Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/517/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233233
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115233233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený
JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti odporcovi:
Ľ. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XXX, XXX XX J. Q., Š. V. I., o zaplatenie 277,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 182,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 447,27 eur od 25.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 95,- eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 5,25 % ročne zo sumy 277,- eur od 06.12.2013 do 24.12.2015,
- vo výške 5,25 % ročne zo sumy 95,- eur od 25.12.2015 do zaplatenia a
- vo výške 0,20 % ročne zo sumy 182,- eur od 25.12.2015 do zaplatenia,
zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2,97 eur titulom náhrady súdneho

poplatkuzapodanienávrhu,atokrukámprávnehozástupcunavrhovateľadotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 09.11.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
16.11.2015 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu
277,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 277,- eur od 06.12.2013 do
zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške súdneho poplatku a vo výške 75,91 eur titulom
náhrady trov právneho zastúpenia.
Návrh na začatie konania skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 26.04.2013 bola medzi ním

a odporcom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 250,- eur za
odplatu vo výške 95,- eur. Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku vo výške 345,- eur uhradiť
v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 1,25 eur a ďalej v
pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 34,13 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený
žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie

finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy. Odporca celkovo do dňa podania návrhu uhradil
sumu 68,- eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 30,- eur bola uhradená dňa 28.02.2014.
V súlade s čl. II. zmluvy bol odporca povinný hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka
bola splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v
zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 21.10.2013 upozornil odporcu na uplatnenie

práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.04.2014
oznámil odporcovi, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu
05.12.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu odporcu. Ku dňu
vypracovania návrhu tak činí dlžná čiastka sumu 277,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým
úverom spolu s odplatou v celkovej sume 345,- eur a čiastkou vo výške 68,- eur, ktorá bola uhradená

odporcom (345,- eur - 68,- eur = 277,- eur).
Navrhovateľknávrhupripojilfotokópiezmluvyospotrebiteľskomúvereč.320130975zodňa26.04.2013,
Obchodných podmienok, predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 21.10.2013
spolu s hromadným poštovým podacím hárkom zo dňa 23.10.2013, oznámenia o zosplatnení záväzku
zo dňa 10.04.2014 spolu s hromadným poštovým podacím hárkom zo dňa 11.04.2014.
Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené (dňa 23.12.2015

- doručenka na č. l. 17 spisu), na výzvu súdu písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur

(ďalej len "drobné spory").
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 29.01.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil

na úradnej tabuli dňa 20.01.2016.
Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Navrhovateľ ako veriteľ prostredníctvom obchodného zástupcu a odporca ako dlžník uzatvorili dňa
26.04.2013 zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (na č. l. 3 spisu). Na

základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažnú sumu vo výške 250,-
eur. Tento úver mal byť poskytnutý bezúčelovo za odmenu vo výške 18 % z istiny a úrok vo výške 20
% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a za odmenu vo výške 5 % z istiny a úrok vo výške
14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej len odplata, ktorý zahŕňa ako odmenu, tak
dohodnutý úrok). Odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie uvedenej peňažnej sumy v

hotovosti, na základe čoho mal súd za preukázané, že odporca prevzal v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa
26.04.2013uvedenúpeňažnúčiastku(čl.I.zmluvy).Odporcasavzmluvezaviazalnavrhovateľovisplatiť
istinu vo výške 250,- eur a odplatu vo výške 95,- eur, celkom tak sumu 345,- eur v 13-tich mesačných
splátkach,atoprvýchtrochmesačnýchsplátkachvovýške1,25euraďalejvpravidelnýchrovnomerných
10-tich mesačných splátkach vo výške 34,13 eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzatvorení

zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Ďalej sa účastníci dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie
celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak. Zároveň bol v zmluve uvedený doporučený termín úhrady 19. dňa
v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. bola ku dňu

podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov uvedená vo výške 47,29 % a pri splatnosti úveru na
7 mesiacov nebola uvedená. (čl. II. zmluvy).
V čl. 1 Obchodných podmienok (na č. l. 3rub spisu), ktorými sa mal riadiť zmluvný vzťah účastníkov a s
ktorými bol odporca uzrozumený, čo mal potvrdiť svojim podpisom, bolo ustanovené, že RPMN činí pri
splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 % a pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %.

