Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Kašíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/56/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913205570
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5913205570.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdŽilina,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky - N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. L., B. XXX, právne
zastúpená: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 790/13, IČO:
47 245 841 a otca - B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Š. M. XX/X, za účasti okresného prokuratúra v
Námestove, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu matky na zmenu
zverenia maloletého, určenie výživného a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7P/59/2013-437 zo dňa 1. júla 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VIII., IX. a X. p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku VII. m e n í tak, že matka maloletého j e p o v i n n á
písomne informovať otca maloletého vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku o maloletom N., nar. XX.XX.XXXX:
- o jeho zdravotnom stave,
- o návšteve základnej školy a učebných výsledkoch,
- o školských a mimoškolských aktivitách.
Ďalej j e matka maloletého p o v i n n á umožniť otcovi telefonický kontakt s maloletým v čase,
keď je v jej osobnej starostlivosti, a to každý nepárny piatok v týždni v čase od 18:45 hodiny do 19:00
hodiny v trvaní 15 minút.
Vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k.
2P/19/2013-60 zo dňa 15.04.2013 v časti o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému N.
tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou
80 EUR. Zároveň upravil stretávanie sa otca s maloletým, a to každý nepárny týždeň v čase od piatku
15:00 hod. do nedele 15:00 hod., v čase od 1.júla do 15. júla a od 1.augusta do 15. augusta s tým,
že si maloletého vyzdvihne o 10:00 hod dňa 1.júla, 1. augusta a odovzdá ho o 18:00 hod dňa 15.
júla, 15. augusta. Taktiež každý nepárny rok cez vianočné sviatky od 27. decembra o 10.00 hod. do 2.
januára nasledujúceho roku 18.00 hod. a v každý párny rok v čase od 24. decembra od 10:00 hod. do
26. decembra do 18:00 hod. V čase jarných prázdnin v nepárne roky s tým, že si maloletého vyzdvihne
o 15:00 hod v posledný deň školského vyučovania a odovzdá ho na konci jarných prázdnin v nedeľu
o 15:00 hod. V čase veľkonočných sviatkov od 10:00 hod. v Zelený štvrtok do soboty 18:00 hod. vnepárne roky a od 10:00 hod. Veľkonočnej nedele do utorku 18:00 hod. v párne roky. V čase letných a
jarných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov sa nebude realizovať styk otca s mal. dieťaťom
tak, ako je určený po zvyšok roka. Otec maloletého si maloletého prevezme od jeho matky v mieste
jej bydliska a v určenom čase ho matke v mieste jej bydliska odovzdá. Určil, že trvalým bydliskom
maloletého je U. L.. XXX, bude navštevovať Základnú školu v Oravskej Lesnej a ošetrujúcou lekárkou
maloletého bude MUDr. N. Z. - všeobecná lekárka pre deti a dorast. Zamietol návrh otca, ktorým žiadal
určiť a uložiť rodičom povinnosť navzájom sa informovať ohľadom maloletého dieťaťa, a to vždy pri
odovzdávaní a preberaní dieťaťa podaním písomnej správy ohľadom zdravotného stavu maloletého, o
návšteve materskej školy, o aktivitách dieťaťa a o iných závažných veciach, týkajúcich sa maloletého a
aby matka mala povinnosť umožniť otcovi dieťaťa telefonický kontakt s maloletým v čase, keď je dieťa
v jej osobnej starostlivosti, a to denne v čase od 18:45 do 19:00 hod v trvaní 10 minút. Ďalej zamietol
návrh, že trvalé bydlisko mal. N. Z. bude P., Z. M. XXXX/XX a návrh na udelenie súhlasu na zmenu
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecný lekár pre deti a dorast, a to na poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti Pediatrická ambulancia, s.r.o. so sídlom Ružomberok, Antona Bernoláka 12,
zastúpený MUDr. Danicou Papúchovou. O trovách konania si vyhradil, že bude rozhodnuté osobitným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/19/2013-60 zo dňa
15.04.2013 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a maloletý bol zverený do osobnej striedavej
starostlivosti oboch rodičov s tým, že títo si starostlivosť striedali v 2-týždňových intervaloch. V tom
zmysle sa i striedavá osobná starostlivosť realizuje, ale jej ďalšie trvanie nie je v najlepšom záujme
maloletého. Je potrebná zmena vo zverení maloletého z dôvodu, že rodičia maloletého, ktorí sú bývalí
manželia, po rozvode nedokázali primerane komunikovať na úrovni rodičovstva a striedavá osobná
starostlivosť o dieťa sa medzi nimi stala zdrojom konfliktov, ktoré sa prejavili aj v tom, že rodičia
neboli schopní dohodnúť sa o viacerých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv, ako o trvalom bydlisku, ošetrujúcom lekárovi a základnej škole, ktorú bude maloletý navštevovať.
