Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205075
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714205075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky:

Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. U. Y., F.. F. XXXX/X, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodcovský rozsudok L.. A.. XXX/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný Slovenským arbitrážnym
súdom zriadeným pri Slovak Arbitration Court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava v právnej
veci žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 proti žalovanému Y. F., W.. XX.XX.XXXX, M.

F. F.. F. XXXX/X, XXX XX Y. - T. o zaplatenie 2.212,26 Eur s prísl. s z r u š u j e.

II. Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.04.2014, doručeným súdu dňa 15.04.2014, domáhala, aby súd
vydal rozhodnutie, ktorým by Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného
Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, L.. A.. XXX/XX/XX vydaný dňa
XX.XX.XXXX, zrušil v celom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

V dôvodoch návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 25.03.2014 jej bol doručený vyššie uvedený rozsudok
vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, t.j. odporcu, proti
žalovanej - navrhovateľke, ktorý rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia sumu 2 212,26 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z
omeškania vo výške 1,775 % ročne zo sumy 80,37 eur od 21.03.2012 do 11.04.2012, zo sumy 18,18
eur od 21.02.2013 do 03.03.2013, zo sumy 70,13 eur od 21.03.2013 do 24.04.2013, zo sumy 28,12
eur od 25.04.2013 do 28.05.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.04.2013 do 28.05.2013, zo sumy 76,79

eur od 29.05.2013 do 26.06.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.05.2013 do 26.06.2013, zo sumy 73,14
eur od 27.06.2013 do 23.07.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.06.2013 do 23.07.2013, zo sumy 69,37
eur od 24.07.2013 do 12.09.2013, zo sumy 42,27 eur od 13.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur
od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 1 928,88 eur od 24.09.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z
omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,00 eur len
8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 212,26 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo

výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 356,76 eur.
V návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 07.12.2011 uzatvorila s odporcom Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej odporca poskytol úver vo výške 1 500,00 eur. V
rámci rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzizmluvnýmistranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamiZmluvyoRÚ,sporušením,ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred
rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov,

podľa ich rokovacieho poriadku, a to: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.
alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., pričom
výber rozhodcovského súdu spočíva na žalobcovi.
Navrhovateľka má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Slovenského
arbitrážneho súdu z dôvodu, že: ad 1) rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964

Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len OZ)ako neurčitý právny úkon neplatná, ad 2) rozhodcovská doložka
obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná
podmienka, ad 3) navrhovateľka nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
§ 53 ods. 4 písm. a ) OZ, a teda navrhovateľka v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) popiera platnosť rozhodcovskej

doložky.
Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru navrhovateľky
neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. V uvedenej zmluve sa
uvádza, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom v rámci uvedenej

RozhodcovskejzmluvynejasneurčenáZmluvaorevolvingovomúverenieješpecifikovaná.Vychádzajúc
z uvedeného je teda právny úkon obsiahnutý v Rozhodcovskej zmluve neurčitý. Navrhovateľka zastáva
názor, že uvedená Rozhodcovská zmluva je v zmysle dikcie ustanovenia § 37 OZ neplatná.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že predmetná Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne,
individuálne vyjednaná. Podľa jej tvrdení je rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX s poukazom na čl.

6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej na § 52 a nasl. OZ, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a na
ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C
- 240/98 až C - 244/9, je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda je absolútne neplatná.
Navrhovateľka sa stotožňuje s názorom prezentovaným v ustálenej súdnej praxi, že predmetnou

Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa, a že odporca od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním
Rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na
rozhodcovskom súde, ktorý on sám vyberie, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od
trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Následne navrhovateľka

považuje konanie pred rozhodcovským súdom za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na
ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a
publikovaná súdna prax, a teda navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v
zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Navrhovateľka má za to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa
ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, a to vzhľadom na fakt, že ho vybral
odporca. Procesné pravidlá rozhodcovského súdu znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa, nakoľko
rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní, pričom však lehota na podanie žalobnej odpovede
bola 10 dní, čo je iba 2/3-iny lehoty na podanie odporu proti platnému rozkazu, a podmienkou podania

