.866,15 Eura od
15.01.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p.
podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov

prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Z citovaného ust. § 151 ods. 7 O.s.p. vyplýva možnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov konania
tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom

alebo percentom a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.Vzhľadom k tej skutočnosti, že súdu takúto možnosť rozhodnutia Občiansky súdny poriadok umožňuje,
súd má právo tento spôsob rozhodnutia o trovách konania využiť a preto nie je dôvod na zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, keďže súd prvého stupňa je povinný v zmysle cit.

ust. § 157 ods. 7 O.s.p. rozhodnúť o konkrétnych trovách konania, o jej výške samostatným uznesením.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s
poukazom na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a ich náhradu by bol priznal úspešnému odporcovi ak by mu boli trovy odvolacieho konania vznikli.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.