V čl. 2 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy
o úvere do konečnej splatnosti úveru.Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporca doposiaľ na daný záväzkovo-
právny vzťah medzi účastníkmi uhradil sumu vo výške 68,- eur ku dňu 28.02.2014.
Listom zo dňa 21.10.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“ (na č.

l. 4 spisu) žiadal navrhovateľ odporcu o úhradu neuhradenej sumy 277,- eur do 5 dní od obdržania výzvy
s upozornením, že inak si uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči odporcovi uplatnené aj
všetky dojednané zmluvné sankcie. V zmysle pripojeného hromadného poštového podacieho hárku (na
č. l. 5 spisu) bol tento list podaný na odoslanie poštovému doručovateľovi dňa 23.10.2013 s uvedením

adresy odporcu na doručenie Q. XXX, XXX XX J. Q.. Súd však nemal preukázané, že uvedený list sa
dostal do dispozičnej sféry odporcu.
Listom zo dňa 10.04.2014 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ (na č. l. 6 spisu)
oznamoval navrhovateľ odporcovi, že záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX bol v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený ku dňu 05.12.2013 z dôvodu
omeškania odporcu s jeho splácaním. Ďalej uviedol, že istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny je

zosplatnená v celkovej výške 277,- eur. V zmysle pripojeného hromadného poštového podacieho hárku
(nač.l.7spisu)boltentolistpodanýnaodoslaniepoštovémudoručovateľovidňa11.04.2014suvedením
adresy odporcu na doručenie Q. XXX, XXX XX J. Q.. Súd však nemal preukázané, že uvedený list sa
dostal do dispozičnej sféry odporcu.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o
autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].
Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010
do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné

percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského
úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe
uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011
do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto
náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva ospotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý

obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za

akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo

na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od

01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015,

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu

veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.
Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke

možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, Výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení
účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej

činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716).
Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do
31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ObZ bez
ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou

konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. 497 vymedzuje nasledujúce
podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú
peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných

častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode
hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostnýmprevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia

pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).
Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 26.04.2013. Aj s poukazom na to,
že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany odporcu nešlo o

obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo
odočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnavrhovateľomodporcovi,súddospelkzáveru,žemedzi
účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym
zmluvnýmtypom,spotrebiteľskýúvermôžebyťdohodnutývpodoberôznychtypovzmlúv,napr.vzmluve
o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust.

§ 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S
poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel
k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má pojmové znaky zmluvy o pôžičke
podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov
vo výške 250,- eur v hotovosti už pri samotnom podpise zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že

vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy navrhovateľom ako
veriteľom odporcovi ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok
veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné
prostriedky do sumy 250,- eur.
Navrhovateľ tak svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ splnil pri podpise zmluvy a prenechal odporcovi

sumu 250,- eur s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi túto sumu zvýšenú o celkovú
odplatu vo výške 95,- eur, v ktorej mal byť zahrnutý jednak úrok podľa čl. I. zmluvy a jednak odmena
podľa čl. I. zmluvy (v zmluve však nie je uvedené, v čom by mala spočívať táto odmena, resp. nie je
uvedený jej kauzálny, t. j. ekonomický dôvod), a to všetko v 13-tich mesačných splátkach, a to prvých
troch mesačných splátkach vo výške 2,25 eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných

splátkach vo výške 34,13 eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzatvorení zmluvy, pričom každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky.
Úrok v zmysle ust. § 658 ods. 1 OZ je odplatou za užívanie peňažnej istiny a plní sa v určitom percente
za určité obdobie. Účastníci zmluvy si tak môžu dohodnúť úroky spôsobom, ktorý spĺňa požiadavku

určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, obvykle je to určitým percentom
stanoveným za príslušnú dobu, môže byť však aj stanovením konkrétnej sumy. Dohoda o výške úrokov
však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, inak by bola takáto dohoda neplatná podľa ust. § 39 OZ.
V tomto smere súd poukazuje na platnú judikatúru, podľa ktorej je možné považovať za neprimeraný
úrok taký, ktorý je dohodnutý vo výške podstatne presahujúcej úrokovú mieru obvyklú v dobe dojednania