žalobnej odpovede je zaplatenie poplatku, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa
Občianskeho súdneho poriadku a § 4 ods. 1 písm. za) zákona č. 71/1992 Z.z. je spotrebiteľ od súdnych
poplatkov oslobodený.
Navrhovateľka tiež považuje ustanovenia podľa článku 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní k zmluve
o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a teda za

neplatné ustanovenia zmluvy jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065 % z dlžnej čiastky za
každý deň omeškania je neprimerane vysoká a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ust. § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa
požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2011 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška,

ktorájeuvedenávzmluvnýchdojednaniachzmluvyorevolvingovomúvere.Vyššieuvedenéustanovenia
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere svedčia o tom, že sú svojim obsahom a účelom v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda sú absolútne neplatné.Odporca sa k predmetu konania vyjadril v podaní zo dňa 03.07.2014, kde žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť s poukazom na to, že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou žiadnej zmluvy, ako tvrdí
navrhovateľka a predstavuje samostatný právny úkon. Medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna

rozhodcovská doložka, zahrnutá do nejakej štandardnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter
individuálneho dojednania. Poukázal na znenie § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v súvislosti s
namietanou nemožnosťou oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania a to nielen pred jej
uzavretím, ale aj kedykoľvek počas trvania zmluvy. Je v rozpore so zákonom, ak sa stotožňuje možnosť
výberu

medzi rozhodcovským konaním a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe
žaloby dodávateľa. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písmeno r/ OZ a
uviedol, že za nedôvodný považuje tiež argument o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania,
ktoré je písomným konaním, pričom navrhovateľka sa ústneho pojednávania nikdy nedomáhala,
nenavrhla ani vypočutie cestou dožiadania a pod. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi
je platná a navrhovateľka nemusela na jej uzavretie vôbec pristúpiť. Vlastným úkonom teda mohla

ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy. Tá nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi, čo vyplýva aj z bodu č. 7 zmluvy o revolvingovom
úvere. Odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá žiadny vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere.
Navrhovateľka uzavrela rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a súčasne nevyužila právo odstúpiť od nej.
Rozhodcovská zmluva obsahuje okruh sporov, ktoré môžu byť prejednané v rozhodcovskom konaní,

ten je v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. a preto tvrdenie o neurčitosti okruhu sporov
obsiahnutých v rozhodcovskej zmluve nie je dôvodné. Tvrdenie navrhovateľky, že mali byť ignorované
predpisy na ochranu spotrebiteľa nie je nijako v žalobe konkretizované. Rozhodcovský súd sa vo
vydanom rozsudku postavením navrhovateľky, povahou nároku a právnym titulom zaoberal. Ukladá
navrhovateľke plnenie, na ktoré sa zaviazala. Tvrdenia ohľadne výšky sankcií za porušenie záväzku zo

zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXX sú vecne nedôvodné. Ohľadne povinnosti uhradiť
sankcie odporca uviedol, že ich výška je v súlade s § 53b ods. 1 OZ a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. Odporca poukazoval na to, že výška úrokovej sadzby úroku z omeškania v čase splatnosti pohľadávky
bola 8,5 % ročne. Výška zmluvnej pokuty 0,065 % denne (t.j. 23,725 % ročne) a časti zákonného úroku z
omeškania (1,775 % ročne) predstavujú spolu 25,5 % ročne. Na základe toho považuje odporca tvrdenie

o rozpore s právnymi predpismi za nedôvodné a neopodstatnené v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Účastníci konania, uzavreli dňa 07.12.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej v

texte tohto rozsudku aj RU), na základe ktorej bol v zmysle článku 5 zmluvy navrhovateľke ako dlžníkovi
zo strany odporcu ako veriteľa poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42
mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. Od tejto sumy si však žalovaný odpočítal sumu 107,88 Eur v
zmysle bodu 8.1. zmluvy a navrhovateľka tak od neho reálne dostala iba 1 392,12 Eur. Predpokladaná
RPMN za úver činila 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 % a priemerná RPMN 45,66 %. Celkovú

čiastku, ktorú bola navrhovateľka povinná zaplatiť, t.j. revolving a úroky za celú dobu čerpania, činila
suma 1928,88 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu činila 63,32% a ročná úroková
sadzba revolvingu činila 76,21%. V zmysle časti 6 zmluvy, bol schválený revolvingový úver do výšky
1 500,00 Eur, pričom celková čiastka, ktorú mala dlžníčka vrátiť, bola vo výške 3 375,54 Eur v 42
mesačných splátkach po 80,37 Eur. Ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,21 %, RPMN za úver

67,47 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a priemerná RPMN 45,66 %. Ročná úroková sadzba
revolvingu činila 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25%. K zmluve boli pripojené
Zmluvné dojednania zmluvy o RÚ. V zmysle bodu 8.1 zmluvy bol predmetom zmluvy aj záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu, spočívajúcu
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na

základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške
112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.