Je toho názoru, že v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, by len
veľmi nepravdepodobne nastala situácia, že by sa rodičia nevedeli zhodnúť na trvalom bydlisku alebo
ošetrujúcomlekárovi,lebozcelkompragmatickýchdôvodovbysariešenieponúkalovbydliskutotožnom
s rodičom, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ošetrujúcemu lekárovi, ktorý pôsobí v
blízkosti trvalého bydliska dieťaťa. Táto skutočnosť však výrazne nezavážila pre rozhodnutie o zmene
zverenia dieťaťa. Zmenu pomerov videl predovšetkým v tom, že v čase, kedy bolo rozhodnuté o
striedavej osobnej starostlivosti, dieťa navštevovalo materskú školu a v priebehu tohto konania dovŕšilo
vek, kedy bolo potrebné dieťa zapísať do základnej školy s tým, že od septembra 2015 začne plniť
povinnúškolskúdochádzku.ZnaleckýmdokazovanímznalcaPhDr.MilošaSlepeckého-znalcazodboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí dospel k záveru, že je
potrebné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Geografická vzdialenosť bydlísk
rodičov (66 km) neumožňuje v prípade zachovania striedavej osobnej starostlivosti dennú dochádzku
dieťaťa do jednej základnej školy. V otázke výberu školy sa rodičia tiež nevedia dohodnúť, pričom otec
dieťaťa už v minulosti maloletého prihlásil do školy pre nadané deti, s čím matka nesúhlasí. Matka
maloletého síce uznáva, že maloletý je šikovný, ale nezistila, že by bol nejaký vážny dôvod, prečo
by mal navštevovať školu, resp. triedu pre nadané deti. Podľa názoru znalca takéto rozhodnutie otca
je predčasné, pretože maloletému neboli vykonané potrebné vyšetrenia na zistenie jeho IQ. Vyslovil
názor, že pri zachovaní striedavej starostlivosti, ktorá by v tomto prípade znamenala, že maloletý by
navštevoval dve základné školy, boli by na maloletého kladené zvýšené nároky v rámci jeho začlenenia
do sociálnej skupiny. Upozornil aj na reálnu možnosť praktických problémov pri klasifikácii dieťaťa
v škole (napr. ak by jeden predmet učili dvaja učitelia na rôznych školách). Ďalší praktický problém
vidí v tom, že podľa predstavy otca by dieťa malo navštevovať školu pre nadané deti a predstava
matky je, že dieťa bude navštevovať štandardnú základnú školu. Je reálny predpoklad, že pedagogický
prístup, vyučovacie metódy aj metódy klasifikácie sú v škole pre nadané deti odlišné od štandardnej
školy. Toto by potom spôsobilo, že dieťa by malo, parafrázujúc vyjadrenia otca dieťaťa z jeho výsluchu
„dva svety" nielen doma u každého z rodičov, ale aj v škole, kde by sa zakaždým muselo prispôsobiť
inému prístupu, detskému kolektívu, ale aj pedagógom. Tieto významné aspekty, ktoré vzhľadom na
vek dieťaťa treba zohľadniť sú dôvodom, pre ktorý treba pristúpiť k zmene zverenia dieťaťa, pretože
ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti nie je v najlepšom záujme maloletého, a to so zreteľom
na jeho priaznivý psychický vývoj. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že obaja rodičia majú dostatočné
osobnostné predpoklady na výchovu maloletého. V prostredí matky pre jeho výchovu je výhodou viac
sociálnych kontaktov, nevýhodou môžu byť jej opatrovateľské a hyperprotektívne postoje. Otec má
snahu zabezpečiť dieťaťu kvalitnejšie vzdelávanie, no v negatívnom zmysle môže ovplyvniť osobnosťmaloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine vytvorením základného predpokladu, že druhí ľudia nie sú
dôveryhodní. Po zhodnotení osobnostných vlastností oboch rodičov znalec konštatoval, že matka má
v súčasnej dobe lepšie predpoklady na výchovu dieťaťa ako otec. Preto zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky a otcovi upravil stretávanie s maloletým tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Je toho názoru, že takto upravený styk je primeraný a umožňuje, aby otec realizoval svoj výchovný vplyv
u dieťaťa a rozvíjal s ním citové väzby.
Pokiaľ ide o výživné, matka je v súčasnej dobe živnostníčka v oblasti sprostredkovania poistenia z čoho
má príjem 700 Eur mesačne. S dieťaťom býva u rodičov v rodinnom dome, kde má dieťa vytvorené
vhodné podmienky na bývanie, čo je zrejmé aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Na spoločnú
domácnosť prispieva nákupom potravín za 100 Eur mesačne. Maloletý navštevuje materskú školu, od
septembra nastúpi do základnej školy. Matka s ním od februára 2015 chodieva na tréningy tenisu 2x
do týždňa. Za tréning platí 40 Eur mesačne a dopravu do Tvrdošína 30 Eur mesačne. Zdravotný stav
maloletého je dobrý. Otec maloletého je živnostník v oblasti stavebníctva a podľa daňového priznania k
dani z príjmov fyzických osôb za rok 2014 dosiahol príjem 641,87 Eur. Býva v 3-izbovom byte. Príjem,
ktorý deklaroval v daňovom priznaní nie je jeho reálnym príjmom, pretože jeho výška nedosahuje ani
výšku životného minima na plnoletú osobu (na mesiac by mu vychádzalo 53,48 Eur). Okrem toho si
platí bývanie a ostatné výdavky na živobytie a užíva aj motorové vozidlo značky Volkswagen Tuareg, vo
vlastníctve jeho matky. Platí výdavky na jeho údržbu a povinné zmluvné poistenie, ktorých výšku uviesť
nevedel. Tiež platí pohonné hmoty. Pokiaľ je v možnostiach otca, aby sám uhrádzal náklady na bývanie
v 3-izbovom byte a náklady na užívanie nadštandardného motorového vozidla, je v jeho možnostiach a
schopnostiach platiť výživné vo výške 80 Eur. Vzhľadom na vek maloletého, ktorý čoskoro nastúpi do
základnej školy, je stanovené výživné primerané jeho potrebám.