úroku stanovenú zásadne s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov a pôžičiek.
Zo znenia ust. § 657 a § 658 OZ nevyplýva, že by si zmluvné strany nemohli popri plnení dlžníka
spočívajúcom vo vrátení sumy požičaných peňažných prostriedkov ako aj zaplatení úroku, dohodnúť
aj ďalšie plnenie dlžníka, avšak súd má za to, že v dotknutom prípade navrhovateľ použil nekalú

obchodnú praktiku, ktorou naoko poskytoval pôžičku s úrokom vo výške 20 % ročne, ak súd vychádzal,
že predmetný spotrebiteľský úver mal byť splatený v 13 mesačných splátkach [tento by aj pri prenechaní
peňažnej sumy 250,- eur odporcovi na celé obdobie 13 mesiacov, teda pri záväzku odporcu vrátiť
navrhovateľovi sumu 250,- eur naraz po uplynutí doby 13 mesiacov, bol v kapitalizovanej výške 97,50
eur; výpočet: 250,- eur x 20 % x (1 + 1/12, t.j. 13 mesiacov) = 54,16 eur], avšak skutočná výška úroku

bola týmto spôsobom omnoho vyššia. Táto však bola prekrytá vykonštruovaním odplaty za poskytnutie
úveru (ktorej časťou podľa zmluvy bol aj úrok 20 %), ktorej výška a ani ekonomický dôvod, ako už
bolo vyššie uvedené, nebol v zmluve vôbec ozrejmený. Súd odhliadnuc od toho, že odporca nemal mať
reálne peňažnú sumu 250,- eur prenechanú celú na obdobie 13 mesiacov (a už po 10 dňoch vlastne
musel vrátiť jej časť a okrem toho posledná splátka mala byť splatná podľa zmluvne určenej splatnosti

jednotlivých splátok už dňa 01.05.2014, teda za menej ako 13 mesiacov od prenechania sumy 250,- eur
odporcovi), poukazuje na to, že výška odplaty v sume 95,- eur za poskytnutie peňažnej sumy 250,- eur
odporcovi na celú dobu 13 mesiacov, by tvorila v ročnom vyjadrení 35,08 % poskytnutej sumy [výpočet:
odmena 95,- eur / 13 mesiacov = 7,3077 eur/mesiac; 7,3077 eur/mesiac x 12 mesiacov / 250,- eur =0,3508, t. j. 35,08 %]. Skutočná cena spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky tak bola percentuálne
vyjadrená nie priamo v zmluve, ale len odkazom na Obchodné podmienky navrhovateľa, s ktorými mal
byť odporca oboznámený (tieto sa nachádzajú na rube zmluvy a sú spolu s rozhodcovskou doložkou

podpísané odporcom), a to vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vo výške 67,70 % pri
splatnosti úveru 13 mesiacov a 66,19 % pri splatnosti úveru na 7 mesiacov. Z hľadiska peňažnej sumy
bola cena spotrebiteľského úveru uvedená priamo v zmluve sumou 345,- eur.
Súd tak poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa
cit. 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o termíne konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok
odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počet splátok (rovnako v čl. 2 Obchodných podmienok bolo
ustanovené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej
splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti
úveru), nemožno považovať podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným
takto zakotvenou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v

tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek
matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,
t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Súčasne
treba poukázať na to, že v zmluve sú uvedené dve varianty podmienok poskytnutia predmetného
spotrebiteľského úveru, a to možnosť pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a pri úvere poskytnutom