Dňa07.12.2011bolamedziúčastníkmiuzavretáajRozhodcovskázmluvač.XXXXXXXXXX,podľaktorej
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pred niektorým znasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa ich rokovacieho poriadku, a to: Slovenský arbitrážny
súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na žalobcovi.

Navrhovateľka zaplatila odporcovi celkovo 1 163,28 Eur. Po doručení rozhodcovského rozsudku
navrhovateľke dňa 25.03.2014 táto voči nemu nič písomne nenamietala ani neodpovedala, ale dňa
15.04.2014 podala na tunajší súd žalobu o jeho zrušenie.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase začatia
konania na súde, sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde
domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3 ),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť
alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie

zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom

konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká
možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§53ods.1OZ,vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmäustanovenia,ktoréa)-máspotrebiteľplniťasktorýmisanemal

možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, i)- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť, zmluvné
podmienkybezdôvodudohodnutéhovzmluve,k)-požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnil,svojzáväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, r)- vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z . z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, sa na účely tohto zákona rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je
účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu

alebo profesii.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Žaloba bola na tunajšom súde podaná v zákonom stanovenej lehote 30 dňovej lehote od doručenia

rozhodcovského rozsudku navrhovateľke, ktorý jej bol doručený dňa 25.03.2014, pričom žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 15.04.2014.Právna úprava neprijateľných podmienok vychádza zo smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1994, najmä
ak sa zmluvy spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah
nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť

alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský
úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z
úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. V súvislosti s implementáciou smernice
č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje
na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného

druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv, treba chrániť spotrebiteľa, ktorého
ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá
v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých
spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka
alebo iného predpisu. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi 07.12.2011 je evidentné, že sa jedná o

spotrebiteľskú zmluvu a navrhovateľka požíva ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice,
ako aj OZ. Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere (RU) bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru dlžníkovi. Spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je podnikateľom,
pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým
spôsobom, teda pri uzatváraní zmluvy odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti

a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa (či už podľa Občianskeho
zákonníka alebo podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide
o navrhovateľku, ktorá je dlžníkom zo zmluvy o úvere, je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z celkového formátu zmluvy o revolvingovom úvere (tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy,

aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov ďalším fyzických osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane
úverových podmienok), ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich
uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť.

Súd preskúmal rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovskému rozsudku a dospel
k názoru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.

Podľa ust. § 40 ods.1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka dohodnuté zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Základným kritériom posudzovania, či ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či sú v zmluvách obsiahnuté
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky upravené v ust. § 53 ods. 4 OZ.

Dôležitým je zistenie, či boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne
dojednanézmluvnéustanoveniaobsiahnutévnávrhuzmluvnýchpodmienokspripojenýmiVšeobecnými
obchodnými podmienkami, sa nepovažujú podmienky ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých
sa mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich
obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len, či predložený návrh zmluvy

podpíše alebo odmietne. Súd je toho názoru, že aj samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa odvíja
od zmluvného vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o RÚ, je potrebné posudzovať podľa ust. § 53 ods. 1 OZ.
Pokiaľ by uvedenú zmluvu
vrátane rozhodcovskej zmluvy pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil
navrhovateľku a nedal by jej podpísať len vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, bolo by možné

takúto rozhodcovskú zmluvu považovať za individuálne dojednanú a platnú. V tomto prípade sa
nejednalo o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo z tvrdení navrhovateľky, tá pri podpise
Zmluvy o RÚ nebola informovaná ani o obsahu zmluvy, ani o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy,
pričom nemohla ovplyvniť ich obsah. Boli jej predložené na podpis a ona ich podpísala tak, ako jejich odporca pripravil. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vzory takejto rozhodcovskej
zmluvy má odporca rovnaké, vopred pripravené a predkladá ich jednotlivým spotrebiteľom s úmyslom
dosiahnuť to, aby sa záväzkové vzťahy medzi účastníkmi riešili v konaní pred rozhodcom a nie pred

všeobecným súdom. V tomto prípade sa teda nejednalo o individuálne dojednanie. To bol zrejme aj
dôvod prečo navrhovateľka nereagovala po podpise zmluvy a neodstúpila následne od rozhodcovskej
zmluvy, pretože nepochybne nerozumela k čomu ju zmluva zaväzuje a nechápala význam, ani
dôsledky podpísania predformulovanej rozhodcovskej zmluvy. Následky si uvedomila, až po vydaní
rozhodcovského rozsudku.