Vzhľadom nato, že rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, javí sa účelné, aby
maloletý navštevoval základnú školu v blízkosti svojho bydliska, keďže ani denná dochádzka do školy
podľa výberu otca by nebola možná, resp. ak by aj bola možná, pre dieťa by bola natoľko vyčerpávajúca,
že takého riešenie ani neprichádza do úvahy. Rovnako z praktických príčin považuje za účelné, aby
dieťa malo v mieste bydliska aj ošetrujúcu lekárku. Čo sa týka trvalého bydliska, prisvedčil argumentu
matky, že je neúčelné, aby mal trvalé bydlisko v byte otca sám, pretože samotný otec maloletého dieťaťa
nemá trvalý pobyt na adrese bytu, kde býva a ani nikto z blízkych príbuzných maloletého.
Návrh otca na poskytovanie si vzájomných písomných informácii považoval za nedôvodný. Z vyjadrení
otca ani nemožno vydedukovať, čo konkrétne si otec predstavuje pod obsahom tejto správy a aké
ho k tomu viedli dôvody. Odôvodnil to len tým, že matka pri odovzdávaní dieťaťa s ním komunikuje
úsečne, resp. sa komunikácie s ním vyhýba, pričom samotná táto skutočnosť nemôže byť dôvodom
zaviazať matku, aby podávala písomné správy o dieťati. Otec nevyužíva zákonnú možnosť informovať
sa o maloletom priamo u jeho ošetrujúcej lekárky alebo v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje,
potom je otázne, o čom by ho mala matka dieťaťa v požadovanej správe informovať. Maloletý je už
v takom veku, kedy je schopný s rodičom komunikovať v takej miere, že mu dokáže aj samo, veku
primeraným spôsobom oznámiť, ako sa malo a čo robilo, či bolo v materskej škole, aké voľnočasové
aktivity absolvovalo a podobne. Iné závažné informácie otec nekonkretizoval. Nepreukázal, že by došlo
niekedy k situácii, kedy matka otca neinformovala, že dieťaťu treba podať nejaké lieky, ísť na vyšetrenie,
ošetrenie k lekárovi a podobne. Otec má možnosť sa o zdravotnom stave dieťaťa informovať aj u
jeho lekára, ale doposiaľ túto možnosť nevyužil. Určenie, že matka je povinná mu umožniť každý deň
telefonický rozhovor s maloletým považoval tento návrh za nedôvodný aj s poukazom nato, že sám otec
na pojednávaní uviedol, že s maloletým je v telefonickom kontakte 2 až 3-krát týždenne počas obdobia,
keďjedieťaumatky,čopovažujezapostačujúce.Určiťtakýtotelefonickýrozhovorsdieťaťomniejeaniv
záujme maloletého dieťaťa. Psychologička ÚPSVaR Námestovo konštatovala, že pre dieťa je dobré, ak
počas pobytu u jedného rodiča má slobodu a možnosť podľa svojej potreby sa telefonicky kontaktovať s
druhým rodičom, nie je však v záujme dieťaťa, ak sa táto možnosť zmení na dennú povinnosť. Pre dieťa
v takomto nízkom veku, ktoré ešte nechápe povahu a účel súdneho rozhodnutia je nanajvýš nevhodné
a necitlivé autoritatívne určiť či, kedy a v akom trvaní má absolvovať telefonický rozhovor s otcom.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na osobitné uznesenie.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec, nakoľko s rozsudkom nesúhlasí.