na 7 mesiacov. Ako už bolo vyššie uvedené, pri stanovení splátok podľa čl. II. zmluvy však pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov malo dôjsť k splatnosti poslednej splátky dňa 01.05.2014 (13 splátok pri
splatnosti: 1. splátky dňa 06.05.2013, 2. splátky dňa 05.06.2013, 3. splátky dňa 05.07.2013, 4. splátky
dňa 04.08.2013, 5. splátky dňa 03.09.2013, 6. splátky dňa 03.10.2013, 7. splátky dňa 02.11.2013,
8. splátky dňa 02.12.2013, 9. splátky dňa 01.01.2014, 10. splátky dňa 31.01.2014, 11. splátky dňa

02.03.2014, 12. splátky dňa 01.04.2014 a 13. splátky dňa 01.05.2014), t. j. v čase 12 mesiacov a 5
dní po poskytnutí spotrebiteľského úveru odporcovi. Možno tak konštatovať, že navrhovateľ opätovne
použil nekalú praktiku, na základe ktorej sa mal javiť spotrebiteľský úver ako poskytovaný na obdobie
13 mesiacov, v skutočnosti bol však poskytnutý na kratšie obdobie na 12 mesiacov a 5 dní. V tomto
kontexte tak možno považovať túto časť zmluvy, teda jej časť ustanovujúcu dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere za neurčitú (§ 37 ods. 1 OZ). Nemožno tak potom ani vychádzať z toho, že v
zmluve sa nachádzalo ustanovenie, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.
obsahovalo určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom súd poukazuje na to, že sa
v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške a
počte iných poplatkov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v

zmluve uvedená v sume 95,- eur, však zahŕňala aj úrok z pôžičky, ktorý bol len percentuálne vyjadrený,
teda nie je zrejmé v akej výške boli iné poplatky, ktoré boli v zmluve označené ako odplata. Keďže
bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 250,- eur, však v zmysle cit. ust.
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, je zmluva aj
napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, avšak rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia

sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd tak vzhľadom na uvedené v ďalšom vychádzal z toho, že odporca bol povinný (iba) vrátiť požičanú
sumu 250,- eur. Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu
vyššiu ako 68,- eur (táto bola uhradená ku dňu 28.02.2014), je naďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi
len sumu 182,- eur (z celkovo žalovanej sumy 277,- eur).

Pokiaľ sa týka splatnosti predmetnej pôžičky, súd poukazujúc na už vyššie konštatovanú neurčitosť
vyplývajúcu z toho, že úver mal byť poskytnutý na 13 mesiacov s tým, že splatnosť poslednej splátky
mala nastať skôr, t. j. 01.05.2014 a súčasne s poukazom na to, že všetkých 13 splátok, ktoré boli
dohodnuté, neboli dohodnuté v rovnakej výške (prvé tri v sume 1,25 eur a ďalších 10 v sume 34,13 eur) v
spojenísuždeklarovanoubezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru[ust.§11ods.1písm.b)zákonač.

129/2010 Z. z.], považoval za neplatnú aj dohodu účastníkov o splatnosti poskytnutej pôžičky (§ 37 ods.
1 OZ). Nie je totiž možné, ak povinnosťou odporcu bolo vrátiť len sumu 250,- eur (teda pôžičku bez úroku
aodmeny),určiťvakýchvlastnesplátkachasakousplatnosťoumalodporcazaplatiťtútosumu,aknešlo
o 13 rovnomerných splátok a navyše ak pôžička mala byť na jednej strane poskytnutá na 13 mesiacov a
nadruhejstranesplatnosťdojednanýchsplátokmalanastaťskôrza12mesiacova5dnípojejposkytnutí