Súd konštatuje, že je možné dohodnúť v rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve
alternatívny spôsob riešenia sporov, avšak spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam
takejto rozhodcovskej doložky, alebo zmluvy, a čo to pre neho znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej
zahrnutý alternatívny spôsob, nemohli uviesť do omylu. Z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že znenie
rozhodcovskej zmluvy nebolo oboznamované, uvedená zmluva jej bola daná na podpísanie.
Pokiaľ bol v Rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo

Zmluvy o RÚ s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide podľa názoru
súdu o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť
na všeobecný súd. Formalizmus je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ (odporca) uplatnil svoje práva na
rozhodcovskom súde, navrhovateľka bola povinná podriadiť sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti
požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve v
prospech dodávateľa. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú.

Ďalej súd poukazuje na porušenie ust.§ 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu,
že v rozhodcovskom konaní bola uplatnená zmluvná pokuta v neprimeranej výške 0,065 % denne, ako

aj zaplatenia 2 212,26 Eur z titulu istiny, pričom v zmluve o revolvingovom úvere nebola vôbec upravená
zmluvná pokuta, ale sa vyskytovala len v zmluvných dojednaniach, v časti bodu 14.1.
Podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná
forma. Za splnenie tejto podmienky súd nepovažuje zhrnutie zmluvnej pokuty do zmluvných dojednaní,
ktoré nie sú ani podpísané zmluvnými stranami, kde sa úprava v ťažko čitateľnom texte stratí v

ostatnom texte. Pri podpise zmluvných dojednaní dlžník nemal ani možnosť odhaliť existenciu takéhoto
dojednania, prípadne existenciu ďalších neprijateľných zmluvných podmienok. Právny vzťah je vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a preto
súd nepovažuje dojednanie o zmluvnej pokute za platné. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok akceptoval
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, považoval ho za primeraný, nepostupoval dôsledne v súlade s

ust.§ 3ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ale aj v rozpore s ust.§ 544 Občianskeho
zákonníka. Aj to je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené
všeobecné záväzné predpisy ochrany práv spotrebiteľa. Navyše súd dodáva, že zmluvné dojednania,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú uvedené menším písmom než iná časť zmluvy, dokonca

ťažko čitateľná veľkosť písma, čo je taktiež v rozpore s ust. § 53c Občianskeho zákonníka.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovaný veriteľ poskytol navrhovateľke - dlžníkovi úver
vo výške 1 500,00 Eur, pričom navrhovateľka mala vrátiť odporcovi v 42 mesačných splátkach po
80,37 Eur, spolu sumu vo výške 3 375,54 Eur. Odporca tak žiadal od navrhovateľky pri 42 mesačnej

splatnosti úveru odplatu vo výške 1 875,54 Eur, čo je 125,04 % poskytnutých peňažných prostriedkov.
Takto dojednaná odplata prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, čo predstavuje 35,72 % -ný ročný úrok, ktorý podstatne prevyšuje odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom čase. V
decembri 2011 boli úrokové miery v spotrebiteľských úveroch požadovaných bankami za poskytovanie

peňažných prostriedkov na dobu jedného do piatich rokov vo výške 13,03 % ročne. Odporca tak
postupoval v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Z pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. XXX/XX/XX súd zistil, že na tomto
rozhodcovskom súde bola dňa 20.11.2013 podaná žaloba spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

proti navrhovateľke o zaplatenie 2 212,26 Eur s príslušenstvom. Následne rozhodca vo veci dňa
29.01.2014 vyhlásil rozhodcovský rozsudok bez akéhokoľvek iného procesného úkonu v konaní.Ustanovenie § 25 ods. 10 rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu umožňuje vydať
rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností, uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená

zmenka, alebo šek. Rozhodcovský súd je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok
spolu so žalobným návrhom žalovanému. Súd je názoru, že predmetné ustanovenie je nielen v rozpore
so samotným zákonom o rozhodcovskom konaní, ale aj v rozpore so základnými princípmi práva na
spravodlivý proces, najmä s ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský
vzťah.

Podľa § 30 ods. 10 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu, ak rozhodcovský súd
vydal rozhodcovský rozsudok spôsobom podľa § 25 ods. 10 a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil
rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto
vydaný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní.
Podľa § 13 ods. 2 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu v žalobnej odpovedi je
žalovaný povinný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a doložiť a

označiť všetky dôkazy, ktoré preukazuje jeho tvrdením. Zo žalobnej odpovede však musí byť zrejmé, či
uplatnený nárok žalobcu žalovaný uznáva alebo nie a v akom rozsahu.
Tieto ustanovenia Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu sú v priamom rozpore
so smernicou Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ktorá považuje riešenie sporov
zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz

neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný
presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu výhody. Rozhodcovský súd postupoval v rozpore so
základnými princípmi kontradiktórneho konania, ktoré sú princípmi aj rozhodcovského konania, ako to

ustanovuje § 18 ods. 4 citovaného zákona. Toto zákonné ustanovenie v zmysle jeho obsahu nemožno
obísť rokovacím poriadkom a posunúť jeho účinky až na okamih doručenia rozsudku. Rozsudok vo veci
vôbecnemoholbyťvyhlásenýpredtým,nežrozhodcadaldruhejstraneriadnumožnosťvyjadriťsa.Právo
na žalobnú odpoveď mal navrhovateľke dať rozhodca pred vyhlásením rozsudku, bez ohľadu na to, či sa
vo veci rozhodol postupovať iba na základe písomných vyjadrení bez nariadenia pojednávania. Takýto

postup upravuje samotný zákon o rozhodcovskom konaní. Dané ustanovenia rokovacieho poriadku teda
umožňujú niečo, čo napríklad zakazuje zákon ( konkrétne Občiansky súdny poriadok), keďže v zmysle
§ 172 ods. 9 O.s.p. ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a
odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. V
tomto prípade zmluva o revolvingovom úvere, uzavretá medzi účastníkmi dňa 07.12.2011 obsahuje

neprijateľné podmienky, v zmysle vyššie uvedených tvrdení súdu v tomto rozsudku. Nie je možné, aby
zákon zakazoval vydávanie exekučných titulov v spotrebiteľských veciach iba na základe tvrdení jednej
strany a rokovací poriadok rozhodcovského súdu takúto možnosť dovoľoval. V tomto prípade navyše
zákazustanovujevšeobecnezáväznýprávnypredpis,ktorýmávyššiuprávnusilu,nežrokovacíporiadok
rozhodcovského súdu.

Podľa § 26 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzavretia zmluvy, stály
rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku.
Rokovací poriadok však nemôže odporovať zákonu, naopak, musí s ním byť v súlade. V tomto prípade
rokovacíporiadoktedapriamoumožňujerozhodcovipostupovaťspôsobom,prektorýjemožnénásledný
rozhodcovský rozsudok zrušiť, čo je neprípustné, pretože vydaný rozhodcovský rozsudok možno zrušiť

podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Navrhovateľka teda vôbec nemusela podávať na
rozhodcovský súd žiadnu odpoveď, stačilo jej namietať porušenie zásady rovnosti v rozhodcovskom
konaní, čo je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto prípade je nepochybné, že vydaniu
takéhoto rozhodcovského rozsudku predchádzal postup rozhodcu, ktorý nedodržal zásadu rovnosti
účastníkov.

Navrhovateľka namietala okrem iného aj platnosť Rozhodcovskej zmluvy pre jej neurčitosť.
Rozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Vedľapožadovanejpísomnejformysa
na rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, vzťahujú všetky požiadavky kladené na právne
úkony všeobecne a zmluvy zvlášť, preto je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská zmluva formulovaná,

okrem iných náležitostí, určite a zrozumiteľne v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka. To znamená,
aby spĺňala všetky náležitosti perfektnosti právneho úkonu ustanoveného v tomto zákone. V konkrétnom
prípade, úprava vyplývajúca z bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX obsahuje možnosť
riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s konkrétnou uzavretou zmluvou o RÚ, ktorá bola identifikovanáako zmluva číselne zhodná s číslom Rozhodcovskej zmluvy. Z toho možno vyvodiť určitosť úkonu v tom
zmysle, že riešenie sa týkalo vzniknutých sporov z tejto konkrétnej zmluvy. Námietka neurčitosti tohto
právneho úkonu nie je na mieste, v tomto konaní to však ani nemá reálny vplyv na jeho výsledok, keďže

súd zistil iné dôvody pre neprijateľnosť tejto zmluvy.

Súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva obdobného obsahu a formy bola už
predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní, napr. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn.
1CoE/33/2014 dňa 29.5.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/598/2013,

ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia, kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe obdobnej rozhodcovskej zmluvy, ďalej rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne vo
veci sp. zn. 8CoE/157/2014 dňa 17.6.2014, alebo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp.
zn. 3CoE/55/2014 dňa 30.4.2014.

Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že nemá dôvod odkloniť sa od vyššie citovaných

rozhodnutí troch rôznych krajských súdov, s ktorými sa argumentačne stotožňuje. Podľa názoru súdu
nešlo o rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanú.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s. p. podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná a preto má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p. Nakoľko navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si žiadne trovy nevyčíslila, súd jej
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.