Namietal, že je ohrozená komunikácia otca s dieťaťom, ako aj právo maloletého na zachovanie vzťahu
k obom rodičom. Je zrejmé, že matka bráni komunikácii otca a dieťaťa, a to aj napriek tomu, že
zakúpil maloletému mobilný telefón ešte v decembri 2013, avštak matka po znaleckom posudku úplne
zamedzila maloletému telefonicky komunikovať s ním a od februára 2015 tento kontakt znemožňovala
skrývaním mobilného zariadenia pred dieťaťom, i jeho vypínaním. Súd takémuto počínaniu matkyposkytuje ochranu, nerešpektuje potreby a priania dieťaťa, ktoré vyjadrilo svoje želania aj na Úrade
práce v Ružomberku v marci roku 2015. Dňa 13.03.2015 podal písomnú námietku voči znaleckému
posudku, ku ktorej sa súd do dnešného dňa nevyjadril. Dňa 10.06.2015 telefonicky požiadal o odročenie
pojednávania určeného na 08:15 hod. z dôvodu poruchy vozidla počas cestovania na pojednávanie,
napriek tomu súd pojednával a do dnešného dňa mu nedoručil zápisnicu z tohto konania. O pojednávaní
01.07.2015 nemal žiadnu vedomosť. Eviduje neprebratú zásielku na pošte, kde doba doručenia bola 5
kalendárnych dní, no z pracovných dôvodov si ju nemohol vybrať a nevedel o nej. Ako človek pracujúci v
stavebníctve často pracuje aj stovky kilometrov od svojho bydliska a v dobe, keď nie je syn v jeho opatere
sa nezdržiava doma aj niekoľko dní. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že v najlepšom záujme
maloletého je navštevovať iba jednu základnú školu. Dieťa nemá žiadne problémy s adaptáciou, pričom
už dva a pol roka navštevuje 2 materské školy. U neho počas celej doby navštevovalo logopedickú
starostlivosť aj základnú umeleckú školu. Bolo porušené právo dieťaťa na vyjadrenie svojho názoru, a
to aj napriek tomu, že dovŕšil o pár dní 7 rokov a má vlastný názor a potreby. Bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces, keďže už viac ako 12 mesiacov sa nemohol vyjadriť k celej situácii, nevypovedal,
rovnako ani dieťa pred súdom a nemohol predložiť ďalšie dôkazy. Súd nemal záujem úplne zistiť
skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dieťa
do dnešného dňa spí s matkou na jednom lôžku a psom v izbe. Nemá vlastný priestor. Uvedené viackrát
namietal pred súdom, čo nie je uvedené v zápisnici. V konaní došlo i k ďalšej vade, a to neprítomnosť
zástupkyne okresnej prokuratúry, aj keď bola riadnym účastníkom konania. Súd nijako nerešpektoval
právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Neprihliadal na záujem maloletého, vývinové
potreby, stabilitu prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Neriešil ani právo druhého rodiča na pravidelné informácie o dieťati, a to v dobe,
keď bolo dieťa v striedavej starostlivosti, nie je teda zrejmé ako chce zabezpečiť toto právo pri zverení
do výlučnej starostlivosti matke. Konal v medziach návrhu matky skôr ako pre toto konanie vytvoril
zákonný rámec. Ako napr. žiadosť o prešetrenie pomerov na Mestskom úrade v Ružomberku, opätovné
prešetrovanie na Úrade práce v Ružomberku, žiadosť o kópiu z jeho daňového priznania, všetko po
podaní návrhu matky prešetrované sudkyňou, ktorá až tesne pred pojednávaním vo veci jeho návrhu
zlúčila aj návrh matky a tieto dôkazy k nemu doložila. Preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť,
prešetriť zákonnosť takéhoto postupu a po preukázaní pochybení pridelil spis na prešetrenie inému
sudcovi, prípadne inému súdu.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že tvrdenia otca sú účelové a ich jediným cieľom je
predlžovanie konania. Na nariadené pojednávania bol riadne predvolaný a mal dostatok možností pred
súdom vyjadriť svoje pocity a názory, prípadne predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Argumenty o
tom,žekvôliprácisinemoholvyzdvihnúťzásielku,alebožecestounapojednávaniesamupokaziloauto,
sú právne bezvýznamné a absurdné. Veľmi dobre vedel o nariadených termínoch pojednávania. Zhodou
okolnosti dieťa bolo u neho v opatere od 21.06.2015 do 05.07.2015, nariadený termín pojednávania
bol 01.07.2015, tzn. že v čase doručovania zásielky sa musel zdržiavať v mieste bydliska, nakoľko
sám uvádza, že pracuje mimo bydliska len v čase, keď nemá syna v opatere. Týmto len potvrdzuje, že
nie je schopný s matkou komunikovať ohľadom maloletého syna a nie je schopný rešpektovať zákon
a ani práva iných. Jeho správanie je nebezpečné aj pre výchovu maloletého a dá sa usudzovať, že
tieto prejavy správania sú dôvodom aj toho, že s ním odmieta komunikovať staršia dcéra C.. Otec
nie je schopný rešpektovať záujmy maloletého syna a agresívne si presadzuje len vlastné záujmy a
nenaplnené ambície. Súd mal dostatočne preukázané, že podmienky na striedavú starostlivosť v tomto
prípade splnené nie sú, a taktiež mal preukázané, že v záujme maloletého dieťaťa rozhodne nie je plniť
školskú dochádzku od 1. ročníka na dvoch základných školách a v úplne iných obciach. Jednoznačné
stanovisko k tomu zaujal aj znalec. Otec si zrejme neuvedomuje v čom je rozdiel medzi materskou
školou, kde sa dieťa v podstate chodí len hrať a základnou školou, kde nastupuje úplne iný systém
povinností, hodnotených vzťahov a pod. Nie je pravda, že nemá vytvorené vhodné podmienky pre
starostlivosť o dieťa. Boli šetrené pomery v domácnosti aj kolíznym opatrovníkom. Maloletý spáva na
vlastnej posteli, má vytvorený priestor na hranie ako aj na kreslenie, písanie a plnenie si školských
povinností. Býva spolu s rodičmi v rodinnom dome a práve rodinné zázemie a vzťahy aj so starými
rodičmi a rodinou ako takou má maloletý zabezpečené len v čase, keď je u nej. Otec má síce zariadený
byt, ale spoločnosť maloletému robí len on a andulka. Inak je dieťa sociálne izolované. Rodina otca
nefunguje. Otec maloletého nemá dobré vzťahy ani so svojou matkou, súrodencami a ani so svojou
dcérou, s ktorou sa nestretáva a nekomunikuje vôbec. Otec dieťa sociálne izoluje a trávi čas len s ním
a andulkou, o čom vypovedal aj maloletý pred znalcom. Na otázku znalca, čo robí u otca, maloletý
odpovedá iba úsečne, dokonca vyhýbavo a okrem otca spomenie iba vtáka - andulku. Neustále hopodrobuje nejakým psychologickým vyšetreniam v snahe preukázať výnimočnosť a nadanosť syna. Sú
to však len vykonštruované predstavy otca. Pokiaľ otec požaduje poskytovanie informácii o maloletom,
má možnosť zaobstarať si ich sám. Nie je dôvod, aby bola postavená do role informátora, spravodajcu
a v pravidelných intervaloch otcovi poskytovala písomné správy. Všetky informácie o škole a aktivitách
dieťaťa, jeho prosperovaní a zdravotnom stave si môže zistiť priamo v škole a u ošetrujúcej lekárky.