(01.05.2014). Vzhľadom k tomu, že uvedenú časť zmluvy postihnutou touto neplatnosťou je možné
oddeliť od jej ostatného obsahu podľa ust. § 41 OZ, táto neplatnosť tak nespôsobuje neplatnosť celej
dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd tak vychádzal z toho, že odporca bol povinný pôžičku
vrátiť na základe výzvy veriteľa (navrhovateľa) podľa ust. § 653 OZ. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľsúdunepreukázaldoručeniejehovýzievzodňa21.10.2013azodňa10.04.2014odporcovi,súdvzmysle
ust. § 41 ods. 3 O.s.p. považoval za výzvu na vrátenie nesplateného zostatku pôžičky (jej istiny) až
návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 23.12.2015. Odporca bol tak povinný svoj

dlh uhradiť podľa ust. § 563 OZ nasledujúceho dňa, t. j. dňa 24.12.2015. Keďže nevyšlo najavo, že by
odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu 182,- eur, dňom 25.12.2015 sa tak dostal
odporca do omeškania s úhradou tohto peňažného záväzku.
Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal za to, že navrhovateľovi
vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa cit.

ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, t. j. vo výške 5,05 % ročne
(k 25.12.2015 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %, o čom má súd vedomosť zo svojej
činnosti, § 121 O.s.p.) zo sumy 182,- eur od 25.12.2015 do zaplatenia. V ostatnom uplatnenom rozsahu
navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania nevzniklo.
S poukazom na uvedené dôvody súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 182,- eur (zostatok
nesplatenej istiny pôžičky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 182,- eur od

25.12.2015 do zaplatenia a v ostatnej časti návrh zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň

z toho, že navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 34 % [úspech navrhovateľa
počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku: 182,- eur , t. j. istina + 0,91, t. j. úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 182,- eur od 25.12.2015 do 29.01.2016 = 182,91 eur; celková výška pohľadávky
s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: 277,- eur, t. j. istina + 31,28 eur, t. j. úroky z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 277,- eur od 06.12.2013 do 29.01.2016 = 308,28 eur; %-

tuálny úspech navrhovateľa = 182,91 eur / 308,28 eur = 59 %; úspech odporcu 41 % = 100 % - úspech
navrhovateľa 59 %; čistý úspech navrhovateľa 18 % - 59 % = 41 %]. Preto o trovách konania rozhodol
súd tak, že navrhovateľovi priznal nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 18 %
ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti odporcovi.
S poukazom na to, súd priznal navrhovateľovi proti odporcovi náhradu trov konania vo výške 2,97 eur

(18 % zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur podľa
čistého pomeru úspechu navrhovateľa v konaní a v zmysle ust. § 151 ods. 2 O.s.p. keďže vynaloženie
týchto trov konania navrhovateľom vyplýva z obsahu spisu, aj keď tieto trovy nevyčíslil).
Súd poukazuje na to, že zo svojej činnosti má vedomosť (§ 121 O.s.p.), že navrhovateľ sa v množstve
návrhov na začatie konania podaných za posledné obdobie na Okresnom súde Žilina v zastúpení

JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom domáha svojich nárokov vyplývajúcich zo skutkovo a právne
zásadne totožného základu, pričom ide o návrhy na začatie konania formulárového charakteru, v ktorých
sa dopĺňajú len jednotlivé individuálne údaje tej, ktorej veci (napr. len v jednom súdnom oddelení 6C ide
o konania vedené pod spis. zn. 6C/244/2014, 6C/260/2014, 6C/265/2014, 6C/314/2014, 6C/105/2015,
6C/284/2015 a 6C/299/2015). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 M Cdo 9/2013

zo dňa 20.06.2014 trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a
právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení
len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. V danom prípade tak vzhľadom na
konštatovanú typovosť a formulárovosť návrhu na začatie konania trovy navrhovateľa vzniknuté jeho

zastupovaním JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy
na uplatnenie práva, ktorých náhradu má súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznať úspešnému
účastníkovi, a preto súd navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške 75,91
eur nepriznal ani v pomernej časti zodpovedajúcej čistému úspechu navrhovateľa vo veci.
Súd zároveň s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na náhradu trov konania spolu

vo výške 2,97 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).