Nie je pravda, že maloletému zakazuje telefonovať s otcom, keď maloletý chce, má možnosť s otcom
hovoriť a dokonca má svoj vlastný mobil, ktorý mu kúpil otec. Súd akceptoval právo dieťaťa na oboch
rodičov, a to úpravou styku dieťaťa s otcom, pri ktorom musí byť rešpektovaný denný a nočný režim
dieťaťa a jeho povinnosti ako aj jeho právo na súkromie. Otec počas celého konania preukazoval
svoju bezcitnosť a nízky morálny kredit, keď napríklad vedome a úmyselne porušil zákon a chcel takto
dosiahnuť predčasný zápis maloletého do školy, argumentujúc, že dieťa bude rok zbytočne strácať
čas v škôlke. Aj pri nariadení znaleckého dokazovania robil obštrukcie, nedovolil zistiť názor dieťaťa
na striedavú starostlivosť, čo vyplýva aj zo správy ÚPSVaR Námestovo z 18.12.2013. Má za to, že
nie zariadený byt, sociálna izolácia dieťaťa, manipulácia, klamstvá a citové vydieranie dieťaťa, systém
zásluh a odmien vo výchove dieťaťa, presviedčanie o výnimočnosti dieťaťa, pestovanie nedôvery voči
iným ľuďom, ale pokoj, láska, citlivý prístup k dieťaťu, empatia a tolerancia pri výchove dieťaťa, zdravé
sociálne a rodinné zázemie, vytvárajú rámec pre plnohodnotný fyzický, psychický, sociálny a citový
vývin dieťaťa a vybudovanie jeho sebadôvery a prirodzeného rešpektu voči autoritám. S poukazom na
uvedené navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý
zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. Nebol dôvod, prečo by nemali tento posudok akceptovať. Preto
doporučuje rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Okresný prokurátor v Námestove k odvolaniu otca uviedol, že pri rozhodovaní súd vychádzal
predovšetkým z výpovede rodičov, maloletého, znaleckého posudku a ostatných listinných dôkazov
založených v súdnom spise. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v odbore klinická
psychológia vyplýva, že v súčasnej dobe má lepšie predpoklady na výchovu maloletého dieťaťa matka.
Od tohto zistenia súdu sa potom odvíjajú aj výroky rozsudku. Listom zo dňa 19.03.2014 oznámil vstup
do tohto konania. Napriek tejto skutočnosti nebol zo strany okresného súdu upovedomený o termínoch
pojednávania v predmetnej veci. Z tohto dôvodu sa prokurátor ani pojednávaní nezúčastnil. Túto vadu
konania, medzi iným namieta i otec maloletého vo svojom odvolaní. Avšak je potrebné konštatovať, že
po preštudovaní k veci sa vzťahujúcich listinných podkladov, vychádzajúc tiež zo záverov znaleckého
posudku č. 02/2015 podaného súdnym znalcom PhDr. Milošom Slepeckým, je možné sa s rozhodnutím
súdu stotožniť. Je toho názoru, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo veci náležite a dostatočným
spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd ako odvolací súd (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§214 ods 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1, 2
písm. a) O.s.p. a rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výrokoch I. - VI., VIII. - X. potvrdil. Podľa
§ 220 O.s.p. vo výroku VII. zmenil rozsudok okresného súdu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, a to ohľadne poskytovania informácii o maloletom a umožnenie telefonického kontaktu
otca s maloletým.
V predmetnej veci do konania vstúpil prokurátor. Prokurátor po vstupe do konania má v zmysle § 35
ods. 3 O.s.p. rovnaké oprávnenia ako účastník konania. Okresný súd vo veci nepredvolával prokurátora
na jednotlivé pojednávania, čím došlo k vadám konania. Prokurátor však vo vyjadrení k odvolaniu
otca uviedol, že sa oboznámil s celým spisovým materiálom, pričom nezistil žiadne vady pri vykonaní
dokazovania súdom a má za to, že okresný súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a zákonne vo
veci rozhodol, a preto navrhol uvedený rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd má preto
za to, že uvedená procesná vada pred okresným súdom bola vyjadrením prokurátora odstránená.
Na pojednávanie konané dňa 10.6.2015 bol otec maloletého riadne predvolaný. Pojednávanie bolo
stanovené na 8.15 hod. a z úradného záznamu na č.l. 396-397 vyplýva, že otec maloletého telefonicky o
8.05 hod. ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že v Dolnom Kubíne sa mu pokazilo
auto, z ktorého dôvodu sa nemôže dostaviť na pojednávanie a o 8.30 hod. telefonicky oznámil, že
odtiahnutie auta môže odťahová služba zabezpečiť až o dve hodiny, preto žiadal odročiť pojednávanie.
Z časového hľadiska je možné ustáliť, že otec maloletého si nepočínal tak, aby sa na pojednávaniedostavil v čas, keď až o 8.05 hod. telefonicky oznámil, že sa mu v Dolnom Kubíne pokazilo auto a pre
vzdialenosť medzi mestom Dolný Kubín a Námestovo (podľa internetovej stránky www.vzdialenosti.sk
ide o vzdialenosť 33,8 km a cesta trvá 41 minút), by sa včas nedostavil na
pojednávanie, ktoré bolo stanovené na 8.15 hod. aj v prípade, ak by sa mu vozidlo nepokazilo. Navyše
otec ani dodatočne okresnému súdu náležite nepreukázal, že mu skutočne vznikla prekážka, pre ktorú
sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Napokon na predmetnom pojednávaní nedošlo k vyhláseniu
rozhodnutia vo veci samej a otec mal možnosť oboznámiť sa s predmetným pojednávaním a dať
písomné námietky k nemu. Vytýkanie, že mu nebola doručená zápisnica z tohto pojednávania nie je na
mieste, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žiadal súd o jej doručenie. Predvolanie na pojednávanie dňa
1.7.2015 bolo otcovi maloletého zasielané poštou, pričom mu bolo dané oznámenie o uložení zásielky
dňa 15.6.2015 s odbernou lehotou 5 kalendárnych dní. O uvedenom mal otec maloletého vedomosť,
čo sám potvrdil kópiou oznámenia o uložení zásielky (č.l. 448). Napriek tomu si v tejto odbernej lehote
zásielku nevyzdvihol. Odvolací súd tu poukazuje na Poštové podmienky - všeobecná časť Slovenskej
pošty, kde čl. 21.1. umožňuje odosielateľovi skrátiť a určiť konkrétnu odbernú lehotu s poznámkou
„uložiť ...dní". Preto súd mohol skrátiť úložnú lehotu na 5 dní. Otec maloletého v odvolaní namieta,
že z pracovných dôvodov si ju nemohol vybrať a nevedel o nej, konštatoval, že často pracuje aj stovky
kilometrov od svojho bydliska a v čase, keď nie je syn v jeho opatere nezdržiava sa doma aj niekoľko dní.
Avšak netvrdil a ani žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by sa v čase doručovania zásielky
nemal zdržiavať v mieste bydliska. Odvolacia námietka, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy
je bezpredmetná, nakoľko v odvolaní nekonkretizuje o aké dôkazy mali byť vykonané. S poukazom na
uvedené nie je možné na vytýkané nedostatky prihliadať.
V čase rozhodnutia okresného súdu v napadnutej veci k mal. N. sa realizovala striedavá osobná
starostlivosť rodičov v 2-týdňových fázach, pričom dieťa navštevovalo dve materské školy, vzhľadom
na vzdialenosť bydliska oboch rodičov. V súčasnej dobe však nastala podstatná zmena u mal. N., keď
tento dovŕšil vek 7 rokov a od septembra 2015 nastúpil do 1.ročníka povinnej školskej dochádzky.
Predovšetkým z týchto dôvod bolo nutné prehodnotiť trvanie striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko z
geografického hľadiska bydlísk rodičov nie je reálne, aby maloletý navštevoval jednu základnú školu.
Striedavá starostlivosť by nemala znamenať striedanie školského kolektívu. Školáci sú už omnoho viac
fixovaní na svoj kolektív vrstovníkov a je škodlivé tento kolektív striedať v akomkoľvek cykle. Aj týždenné,
aj polročné striedanie vytrháva dieťa z jeho detského kolektívu a robí z neho outsidera, pretože s
kamarátmi nezdieľa spoločný osud. Striedanie školského kolektívu v praxi môže znamenať, že dieťa
okrem normálnej rodiny príde aj o normálne vzťahy v kolektíve, ktoré sa formujú počas celej doby
školskej dochádzky. Ide predovšetkým o obdobie z prechodu materskej školy do 1. ročníka povinnej
školskej dochádzky, kedy dieťaťu pribudnú určité povinnosti, ako sústrediť sa na vyučovanie, aby
pochopil čo mu učiteľ vysvetľuje a pripravovať sa na vyučovanie. Z tohto dôvodu nie je vhodné, aby
dieťa malo viacerých učiteľov na ten istý predmet, pričom každý z nich má iné vyučovacie metódy, na
ktoré by sa dieťa muselo vždy adaptovať. Aj samotní rodičia pri výsluchu pred znalcom sa vyjadrili,
že pre maloletého alternatíva, že bude chodiť striedavo do dvoch základných škôl je horšia. Preto
súd bol povinný prihliadať predovšetkým na záujem dieťaťa, z ktorého dôvodu okresný súd správne
rozhodol, keď zmenil rozhodnutie o striedavej starostlivosti a maloletého zveril do osobnej starostlivosti
matky. Názor maloletého mal súd zistený prostredníctvom súdneho znalca, ktorý s ním vykonal pohovor
v prítomnosti oboch rodičov. Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa,
ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho
názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez
prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Pojednávanie
konané dňa 25.11.2013 bolo odročené za účelom vykonania pohovoru psychológa ÚPSVaR Námestovo
s maloletým N. ohľadne priebehu striedavej starostlivosti, potreby uložiť každodenný telefonický kontakt
s otcom a jeho vzťahu k rodičom. ÚPSVaR Námestovo - agenda poradensko-psychologických služieb,
pracovisko Tvrdošín podaním zo dňa 18.12.2013 (č.l. 113) oznámil, že nemohlo byť zistené stanovisko
maloletého, nakoľko matka dala súhlas, aby mohol psychológ pracovať s maloletým bez ich prítomnosti,
avšak otec tento súhlas podmieňoval nahrávaním priebehu stretnutia a s takouto požiadavkou nemohli
súhlasiť.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že z hľadiska temperamentových vlastností matka maloletého
nie je zvýšene úzkostná, vie sa dobre prispôsobiť sociálnym situáciám. Vo vzťahu k exmanželovi si
presadzuje svoj názor. Otec maloletého si je vedomý svojich cieľov a dôrazne ich presadzuje bez
ohľadu na záujmy a potreby iných. V prípade neúspechu má tendencie obviňovať svoje okolie. Zvlášťje vzťahovačne nastavený voči svojej exmanželke. Maloletý N. je extravertovaný, komunikatívny, dobre
nadväzuje kontakty s druhými, nebojí sa. Vzťahovo je viac naviazaný na matku, city voči otcovi majú
tendenciu meniť sa v súvislosti s tým, v ktorom prostredí sa práve nachádza. Voči otcovi tiež prevažujú
pozitívne city. Obaja rodičia majú dostatočné osobnostné predpoklady na výchovu mal. dieťaťa.
V prostredí matky je výhodou viac sociálnych kontaktov, nevýhodou môžu byť jej opatrovateľské a
hyperprotektívne postoje. Otec má snahu zabezpečiť dieťaťu kvalitnejšie vzdelávanie, no v negatívnom
zmysle môže ovplyvniť osobnosť maloletého, ktorá je vo vývine, vytvorením základného predpokladu,
že druhí ľudia nie sú dôveryhodní. Po zhodnotení osobnostných vlastností oboch rodičov konštatoval,
že matka má v súčasnej dobe lepšie predpoklady k výchove dieťaťa ako otec.
Námietky otca maloletého proti znaleckému posudku sú neopodstatnené. Zo znaleckého posudku
nevyplýva, že by znalec pribral konzultanta. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pohovor s maloletým,
ako aj s rodičmi vykonával sám znalec, maloletý bol vypočutý v prítomnosti oboch rodičov. Pokiaľ
účastníci vypĺňali rôzne dotazníky pri iných osobách ako pri znalcovi, nejednalo sa o konzultantov,
nakoľko títo iba vykonávali dozor pri ich vypracovaní a ich konečné vyhodnotenie už vykonal samotný
znalec. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec vychádzal z obsahu súdneho spisu, jednotlivých
dotazníkov vyplnených účastníkmi a zo samostatného pohovoru so znalcom.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd jeho toho názoru, že okresný súd správne rozhodol, keď zmenil
rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke. Otcovi
upravil stretávanie s maloletým tak, aby bol dodržiavaný aj denný režim maloletého, aby sa tento mohol
pripravovať na vyučovanie v škole. V tejto súvislosti je vecne správne aj rozhodnutie súdu o výživnom,
trvalom bydlisku, základnej škole, ktorú bude maloletý navštevovať a napokon o ošetrujúcej lekárke. V
tejto časti sa odvolací súd plne pridržiava odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Navyše otec
maloletého v tejto časti rozhodnutia neuviedol žiadne konkrétne odvolacie námietky.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Dohovor o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb., vo svojom článku 3
ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V článku 18 ods. 1 Dohovoru sa uvádza, že štáty, ktoré sú
zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch
zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich
starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Listina základných práv a slobôd zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 23/1991 Zb. v Čl. 32 ods. 1,
4 upravuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Osobitná ochrana detí a mladistvých je
zaručená. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli
iba rozhodnutím súdu na základe zákona.
V predmetnej veci medzi rodičmi absentuje schopnosť bežnej komunikácie. Ako vyplýva zo záverov
znaleckého posudku matka si tvrdohlavo presadzuje svoje vo vzťahu k otcovi maloletého a otec je
zvlášť vzťahovačne nastavený voči matke maloletého. Dohovor o právach dieťaťa a Listina sledujú
vytvorenie čo najširšej možnosti utvárania a upevňovania vzájomných vzťahov medzi dieťaťom a oboma
jeho rodičmi. Všeobecne platí, že každý z rodičov sa môže nezastupiteľným spôsobom podieľať na
postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa a na jeho výchove, čím sa realizuje záujem dieťaťa, ale
aj záujem rodičov. Je prejavom vyspelosti rodiča ak má schopnosť dohodnúť sa na výchove dieťaťa s
druhým rodičom. Rodič, ktorý má zverené dieťa do výlučnej starostlivosti preto nemá odmietať výchovné
pôsobenie aj druhého rodiča, nemá byť proti nemu apriori negatívne zameraný, nakoľko sa to môžepreniesť i na dieťa. Opačný (t.j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol z veľkej
pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, pokiaľ by bola znižovaná alebo eliminovaná účinnosť
výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa
k druhému rodičovi. Oboznámením sa so znaleckým posudkom a znalcom vykonaným pohovorom
s oboma rodičmi spolu mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia nevedia nájsť spoločnú reč a
kompromisy ohľadne výchovy mal. N.. Pritom sú to práve rodičia, ktorí majú najviac výchovne pôsobiť
na svoje dieťa. V prípade odovzdávania sa maloletého medzi rodičmi bez slova, maloletý vníma a
cíti napätie medzi rodičmi, čo nie je zo strany rodičov výchovné a nemá to dobrý vplyv na psychiku
dieťaťa. V prípade výchovy maloletého sú rodičia povinní svoje negatívne postoje dať bokom, aby ich
dieťa čo najmenej pociťovalo neúplnosť jeho rodiny. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita
záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmov dieťaťa sa v jeho sfére prejaví
intenzívnejšienegatívne,nežvživoterodičaakočlovekadospelého.Dieťatotižniejetakásilnáosobnosť
ako dospelá osoba a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často nesie psychické
traumy popri ceste svojho dospievania po celý život.
Absencia komunikácie rodičov je výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj a duševné zdravie
maloletého. Je preto potrebné v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe
nedostatku vzájomne kvalifikovanej komunikácii nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebné v
záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Pokiaľ teda matka neposkytuje informácie o maloletom
N. otcovi, či už ide o jeho zdravotný stav, o jeho školské, mimoškolské aktivity a v súčasnej situácii
i zrejme o študijných výsledkoch, bolo nutné autoritatívne rozhodnúť v tomto rozsudku, že matka je
povinná otca informovať o týchto skutočnostiach. Navyše, keď maloletý je zverený do jej výlučnej
starostlivosti a otec má iba upravený styk s maloletým. Na to, aby mal pravidelné a aktuálne informácie
o maloletom, otec nemôže neustále za tým účelom navštevovať ošetrujúceho lekára, prípadne školu,
keď uvedené informácie má k dispozícii druhý rodič a tento ich môže poskytnúť. Umenie spolupracovať
a komunikovať rodičov o výchove a starostlivosti svojho dieťaťa je prejavom ich vyspelosti, v záujme
svojho dieťaťa participovať a kooperovať spoločne na výchove svojho dieťaťa. Úlohou rodičov by malo
byť, aby sa svojim chovaním snažili riešiť problémy v záujem svojho dieťaťa.
Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol návrh otca na poskytovanie
informácii a to tak, že vyhovel návrhu otca, aby mu boli poskytované základné informácie o maloletom
dieťati zo strany matky, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a to jedenkrát do
mesiaca. Za takéto základné a podstatné záležitosti považoval informácie o zdravotnom stave dieťaťa
a školských a mimoškolských aktivitách ako aj o návšteve základnej školy a učebných výsledkoch.
Uvedené je jednak potrebné, aby sa otec mohol na tieto okolnosti zamerať pri výchove a vzdelávaní,
nakoľko sa s maloletým stýka dvakrát do mesiaca cez víkend. Rovnako zmenil výrok o umožnení
telefonického kontaktu otca s maloletým, a to tak, že v čase keď nemá s ním upravený styk, matka je
povinná umožniť tento kontakt otca so synom, a to jedenkrát v týždni - v piatok, aby nebol narušený
jeho denný režim a v piatok sa nemusí pripravovať na druhý deň do školy. Pokiaľ otec žiadal denný
telefonický kontakt, súd jeho návrh zamietol s poukazom na to, že dieťa nemôže byť denne vyrušované
zo svojho denného režimu, v pracovných dňoch sa musí pripravovať na vyučovanie do školy a tak isto
musí mať poskytnutý priestor na hranie.
Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú obaja rodičia. Matka, ktorej bolo zverené dieťa do osobnej
starostlivosti ničím nespochybnila, že by informácie o dieťati otcovi nemohla alebo nebola schopná
poskytnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu informácie, o ktorých má matka povinnosť otca maloletého
dieťaťa informovať, ju zbytočne ani nad mieru nezaťažujú, ich včasnosť a aktuálnosť bude zodpovedať
tomu, čo sa udialo alebo udeje, alebo očakáva v rozpätí jedného mesiaca. Pokiaľ bude zo strany oboch
rodičov dobrá vôľa, sami nájdu spôsob ako pristupovať k výkonu rodičovských práv a povinností aj
bez zásahov a rozhodnutí súdu. Okrem matky, osobu otca treba považovať za druhú najbližšiu a
najvýznamnejšiu osobu pre dieťa, zvlášť za situácie, že ide o otca aktívneho, majúceho záujem na
budovaní vzťahu s maloletým dieťaťom a jeho snahe podieľať sa na živote svojho dieťaťa.
Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby zabudli na negatívne emócie, ktoré medzi nimi nepochybne
panujú a za účelom dosiahnutia najlepšieho blaha pre maloletého, tieto emócie potlačili a komunikovali
spolu v prospech maloletého. Ak zabudnú na svoje nízke pohnútky a budú spolu kooperovať, riadne
komunikovať, týmsaspoločnebudúpodieľaťnazdravomvývojimaloletéhoN..Jechybnésadomnievať,
že rozpory rodičov sa maloletého netýkajú a nevníma ich.Dôvodiac vyššie uvedenými skutočnosťami odvolací súd rozsudok okresného súdu z časti podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil a z časti v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
V zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konanie rozhodne súd prvého stupňa.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.